Zobrazenie položiek podľa značky: euro

Zverejnené v Aktuality
júl 28, 2022

Politika súdržnosti EÚ: Slovensko uzavrelo na roky 2021 – 2027 partnerskú dohodu s Komisiou v hodnote 12,8 miliardy eur

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predmetná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s Gréckom, Nemeckom, Rakúskom, Českom, Litvou, Fínskom, Dánskom, Francúzskom, Švédskom, Holandskom, Poľskom, Bulharskom, Cyprom, Portugalskom a Estónskom.

Ďalšie informácie

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Otázky a odpovede týkajúce sa legislatívneho balíka v oblasti politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Rozdelenie prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti podľa jednotlivých členských štátov

Kohesio

Partnerské dohody na roky 2021 – 2027

Čítať ďalej...

Zverejnené v Aktuality
jún 10, 2022

Pripravenosť členských štátov na vstup do eurozóny a Chorvátsko na ceste k prijatiu eura 1. januára 2023

Európska komisia dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené 1. januára 2023 prijať euro a zvýšiť tak počet členských krajín eurozóny na dvadsať.

Dospela k nemu v konvergenčnej správe 2022, kde hodnotí pokrok Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska, ktorý tieto krajiny dosiahli na ceste do eurozóny. Týchto sedem členských štátov mimo eurozóny sa právne zaviazalo prijať euro. Správa obsahuje tieto závery:

Kritérium cenovej stability spĺňajú len Chorvátsko a Švédsko.
Kritérium týkajúce sa verejných financií spĺňajú všetky členské štáty okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.
Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko.
Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

V správe sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú v plnej miere zosúladené s požiadavkami Zmluvy a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Posúdenie Komisie dopĺňa konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola tiež uverejnená.

Prijatie eura v Chorvátsku

Podľa hodnotenia Komisie a ďalších faktorov, ktoré súvisia s hospodárskou integráciou a konvergenciou, ako je napríklad vývoj platobnej bilancie a integrácia tovarových, pracovných a finančných trhov, Chorvátsko spĺňa kritériá prijatia eura. Zároveň preto prijala návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku.

Konečné rozhodnutie o prijatí eura Chorvátskom prijme Rada v prvej polovici júla, keď budú známe stanoviská Európskeho parlamentu a Európskej centrálnej banky.

Táto správa teda predstavuje kľúčový historický krok na chorvátskej ceste k prijatiu eura.

Celkové posúdenie pripravenosti

V správe sa uvádza, že v ostatných skúmaných členských štátoch mimo eurozóny nie sú menové právne predpisy v plnej miere zosúladené s legislatívou európskej menovej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

Komisia skúmala aj ďalšie faktory, ktoré sa uvádzajú v zmluve a ktoré by sa mali vziať do úvahy pri posudzovaní udržateľnosti konvergencie. Z tejto analýzy vyplýva, že preverované členské štáty sú z hospodárskeho a finančného hľadiska vo všeobecnosti dobre integrované do EÚ. Niektoré z nich však stále vykazujú makroekonomické nedostatky, prípadne čelia problémom spojeným s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, čo môže predstavovať riziká pre udržateľnosť procesu konvergencie.

