Komisia prijala oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka, v ktorom sa uvádza, ako posilniť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov emisií CO₂ bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo tak, aby bolo možné ukladať viac uhlíka v prírode, a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na splnenie právne záväzného prísľubu EÚ, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Odstraňovanie uhlíka je nevyhnutné na dosiahnutie našich záväzkov v oblasti klímy. Okrem výrazného znižovania emisií potrebujeme udržateľné riešenia na odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktoré zvýšia odolnosť nášho hospodárstva a ktoré nám pomôžu bojovať proti kríze v oblasti klímy a biodiverzity. Dnes sme stanovili hlavné zásady a ciele našej práce na príprave potrebných pravidiel. Týmito pravidlami sa zaistí, že odstraňovanie uhlíka bude dôveryhodné a že bude mať želaný účinok, a zároveň pomôžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov, lesníkov a iných pôdohospodárov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú v boji proti zmene klímy našimi spojencami, keďže odstraňovaním uhlíka z atmosféry zmierňujú jej dosah. Uhlíkové poľnohospodárstvo posilní príspevok poľnohospodárov a lesníkov k dekarbonizácii nášho hospodárstva tým, že poľnohospodárom prinesie dodatočný príjem a zároveň ochráni biodiverzitu, zvýši odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči prírodným katastrofám a zaistí potravinovú bezpečnosť. K tomuto cieľu prispejú aj výskum a inovácie tým, že poľnohospodárom a lesníkom ponúknu ďalšie riešenia.“

V oznámení sa stanovujú krátkodobé až strednodobé opatrenia na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a rozšírenie tohto ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by príspevok iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva k prírodným záchytom uhlíka v Európe mal prestavovať 42 miliónov ton uloženého CO₂. K opatreniam na dosiahnutie tohto cieľa patria:

• podpora postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a iných programov EÚ, ako sú program LIFE a výskumná misia Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom vnútroštátneho verejného a súkromného financovania,
• štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania potrebných na zabezpečenie jasného a spoľahlivého certifikačného rámca pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý umožní rozvoj dobrovoľných trhov s uhlíkom,
• poskytovanie lepších znalostí, správa údajov a poradenské služby prispôsobené pôdohospodárom, a to tak na pôde, ako aj v rámci ekosystému modrého uhlíka.

Oznámenie sa zameriava aj na rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka, keďže využívanie riešení inšpirovaných prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre poskytuje ďalšie výhody pre obnovu oceánov, produkciu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Európska zelená dohoda sa síce sústreďuje na drastické zníženie využívania fosílneho uhlíka, no hospodárstvo EÚ bude uhlík stále potrebovať ako surovinu pre priemyselné procesy, ako je výroba syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných pokročilých materiálov. Tento uhlík bude v čoraz väčšej miere pochádzať z biohospodárstva a z technologických riešení na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO₂. Komisia nadviaže dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom, aby do roku 2030 aspoň 20 % uhlíka používaného v chemických a plastových výrobkoch pochádzalo z udržateľných nefosílnych zdrojov. Pri tom sa plne zohľadnia ciele EÚ v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva a pripravovaný politický rámec pre bioplasty, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Aby bolo možné lepšie riadiť tieto nové toky uhlíka, podporovať inovačné technológie a dosiahnuť odstraňovanie uhlíka vo veľkom rozsahu, pomôže Komisia vytvoriť vnútorný trh na zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka a potrebnú cezhraničnú infraštruktúru na prepravu CO₂. Do roku 2030 by sa malo každoročne odstrániť z atmosféry a vďaka technologickým riešeniam trvalo uskladniť 5 miliónov ton CO₂. Kľúčovým nástrojom financovania týchto technológií v krátkodobom horizonte je inovačný fond financovaný zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Ďalšie kroky

Do konca roka 2022 Komisia navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa bude zakladať na spoľahlivých a transparentných pravidlách započítavania uhlíka a požiadavkách na monitorovanie a overovanie pravosti a environmentálnej integrity kvalitného udržateľného odstraňovania uhlíka. Tieto pravidlá poskytnú právny rámec potrebný na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. V januári 2022 sa zverejní aj výzva na predloženie dôkazov.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o udržateľných cykloch uhlíka

Oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve

Technické usmernenia – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch (k dispozícii aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine)

Viac informácií o udržateľných cykloch uhlíka

Plníme Európsku zelenú dohodu

Komisia schválila investičný balík vo výške viac ako 290 miliónov eur na 132 nových projektov v rámci Programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy. Tieto finančné prostriedky EÚ prispejú k celkovej investícii vo výške 562 miliónov eur s projektmi v takmer všetkých členských štátoch. Nové projekty v rámci programu LIFE pomôžu Európe stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050,nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu obnovy do roku 2030 a prispieť k realizácii plánu zelenej obnovy EÚ po pandémii COVID-19. 

