Spravodlivé a jednoduché zdaňovanie: lepšie postupy pri zrážkovej dani podporia cezhraničné investície a pomôžu v boji proti zneužívaniu daňových pravidiel

Európska komisia navrhla nové pravidlá na zefektívnenie a zabezpečenie postupov pri zrážkovej dani v EÚ pre investorov, finančných sprostredkovateľov (napr. banky) a daňové správy členských štátov. Táto iniciatíva, ktorá je kľúčovým prvkom oznámenia o zdaňovaní podnikov v 21. storočí a akčného plánu Komisie v oblasti únie kapitálových trhov z roku 2020, podporí spravodlivejšie zdaňovanie, boj proti daňovým podvodom a cezhraničné investície v celej EÚ.

Pojem „zrážková daň“ sa vzťahuje napríklad na situáciu, keď je investor so sídlom v jednom členskom štáte EÚ povinný platiť daň z úrokov alebo dividend získaných v inom členskom štáte. Takáto situácia sa často týka cezhraničných investorov. Mnohé členské štáty EÚ podpísali zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré zabraňujú dvojitému zdaneniu toho istého jednotlivca alebo spoločnosti. Tieto zmluvy umožňujú cezhraničnému investorovi požiadať o vrátenie prípadnej nadmernej dane zaplatenej v inom členskom štáte.

Problém spočíva v tom, že tieto postupy vracania sú často zdĺhavé, nákladné a komplikované, čo spôsobuje frustráciu investorov a odrádza od cezhraničného investovania v rámci EÚ a do EÚ. V súčasnosti sú postupy v oblasti zrážkovej dane uplatňované v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné. Investori si musia poradiť s viac než 450 rôznymi tlačivami v celej EÚ, z ktorých väčšina je dostupná len v úradnom jazyku daného štátu. Pri škandáloch Cum/Ex a Cum/Cum sa takisto ukázalo, ako možno zneužiť postupy vrátenia dane: straty daňových príjmov v dôsledku týchto praktík sa za roky 2000 – 2020 odhadujú na 150 miliárd eur.

Kľúčové opatrenia, ktoré boli aktuálne navrhnuté, uľahčia život investorom, finančným sprostredkovateľom a vnútroštátnym daňovým orgánom:

  • Vďaka spoločnému digitálnemu potvrdeniu EÚ o daňovej rezidencii sa postupy úľavy pri zrážkovej dani zrýchlia a zefektívnia. Investori s diverzifikovaným portfóliom v EÚ budú napríklad potrebovať len jedno digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii, aby mohli počas kalendárneho roka viackrát požiadať o vrátenie dane. Digitálne potvrdenie o daňovej rezidencii by sa malo vydať do jedného pracovného dňa od podania žiadosti. V súčasnosti sa vo väčšine členských štátov stále používajú postupy založené na papierových tlačivách.
  • Dva zrýchlené postupy dopĺňajúce súčasný štandardný postup vrátenia dane: postup „úľavy na dani pri zdroji“ a systém „rýchleho vrátenia dane“, ktoré urýchlia a zharmonizujú postup úľav v celej EÚ. Členské štáty si budú môcť vybrať, ktorý z nich budú používať – a môžu si zvoliť aj ich kombináciu.
    • V rámci postupu „úľavy na dani pri zdroji“ je sadzba dane, ktorá sa uplatňuje v čase vyplatenia dividend alebo úrokov, priamo založená na platných pravidlách zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
    • V rámci postupu „rýchleho vrátenia dane“ sa počiatočná platba vykoná s prihliadnutím na sadzbu zrážkovej dane členského štátu, v ktorom sa dividendy alebo úroky vyplácajú, ale vrátenie preplatku na daniach sa uskutoční do 50 dní od dátumu tejto platby.

Odhaduje sa, že tieto štandardizované postupy by investorom ušetrili približne 5,17 miliardy eur ročne.

