Európska komisia predstavila plán REPowerEU, svoju reakciu na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu. Transformácia európskeho energetického systému má dva ciele: ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako hospodárska a politická zbraň a európskych daňovníkov stoja takmer 100 miliárd eur ročne, a riešenie klimatickej krízy. Ako Únia môže Európa postupne ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív rýchlejšie. 85 % Európanov sa domnieva, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy, aby podporila Ukrajinu. Opatrenia v pláne REPowerEU môžu podporiť túto ambíciu cez úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe elektriny.

Zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a opatrenia v oblasti klímy pre Európu a našich partnerov. Ústredným prvkom plánu REPowerEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý podporuje koordinované plánovanie a financovanie cezhraničnej a vnútroštátnej infraštruktúry, ako aj energetické projekty a reformy. Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov a rozšíriť tak veľký počet relevantných reforiem a investícií, ktoré už sú súčasťou plánov obnovy a odolnosti. Podkladom pre tento proces budú odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra 2022.

Šetrenie energie

Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy a skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Šetrenie energie nám teraz pomôže pripraviť sa na potenciálne výzvy budúcej zimy. Komisia preto uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel. Členské štáty sa takisto nabádajú, aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.

Diverzifikácia dodávok a podpora našich medzinárodných partnerov

EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. S ambíciou nadviazať na úspech spoločného programu nákupu vakcín Komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“, v ktorom bude rokovať o nákupe plynu a uzatvárať zmluvy na jeho dodávky v mene zúčastnených členských štátov. Komisia zváži aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov.

Aktuálne prijatá vonkajšia energetická stratégia EÚ uľahčí energetickú diverzifikáciu a vytvorí dlhodobé partnerstvá s dodávateľmi vrátane spolupráce v oblasti vodíka alebo iných zelených technológií. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vzhľadom na agresiu Ruska bude EÚ podporovať Ukrajinu, Moldavsko, partnerov zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva, ako aj našich najzraniteľnejších partnerov. S Ukrajinou budeme naďalej spolupracovať s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a fungujúci energetický sektor a zároveň pripraviť pôdu pre budúci obchod s elektrinou a vodíkom z obnoviteľných zdrojov, ako aj obnoviť energetický systém v rámci iniciatívy REPowerUkraine.

Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie

Masívne rozšírenie a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy urýchli našu nezávislosť, podporí zelenú transformáciu a časom zníži ceny. Komisia navrhuje zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci balíka „Fit for 55“. Stanovením týchto celkovo ambicióznejších cieľov sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy, ako sú:

• Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
• Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
• Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
• Odporúčanie Komisie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
• Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
• V akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zníženie spotreby fosílnych palív v priemysle a doprave

Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“.

Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Komisia zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. S cieľom udržať, prípadne znovu získať vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu s využívaním solárnej energie a vodíka a na podporu pracovnej sily Komisia navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia takisto zintenzívni prácu na dodávkach kritických surovín a pripraví legislatívny návrh.

S cieľom zvýšiť úspory energie a zlepšiť efektívnosť v odvetví dopravy a urýchliť prechod na vozidlá s nulovými emisiami Komisia predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.

Inteligentné investície

Dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Ide o zálohu, ktorú musíme zložiť pre našu nezávislosť a bezpečnosť. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív nám zároveň môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Tieto investície musí vynaložiť súkromný a verejný sektor, a to na vnútroštátnej, cezhraničnej aj únijnej úrovni.

Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU. Komisia okrem toho navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami, ktoré sú v súčasnosti držané v trhovej stabilizačnej rezerve a vydražia sa spôsobom, ktorý nenaruší trh. Systém obchodovania s emisiami tak nielenže znižuje emisie a využívanie fosílnych palív, ale zvyšuje tiež finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie energetickej nezávislosti.

Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu a úplnú kompenzáciu budúcej straty dovozu plynu z Ruska je potrebná určitá dodatočná plynárenská infraštruktúra, ktorá si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Potreby nahradenia zdrojov v nadchádzajúcom desaťročí možno uspokojiť bez toho, aby sme boli odkázaní na fosílne palivá, generovali uviaznuté aktíva alebo obmedzovali svoje ambície v oblasti klímy. Nevyhnutné bude urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa našim budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a Komisia uverejňuje novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.

Súvislosti

Komisia 8. marca 2022 predstavila návrh plánu na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Lídri EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 24. – 25. marca dohodli na tomto cieli a požiadali Komisiu, aby predložila podrobný plán REPowerEU, ktorý bol aktuálne prijatý. Nedávne prerušenia dodávok plynu do Bulharska a Poľska poukazujú na naliehavosť riešenia nedostatočnej spoľahlivosti ruských dodávok energie.

Komisia prijala päť rozsiahlych a bezprecedentných balíkov sankcií v reakcii na akty agresie Ruska proti územnej celistvosti Ukrajiny a narastajúce zverstvá voči ukrajinským civilistom a mestám. Na dovoz uhlia sa už vzťahuje sankčný režim a Komisia predložila návrhy na postupné ukončenie dovozu ropy do konca roka, o ktorých v súčasnosti rokujú členské štáty.

Európska zelená dohoda je dlhodobý plán rastu EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Tento cieľ je zakotvený v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ako aj v právne záväznom záväzku znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia v júli 2021 predložila balík právnych predpisov „Fit for 55“ s cieľom splniť tieto ciele; tieto návrhy by znížili našu spotrebu plynu o 30 % už do roku 2030, pričom viac ako tretina takýchto úspor by pochádzala z plnenia cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

Európska rada 25. januára 2021 vyzvala Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby pripravili novú vonkajšiu energetickú stratégiu. Stratégia prepája energetickú bezpečnosť s globálnym prechodom na čistú energiu prostredníctvom vonkajšej energetickej politiky a diplomacie, čím reaguje na energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu a existenčnú hrozbu zmeny klímy. EÚ bude naďalej podporovať energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu Ukrajiny, Moldavska a partnerských krajín v jej bezprostrednom susedstve. V stratégii sa uznáva, že invázia Ruska na Ukrajinu má celosvetový dosah na trhy s energiou a ovplyvňuje najmä rozvojové partnerské krajiny. EÚ bude naďalej poskytovať podporu pre bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete.

Ďalšie informácie

Oznámenie REPowerEU

Prílohy k oznámeniu REPowerEU

Pracovný dokument Komisie: Investičné potreby, vodíkový akcelerátor a plán pre biometán

Oznámenie EÚ o šetrení energiou (Save Energy)

Stratégia vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ

Solárna stratégia EÚ

EÚ sa v týchto dňoch zúčastňuje na obnovených celosvetových zasadnutiach venovaných biodiverzite s cieľom pokročiť v rozvoji globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020. Týmto rámcom je nová globálna dohoda na zastavenie a zvrátenie straty rastlín, zvierat a ekosystémov na našej planéte. Rozhovory v Ženeve sú posledným oficiálnym zasadnutím, na ktorom majú vlády prerokovať globálnu dohodu, aká sa uzatvára raz za desaťročie, ešte pred jej prijatím na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), ktorá sa bude konať neskôr tohto roku v čínskom Kchun-mingu. Tento rámec bude usmerňovať celosvetové opatrenia na presadzovanie záujmov prírody a ľudí, ktoré sú nevyhnutné na boj proti zmene klímy a budovanie spravodlivejšieho, bezpečnejšieho a zdravšieho sveta všade a pre všetkých.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „V týchto náročných časoch je multilateralizmus dôležitejší než kedykoľvek predtým – pre ľudstvo aj prírodu, od ktorej závisíme. Dôkazy hovoria jasne: musíme sa naučiť žiť v súlade s prírodou, pre seba, pre budúce generácie, v záujme našej klímy aj udržateľného rozvoja – a na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme spoločný plán. Na zasadnutí COP15 sa medzinárodné spoločenstvo bude snažiť dohodnúť na ambicióznom globálnom rámci pre biodiverzitu s dôkladným monitorovaním, aby sme mohli v praxi merať pokrok dosiahnutý pri zvrátení straty prírody. Tak ďaleko však ešte nie sme. Teraz musíme výrazne zmenšiť rozdiely medzi postojmi jednotlivých strán. EÚ ide na ženevské rokovania s odhodlaním presadzovať vyššie ambície a ísť príkladom.“

V spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami sa EÚ postavila na čelo úsilia o dosiahnutie ambicióznej dohody s merateľnými cieľmi zameranými na riešenie priamych a nepriamych príčin straty biodiverzity, s oveľa prísnejšími ustanoveniami o monitorovaní a posudzovaní a s jasnejšími prostriedkami na vykonávanie.

EÚ sa pri rokovaniach bude zasadzovať za to, aby rámec obsahoval aspoň tieto prvky:

• ambiciózne, merateľné a časovo ohraničené ciele a míľniky zamerané na obnovu, odolnosť a primeranú ochranu všetkých svetových ekosystémov do roku 2050,
• ciele zamerané na riešenie priamych a nepriamych príčin straty biodiverzity a zabezpečenie udržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane cieľa 30 x 30, ktorým je ochrana najmenej 30 % svetovej pôdy a oceánov do roku 2030,
• prevádzkové ustanovenia na mobilizáciu financií a iných prostriedkov na vykonávanie; v tejto súvislosti predsedníčka Komisie von der Leyenová v septembri oznámila, že EÚ zdvojnásobí svoje medzinárodné financovanie biodiverzity, najmä v prípade najzraniteľnejších krajín,
• oveľa silnejšie procesy vykonávania, monitorovania a posudzovania vrátane transparentnosti plánovaného vykonávania, podávania správ, globálnej diferenčnej analýzy a hodnotenia s prípadným zvýšením úsilia,
• účinné vykonávanie tretieho cieľa Dohovoru o biologickej diverzite, pokiaľ ide o prístup k prínosom vyplývajúcim z využívania genetických zdrojov spojených s biodiverzitou a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie týchto prínosov, čo zároveň zaručuje, že veda, výskum a inovácie môžu naďalej prinášať všetky výhody, ktoré podporujú aj plnenie ďalších cieľov, a
• zabezpečenie dodržiavania práv pôvodného obyvateľstva a plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a zainteresovaných strán.

EÚ bude stavať na dobrých výsledkoch minulotýždňového Environmentálneho zhromaždenia OSN v Nairobi vrátane dohodnutého vymedzenia riešení blízkych prírode, ktoré majú zásadný význam pre prírodu, ľudí a klímu.

Súvislosti

V globálnej hodnotiacej správe IPBES o biodiverzite a nedávno uverejnenom príspevku k 6. hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy sa zdôrazňuje, že svet má obmedzený a rýchlo sa zmenšujúci priestor na zabezpečenie životaschopnej budúcnosti. Vyzýva sa v nich na urýchlené opatrenia na obnovu degradovaných ekosystémov, ktoré treba prijať v ďalšom desaťročí s cieľom zmierniť vplyvy zmeny klímy, a to najmä formou obnovy degradovaných mokradí a riek, lesov a poľnohospodárskych ekosystémov.

Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15) sa koná v dvoch častiach. Prvá časť so zasadnutím na vysokej úrovni prebiehala v Kchun-mingu s virtuálnou účasťou od 11. do 15. októbra 2021. Zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť do roku 2050 víziu „žiť v súlade s prírodou“ a prijali Vyhlásenie z Kchun-mingu. Táto politická vôľa sa teraz musí premietnuť do konkrétnej politickej podpory ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a jeho následnej úplnej realizácie.

