V nadväznosti na nedávne vyplatenie sumy 6 miliárd eur Španielsku možno konštatovať, že v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia aktuálne vyplatila viac než 150 miliárd eur.

Ide o dôležitý míľnik vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom Plánu obnovy pre Európu v rámci nástroja NextGenerationEU s rozpočtom 800 miliárd eur. V priebehu niečo vyše dvoch rokov od svojho vytvorenia sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RFF) stal motorom transformačných reforiem a investícií vo všetkých členských štátoch EÚ, čím prispel k urýchleniu zelenej a digitálnej transformácie a k posilneniu celkovej odolnosti Únie.

Zatiaľ čo vykonávanie RFF napreduje plnou rýchlosťou, Komisia spustila online interaktívnu mapu obsahujúcu informácie o projektoch podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré členské štáty vykonávajú v praxi. Mapa prispeje k ďalšiemu zlepšeniu transparentnosti fungovania mechanizmu a jeho hmatateľného vplyvu na občanov, podniky a občiansku spoločnosť EÚ.

Smerom ku komplexnému zmapovaniu projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa sa bude pravidelne aktualizovať, hneď ako budú k dispozícii nové informácie. Návštevníkom stránky umožňuje absolvovať „virtuálnu prehliadku“ vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov.

Poskytuje prehľad vybraných reforiem a investícií podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti:

• ukazuje ich geografickú polohu v členských štátoch a poskytuje informácie o ich aktuálnom stave, t. j. stručný opis pokroku dosiahnutého pri ich vykonávaní, ako aj opis príslušných ďalších krokov,
• zároveň poskytuje prístup k podrobnejším informáciám o daných projektoch na stránkach jednotlivých krajín v rámci webového sídla Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a obsahuje odkazy na ďalšie online zdroje, ako sú webové sídla národných plánov obnovy a prípadne webové sídla venované konkrétnym projektom financovaným z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú členské štáty finančné prostriedky hneď, ako úspešne splnia vopred dohodnuté míľniky a ciele, ktoré zodpovedajú rôznym fázam zavádzania reforiem a investícií. To, že konkrétna reforma alebo investícia už figuruje na mape, však nevyhnutne neznamená, že členský štát už v súvislosti s daným projektom dostal finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (môže to znamenať napríklad to, že členský štát už projekt začal vykonávať, pričom naň použil vnútroštátne financie). Zahrnutie do mapy zároveň nemá vplyv na akékoľvek budúce posúdenie plnenia míľnikov alebo cieľov, z ktorých daný projekt vychádza, zo strany Komisie.

Do mapy už bolo zahrnutých viac než 350 projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa pomôže používateľom získať podrobný prehľad o vyše 100 reformách, ktoré členské štáty vykonali alebo vykonávajú v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti, ako napríklad zavedenie novej dane z jednorazových plastových obalov v Španielsku, zjednodušenie postupov udeľovania licencií na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku alebo protikorupčná reforma v Chorvátsku. To isté platí pre vyše 250 investícií, ktoré sú aktuálne zahrnuté do mapy, ako napríklad spustenie postupu verejného obstarávania týkajúceho sa dopravného systému v lotyšskej Rige, zavedenie paušálneho celoročného cestovného lístka, ktorého cieľom je zlepšiť udržateľnosť verejnej dopravy v Rakúsku, alebo dokončenie prác na obnove obytných štvrtí v Slovinsku.

Projekty figurujúce na mape boli vybrané na základe dosiahnutého stavu ich realizácie. Mapa vychádza z informácií, ktoré boli sprístupnené verejnosti členskými štátmi, a dopĺňa ich, pričom za vykonávanie a monitorovanie národných plánov obnovy a odolnosti sú zodpovedné príslušné členské štáty Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti stále prebieha, čo znamená, že určité projekty, ktoré z mechanizmu získajú prostriedky, ešte neboli stanovené. Cieľom mapy preto nie je poskytnúť vyčerpávajúci prehľad projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Ďalšie kroky

V nadväznosti na to, ako napreduje vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti, a na to, ako Komisia získava nové informácie o pokroku projektov súvisiacich s reformami a investíciami členských štátov – najmä vďaka informáciám, ktoré boli predložené v kontexte žiadostí o platbu – sa mapa bude pravidelne aktualizovať.

Mapa bude zároveň obsahovať aj informácie o 100 najväčších konečných príjemcoch finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti za každý národný plán, pričom tieto údaje budú k dispozícii neskôr v priebehu roka.

Súvislosti

Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a efektívne plnenie jeho cieľov si vyžaduje vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o jeho fungovanie a konkrétne využívanie jeho finančných prostriedkov členskými štátmi.

V snahe zabezpečiť transparentnosť Komisia pravidelne uverejňuje informácie na webovom sídle venovanom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zostavuje hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti, ktorá obsahuje pravidelne aktualizované informácie o vyplácaní prostriedkov a pokroku dosiahnutom jednotlivými členskými štátmi.