hlavné makroekonomické problémy sa odstránia účinnou realizáciou reforiem a investícií, ktoré sú stanovené v ich národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia v súčasnosti posudzuje plány Maďarska a Poľska s cieľom uistiť sa, že sú splnené všetky hodnotiace kritériá.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala: „Chorvátsko dnes urobilo významný krok k prijatiu našej spoločnej meny. Chorvátsku sa podarilo pripraviť na vstup do eurozóny od 1. januára 2023, čo je menej ako desať rokov od pristúpenia k EÚ. Tento krok posilní chorvátske hospodárstvo a bude prínosom pre jeho občanov, podniky aj celú spoločnosť. A naopak, vstup Chorvátska do eurozóny zároveň posilní euro. Po dvadsiatich rokoch od zavedenia prvých bankoviek sa z eura stala jedna z najvplyvnejších mien na svete, ktorá zlepšila životné podmienky miliónom ľudí v celej Únii. Euro je symbolom európskej sily a jednoty. Blahoželám, Chorvátsko!“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „V úsilí o splnenie podmienok na prijatie eura 1. januára 2023 preukázalo Chorvátsko veľké odhodlanie, usilovnosť a vytrvalosť. Prijatím spoločnej európskej meny za svoju Chorvátsko po takmer desaťročí od vstupu do Európskej únie završuje svoju integráciu Podarila sa mu veľká vec, ktorá jeho ľudu a podnikom prinesie skutočné výhody a chorvátskemu hospodárstvu väčšiu odolnosť. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že euro je aj naďalej atraktívnou a úspešnou globálnou menou. Naša mena symbolizuje silu, jednotu a solidárnosť Európy v časoch, keď nám na prahu zúri vojna a tieto jej vlastnosti podrobuje skúške.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: "Dnešný deň je míľnikom na európskej ceste Chorvátska a odrazom odhodlaného úsilia chorvátskych orgánov o splnenie kritérií na vstup do eurozóny. Chorváti sa teraz môžu pripojiť k spoločenstvu ďalších 340 miliónov občanov, ktorí už euro používajú ako svoju menu a nachádzajú v ňom v týchto turbulentných časoch pilier stability. A tak v tom istom roku, ako sme oslávili 20. výročie zavedenia eura ako hmatateľnej meny, sa teraz eurozóna môže tešiť na privítanie svojho dvadsiateho člena."

Súvislosti

Konvergenčná správa Európskej komisie tvorí základ pre rozhodnutie Rady EÚ o tom, či členský štát spĺňa podmienky vstupu do eurozóny.

Konvergenčná správa Európskej komisie je samostatná, ale vydáva sa súbežne s konvergenčnou správou Európskej centrálnej banky.

Publikujú sa každé dva roky alebo na požiadanie členského štátu o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to urobilo napríklad Lotyšsko v roku 2013.

Všetky členské štáty okrem Dánska sa právne zaviazali vstúpiť do eurozóny. Dánsko si v Maastrichtskej zmluve vyrokovalo možnosť neúčasti, preto sa naň správa nevzťahuje.

Pandémia COVID-19 a následná hospodárska obnova v roku 2021 mali na závery konvergenčnej správy 2022 významný vplyv, ale nevyvolaný ruský vpád na Ukrajinu, ktorý začal vo februári 2022, len obmedzene ovplyvnil historické údaje použité pri príprave. Komisia 16. mája 2022 uverejnila svoje hospodárske výhľady (hospodárska prognóza Komisie z jari 2022), ktoré jasne zachytávajú mieru, do akej má na ukazovatele hospodárskej konvergencie vplyv kríza spôsobená ruskou agresiou a ďalší aktuálny hospodársky vývoj, a ktoré sa používajú na posúdenie udržateľnosti konvergencie.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede ohľadne konvergenčnej správy Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej komisie 2022

Konvergenčná správa Európskej centrálnej banky 2022

Predošlé konvergenčné správy

Chorvátsko a euro

Eurozóna

Hospodárska a menová únia

Čítať ďalej...

Zverejnené v Aktuality
máj 13, 2022

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií a na pomoc výskumníkom vysídleným z Ukrajiny

Komisia schválila zmenu pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022, ktorou zvýšila jeho rozpočet o takmer 562 miliónov eur na ďalšiu podporu misií EÚ zameraných na inovatívne riešenia v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií, ako aj na ďalšie opatrenia stimulujúce rozvoj európskeho inovačného ekosystému. Rozpočet programu na roky 2021 a 2022 tak dosiahol výšku takmer 16 miliárd eur.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Dodatočné investície do výskumu a inovácií nám pomôžu zrealizovať kľúčové politiky. Program Horizont Európa má v sebe jednak víziu vytvoriť zdravšiu, ekologickejšiu a digitálnu Európu budúcnosti, ako aj solidaritu prejavujúcu sa podporou výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel k tomu dodáva: „Touto revíziou pracovného programu chceme podporiť odhodlanie využívať výskum a inovácie na riešenie našich najväčších spoločenských výziev novými a inovačnými nástrojmi, ako sú misie EÚ. Zároveň chceme podporiť výskumných pracovníkov, ktorí museli odísť z Ukrajiny, aby pokračovali vo svojej výskumnej a inovačnej práci.“

