Úspora plynu pre bezpečnú zimu: Komisia navrhuje plán na zníženie dopytu po plyne ako prípravu EÚ na odstávky

Európskej únii hrozia ďalšie prerušenia dodávok plynu z Ruska. Kremeľ zneužíva dodávky plynu ako zbraň a takmer polovica členských štátov už zaznamenala znížené dodávky.  Okamžitými krokmi teraz môžeme znížiť tak riziko, ako aj náklady pre Európu, ak dôjde k úplnému narušeniu dodávok. Posilníme tak energetickú odolnosť EÚ.  

Komisia preto navrhuje nový legislatívny nástroj a európsky plán na zníženie dopytu po plyne v snahe znížiť spotrebu plynu v Európe do budúcej jari o 15 %. Všetci spotrebitelia, verejné správy, domácnosti, majitelia verejných budov, dodávatelia energie i sektor priemyslu môžu a mali by prijímať opatrenia s cieľom šetriť plynom. Ďalej Komisia zrýchli prácu na diverzifikácii dodávok vrátane spoločného nákupu plynu, aby rozšírila možnosti EÚ získavať plyn z alternatívnych zdrojov.

Komisia na základe článku 122 zmluvy navrhuje nové nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na znižovanie dopytu po plyne. Stanovila v ňom cieľovú hodnotu zníženia dopytu po plyne o 15 % v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023, ktorá platí pre všetky členské štáty. Nové nariadenie by okrem toho poskytlo Komisii možnosť vydať po konzultáciách s členskými štátmi v súvislosti s bezpečnosťou dodávok plynu tzv. únijnú výstrahu, ktorá by znamenala povinnosť znížiť dopyt po plyne vo všetkých členských štátoch. Únijnú výstrahu možno vydať, ak sa zistí značné riziko závažného nedostatku plynu alebo výnimočne vysoký dopyt po plyne. Členské štáty by mali do konca septembra aktualizovať svoje národné núdzové plány a ukázať, ako plánujú dosiahnuť cieľovú hodnotu zníženia dopytu. Svoj pokrok by Komisii mali hlásiť raz za dva mesiace. Členské štáty žiadajúce o dodávky plynu z mechanizmu solidarity budú musieť preukázať opatrenia, ktorými sa snažili znížiť svoj dopyt.

Komisia v snahe pomôcť členským štátom dosiahnuť potrebné zníženie dopytu prijala aj európsky plán znižovania dopytu po plyne, v ktorom vytýčila opatrenia, zásady a kritériá koordinovaného znižovania dopytu. Plán je zameraný na náhradu plynu inými palivami a na celkové úspory energie vo všetkých sektoroch. Jeho cieľom je zaručiť dodávky do domácností a kľúčovým spotrebiteľom, ako sú nemocnice, ale aj priemyselné odvetvia, ktoré majú zásadný význam pre zásobovanie základnými výrobkami a poskytovanie základných služieb pre hospodárstvo, dodávateľské reťazce EÚ a konkurencieschopnosť. Plán obsahuje usmernenia pre členské štáty, ktoré by mali zvážiť pri plánovaní utlmenia činností.

Energia ušetrená v lete je energia dostupná v zime

Ak nahradíme plyn inými palivami a budeme šetriť energiou v lete, môžeme uskladniť viac plynu na zimu. Okamžité kroky nám pomôžu znížiť negatívny vplyv na HDP a nebudeme musieť prijímať neplánované opatrenia v krízovej situácii neskôr. Rýchla reakcia takisto pomôže rozložiť úsilie na väčší časový úsek, rozptýliť obavy na trhu a zmierniť cenové výkyvy. Takisto nám umožní skoncipovať presne zacielené nákladovo efektívne opatrenia na ochranu priemyslu.

Plán znižovania dopytu po plyne, ktorý Komisia navrhla, vychádza z konzultácií s členskými štátmi a odvetvím priemyslu. Máme k dispozícii širokú škálu opatrení na zníženie dopytu po plyne. Pred tým, než by členské štáty začali zvažovať utlmenie činností, mali by vyčerpať všetky možnosti náhrady paliva, nepovinné úsporné opatrenia i alternatívne zdroje energie. Podľa možnosti by prioritou mal byť prechod na obnoviteľné zdroje energie či čistejšie alebo menej znečisťujúce možnosti s nižšími emisiami uhlíka. Ako dočasné riešenie však možno bude potrebné prejsť na uhlie, ropu alebo jadrovú energiu. Podmienkou pri tom bude predísť dlhodobej odkázanosti na uhlie. Trhovo orientované nástroje môžu znížiť riziko pre spoločnosť a hospodárstvo. Napríklad členské štáty by mohli zaviesť systémy aukcií alebo výziev na predkladanie ponúk v snahe stimulovať znižovanie spotreby energie zo strany priemyselných odvetví. Členské štáty môžu poskytovať podporu v súlade so zmenou dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorú aktuálne Komisia prijala.

Ďalším dôležitým faktorom pri úsporách energie je zníženie miery vykurovania a chladenia. Komisia nalieha na všetky členské štáty, aby odštartovali osvetové kampane na propagáciu veľkoplošného zníženia miery vykurovania a chladenia a aby začali vykonávať oznámenie EÚ o šetrení energiou, ktoré takisto zahŕňa mnoho možností krátkodobých úspor. Členské štáty by mali ísť príkladom a mohli by prikázať cielené zníženie miery vykurovania a chladenia v budovách pod správou verejných orgánov.