  • Štandardizovaná oznamovacia povinnosť poskytne vnútroštátnym daňovým správam potrebné nástroje, aby mohli kontrolovať oprávnenosť na zníženú sadzbu a na odhaľovať možné zneužívanie pravidiel. Certifikovaní finanční sprostredkovatelia budú musieť vyplatenie dividend alebo úrokov oznámiť príslušnej daňovej správe, aby táto mohla transakciu vysledovať. Veľkí finanční sprostredkovatelia z EÚ budú mať povinnosť prihlásiť sa do národného registra certifikovaných finančných sprostredkovateľov. Tento register bude na dobrovoľnom základe otvorený aj pre finančných sprostredkovateľov z krajín mimo EÚ a menších finančných sprostredkovateľov z EÚ.  Daňovníci investujúci v EÚ prostredníctvom certifikovaných finančných sprostredkovateľov budú mať možnosť využívať zrýchlené postupy pri zrážkovej dani a budú sa môcť vyhnúť dvojitému zdaneniu dividend. Čím viac finančných sprostredkovateľov sa prihlási do registra, tým ľahšie budú daňové orgány spracúvať žiadosti o vrátenie dane bez ohľadu na použitý postup.

Ďalšie kroky

Tento návrh by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027 po tom, ako ho prijmú členské štáty.  

Súvislosti

Predmetný návrh je len jednou z iniciatív Komisie zameraných na zjednodušenie postupov pre podniky a na boj proti nekalým daňovým praktikám. Ministri financií prijali v decembri 2022 návrh Komisie na smernicu Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v EÚ. V máji 2023 sa navyše dosiahla politická dohoda o nových pravidlách daňovej transparentnosti pre všetkých poskytovateľov služieb, ktorí uľahčujú transakcie s kryptoaktívami pre zákazníkov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Tento návrh je tiež kľúčovým prvkom akčného plánu Komisie v oblasti únie kapitálových trhov z roku 2020.

Ďalšie informácie

Právne texty

Čítať ďalej...

Hospodárska prognóza z jari 2023: lepší výhľad v prostredí vyznačujúcom sa pretrvávajúcimi výzvami

Európske hospodárstvo stále preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energií, zmierňovanie obmedzení dodávok a silný pracovný trh podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Vzhľadom na tento začiatok roka, ktorý bol lepší, než sa očakávalo, sa zvyšujú vyhliadky rastu hospodárstva EÚ na 1,0 % v roku 2023 (v zimnej predbežnej prognóze 0,8 %) a na 1,7 % v roku 2024 (v zimnej prognóze 1,6 %). Revízie pre eurozónu smerom nahor majú podobný rozsah – v súčasnosti sa očakáva, že rast HDP bude na úrovni 1,1 % v roku 2023 a 1,6 % v roku 2024. V dôsledku pretrvávajúcich základných cenových tlakov bola aj inflácia v eurozóne v porovnaní so zimou revidovaná smerom nahor, a to na 5,8 % v roku 2023 a 2,8 % v roku 2024.

Nižšie ceny energií zlepšujú vyhliadky rastu

Podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu sa HDP v prvom štvrťroku roku 2023 v EÚ zvýšil o 0,3 % a v eurozóne o 0,1 %. Hlavné ukazovatele naznačujú pokračovanie rastu v druhom štvrťroku.

Európske hospodárstvo dokázalo zvládnuť nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny voči Ukrajine a prekonať energetickú krízu vďaka rýchlej diverzifikácii dodávok plynu a značnému poklesu spotreby plynu. Výrazne nižšie ceny energií sa premietajú do hospodárstva, čím sa znižujú výrobné náklady podnikov. Spotrebitelia takisto zaznamenávajú pokles účtov za energiu, hoci sa predpokladá, že súkromná spotreba zostane pomerne nízka, keďže rast miezd zaostáva za infláciou.

Keďže inflácia zostáva vysoká, očakáva sa, že podmienky financovania sa ešte viac sprísnia. Hoci sa predpokladá, že ECB a ostatné centrálne banky EÚ sa blížia ku koncu cyklu zvyšovania úrokových sadzieb, nedávne turbulencie vo finančnom sektore pravdepodobne zvýšia tlak na náklady a jednoduchosť prístupu k úverom, spomalia rast investícií a zasiahnu najmä investície do obytných nehnuteľností.

