Európsky parlament a Európska komisia uverejňujú výsledky prieskumu spoločného osobitného Eurobarometra o budúcnosti Európy.

 – deväť z desiatich mladých Európanov sa zhoduje v tom, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života (91 % osôb vo veku 15 – 24 rokov) a celkovo má tento pocit 87 % respondentov,

– 81 % respondentov uvádza, že sú radi, že žijú v EÚ,

– 68 % Európanov súhlasí s tým, že EÚ je v nepokojnom svete miestom stability, pričom 67 % Európanov si myslí, že projekt Európskej únie ponúka mladým Európanom perspektívu do budúcnosti.

Budúcnosť Európy

Hneď na začiatku roka 2022, ktorý je vyhlásený za Európsky rok mládeže, poukazujú výsledky daného prieskumu na to, ako mladí Európania vnímajú výzvy, ktorým Európska únia čelí, ako aj na kľúčovú úlohu, ktorú mladí ľudia zohrávajú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Podľa predmetných výsledkov Eurobarometra 91 % ľudí vo veku 15 – 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života, s čím súhlasí 84 % respondentov vo veku nad 55 rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) pokladá zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody: podľa 88 % Európanov je dôležité zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v našom hospodárstve a dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, pričom 80 % pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa podporoval rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami.

Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %).

Za dva najvýznamnejšie aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 % opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 % spoločnú politiku v oblasti zdravia. Za ďalšie priority označili Európania aj väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Výhody, výzvy a hodnoty EÚ

Štyri najčastejšie uvádzané výzvy, ktorým samotná EÚ čelí, sú sociálna nerovnosť (36 %), nezamestnanosť (32 %) a otázky migrácie (31 %). Rovnako ako pri globálnych výzvach, aj v zozname výziev, ktorým čelí EÚ, sú podľa 32 % respondentov na poprednom mieste environmentálne otázky a zmena klímy.

Za hlavnú výhodu EÚ považuje 27 % Európanov dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a 25 % opýtaných jej hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu.

V porovnaní s inými krajinami sú podľa respondentov hodnoty, ktoré EÚ najlepšie stelesňuje, mier (49 %), sloboda presvedčenia (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči druhým (44 %).

Život v Európskej únii

Prevažná väčšina Európanov je rada, že žije v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %) a je spokojná so svojim rodinným životom (89 %).

Konferencia o budúcnosti Európy

Približne 43 % Európanov uvádza, že účasť mladej generácie na konferencii je prínosná najmä preto, že sa do pozornosti dostávajú témy, ktoré ich zaujímajú. Ďalšie prínosy ich kľúčovej úlohy v rámci konferencie spočívajú v energii, ktorú prinášajú, a v motivácii uskutočňovať reformy a zmeny (podľa 35 %), ako aj v zameraní úsilia na budovanie budúcnosti takej Európy, ktorá bude lepšie reagovať na výzvy dnešnej spoločnosti (33 %).

Občania Európskej únie majú nepretržitý záujem prispievať ku Konferencii o budúcnosti Európy a zapájať sa do nej. Hoci podľa 59 % Európanov je obľúbený spôsob takéhoto prispievania a zapájania účasť v prieskume, takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť aj účasť na zasadnutiach vo svojej oblasti pôsobnosti. Ďalšími najviac atraktívnymi formami zapojenia občanov sú účasť na online konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národnými politikom (39 %) a účasť na kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %).

Celkovo pokladajú Európania za kľúčové otázky konferencie klimatickú zmenu a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a pracovné miesta (40 %).

Jednoznačne sa očakáva, že konferencia prinesie hmatateľné výsledky. Respondentov by vskutku do účasti na aktivitách konferencie najviac podnietilo presvedčenie, že ich účasť bude mať skutočný vplyv na ďalšie dianie (53 %).

Hlas občanov v EÚ

90 % Európanov sa zhoduje v tom, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ. 55 % Európanov uviedlo hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu ako najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby rozhodovacie orgány na úrovni EÚ zohľadnili názory občanov.