Druhá časť konferencie COP15 s osobnou účasťou sa uskutoční v čínskom Kchun-mingu neskôr v roku 2022. Tentoraz sa zmluvné strany stretnú, aby uzavreli rokovania a rozhodli o novom globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

V rámci Európskej zelenej dohody Európska komisia minulý rok prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať biodiverzitu v Európe na cestu obnovy do roku 2030. Ako súčasť uvedenej stratégie má Komisia v priebehu tohto mesiaca predložiť prelomový právny predpis o obnove prírody. 

Ďalšie informácie

Ochrana biodiverzity na celom svete – snaha o uzavretie medzinárodnej dohody na zasadnutí COP 15

EÚ a Environmentálne zhromaždenie OSN

Súbor nástrojov na presadzovanie záujmov prírody

Prísľub lídrov v prospech ochrany prírody

Európska komisia predložila oznámenie o európskom modeli rastu. Pripomína v ňom spoločné ciele, ktoré sa EÚ a jej členské štáty zaviazali plniť v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou a posilnením sociálnej a hospodárskej odolnosti. V oznámení sa konštatuje, že európske hospodárstvo prechádza bezprecedentnými zmenami v kontexte veľkých neistôt spojených s globálnymi a bezpečnostnými vyhliadkami. Potvrdzuje sa v ňom, že tento vývoj podčiarkuje potrebu úzkej spolupráce s našimi medzinárodnými partnermi a posilnenia nášho dlhodobého programu udržateľného rastu.

Cieľom oznámenia je prispieť k diskusiám o európskom modeli hospodárskeho rastu na neformálnom zasadnutí Európskej rady, na ktorom sa budúci týždeň stretnú hlavy štátov alebo predsedovia vlád. Stanovujú sa v ňom kľúčové investície a reformy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie našich spoločných cieľov, a zdôrazňuje sa význam koordinovanej činnosti všetkých príslušných aktérov vrátane EÚ, členských štátov a súkromného sektora.

Investície a reformy ako základ európskeho modelu rastu

Priority európskeho modelu hospodárskeho rastu majú podporu naprieč politickým spektrom. Patria sem zelená a digitálna transformácia, potreba posilniť hospodársku a sociálnu odolnosť Únie, ako aj naša pripravenosť na otrasy. Transformácia nášho hospodárstva je potrebná na zabezpečenie prosperity a blahobytu občanov Únie, najmä v súčasnom kontexte geopolitickej nestability a rastúcich globálnych výziev. Tento vývoj poukazuje na potrebu prehĺbiť našu reformnú agendu a posilniť spoluprácu s našimi medzinárodnými partnermi v oblasti spoločných výziev s cieľom podporiť mier a stabilitu. Jednotný trh, hlavný zdroj odolnosti Únie a najcennejšie hospodárske aktívum, bude mať zásadný význam pre dosiahnutie týchto cieľov.

Uvedená transformácia európskeho hospodárstva sa opiera o dva rovnako dôležité piliere: o investície a reformy. Investície sú kľúčové pre trvalý a udržateľný rast a sú predpokladom zrýchlenej zelenej a digitálnej transformácie. Investície však musia byť podporené reformami, aby sa zabezpečilo, že všetky pravidlá EÚ budú v súlade s kľúčovými cieľmi EÚ, a aby sa vytvorilo správne sociálne a ekonomické prostredie a také stimuly, aby domácnosti a podniky naplno podporili plnenie týchto cieľov.

Cesta k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu

Zelená transformácia je príležitosťou na nasmerovanie Európy na novú cestu udržateľného a inkluzívneho rastu. Okrem boja proti zmene klímy pomôže znížiť účty za energiu a závislosť od dovozu fosílnych palív, čím sa zlepší energetická bezpečnosť a bezpečnosť zdrojov Únie. Na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody musí EÚ v nadchádzajúcom desaťročí zvýšiť ročné investície o približne 520 miliárd eur ročne v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Z týchto dodatočných investícií by 390 miliárd eur ročne pripadlo na dekarbonizáciu hospodárstva, najmä v odvetví energetiky, a 130 miliárd eur ročne na ostatné environmentálne ciele. Ak má zelená transformácia uspieť, musí ľudí klásť na prvé miesto a dbať na záujmy tých, ktorí budú najviac postihnutí. Spravodlivé zaobchádzanie preto tvorí kľúčový prvok vo všetkých politikách Komisie v rámci Európskej zelenej dohody vrátane balíka Fit for 55.

