Rozpočet EÚ: Európska komisia víta prijatie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027

Európska komisia víta rozhodnutie Rady o prijatí budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027, ktoré je finálnym krokom v procese prijímania rozpočtu. Týmto rozhodnutím boli splnené všetky podmienky na to, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 nadobudol 1. januára 2021 účinnosť. Prijímateľom financovania z prostriedkov Únie tak bude v priebehu nasledujúcich siedmich rokov k dispozícii suma 1,074 bilióna eur [v cenách roku 2018].

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vďaka nástroju NextGenerationEU a novému dlhodobému rozpočtu budeme môcť občanom, podnikom, regiónom a mestám EÚ poskytnúť podporu, ktorú naliehavo potrebujú, aby sa zotavili z pandémie spôsobenej koronavírusom. Dnešný deň je pre Európu dňom nádeje! Vybudujeme ekologickejšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu Európu, ktorá bude pripravená na súčasné i budúce výzvy.“

Európsky komisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn, ktorý od začiatku svojho mandátu pracoval na dosiahnutí dohody, uviedol: „Dnes sme urobili posledný krok k prijatiu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a môžeme začať proces jeho vykonávania. Európska komisia vynaloží maximálne úsilie, aby od 1. januára podporila obnovu Európy. Po prvý raz budeme mať k dispozícii aj mechanizmus, ktorý nám pomôže ešte lepšie chrániť peniaze daňovníkov EÚ. Teraz je rozhodujúce rýchlo priniesť výsledky! Preto je nevyhnutné dokončiť zvyšné kroky k uvedeniu nástroja NextGenerationEU do života. Bezprecedentná finančná sila viacročného finančného rámca/nástroja NextGenerationEU s celkovým objemom 1,8 bilióna eur poskytne potrebné prostriedky na udržateľnú obnovu a ekologickú a digitálnu transformáciu Európy.“

Popri prijatí rozhodnutia pokračuje úsilie o finalizáciu nástroja NextGenerationEU, dočasného nástroja obnovy, ktorý bol vytvorený s cieľom podporiť obnovu Európy po kríze spôsobenej koronavírusom. Po prijatí bude tento balík s celkovým objemom 1,8 bilióna eur [v cenách roku 2018] vôbec najväčším balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ.

Vďaka kombinovanej sile dlhodobého rozpočtu a nástroja NextGenerationEU bude môcť EÚ podporiť občanov, spoločnosti a regióny, ktorých kríza spôsobená koronavírusom najviac zasiahla. Tento balík zároveň pomôže prebudovať Európu po pandémii ochorenia COVID-19 tak, aby bola ekologickejšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená na súčasné aj budúce výzvy.

Európska komisia bude môcť začať prideľovať prostriedky na základe nasledujúceho finančného rámca od 1. januára 2021. Podmienkou je, aby Európsky parlament a Rada prijali príslušné sektorové právne predpisy, ako aj rozpočet na rok 2021.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať prostriedky v rámci nástroja NextGenerationEU, a teda aby sa tento nástroj začal využívať, je potrebné, aby všetky členské štáty ratifikovali nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Komisia sa spolieha, že členské štáty splnia svoj záväzok uskutočniť ratifikáciu v záujme občanov čo najrýchlejšie.

Súvislosti

Komisia 2. mája 2018 predložila svoj návrh budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Po tomto rámcovom návrhu okamžite nasledovali legislatívne návrhy týkajúce sa 37 sektorových programov (napr. V oblasti súdržnosti, poľnohospodárstva, programov Erasmus, Horizont Európa atď.). Od roku 2018 do začiatku roka 2020 Komisia úzko spolupracovala s rotujúcimi predsedníctvami Rady aj s Európskym parlamentom, aby rokovania napredovali.

V reakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú koronavírusom Európska komisia 27. mája 2020 navrhla dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU v objeme 750 miliárd eur, ako aj adresné posilnenie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ dosiahli politickú dohodu o balíku 21. júla 2020.

Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu o tomto balíku 10. novembra 2020.

Členské štáty EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 10. decembra 2020 dohodli na finalizácii prijatia nariadenia o VFR a rozhodnutia o vlastných zdrojoch na úrovni Rady.

Tento posledný krok nasleduje po včerajšom hlasovaní v Európskom parlamente, ktorý nariadenie o viacročnom finančnom rámci veľkou väčšinou schválil.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Webová stránka o viacročnom finančnom rámci

Čítať ďalej...