Z celkovej dodatočnej sumy pôjde 507,1 mil. eur na päť misií EÚ, ktoré sú novým a inovatívnym spôsobom riešenia našich najväčších výziev formou spolupráce ľudí v Európe i mimo nej. Spomínané misie, ktoré boli spustené v septembri 2021, sú zamerané na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia do roku 2030. Pripravuje sa 17 nových výziev v rámci misií zameraných na rakovinu, dohodu o pôde pre Európu, prispôsobovanie sa zmenám klímy či na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030. Patrí sem aj spoločná výzva v oblasti klímy a vôd či ďalšie akcie na podporu všetkých piatich misií vrátane misie zameranej na mestá.

V reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine sa spomínaná zmena programu týka aj opatrení na podporu výskumných pracovníkov, ktorí predtým pracovali na Ukrajine. V rámci novej schémy MSCA4Ukraine, ktorá je súčasťou akcií Marie Curie-Skłodowskej, sa sumou 25 miliónov eur umožní vysídleným výskumníkom pokračovať v práci v niektorej z akademických či neakademických hostiteľských inštitúcií v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa a neskôr, keď to bude možné, podporí ich opätovný návrat na Ukrajinu v snahe obnoviť výskumné a inovačné kapacity v krajine (pozri tlačovú správu). Stovky ukrajinských vedcov tak budú môcť využiť aj zvýšený rozpočet vo výške 1 milión eur určený na Program pre hraničné vedy o človeku a iniciatívu „Vedci vedcom“ v rámci klastra 1 (Zdravie) programu Horizont Európa. Doplnilo sa aj všeobecné ustanovenie, ktoré má všetkých žiadateľov motivovať k tomu, aby všade tam, kde je to možné, ponúkali príležitosti výskumníkom a inovátorom z Ukrajiny.

Zmenou programu sa tiež vylúčila možnosť právnych subjektov so sídlom v Rusku, Bielorusku alebo na územiach Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolu ukrajinskej vlády, zapojiť sa v akejkoľvek forme do niektorej z činností podporovaných z programu Horizont Európa. Výnimky je možné udeľovať len z opodstatnených dôvodov a v individuálnych prípadoch.

Zmenou sa zároveň zavádza niekoľko nových opatrení na podporu inovačného potenciálu Európy. Pokiaľ ide o európske inovačné ekosystémy v programe Horizont Európa, ráta sa s pokračovaním iniciatívy WomenTechEU strojnásobením jeho rozpočtu (na 10 miliónov eur) na podporu viac ako 100 startupov vedených ženami v tomto roku a so zavedením novej akcie na vytvorenie a podporu tzv. podnikateľských anjelov investujúcich v EÚ (2 milióny eur). V prípade klastra 2 (Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť) ide o podporu vytvárania platforiem a sietí spolupráce v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (6 miliónov eur), posúdenie sociálneho vplyvu politík zelenej transformácie (3 milióny eur), inovačné riešenia pre budúcnosť demokracie (3 milióny eur), ako aj podporu Strediska pre monitorovanie inovácií vo verejnom sektore (1,5 milióna eur). Zaviedlo sa aj niekoľko menších zmien v pracovnom programe v celkovej výške 3,2 mil. eur.

Prvé kolo nadchádzajúcich výziev sa začne 12. mája a druhé 24. mája 2022.

Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na misie EÚ v roku 2022

Z misie „Adaptácia na zmenu klímy“ sa investuje 126,2 mil. eur. To zahŕňa aj príspevok k spoločnej výzve s misiou na obnovu našich oceánov a vôd do roku 2030 s cieľom pripraviť spoločnú demonštráciu odolnosti pobrežia v arktickej a atlantickej morskej oblasti. V roku 2022 sa bude v rámci misie týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy podporovať vývoj a testovanie riešení zameraných na kľúčové oblasti zasiahnuté zmenou klímy.
V rámci misie „Rakovina“ sa investuje 129,56 mil. eur na zlepšenie a rozšírenie primárnej prevencie rakoviny, zvýšenie výskumných kapacít komplexnej infraštruktúry pre liečbu rakoviny a príprava klinických skúšok na optimalizáciu liečby u pacientov s rezistentnou formou rakoviny.
Misia „Obnova našich oceánov a vôd“ disponuje rozpočtom 117,9 mil. eur. Časť sa použije ako príspevok k spoločnej výzve s misiou týkajúcou sa adaptácie na zmenu klímy v záujme ochrany a obnovy morských a sladkovodných ekosystémov a ich biodiverzity, na prevenciu a zastavenie znečisťovania oceánov, morí a vôd, ako aj na vybudovanie udržateľnej, uhlíkovo neutrálnej a obehovej „modrej“ ekonomiky.
V rámci misie Dohoda o pôde pre Európu sa použije 95 mil. eur okrem iného na vytvorenie nového archívu poznatkov z misie, preskúmanie úlohy biodiverzity pôdy v ekosystémových službách, identifikáciu stratégií dekontaminácie a na opätovné využívanie pôdy.

Opatrenia na podporu misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ s rozpočtom 119,37 mil. eur v roku 2022 už boli súčasťou zmeny pracovného programu prijatej v decembri 2021. Touto zmenou sa zvýšil rozpočet na posilnenie platformy misie takmer o 6,25 mil. eur ako dodatočná podpora pre mestá, ktoré boli vybrané na účasť v misii.

Súvislosti

Horizont Európa je programom EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027 s rozpočtom vo výške 95,5 miliardy eur a nasledovníkom programu Horizont 2020. Misie EÚ sú novým nástrojom programu Horizont Európa a podporujú priority Komisie, ako sú Európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, Európsky plán boja proti rakovine, Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a Nový európsky Bauhaus. Napríklad misia „Klíma“ je už teraz neoddeliteľnou súčasťou novej stratégie adaptácie na zmenu klímy, misia „Rakovina“ je súčasťou Európskeho plánu boja proti rakovine a misia „Pôda“ je hlavnou iniciatívou dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti v EÚ.

Komisia prijala okamžité cielené opatrenia na pomoc výskumníkom z Ukrajiny. Hoci pridruženie Ukrajiny k programu Horizont Európa ešte nevstúpilo do platnosti, ukrajinské subjekty už môžu žiadať o finančné príspevky z prostriedkov EÚ v programe Horizont Európa. Okrem toho bol zriadený osobitný portál ERA4Ukraine na webovom sídle EURAXESS, ktoré je platformou slúžiacou ako centrum informácií o podpore výskumníkov z Ukrajiny dostupnej na úrovni členských štátov EÚ či celoeurópskej úrovni vrátane popredných mimovládnych iniciatív ako napr. ScienceforUkraine. K ďalším iniciatívam EÚ patria Science4Refugees, ktorá utečencom ponúka stáže, zamestnanie na polovičný/celý úväzok a možnosť zapojiť sa do činností Európskeho výskumného spoločenstva, Inspireurope v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej, ktoré podporujú výskumníkov v ohrození, ako aj ERCforUkraine, kde Európska rada pre výskum uverejňuje voľné pracovné miesta viazané na granty na jej činnosť. Ďalšie príležitosti, ktoré ponúkajú príjemcovia finančnej pomoci z programu Horizont, sú uvedené aj na stránkach Horizon4Ukraine.