Jadrová inflácia zostáva v porovnaní s očakávaniami vysoká, ale mala by začať postupne klesať

Po tom, ako v roku 2022 celková inflácia dosiahla vrchol, sa v prvom štvrťroku 2023 v dôsledku prudkého spomalenia rastu cien energií naďalej znižovala. Ukazuje sa však, že jadrová inflácia (celková inflácia bez energií a nespracovaných potravín) nepoľavuje. V marci dosiahla historicky najvyššiu hodnotu 7,6 %, predpokladá sa však, že počas prognózovaného obdobia bude postupne klesať, pričom ziskové marže absorbujú vyššie mzdové tlaky a sprísnia sa podmienky financovania. Z aprílového harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien pre eurozónu, ktorý bol uverejnený po dátume uzávierky tejto prognózy, vyplýva mierny pokles jadrovej inflácie, čo naznačuje, že v prvom štvrťroku mohla v súlade s očakávaniami dosiahnuť vrchol. Predpokladá sa, že jadrová inflácia v eurozóne na ročnom základe dosiahne v roku 2023 v priemere 6,1 % a v roku 2024 klesne na 3,2 %, pričom v oboch prognózovaných rokoch zostane nad úrovňou celkovej inflácie.

Trh práce zostáva odolný voči spomaleniu hospodárskeho rastu

Rekordne silný trh práce posilňuje odolnosť hospodárstva EÚ. Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v marci 2023 rekordne nízku úroveň 6,0 % a miera ekonomickej aktivity a miera zamestnanosti sú rekordne vysoké.

Očakáva sa, že reakcia trhu práce EÚ na pomalšie tempo hospodárskeho rastu bude len mierna. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti bude tento rok na úrovni 0,5 % a v roku 2024 klesne na 0,4 %. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti zostane tesne nad úrovňou 6 %. Rast miezd sa od začiatku roka 2022 zrýchlil, ale zatiaľ zostáva výrazne pod úrovňou inflácie. V dôsledku pretrvávajúceho prehrievania na trhoch práce, výrazného zvyšovania minimálnych miezd vo viacerých krajinách a všeobecného tlaku zo strany pracovníkov s cieľom získať späť stratenú kúpnu silu sa očakáva trvalejšie zvyšovanie miezd.

Deficity verejných financií sa majú najmä v roku 2024 znižovať

Napriek tomu, že sa zaviedli podporné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, viedol silný nominálny rast a rušenie zostávajúcich opatrení súvisiacich s pandémiou k ďalšiemu poklesu súhrnného deficitu verejných financií EÚ v roku 2022 na 3,4 % HDP. Klesajúce ceny energií by mali v roku 2023 umožniť vládam postupne ukončovať podporné opatrenia v oblasti energetiky. Tento trend by mal byť ešte výraznejší v roku 2024, čo povedie k zníženiu deficitu na 3,1 % HDP v roku 2023, resp. 2,4 % HDP v roku 2024. Predpokladá sa, že súhrnný pomer dlhu k HDP v EÚ bude v roku 2024 stabilne klesať pod 83 % (90 % v eurozóne), čo je však stále nad úrovňou spred pandémie. V členských štátoch možno pozorovať veľkú rôznorodosť fiškálnych trajektórií.

Zatiaľ čo inflácia môže z krátkodobého hľadiska podporiť zlepšenie v oblasti verejných financií, tento účinok sa časom rozptýli, pretože náklady na splácanie dlhu sa zvýšia a verejné výdavky sa postupne prispôsobia vyššej cenovej úrovni.

Zvýšili sa riziká horšieho než očakávaného vývoja hospodárskeho výhľadu

Nepoľavujúca jadrová inflácia by mohla naďalej obmedzovať kúpnu silu domácností a vynútiť si silnejšiu reakciu v oblasti menovej politiky so širokými makrofinančnými dôsledkami. Okrem toho by nové prípady finančného stresu mohli viesť k ďalšiemu nárastu averzie k riziku, čo by mohlo byť podnetom k výraznejšiemu sprísneniu úverových štandardov, než sa predpokladalo v tejto prognóze. Expanzívna fiškálna politika by ešte viac poháňala infláciu a spôsobila by odklon od opatrení menovej politiky. Následkom otrasov v bankovom sektore alebo v súvislosti so širším geopolitickým napätím sa navyše môžu objavovať nové výzvy pre svetové hospodárstvo. Keď sa pozrieme na pozitívnu stránku, priaznivejší vývoj cien energií by viedol k rýchlejšiemu poklesu celkovej inflácie s pozitívnymi účinkami na domáci dopyt. A napokon možno konštatovať, že pretrváva neistota vyplývajúca z pokračujúcej invázie Ruska na Ukrajinu.