Komisia vypláca 8,5 mld. eur z nástroja SURE piatim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 8,5 mld. eur piatim členským štátom v tretej tranži finančnej podpory z nástroja SURE. V rámci dnešných operácií dostalo Belgicko 2 mld. eur, Maďarsko 200 mil. eur, Portugalsko 3 mld. eur, Rumunsko 3 mld. eur a Slovensko 300 mil. eur.

Táto podpora vo forme úverov poskytnutých za výhodných podmienok pomôže týmto členským štátom pri riešení náhleho zvýšenia verejných výdavkov na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôže pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, vrátane pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Vďaka dnešnému vyplateniu dostalo od konca októbra do konca novembra 15 členských štátov v rámci nástroja EÚ SURE približne 40 mld. eur. Po dokončení všetkých úhrad z nástroja SURE dostane Belgicko 7,8 mld. eur, Maďarsko 504 mil. eur, Portugalsko 5,9 mld. eur, Rumunsko 4,1 mld. eur a Slovensko 631 mil. eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii online.

Dnešné vyplatenie nadväzuje na tretiu emisiu sociálnych dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE, pri ktorej dopyt viac ako 13-násobne prevýšil ponuku. Premietlo sa to do priaznivých cenových podmienok, čo znamená, že členské štáty dostanú viac z úverov, než budú musieť splatiť.

Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu až do výšky 100 mld. eur všetkým členským štátom. Komisia doteraz z nástroja SURE navrhla finančnú podporu v celkovej výške 90,3 mld. eur 18 členským štátom. Ďalšie úhrady sa uskutočnia v nasledujúcich mesiacoch po príslušných emisiách dlhopisov.

Členovia kolégia v tejto súvislosti uviedli:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová„Našou prioritou je chrániť životy ľudí, ako aj ich živobytie. EÚ postupne mobilizuje 100 mld. eur vo forme úverov pre krajiny EÚ s cieľom financovať režimy skráteného pracovného času. Takto zabezpečíme podporu pre naše spoločnosti a pomôžeme udržať zamestnanie pre ľudí. Ďalších päť členských štátov dnes dostáva finančné prostriedky z nástroja SURE – doteraz sme ich už podporili 15. V blízkej budúcnosti podporíme ďalšie krajiny.“

Eurokomisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „Po tretej úspešnej emisii SURE sme v tomto roku poskytli 15 členským štátom približne 40 mld. eur, aby sme ich podporili pri zmierňovaní sociálnych dôsledkov súčasnej pandémie COVID-19. Táto podpora pomôže podnikom zachovať počty zamestnancov. Program SURE je dôkazom záväzku EÚ rýchlo poskytnúť členským štátom naliehavo potrebné finančné prostriedky na prekonanie tejto krízy. Označenie sociálnoinvestičné dlhopisy je zárukou pre investorov, že získané peniaze sa investujú do sociálnych a udržateľných projektov, čím sa spoja finančné transakcie s našimi politickými prioritami.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po minulotýždňovej tretej mimoriadne úspešnej emisii sociálnoinvestičných dlhopisov SURE dnes distribuujeme ďalších 8,5 mld. eur na pomoc pracovníkom a spoločnostiam v piatich členských štátoch. Sociálny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by bol oveľa horší bez silných záchranných sietí európskych krajín, najmä režimov skráteného pracovného času. Som hrdý na to, že Európska komisia cez nástroj SURE aktívne podporuje tieto režimy a podobné opatrenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, čím pomáha miliónom našich občanov prekonať tieto ťažké časy.“

Súvislosti

Európska komisia vydala 24. novembra v rámci nástroja EÚ SURE tretí sociálnoinvestičný dlhopis v celkovej hodnote 8,5 mld. eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júli 2035

a vyvolala na kapitálových trhoch veľký záujem. Prilákala vôbec najväčšiu knihu objednávok pre referenčnú emisiu s jednou tranžou a stala sa tak doteraz najväčšou 15-ročnou transakciou nadnárodného emitenta čo do objemu. Výhodné cenové podmienky, ktoré vyplynuli z vysokého záujmu investorov, sa prenášajú priamo na členské štáty prijímajúce úvery.

Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE profitujú z označenia sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Viac informácií

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Čítať ďalej...