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Krízy v oblasti klímy a biodiverzity predstavujú skutočnú existenčnú krízu a nemôžeme si už dovoliť strácať čas. Na konferencii COP26 v Glasgowe sa uznala potreba urýchliť naše opatrenia ešte v tomto desaťročí. Európska únia sa prostredníctvom Európskej zelenej dohody snaží znížiť emisie, obnoviť prírodu a zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov. Uspieť môžeme len vtedy, ak budeme spolupracovať vo všetkých sektoroch. Projekty v rámci programu LIFE sú výborným príkladom: spájajú občanov, verejné orgány, priemysel a mimovládne organizácie, aby spolupracovali v oblasti klímy a životného prostredia.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Vzájomne súvisiace krízy zapríčinené zmenou klímy, stratou biodiverzity a znečistením sú hlavnými výzvami našich čias. Na ich riešenie potrebujeme od základov transformovať naše spoločnosti a ekonomiky, dosiahnuť uhlíkovo neutrálnu budúcnosť a naučiť sa akceptovať hranice našej planéty. Projekty v rámci programu LIFE ukazujú, ako to možno dosiahnuť. Majú výrazný vplyv v praxi a sú jasným príkladom pridanej hodnoty európskej spolupráce.“

V rámci tohto nového balíka Komisia vyčlenila približne 223 miliónov eur na projekty zamerané na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, prírodu a biodiverzitu, ako aj správu a informovanie v oblasti životného prostredia. Zároveň investuje viac ako 70 miliónov eur do rôznych projektov v oblasti zmiernenia zmeny klímy, prispôsobenia sa zmene klímy a správy a informovania v oblasti klímy. 

Príklady projektov z celej Európy

V rámci veľkého nadnárodného projektu sa obnovia degradované rašeliniská v Belgicku, Nemecku, Írsku, Holandsku a Poľsku. Plánované opatrenia zahŕňajú obnovenie funkcie záchytu uhlíka v rašeliniskách, a prispievajú tým k cieľu EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Projekt takisto pomôže zvýšiť hladiny podzemnej vody a zachovať druhy a biotopy chránené podľa smerníc EÚ o vtáctve a o biotopoch. 

Cieľom iného projektu, ktorého hlavnými aktérmi budú talianski šéfkuchári, bude propagácia klimaticky inteligentnej, výživnej a cenovo dostupnej stravy, znižovanie plytvania potravinami zvyšovaním povedomia komunikačnými a vzdelávacími kampaňami zameranými na zákazníkov, zamestnancov a ďalšie zainteresované strany. Tento projekt prispeje okrem iného k vykonávaniu stratégie „Z farmy na stôl“, akčného plánu pre obehové hospodárstvo a rámcovej smernice o odpade.

Bulharský projektový tím bude chrániť chovné, zimujúce a migrujúce populácie vtáctva tým, že zníži počet úmrtí spôsobených kontaktom s elektrickým vedením. V rámci projektu sa budú identifikovať najrizikovejšie vedenia stredného napätia a na najdôležitejších úsekoch sa nadzemné elektrické vedenia nahradia podzemnými káblami. Tento projekt prispieva k vykonávaniu smernice EÚ o vtáctve v praxi.

Poľský projekt preukáže uskutočniteľnosť využívania energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie verejných budov a projekt z Francúzska vytvorí inovatívny systém na optimalizáciu využívania zdrojov a zhodnocovanie odpadu z miestnych stavieb a verejných prác. Oba projekty podporujú iniciatívu EÚ „Vlna obnovy“, ktorá bola spustená v októbri minulého roka. 

Viac o číslach

• Na základe 39 projektov v rámci programu LIFE Príroda a biodiverzita sa podporí vykonávanie smerníc EÚ o vtáctve a o biotopoch, ako aj stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Celkový rozpočet týchto projektov dosahuje 249 miliónov eur, z čoho príspevok EÚ predstavuje 134 miliónov eur.
• Prostredníctvom 45 projektov v rámci programu LIFE Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov sa zmobilizuje 162 miliónov eur, z ktorých EÚ poskytne 78 miliónov. 55 miliónov eur sa investuje do 10 projektov na zníženie množstva odpadu, čím sa prispeje k akčnému plánu EÚ pre obehové hospodárstvo. Ďalších 50 miliónov eur sa použije na financovanie 16 projektov v oblasti kvality vody.
• Vďaka 8 projektom v rámci programu LIFE Správa a informovanie v oblasti životného prostredia sa zvýši informovanosť o environmentálnych otázkach, ako sú strata biodiverzity a znečistenie ovzdušia. Takisto sa v rámci nich poskytnú verejným orgánom nástroje na podporu, monitorovanie a presadzovanie dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Celkový rozpočet vyčlenený na tieto projekty predstavuje 19 miliónov eur, z ktorých príspevok EÚ je takmer 11 miliónov eur.
• 17 projektov v rámci programu LIFE Zmiernenie zmeny klímy dostane finančné prostriedky vo výške približne 66 miliónov eur, z ktorých EÚ poskytne približne 35 miliónov. Medzi financovanými projektmi budú napríklad projekty zamerané na podporu klimaticky neutrálneho poľnohospodárstva, ako aj na zlepšenie rekuperácie tepla pri výrobe železa a ocele.
• Na 17 projektov v rámci programu LIFE Prispôsobenie sa zmene klímy sa zmobilizuje približne 52 miliónov eur. Z toho takmer 29 miliónov eur sa poskytne z finančných prostriedkov programu LIFE. Projekty zahŕňajú prispôsobenie lesov extrémnym vplyvom počasia a posilnenie kapacít európskej zdravotníckej infraštruktúry v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
• Vďaka 6 projektom v rámci programu LIFE Správa a informovanie v oblasti klímy sa zlepší správa v oblasti klímy a zvýši informovanosť verejnosti o zmene klímy. Celkový rozpočet na tieto projekty predstavuje 13 miliónov eur, z ktorých EÚ prispeje viac ako 7 miliónmi. 