Pandémia koronavírusu urýchlila digitálnu transformáciu našich spoločností a zdôraznila význam digitálnych technológií pre budúci hospodársky rast Európy. Tzv. digitálny kompas Komisie stanovuje digitálne ciele Únie do roku 2030. Na dosiahnutie týchto ambícií musí EÚ zintenzívniť investície do kľúčových digitálnych technológií vrátane kybernetickej bezpečnosti, cloud computingu, umelej inteligencie, dátových priestorov, blockchainu a kvantovej výpočtovej techniky a polovodičov, ako aj do príslušných zručností. Z odhadu na rok 2020 vyplýva, že na podporu digitálnej transformácie sú potrebné dodatočné investície vo výške približne 125 miliárd eur ročne. Spravodlivá digitálna transformácia má potenciál zvýšiť inovácie a produktivitu hospodárstva EÚ a ponúknuť ľuďom a podnikom nové príležitosti. Takisto prispeje k ekologickým cieľom vďaka synergiám v mnohých oblastiach inteligentného obehového hospodárstva.

Únia musí zároveň riešiť riziká a neistoty, a to osobitne v kontexte súčasnej geopolitickej nestability. Hoci väčšina spoločností a dodávateľského reťazca vykazovala počas pandémie vysoký stupeň odolnosti a prispôsobivosti, kríza a následná obnova odhalili určitých oblastiach rad zraniteľných miest. Patria medzi ne problémy v oblasti logistiky a dodávateľského reťazca, nedostatok pracovnej sily a zručností, kybernetické hrozby a obavy o bezpečnosť dodávok v kľúčových odvetviach hospodárstva, ako je to v súčasnosti v odvetví energetiky. V záujme ďalšieho zvýšenia technologického náskoku Európy a podpory jej priemyselnej základne bude EÚ musieť zvýšiť investície aj do európskeho obranného a vesmírneho priemyslu a ďalej posilňovať naše kapacity v oblasti riadenia rizík a reakcie na núdzové situácie v prípade budúcich otrasov alebo pandémií. 

Mobilizácia koordinovaných opatrení na všetkých úrovniach

Ako sa uvádza v oznámení, na to, aby investície a reformy v plnej miere prispievali k prioritným cieľom EÚ, je dôležité zabezpečiť koordinovanú činnosť všetkých príslušných aktérov: verejných orgánov na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj súkromného sektora. Takto sa opatrenia budú navzájom posilňovať, čím sa zabráni narastaniu rozdielov medzi členskými štátmi a posilní sa jednotný trh.

Investície potrebné na dokončenie dvojakej transformácie a zvýšenie odolnosti budú musieť pochádzať najmä zo súkromného sektora. Orgány EÚ a jednotlivých štátov by mali zabezpečiť priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré je pre investície atraktívne. To možno dosiahnuť posilnením jednotného trhu, dobudovaním bankovej únie a rýchlym pokrokom v oblasti únie kapitálových trhov. Aj ostatné prierezové politiky, ako sú zdaňovanie, obchod a politika hospodárskej súťaže, by naďalej mali podporovať priaznivé podnikateľské prostredie Únie a pomôcť prilákať investície, aby sa podarilo presadiť politické priority EÚ.