Hospodárska prognóza z jesene 2020: oživenie bolo prerušené, keďže druhá vlna pandémie prehlbuje neistotu

Pandémia koronavírusu predstavuje veľmi veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Hospodárska činnosť v Európe utrpela v prvej polovici roka závažný otras, pričom v treťom štvrťroku došlo k výraznému oživeniu, keďže sa postupne rušili opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu. Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 v posledných týždňoch však vedie k narušeniam, keďže vnútroštátne orgány zavádzajú nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť jeho šírenie. Epidemiologická situácia znamená, že prognózy rastu počas prognózovaného obdobia sú vystavené mimoriadne vysokému stupňu neistoty a rizikám.

Prerušená a neúplná obnova

V hospodárskej prognóze z jesene 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 klesne o 7,8 % pred tým, než v roku 2021 vzrastie o 4,2 % a v roku 2022 o 3 %. V prognóze sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 klesne o 7,4 %, pričom následne dôjde k obnove a nárastu o 4,1 % v roku 2021 a o 3 % v roku 2022. Prognózy rastu eurozóny a EÚ sú v porovnaní s hospodárskou prognózou z leta 2020 mierne vyššie na rok 2020 a nižšie na rok 2021. Neočakáva, že produkcia v eurozóne a v EÚ sa v roku 2022 dostane na svoju úroveň pred pandémiou.

Hospodársky dosah pandémie sa v rámci EÚ značne líšil a to isté platí aj pre vyhliadky na obnovu. Je to odrazom šírenia vírusu, prísnosti opatrení v oblasti verejného zdravia prijatých na zamedzenie jeho šírenia, odvetvového zloženia národných hospodárstiev a účinnosti vnútroštátnych politických opatrení.

Nárast nezamestnanosti bol v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti obmedzený

Úbytok pracovných miest a nárast nezamestnanosti spôsobili značný tlak na živobytie mnohých Európanov. Politické opatrenia prijaté členskými štátmi spolu s iniciatívami na úrovni EÚ pomohli zmierniť dosah pandémie na trhy práce. Nebývalý rozsah prijatých opatrení, najmä prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, umožnil, že nárast miery nezamestnanosti zostal v porovnaní s poklesom hospodárskej činnosti utlmený. Nezamestnanosť má v roku 2021 naďalej rásť, keďže členské štáty postupne rušia núdzové podporné opatrenia a na trh práce vstupujú noví ľudia, ale v roku 2022 by sa mala situácia zlepšiť, keďže hospodárstvo sa bude naďalej zotavovať.

V prognóze sa predpokladá, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 8,3 % v roku 2020 a 9,4 % v roku 2021, pričom v roku 2022 klesne na 8,9 %. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020 a 8,6 % v roku 2021 a následne v roku 2022 klesnúť na 8,0 %.

Deficity a verejný dlh sa budú zvyšovať

Očakáva sa, že nárast deficitov verejných financií bude v tomto roku veľmi výrazný v celej EÚ, keďže sa zvýšia sociálne výdavky a znížia sa daňové príjmy v dôsledku výnimočných politických opatrení určených na podporu hospodárstva, ako aj účinku automatických stabilizátorov.

V prognóze sa predpokladá, že celkový deficit verejných financií v eurozóne vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,8 % v roku 2020 pred tým, než klesne na 6,4 % v roku 2021 a na 4,7 % v roku 2022. Je to odrazom očakávaného postupného rušenia núdzových podporných opatrení v priebehu roka 2021, keď sa zlepší hospodárska situácia.

Vzhľadom na prudký nárast deficitov sa v prognóze predpokladá, že súhrnný pomer dlhu k HDP v eurozóne sa zvýši z 85,9 % HDP v roku 2019 na 101,7 % v roku 2020, 102,3 % v roku 2021 a 102,6 % v roku 2022.

Inflácia zostáva utlmená

Prudký pokles cien energií v auguste a septembri spôsobil, že celková inflácia sa dostala do záporných hodnôt. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa všetky položky okrem energie a nespracovaných potravín, tiež v lete výrazne klesla v dôsledku nižšieho dopytu po službách, najmä službách súvisiacich s cestovným ruchom, a priemyselnom tovare. Slabý dopyt, stagnácia trhu práce a silný výmenný kurz eura budú vyvíjať tlak na znižovanie cien.

Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahne v roku 2020 priemernú hodnotu 0,3 % a potom sa zvýši na 1,1 % v roku 2021 a na 1,3 % v roku 2022, ak sa stabilizujú ceny ropy. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 0,7 % v roku 2020, 1,3 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Táto prognóza prichádza v čase, keď druhá vlna pandémie spôsobuje ešte väčšiu neistotu a kazí naše nádeje na rýchle oživenie. Hospodárska produkcia v EÚ sa do roku 2022 nedostane na svoju úroveň pred pandémiou. Uprostred týchto turbulencií sme však preukázali odhodlanie a solidaritu. Dohodli sme sa na bezprecedentných opatreniach na pomoc ľuďom a spoločnostiam. Budeme spolupracovať, aby sme načrtli cestu k obnove, pričom využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii. Dohodli sme sa na mimoriadne dôležitom balíku obnovy NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom poskytnúť rozsiahlu podporu najviac zasiahnutým regiónom a odvetviam. Opätovne vyzývam Európsky parlament a Radu, aby urýchlene ukončili rokovania s cieľom umožniť poskytovanie finančných prostriedkov v roku 2021, aby sme mohli investovať, reformovať a znovu spoločne budovať.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po najhlbšej recesii v histórii EÚ v prvej polovici tohto roka a po veľmi výraznom vzostupe v lete bolo oživenie Európy prerušené v dôsledku opätovného nárastu prípadov ochorenia COVID-19. Rast sa obnoví v roku 2021, ale bude trvať dva roky, kým sa európske hospodárstvo priblíži k svojej úrovni pred pandémiou. V súčasnom kontexte veľmi veľkej neistoty musia národné hospodárske a fiškálne politiky naďalej poskytovať podporu, zatiaľ čo NextGenerationEU musí byť dokončený tento rok a účinne zavedený v prvom polroku 2021.“

Vysoká miera neistoty s rizikami nepriaznivého vývoja, pokiaľ ide o výhľad

Neistota a riziká ovplyvňujúce hospodársku prognózu z jesene 2020 zostávajú mimoriadne veľké. Hlavné riziko vyplýva zo zhoršenia pandémie, ktoré si vyžaduje prísnejšie opatrenia v oblasti verejného zdravia a vedie k závažnejšiemu a dlhodobejšiemu dosahu na hospodárstvo. To podnietilo analýzu scenárov pre dva alternatívne spôsoby vývoja pandémie – priaznivejší a horší – vrátane dosahu na hospodárstvo. Existuje tiež riziko, že jazvy, ktoré pandémia zanechala na hospodárstve – napríklad bankroty, dlhodobá nezamestnanosť a prerušenia dodávok – by mohli byť hlbšie a ďalekosiahlejšie. Európske hospodárstvo by mohlo byť takisto negatívne zasiahnuté, ak by sa situácia v globálnom hospodárstve a svetovom obchode zlepšila menej, ako sa predpokladalo, alebo ak by sa zvýšilo obchodné napätie. Ďalším rizikom nepriaznivého vývoja je možné napätie na finančných trhoch.

Naopak, NextGenerationEU (program hospodárskej obnovy EÚ) vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pravdepodobne poskytne hospodárstvu EÚ silnejší impulz, než sa predpokladalo. Je to tak preto, že v prognóze sa mohli len čiastočne zohľadniť pravdepodobné prínosy týchto iniciatív vzhľadom na stále obmedzené informácie o národných plánoch, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii. Aj dosiahnutie obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by malo od roku 2021 pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ v porovnaní s východiskom zohľadneným v prognóze, podľa ktorého budú EÚ a Spojené kráľovstvo obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod.

Súvislosti

Prognóza bola vypracovaná v kontexte vážnej neistoty, keď členské štáty oznámili v druhej polovici októbra 2020 nové významné opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom obmedziť šírenie vírusu.

Prognóza vychádza z obvyklého súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 22. októbra 2020. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane informácií o vládnych politikách sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. októbru. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.

Prognóza závisí od dvoch dôležitých technických predpokladov. Po prvé, predpokladá sa, že opatrenia v oblasti verejného zdravia zostanú v určitom rozsahu v platnosti počas celého prognózovaného obdobia. Po ich výraznom sprísnení v štvrtom štvrťroku 2020 sa však očakáva postupné zmiernenie prísnosti opatrení v roku 2021. Takisto sa predpokladá, že hospodársky dosah danej úrovne obmedzení sa časom zníži, keď sa systém zdravotnej starostlivosti a hospodárske subjekty prispôsobia prostrediu koronavírusu. Po druhé, keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na roky 2021 a 2022 vychádzajú z technického predpokladu, že EÚ a Spojené kráľovstvo budú od 1. januára 2021 obchodovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o doložke najvyšších výhod. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude aktualizácia výhľadu HDP a inflácie v hospodárskej prognóze zo zimy 2021, ktorá sa má predložiť vo februári 2021.

Ďalšie informácie

Úplné znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2020

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login