Nariadením o pláne REPowerEU sa ešte viac posilnila transparentnosť, keďže sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili používateľsky ústretový verejný portál obsahujúci údaje o 100 konečných príjemcoch, ktorí z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby svoj vlastný portál aktualizovali aspoň dvakrát za rok.

Európska komisia schválila 600 miliónový program Slovenska na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Program bol schválený v medziach dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 23. marca 2022 a zmenila 20. júla 2022 a 28. októbra 2022 na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“), keďže dospela k záveru, že hospodárstvo EÚ čelí vážnemu narušeniu.

Slovenské opatrenie

Slovensko Komisii oznámilo svoj program v hodnote 600 miliónov eur v medziach dočasného krízového rámca. Program má slúžiť na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

V medziach tohto opatrenia bude mať pomoc formu priamych grantov na podporu spoločností postihnutých prudkými nárastmi cien zemného plynu a elektrickej energie.

Toto opatrenie sa vzťahuje na všetky odvetvia okrem finančného sektora.

Komisia skonštatovala, že program Slovenska je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Výška individuálnej pomoci nepresiahne 50 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 4 milióny eur. Pri príjemcoch, ktorí spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, nepresiahne celková pomoc na príjemcu 80 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 150 miliónov eur. Táto pomoc sa poskytne najneskôr do 31. decembra 2023.

Komisia dospela k záveru, že program Slovenska je v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom rámci potrebný, vhodný a primeraný na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu.

Na základe toho Komisia opatrenia pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila.

Súvislosti

Dočasný krízový rámec štátnej pomoci prijatý 23. marca 2022 umožňuje členským štátom využiť plnú flexibilitu pravidiel štátnej pomoci na podporu ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

Dočasný krízový rámec bol zmenený 20. júla 2022 s cieľom doplniť balík opatrení v oblasti pripravenosti na zimu a v súlade s cieľmi plánu REPoweEU.

Ďalej bol dočasný krízový rámec zmenený 28. októbra 2022 v súlade s nedávnym nariadením o núdzovom zásahu na riešenie vysokých cien energie [nariadenie (EÚ) 2022/1854] a s komisijným návrhom nového núdzového nariadenia na riešenie vysokých cien plynu v EÚ a na zaručenie bezpečnosti dodávok energie túto zimu.

V dočasnom krízovom rámci sa stanovujú tieto druhy pomoci, ktoré môžu členské štáty poskytovať:

• obmedzené sumy pomoci v akejkoľvek forme určené spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou alebo následnými sankciami a odvetnými sankciami do zvýšenej sumy 250 000 eur v poľnohospodárstve, 300 000 eur v odvetví rybolovu a akvakultúry a až do 2 miliónov eur vo všetkých ostatných odvetviach,
• podporu likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov. Vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou prísnych záruk môžu členské štáty poskytnúť verejné záruky presahujúce 90 % krytia, ak majú podobu nefinancovaného finančného kolaterálu centrálnej protistrane alebo zúčtovacím členom,
• pomoc pri kompenzácii vysokých cien energie. Pomoc, ktorá sa môže poskytnúť v akejkoľvek forme, bude spoločnostiam, najmä intenzívnym odberateľom energie, čiastočne kompenzovať dodatočné náklady, ktoré im vznikli v dôsledku mimoriadneho zvýšenia cien plynu a elektrickej energie. Individuálnu sumu podpory možno vypočítať buď na základe spotreby v minulosti alebo aktuálnej spotreby. Zohľadniť pritom treba potrebu zachovať trhové stimuly na znižovanie spotreby energie a zaistiť kontinuitu hospodárskych činností. Členské štáty môžu okrem toho poskytovať podporu pružnejšie, a to aj mimoriadne zasiahnutým energeticky náročným odvetviam, pričom podmienkou sú záruky, aby sa predišlo nadmerným kompenzáciám. Ďalšie podrobnosti o možnostiach podpory pri vysokých cenách energie vrátane metodiky výpočtu individuálnej pomoci sú k nahliadnutiu tu,
• opatrenia na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty môžu vytvoriť schémy pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľného vodíka, bioplynu a biometánu, uskladňovania energie a tepla z obnoviteľných zdrojov aj prostredníctvom tepelných čerpadiel, so zjednodušenými postupmi verejného obstarávania, ktoré možno rýchlo zaviesť, a zároveň budú zahŕňať dostatočné záruky ochrany rovnakých podmienok. Členské štáty môžu predovšetkým navrhnúť schémy pre konkrétne technológie, ktoré si vzhľadom na konkrétny vnútroštátny energetický mix vyžadujú podporu,
• opatrenia na uľahčenie dekarbonizácie priemyselných procesov. Členské štáty môžu v záujme ešte rýchlejšej energetickej diverzifikácie podporiť investície na postupné ukončovanie používania fosílnych palív: konkrétne elektrifikáciou, energetickou efektívnosťou a prechodom na obnoviteľný vodík vyrábaný pomocou elektriny, ktorá spĺňa určité podmienky. Členské štáty môžu buď i) vytvoriť nové schémy založené na výzvach na predkladanie ponúk, alebo ii) podporovať projekty priamo bez výzvy na predkladanie ponúk, pričom by platili určité obmedzenia podielu verejnej podpory na investíciu. Pri malých a stredných podnikoch, ako aj pri osobitne energeticky účinných riešeniach by sa počítalo s osobitnými doplnkovými bonusmi, ako aj
• opatrenie na podporu znižovania dopytu po elektrine v súlade s nariadením (EÚ) 2022/1854.