Uverejnenie prognózy prvýkrát obsahuje prehľad hospodárskych štrukturálnych charakteristík, nedávnej výkonnosti a vyhliadok Ukrajiny, Moldavska a Bosny a Hercegoviny, ktorým Rada v júni a decembri 2022 udelila štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 25. apríla. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 28. aprílu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky okrem tých, ktoré boli riadne oznámené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Predbežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

Aktualizované prognózy HDP a inflácie uvedie Európska komisia v letnej hospodárskej prognóze 2023, ktorá by mala byť predložená v júli 2023.

Ďalšie informácie

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jari 2023

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Citáty

Čítať ďalej...

Politika súdržnosti EÚ: vďaka jej programom na roky 2021 – 2027 by malo v EÚ vzniknúť 1,3 milióna pracovných miest

Očakáva sa, že vďaka financovaniu politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 dôjde k vzniku 1,3 milióna pracovných miest a HDP EÚ sa do konca desaťročia zvýši v priemere o 0,5 %, pričom v niektorých členských štátoch sa zvýši až o 4 %. Toto financovanie pomôže aj pri zabezpečovaní mnohých spoločných verejných statkov a prinesie hmatateľné a konkrétne výhody európskym občanom, regiónom a mestám. Toto sú niektoré zo záverov správy o výsledku programovania politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, ktorá bola nedávno uverejnená.

Na tento účel sa v rámci politiky súdržnosti počas uvedeného obdobia uvoľní celkový objem investícií vo výške 545 miliárd eur, pričom 378 miliárd eur poskytne EÚ. Tieto investície podporia trvalú sociálno-ekonomickú konvergenciu, územnú súdržnosť, sociálnu a inkluzívnu Európu a hladkú a spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu.

Inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Európa

V rámci politiky súdržnosti sa dôrazne podporuje výskum a inovácie a rieši sa digitálna priepasť. Napríklad 83 000 výskumných pracovníkov bude mať prístup k lepším výskumným zariadeniam a 725 000 podnikov získa podporu v záujme rozvoja inovácií a inteligentného rastu.

Cieľom politiky je podporiť modernizáciu a digitalizáciu verejných služieb (týka sa to 22 500 orgánov verejnej správy) a digitálnu transformáciu podnikov. V rámci tejto politiky sa podporuje aj rozvoj digitálnych zručností a infraštruktúry, a to aj vďaka pripojeniu 3,1 milióna domácností k vysokorýchlostným mobilným sieťam a pevnej digitálnej infraštruktúre.

Prechod na bezuhlíkové hospodárstvo a posilnenie odolnosti Európy

Zelené investície do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu pomáhajú plniť ciele Európskej zelenej dohody, a to znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050.

Na tento účel sa v rámci politiky súdržnosti podporujú projekty v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú mimoriadne dôležité z hľadiska vykonávania kľúčových opatrení v rámci plánu REPowerEU. Očakáva sa napríklad, že dôjde k zlepšeniu energetickej hospodárnosti v prípade 32 miliónov m2 verejných budov a 723 000 domácností a že sa nainštaluje 9 555 MW dodatočnej kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

V záujme podpory adaptácie na zmenu klímy a zlepšenia riadenia rizika katastrof sa v rámci tejto politiky podporí výstavba novej zelenej infraštruktúry s rozlohou 229 000 hektárov.

Podporí sa aj udržateľná mestská mobilita, a to zahrnutím 1 230 km nových a modernizovaných električkových tratí a liniek metra a 12 200 km cyklistickej infraštruktúry.