Súvislosti

Popri prebiehajúcich európskych panelových diskusiách občanov, v rámci ktorých sa prijímajú odporúčania pre Konferenciu o budúcnosti Európy, poskytujú dané výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra 517 s názvom Budúcnosť Európy náhľady na to, ako Európania vnímajú Konferenciu o budúcnosti Európy a kľúčové výzvy, ktorým naša Únia čelí, a aký je ich postoj k nim.

Tento prieskum prebiehal pod spoločnou taktovkou Európskej komisie a Európskeho parlamentu od 16. septembra do 17. októbra 2021 (vlna zisťovania EB 96.1) v 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov a v dôsledku pandémie koronavírusu bol v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi online. Celkovo prebehlo 26 530 rozhovorov.

Všetci Európania sa môžu podeliť o svoje názory o vytváraní spoločnej budúcnosti na mnohojazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy.

Predmetné výsledky osobitného Eurobarometra sú k dispozícii na novom osobitnom webovom sídle Eurobarometra s prístupom k prieskumom Eurobarometra a údajom uverejneným oboma inštitúciami od roku 1974.

Ďalšie informácie

Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy (január 2022).

Eurobarometer – verejná mienka v Európskej únii

Kolégium komisárov prijalo nové usmernenia k štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky. Usmernenia budú formálne schválené v januári 2022 a uplatňovať sa začnú ihneď po tom. Nové pravidlá rátajú so zosúladením dôležitých cieľov a úloh, ktoré si EÚ stanovila v Európskej zelenej dohode, ako aj ďalších nedávno prijatých regulačných zmien v oblasti energetiky a životného prostredia tak, aby sa väčší dôraz kládol na ochranu klímy. Novými pravidlami sa vytvára vhodný použiteľný rámec, ktorý má pomôcť členským štátom s poskytovaním podpory nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody adresným a nákladovo efektívnym spôsobom.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestager zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže v tejto súvislosti uviedla: „Európa bude potrebovať značné množstvo udržateľných investícií na podporu svojej zelenej transformácie. Podstatná časť týchto prostriedkov síce bude pochádzať zo súkromného sektora, no pri zabezpečovaní rýchlej zelenej transformácie bude významnú úlohu zohrávať aj verejná podpora. Dnes prijaté nové usmernenia zlepšia všetko to, čo robíme pre dekarbonizáciu našej spoločnosti. Okrem iného uľahčia členským štátom investície, vrátane tých do obnoviteľných zdrojov, aby sme mohli rýchlejšie a nákladovo efektívne dosiahnuť ciele Zelenej dohody. Ide o významný krok, ktorým chceme zaručiť, že naše pravidlá štátnej pomoci budú v plnej miere zohrávať svoju úlohu pri podpore Európskej zelenej dohody.“

V aktuálne prijatých pravidlách štátnej pomoci sa podporujú environmentálne projekty vrátane ochrany klímy a výroby zelenej energie. Obsahujú kapitoly podporujúcu celoplošnú a flexibilnú dekarbonizáciu hospodárstva, ktorá víta všetky technológie uľahčujúce naplnenie Európskej zelenej dohody vrátane obnoviteľných zdrojov energie, opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, pomoc pri dosahovaní čistej mobility, opatrení týkajúcich sa infraštruktúry, obehového hospodárstva, znižovania znečistenia, ochrany a obnovy biodiverzity, ako aj zaistenia bezpečnosti dodávok energie. Cieľom pravidiel je pomôcť členským štátom pri plnení ambicióznych cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy pri čo najnižších nákladoch pre daňovníkov a bez neprimeraných narušení hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Účelom usmernení je aj uľahčiť zapojenie komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a MSP ako dôležitých súčastí zelenej transformácie.

Revidované usmernenia obsahujú dôležité úpravy na zosúladenie pravidiel so strategickými prioritami Komisie, najmä tými v Európskej zelenej dohode, ale aj s inými nedávnymi regulačnými zmenami a návrhmi Komisie v oblasti energetiky a životného prostredia vrátane balíka Fit for 55.