V individuálnych prípadoch a za určitých podmienok je možné využiť aj tieto typy pomoci: i) podporu pre spoločnosti zasiahnuté povinným alebo dobrovoľným obmedzením spotreby plynu, ii) podporu na plnenie zásobníkov plynu, iii) prechodnú a časovo obmedzenú podporu prechodu na viac znečisťujúce fosílne palivá pod podmienkou, že sa bude vyvíjať úsilie o energetickú efektívnosť a predchádzať efektu odkázanosti na viac znečisťujúce palivá, iv) podporu poskytovania poistenia alebo zaistenia spoločnostiam, ktoré prepravujú tovar na Ukrajinu a z Ukrajiny, a v) podporu opatrení rekapitalizácie tam, kde je takáto podpora platobnej schopnosti potrebná, vhodná a primeraná.

Sankcionované subjekty pod kontrolou Ruska budú z rozsahu pôsobnosti týchto opatrení vylúčené.

Dočasný krízový rámec obsahuje viacero záruk:

• proporčná metodika: podľa nej je povinný súvis medzi sumou, ktorú možno poskytnúť podniku, rozsahom hospodárskej činnosti a mierou vystavenia hospodárskym dôsledkom krízy,
• podmienky účasti: sú v nich vymedzení napríklad energeticky nároční odberatelia, a to ako podniky, ktoré energetické výrobky nakúpili i) v roku 2021 v hodnote minimálne 3 % svojej výroby alebo obratu, alebo ii) v prvom štvrťroku 2022 v hodnote minimálne 6 % svojej výroby alebo obratu a
• požiadavky na udržateľnosť: členským štátom sa adresuje výzva, aby na poskytnutie pomoci na dodatočné náklady v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektrickej energie nediskriminačným spôsobom zvážili stanovenie požiadaviek týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti dodávok. Okrem toho sú prijímatelia pomoci na dodatočné náklady na energiu presahujúce 50 miliónov EUR povinní orgánu, ktorý podporu poskytuje, predložiť plán, v ktorom rozvedú, ako znížia uhlíkovú stopu svojej spotreby energie alebo ako budú realizovať iné opatrenia na zaručenie ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti dodávok energie.

Dočasným krízovým rámcom, ktorý je pre všetky opatrenia platný do 31. decembra 2023, sa dopĺňajú rozsiahle možnosti členských štátov navrhovať opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci napríklad umožňujú členským štátom pomôcť podnikom, ktoré zápasia s nedostatkom likvidity a potrebujú naliehavú pomoc. Článok 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie navyše umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody, ktoré vznikli priamo v dôsledku mimoriadnych okolností, ako je napríklad aktuálna kríza.

Komisia okrem toho 19. marca 2020 prijala dočasný rámec v kontexte pandémie COVID-19. Zmenila ho potom 3. apríla, 8. mája, 29. júna, 13. októbra 2020, 28. januára a 18. novembra 2021. Ako oznámila v máji 2022, jeho platnosť až na niektoré výnimky po stanovenom dátume jej uplynutia 30. júna 2022 nepredĺžila. Znamená to, že opatrenia na podporu investícií a na podporu platobnej schopnosti možno zavádzať do 31. decembra 2023. Okrem toho sa v dočasnom krízovom rámci v súvislosti s pandémiou COVID-19 už stanovuje pružný prechod podmienený jednoznačnými zárukami. Konkrétne ide o oblasti ako konverzia a reštrukturalizácia možností dlhových nástrojov (napr. úverov a záruk) na iné formy pomoci (napr. priame granty) do 30. júna 2023.

Výkonná podpredsedníčka Vestagerová poslala 13. januára 2023 členským štátom list, v ktorom ich požiadala o názory, ako čo najlepšie riešiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Vstupy, ktoré dostanú členské štáty, budú predstavovať základ pre oficiálne konzultácie s členskými štátmi, ktoré sa majú odštartovať v nadchádzajúcich týždňoch a ktorých predmetom má byť konkrétny návrh na zmenu nášho existujúceho rámca na dočasný krízový a prechodný rámec.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslom SA.105458 v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v úradnom vestníku sú uvedené v elektronickom týždenníku štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Ďalšie informácie o dočasnom krízovom rámci a ostatných opatreniach, ktoré Komisia prijala na riešenie hospodárskeho vplyvu ruskej vojny proti Ukrajine, možno nájsť tu.