Vďaka investíciám do oblasti súdržnosti bude mať 16,4 milióna ľudí úžitok z čistej vody a lepšej infraštruktúry odpadových vôd.

Podpora spravodlivej transformácie

Cieľom politiky súdržnosti je pomáhať ľuďom a územiam najviac postihnutým prechodom na klimatickú neutralitu a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo.

Na účely úspešného zvládnutia tejto transformácie sa preto sa poskytne podpora takmer 39 000 podnikom. Konkrétne viac ako 5 000 malých a stredných podnikov (MSP) bude mať prospech z investícií do nových zručností potrebných pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie. Z opatrení na podporu trhu práce bude mať úžitok až 120 000 nezamestnaných ľudí a takmer 200 000 ľudí získa nové kvalifikácie.

Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa

V záujme zabezpečenia sociálneho a inkluzívneho rastu a v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv je podpora z kohéznych fondov zameraná na ľudí a ich profesijný život. To zahŕňa rozvoj zručností a celoživotného vzdelávania, ktoré sú kľúčovými prioritami tohto Európskeho roka zručností, z čoho bude mať prospech najmenej 6,5 milióna nezamestnaných ľudí. Vďaka tomu bude možné dosiahnuť cieľ EÚ, aby sa do roku 2030 zúčastňovalo na odbornej príprave každoročne aspoň 60 % všetkých dospelých.

Osobitný dôraz sa kladie na zlepšovanie integrácie a začleňovania viac ako 3 miliónov ľudí vrátane 600 000 ľudí z marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia. Z týchto fondov sa podporí aj 1,7 milióna žiakov na základných a stredných školách a očakáva sa, že takmer 3,5 milióna ľudí bude študovať v nových alebo modernizovaných vzdelávacích zariadeniach.

K významným zlepšeniam dôjde aj v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vrátane súvisiacej infraštruktúry a vybavenia. Vďaka tomu by sa malo v nových alebo modernizovaných zdravotníckych zariadeniach poskytovať lekárske poradenstvo alebo liečba 60 miliónom pacientov.

Prepojenejšia Európa

V rámci politiky súdržnosti sa budú podporovať efektívne dopravné systémy na všetkých územných úrovniach. Príkladom je železničná doprava, ktorá je jedným z najbezpečnejších a najčistejších druhov dopravy: plánuje sa vybudovať alebo zmodernizovať 3 900 km železničných tratí transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

V neposlednom rade sa vďaka programom realizovaným v rámci európskej územnej spolupráce v celej EÚ a jej susedných krajinách budú investovať finančné prostriedky do spoločných projektov, z ktorých budú mať prospech viac ako 2 milióny osôb, 40 299 organizácií a 25 456 MSP.

Súvislosti

Politika súdržnosti je hlavným dlhodobým investičným nástrojom v EÚ. Prispieva k posilňovaniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, odstraňuje nerovnosti medzi krajinami a regiónmi a plní politické priority Únie.

Vykonáva sa prostredníctvom viacerých fondov:

Cieľmi tejto politiky sú:

  • konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa,
  • zelenší, nízkouhlíkový prechod na bezuhlíkové hospodárstvo a podpora odolnosti Európy,
  • prepojenejšia Európa vďaka lepšej mobilite,
  • sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa,
  • Európa, ktorá je bližšie k občanom na základe miestne orientovaného prístupu zdola nahor, ktorý umožňuje menším územným jednotkám a miestnym komunitám, aby si integrovaným a participatívnym spôsobom určili svoje vlastné priority a projekty,
  • spravodlivá transformácia smerujúca k naplneniu cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a vytvoreniu klimaticky neutrálneho hospodárstva Únie do roku 2050 na základe Parížskej dohody.

Ďalšie informácie

Správa a prílohy vrátane prehľadov o jednotlivých krajinách zahŕňajúcich hlavné priority a výsledky podľa jednotlivých členských štátov

Platforma otvorených údajov o EŠIF – Prehľad vývoja investícií

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Kohesio

@VDombrovskis

@ElisaFerreiraEC

@NicolasSchmitEU

@EUinmyRegion

@EU_Social

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login