Súvislosti

Program LIFE je finančný nástroj EÚ pre životné prostredie a ochranu klímy. Prebieha od roku 1992, odkedy sa z jeho zdrojov spolufinancovalo vyše 5 500 projektov v celej EÚ i v tretích krajinách. Finančné prostriedky na program LIFE na obdobie 2021– 2027 predstavujú 5,4 miliardy EUR. Program LIFE má štyri nové podprogramy: príroda a biodiverzita, obehové hospodárstvo a kvalita života, zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a prechod na čistú energiu. Predložené projekty a štyri podprogramy začnú čerpať finančné prostriedky od roku 2022.

Viac informácií

Zhrnutia projektov

Program LIFE

Európska komisia prijala návrh na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred niektorými z najškodlivejších chemických látok v odpade – perzistentnými organickými látkami (POP). Návrhom sa sprísňujú limity pre tieto chemické látky v odpade a predchádza sa ich opätovnému vstupu do hospodárstva.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol:

„Dnes robíme ďalší krok k splneniu nášho sľubu odstrániť najškodlivejšie látky z nášho každodenného života. Odstránenie perzistentných chemických látok z odpadu je nevyhnutné na ochranu nášho zdravia a životného prostredia. Ambiciózne limity pre tieto chemikálie sú potrebné aj na podporu vysokokvalitných druhotných materiálov bez toxických látok, ktoré sa môžu bezpečne používať v rastúcom obehovom hospodárstve.“

Perzistentné organické látky sú chemikálie s toxickými vlastnosťami, ktoré zostávajú v životnom prostredí veľmi dlho, hromadia sa v potravinových reťazcoch a môžu poškodiť ľudské zdravie a životné prostredie. Cieľom predloženého návrhu je odstrániť alebo minimalizovať emisie POP z odpadu. Hoci sa perzistentné organické látky vo všeobecnosti už v nových výrobkoch nepoužívajú, stále ich možno nájsť v odpade z niektorých spotrebných výrobkoch, akými sú nepremokavé textílie, nábytok, plasty a elektronické zariadenia.

Komisia aktuálne navrhuje zaviesť prísne limity pre tieto tri látky alebo skupiny látok v odpade:

• kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli a príbuzné zlúčeniny – nachádza sa v nepremokavých textíliách a hasiacich penách,
• dikofol – pesticíd, predtým používaný v poľnohospodárstve,
• pentachlórfenol, jeho soli a estery – nachádzajú sa v ošetrenom dreve a textíliách.

Okrem toho Komisia navrhuje sprísniť maximálne limity v odpade pre ďalších päť látok alebo skupín látok, ktoré už sú regulované.

Návrh je dôležitým krokom k dosiahnutiu intenzívnejšieho obehového hospodárstva, ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Prispieva k akčnému plánu nulového znečistenia, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody a k stratégii s názvom Chemikálie - stratégia udržateľnosti a jej súvisiacim opatreniam týkajúcim sa perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (PFAS), ktoré sa často nazývajú „večné chemikálie“.

Súvislosti

Týmto návrhom sa menia prílohy k nariadeniu o perzistentných organických látkach. Nariadením o POP (nariadenie (EÚ) 2019/1021 o perzistentných organických látkach) sa vykonávajú medzinárodné záväzky Európskej únie vyplývajúce zo Štokholmského dohovoru a Protokolu EHK OSN o POP.

Podľa nariadenia sa s odpadom obsahujúcim POP musí zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom s minimálnym vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie. Musia sa minimalizovať emisie POP do ovzdušia, vody a pôdy, pričom konečným cieľom je tieto emisie odstrániť. Mal by sa tiež minimalizovať rozsah, v akom sa tieto toxické látky uvoľňujú do životného prostredia. Výsledné druhotné materiály by mali byť vždy bezpečné a pokiaľ je to možné, nemali by obsahovať toxické látky. Pri zneškodňovaní odpadu obsahujúceho POP, ktorý prekračuje určité koncentračné limity, sa obsah POP musí zničiť alebo nenávratne transformovať.

Ďalšie informácie

Návrh na zmenu príloh k nariadeniu o perzistentných organických látkach (POP)

Otázky a odpovede k návrhu

Webstránka o odpade obsahujúcom POP

Politika EÚ v oblasti odpadu