Zmyslom nových usmernení je najmä:

• Rozšíriť kategórie investícií a technológií, ktoré môžu členské štáty podporiť tak, aby sa vzťahovali na všetky technológie umožňujúce splnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Celkom nová všeobecná kapitola sa týka znižovania emisií skleníkových plynov či ich zabraňovaniu zjednodušením posudzovania opatrení na podporu dekarbonizácie v rôznych hospodárskych odvetviach, a to aj formou investícií do energií z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti vo výrobných procesoch a dekarbonizácie priemyslu v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Revidované pravidlá vo všeobecnosti umožňujú pomoc až do výšky 100 % likvidnej medzery, najmä ak je pomoc poskytovaná na základe súťažného ponukového konania, a zároveň zavádzajú nové nástroje pomoci, ako sú tzv. rozdielové zmluvy o uhlíku, ktoré majú členským štátom pomôcť zvládnuť rastúce potreby ekologizácie priemyslu,
• Pokryť potreby pomoci v mnohých oblastiach súvisiacich so Zelenou dohodou. Tomu sa venujú nové alebo aktualizované kapitoly o pomoci pri prevencii alebo znižovaní iného znečistenia ako skleníkovými plynmi, vrátane hluku, pomoci pri efektívnom využívaní zdrojov a obehovom hospodárstve či pomoci pri zachovávaní biodiverzity a náprave environmentálnych škôd. Usmernenia okrem toho obsahujú osobitné kapitoly týkajúce sa pomoci na stimulovanie investícií v kľúčových oblastiach, akými sú energetická hospodárnosť budov a čistá mobilita súvisiaca so všetkými spôsobmi dopravy,
• Zaviesť zmeny v súčasných pravidlách zníženia niektorých poplatkov za elektrinu pre energeticky náročných odberateľov. Cieľom pravidiel je obmedziť riziko, že sa z dôvodu takýchto poplatkov presunú činnosti v určitých odvetviach na miesta, ktorým chýba environmentálna disciplína alebo majú menej ambiciózne ciele ako EÚ. V záujme podpory zvýšeného úsilia o dekarbonizáciu, ktoré EÚ potrebuje na dosiahnutie svojich klimatických cieľov, sa usmernenia týkajú znižovania všetkých poplatkov súvisiacich s financovaním dekarbonizácie a sociálnych politík. Navyše v snahe umožniť členským štátom zachovať si rovnaké podmienky je na základe objektívnych ukazovateľov na úrovni jednotlivých odvetví v usmerneniach optimalizovaný počet oprávnených odvetví. Pravidlá sa menia aj preto, aby bolo možné lepšie udržať postupnú dekarbonizáciu podnikov, okrem iného aj viazaním zníženia poplatkov na odhodlanie prijímateľov pomoci znížiť svoju uhlíkovú stopu,
• Zaviesť záruky, ktorých cieľom je zabezpečiť efektívne nasmerovanie pomoci tam, kde ju treba na zlepšenie ochrany klímy a životného prostredia a zároveň zabezpečiť, aby sa táto pomoc obmedzila na potreby súvisiace s dosahovaním stanovených environmentálnych cieľov bez narušenia hospodárskej súťaže alebo integrity vnútorného trhu. V tomto ohľade sa napríklad v usmerneniach zvyšuje miera zapojenia zainteresovaných strán do navrhovania veľkých opatrení pomoci, aby členské štáty museli ich hlavné prvky prediskutovať so zainteresovanými stranami,
• Zaručiť súlad predpisov s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ v oblastiach životného prostredia a energetiky, okrem iného aj zastavením dotácií na najmenej ekologické fosílne palivá, v prípade ktorých je pozitívny posudok zo strany Komisie v zmysle pravidiel štátnej pomoci nepravdepodobný pre ich výrazne negatívne vplyvy na životné prostredie. Opatrenia zahŕňajúce nové investície do zemného plynu budú schválené iba vtedy, ak sa preukáže ich zlučiteľnosť s klimatickými cieľmi Únie na roky 2030 a 2050 a ak uľahčia prechod z menej ekologických palív bez odkázanosti na určitého dodávateľa technológie, ktorá môže brániť vo voľnejšom vývoji „čistejších“ riešení. Usmernenia obsahujú aj novú kapitolu o pomoci so zatváraním elektrární na uhlie, rašelinu a roponosnú bridlicu v snahe uľahčiť dekarbonizáciu v odvetví energetiky,
• Zvýšiť flexibilitu a zefektívniť predchádzajúce pravidlá napríklad aj odstránením požiadavky na oznamovanie každého jedného veľkého ekologického projektu v rámci schém pomoci, ktoré už Komisia vopred schválila.