Hoci súkromné finančné prostriedky budú predstavovať hlavný podiel investícií, netreba zabúdať na potrebu verejnej intervencie, ako je napríklad zníženie rizika inovačných projektov alebo náprava zlyhaní trhu. Verejná podpora na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by mala byť dobre zacielená a navrhnutá tak, aby prilákala súkromné investície. Investície EÚ sú takisto významným signálom pre investorov. Rozpočet EÚ a nástroj obnovy NextGenerationEU, ktoré spoločne presahujú objem 2 bilióny eur sú významnou hnacou silou na podporu dlhodobého rastu. Diskusie o národných plánoch, ktoré sa viedli v kontexte Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, prispeli k tomu, že priority EÚ a členských štátov v oblasti reforiem a investícií sú v súlade so súborom spoločných cieľov. V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa konkrétne vyžaduje, aby každý členský štát vyčlenil zo svojich celkových prostriedkov pridelených na plán podpory obnovy a odolnosti aspoň 37 % na ciele v oblasti klímy a 20 % na ciele v oblasti digitalizácie. Aby sme však dosiahli naše ciele, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ budú musieť byť dlhodobo udržateľné.

Verejné investície a reformy môžu pozitívne prispieť k udržateľnosti dlhu v prípade, že majú vysokú kvalitu a podporujú rast. Úspešné stratégie znižovania dlhu by sa mali zamerať na fiškálnu konsolidáciu, kvalitu a štruktúru verejných financií a podporu rastu. Prebiehajúce preskúmanie európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí poskytuje príležitosť na zlepšenie účinnosti fiškálnych pravidiel EÚ a na zabezpečenie toho, aby zohrávali primeranú úlohu pri stimulovaní investičných a reformných politík členských štátov v súlade s našimi spoločnými prioritami. Ich cieľom je súčasne zabezpečenie zdravých verejných financií. V tejto súvislosti bude dôležité zaistiť súdržnosť medzi fiškálnym dohľadom a koordináciou hospodárskych politík a zosúladiť investičné a reformné politiky v členských štátoch, ako aj vnútroštátne ciele a ciele EÚ.

Zabezpečenie spravodlivej a inkluzívnej transformácie hospodárstva

Transformácia európskeho hospodárstva bude úspešná len vtedy, ak bude spravodlivá a inkluzívna a ak bude môcť každý občan využívať výhody, ktoré ponúka súbežná zelená a digitálna transformácia. Bez prijatia sprievodných opatrení môžu byť účinky digitalizácie a dekarbonizácie na dobré životné podmienky nerovnomerne rozložené. Na to, aby sa došlo k preškoleniu pracovnej sily v rámci odvetví a medzi odvetviami, bude treba prijať reformy a rozsiahle investície do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. Na účinné riešenie budúcich výziev týkajúcich sa sociálnej oblasti a súdržnosti bude potrebná rázna politická reakcia na všetkých úrovniach.

Európsky model rastu preto potrebuje silný sociálny rozmer, ktorý sa zameriava na pracovné miesta a zručnosti pre budúcnosť a pripravuje pôdu pre spravodlivú a inkluzívnu transformáciu. Ucelený rámec činnosti na úrovni EÚ poskytujú Európsky pilier sociálnych práv a súvisiaci akčný plán. Z rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU sa bude naďalej poskytovať podpora na znižovanie regionálnych a sociálnych rozdielov, najmä prostredníctvom politiky súdržnosti, Mechanizmu spravodlivej transformácie, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a, v budúcnosti, z navrhovaného Sociálno-klimatického fondu.

Dosiahnutie našich spoločných cieľov si vyžaduje dlhodobú víziu a koordinovaný prístup. Ambiciózne ekologické a digitálne ciele a ciele v oblasti odolnosti, ktoré sme si stanovili, možno dosiahnuť len trvalým úsilím zameraným na dosiahnutie spoločného cieľa vybudovať spravodlivú a inkluzívnu budúcnosť pre všetkých Európanov, do ktorého budú zapojení všetci aktéri na európskej, vnútroštátnej aj súkromnej úrovni.

Ďalšie informácie

Oznámenie o ceste k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu: Náš európsky model rastu

Informačný prehľad o cesta k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu Náš európsky model rastu

Európska zelená dohoda

Digitálne desaťročie Európy

Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv

Mechanizmus spravodlivej transformácie

Nástroj NextGenerationEU

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

Sociálno-klimatický fond