Postup

Nové usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky vychádzajú z hodnotenia existujúcich pravidiel, usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia vykonaného v rámci kontroly vhodnosti štátnej pomoci a zo štúdie vypracovanej externými konzultantmi. Komisia tiež uskutočnila rozsiahle konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami o navrhovaných revidovaných pravidlách, ktoré priniesli viac ako 700 príspevkov. Do tohto procesu boli zapojené členské štáty, podnikateľské združenia, záujmové skupiny, jednotlivé podniky, mimovládne organizácie i samotní občania. V preskúmaní sú zohľadnené aj skúsenosti Komisie vyplývajúce z jej rozhodovacej praxe v posledných rokoch.

V záujme dosiahnutia čo najlepšieho vzájomného fungovania pravidiel hospodárskej súťaže a politiky udržateľnosti Komisia navyše spustila na jeseň roku 2020 európsku diskusiu o tom, ako možno pomocou politiky hospodárskej súťaže ďalej podporovať ciele vytýčené v Európskej zelenej dohode. Tento proces sa začal výzvou na predkladanie príspevkov, po ktorej nasledovala konferencia usporiadaná vo februári 2021 výkonnou podpredsedníčkou Komisie Margrethe Vestagerovou. Všetky pripomienky sú v nových usmerneniach zohľadnené.

Ďalšie kroky

Revidované usmernenia sa formálne prijmú hneď, ako budú k dispozícii všetky jazykové verzie. Začnú sa uplatňovať ihneď.

Súvislosti

Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky nahradia po svojom formálnom prijatí existujúce usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia a po ich schválení sa budú vzťahovať na každé rozhodnutie prijaté Komisiou. Členské štáty budú musieť od roku 2024 zosúladiť existujúce systémy s novými pravidlami. V usmerneniach sa stanovujú podmienky, za ktorých možno štátnu pomoc poskytnutú členskými štátmi v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky považovať za zlučiteľnú s jednotným trhom, ako aj s kritériami, ktoré Komisia uplatňuje pri posudzovaní podpory členských štátov v týchto oblastiach.

Ustanovenia uvedené v usmerneniach sú doplnené všeobecným nariadením o skupinových výnimkách, v ktorom sa stanovujú podmienky zlučiteľnosti ex ante, na základe ktorých môžu členské štáty realizovať opatrenia štátnej pomoci bez ich predchádzajúceho oznámenia Komisii.

Ustanovenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách o pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky sú v súčasnosti predmetom cielenej revízie. Účelom revízie je ešte viac uľahčiť zelené investície rozšírením rozsahu opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka tak, aby pokrývali pomoc na investície do nových technológií, ako sú vodík a zachytávanie a ukladanie alebo využívanie uhlíka, ako aj do oblastí, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody (napr. efektívne využívanie zdrojov a biodiverzita). Revízia sa sústreďuje aj na ďalšie zlepšenie ustanovení o pomoci na investície v kľúčových oblastiach, ako sú energetická hospodárnosť budov a infraštruktúra nabíjacích a čerpacích staníc pre čistú mobilitu, ktoré sa už prijali po cielenej revízii všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v júli 2021. Výsledkom budú pružnejšie pravidlá rozhodovania o oprávnených nákladoch a intenzite pomoci. Verejná konzultácia o navrhovaných zmenách príslušných ustanovení všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách prebiehala od 6. októbra do 8. decembra 2021.

Európska komisia podniká ďalšie kroky zamerané na účinný zákaz väčšiny foriem obchodovania so slonovinou v EÚ, ako sa uvádza v stratégii biodiverzity do roku 2030. Prijatými novými opatreniami sa opätovne potvrdzujú a plní záväzok EÚ podniknúť ďalšie kroky proti pytliactvu slonov a nedovolenému obchodovaniu so slonovinou v celosvetovom meradle. Tento ďalší krok prichádza po tom, ako Komisia začiatkom tohto týždňa prijala návrh novej smernice EÚ, ktorej cieľom je boj proti trestným činom proti životnému prostrediu.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Svet prichádza o voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín neuveriteľnou rýchlosťou. Každoročne je zabitých tisíce slonov a ich slonovina sa často predáva na medzinárodnej úrovni. Ak chceme tento globálny trend zvrátiť a chrániť biodiverzitu, musíme odviesť aj našu prácu na domácej pôde. Dnes predkladanými opatreniami plníme svoj sľub prijať ďalšie kroky proti nedovolenému obchodovaniu so slonovinou a vysielame tým jasný signál, že so slonovinou už v EÚ nemožno obchodovať ako s inými druhmi tovaru, a nemalo by sa s ňou obchodovať ani inde. Chceme odstrániť všetky pretrvávajúce riziká vyplývajúce z aktivít v EÚ, ktoré nepriamo prispievajú k zásobovaniu nelegálnych trhov so slonovinou v zahraničí.“

Revidovaný usmerňovací dokument Komisie upravujúci režim EÚ pre obchod so slonovinou, ktorý bol nedávno prijatý, nadväzuje na opatrenia, ktoré sa už prijali v rámci akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín s cieľom eliminovať nelegálnu slonovinu z trhu EÚ. Pozastavuje sa ním obchodovanie so surovou slonovinou na trhu EÚ s výnimkou výhradnej opravy predmetov obsahujúcich starobylú slonovinu.

Popri zmenách nariadenia Komisie č. 865/2006 sa týmto usmerňovacím dokumentom takisto pozastavuje obchod s predmetmi zo spracovanej slonoviny v rámci EÚ, pokiaľ nie sú splnené prísne podmienky. Podľa nových pravidiel je obchod s predmetmi zo spracovanej slonoviny v rámci EÚ povolený len vtedy, ak príslušné predmety pochádzajú z obdobia pred rokom 1947, a obchodné transakcie sú povolené len s potvrdením vydaným orgánmi členských štátov. Takéto potvrdenia sa môžu vydávať aj na obchodovanie s hudobnými nástrojmi obsahujúcimi slonovinu v rámci EÚ pochádzajúcimi spred roka 1975. Na dovoz slonoviny do EÚ a opätovný vývoz z nej sa uplatňujú dodatočné obmedzenia.

EÚ už zaviedla veľmi prísne pravidlá týkajúce sa obchodu so slonovinou. Komisia v roku 2017 uverejnila prvú verziu usmerňovacieho dokumentu, v ktorej pozastavila opätovný vývoz surovej slonoviny a odporučila krajinám EÚ, aby pri posudzovaní žiadostí potenciálnych obchodníkov uplatňovali osobitnú kontrolu. Prispelo to k obmedzeniu nezákonných činností týkajúcich sa slonoviny v celej EÚ.

Súvislosti

Napriek ďalekosiahlemu medzinárodnému zákazu obchodovania so slonovinou dosiahlo pytliačenie slonov a nedovolené obchodovanie so slonovinou rekordné úrovne. Podľa odhadov sa každý rok pytliackym spôsobom uloví 20 000 až 30 000 slonov afrických. Populácie slonov sú naďalej ohrozované v dôsledku nezákonného zabíjania spôsobeného neutíchajúcim dopytom po slonovine v niektorých častiach sveta. V dôsledku toho došlo k zdecimovaniu mnohých populácií slonov v Afrike, a to aj vďaka väčšej účasti nadnárodných zločineckých sietí na nezákonnom obchodovaní.

Ďalšie sprísnenie pravidiel EÚ v oblasti obchodu so slonovinou nadväzuje na predchádzajúce opatrenia prijaté v kontexte akčného plánu EÚ na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín z roku 2016, najmä na zákaz vývozu surovej slonoviny z roku 2017.

Podľa režimu stanoveného v Dohovore o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) je medzinárodný obchod so slonovinou zakázaný s prísne obmedzenými výnimkami. Dohovor CITES sa v EÚ vykonáva na základe „nariadení EÚ o obchode s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín“. V samotnom dohovore CITES sa však neupravuje vnútroštátny (aj v rámci EÚ) obchod so slonovinou.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede k novým pravidlám zákazu obchodovania so slonovinou

Usmerňovací dokument k režimu EÚ upravujúcemu obchod so slonovinou a zmeny nariadenia Komisie č. 865/2006

Nariadenia EÚ o obchode s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín

Webové sídlo CITES