Plán znižovania dopytu ďalej pomôže členským štátom spomedzi svojich „nechránených“ skupín odberateľov identifikovať a určiť ako prioritu najkritickejších odberateľov alebo zariadenia, a to na základe celkových hospodárskych hľadísk a týchto kritérií:

  •  spoločenská kritickosť – pri sektoroch vrátane zdravia, potravín, bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti, rafinérií a obrany, ako aj poskytovania environmentálnych služieb,
  • cezhraničné dodávateľské reťazce – sektory alebo priemyselné odvetvia poskytujúce tovar a služby so zásadným významom pre bezproblémové fungovanie dodávateľských reťazcov EÚ,
  • poškodenie zariadení – v snahe predísť situácii, keď by sa už nemohla znova rozbehnúť výroba bez značného omeškania, opráv, regulačného schválenia a nákladov,
  • možnosti zníženia spotreby plynu a náhrada výrobkov/komponentov – miera, do akej priemyselné odvetvia môžu prejsť na dovážané komponenty/výrobky, a miera, do akej možno dopyt po výrobkoch alebo komponentoch pokryť dovozom.

Súvislosti: Čo urobila EÚ, aby si zabezpečila dodávky energie?

Komisia po ruskej invázii na Ukrajinu prijala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív. Stanovila v ňom opatrenia na diverzifikáciu dodávateľov energie, dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti, ako aj na urýchlené zavedenie energie z obnoviteľných zdrojov. EÚ takisto prijala nové právne predpisy zahŕňajúce povinnosť naplniť podzemné zásobníky plynu v EÚ na 80 % kapacity do 1. novembra 2022 v snahe zaistiť dodávky na budúcu zimu. V tejto súvislosti Komisia vypracovala hĺbkové preskúmanie národných plánov pripravenosti na možné veľké narušenia.

Komisia vytvorila energetickú platformu EÚ, ktorá má slúžiť na agregovanie dopytu po energii na regionálnej úrovni a uľahčovať budúci spoločný nákup plynu aj zeleného vodíka. Jej účelom je zabezpečiť čo najlepšie využívanie infraštruktúry, aby toky plynu smerovali tam, kde sú najviac potrebné. Rovnako má slúžiť na nadväzovanie kontaktov s medzinárodnými dodávateľskými partnermi. Na platforme začalo fungovať už päť regionálnych skupín členských štátov a v rámci Komisie sa vytvorila špecializovaná pracovná skupina na podporu procesu. EÚ sa darí diverzifikovať a zabezpečovať dovoz iného plynu než z Ruska vďaka vyššiemu podielu LNG a dovozu cez plynovody od iných dodávateľov. V prvej polovici roka 2022 sa dovoz LNG odinakiaľ ako z Ruska v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku zvýšil o 21 miliárd m³. Aj dovoz plynu plynovodmi z iných krajín než z Ruska, konkrétne z Nórska, Azerbajdžanu, zo Spojeného kráľovstva a severnej Afriky, vzrástol o 14 miliárd m³.

EÚ už dávno pred ruskou inváziou na Ukrajinu začala budovať čistý a prepojený energetický systém zameraný na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na domácom trhu, vyradenie dovážaných fosílnych palív a zabezpečenie prepojení a solidarity medzi členskými štátmi v prípade prerušenia dodávok.

Európska zelená dohoda a balík návrhov Fit for 55 sú zamerané na postupné ukončenie našej závislosti od zdrojov fosílnych palív a zníženie celkovej spotreby energie v EÚ vďaka zvýšenej energetickej efektívnosti, čím posilňujú bezpečnosť dodávok energie v EÚ. Z týchto návrhov vychádza aj plán REPowerEU, ktorý má slúžiť na zrýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ i realizáciu investícií do energetickej efektívnosti. Vyše 20 % energie EÚ v súčasnosti pochádza z obnoviteľných zdrojov a podľa návrhu Komisie by sa tento podiel mal do roku 2030 viac než zdvojnásobiť na 45 %. Od začiatku roka sa podľa odhadov doplnila dodatočná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v objeme 20 GW. To zodpovedá viac než 4 miliardám m³ zemného plynu.

Prostredníctvom našich investícií do terminálov LNG a plynových prepojovacích vedení môže teraz každý členský štát prijímať dodávky plynu minimálne z dvoch zdrojov a medzi susednými krajinami je možný spätný tok. Podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu členské štáty musia zaviesť národné preventívne akčné plány a núdzové plány, ako aj záruku dodávok v rámci mechanizmu solidarity pre „chránených odberateľov“ v susedných krajinách v závažnom stave núdze.

Ďalšie informácie

MEMO Otázky a odpovede

Oznámenie

Príloha

Nariadenie

Dočasný krízový rámec štátnej pomoci

Prehľad: Úspora plynu pre bezpečnú zimu

Prehľad: Európsky plán na zníženie dopytu po plyne

Prehľad: Podpora miest pri šetrení energiou

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila verejnú podporu v maximálnej výške 5,4 miliardy EUR, ktorú poskytne 15 členských štátov na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v hodnotovom reťazci vodíkových technológií

Komisia na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt s názvom „IPCEI Hy2Tech“ spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. V rámci tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa 35 spoločností, ktoré pôsobia v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov, zapojí do 41 projektov.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, v tejto súvislosti uviedla: „Vodík má obrovský potenciál do budúcnosti. Je neodmysliteľnou zložkou diverzifikácie energetických zdrojov a zelenej transformácie. Investície do takýchto inovačných technológií však môžu byť pre jeden členský štát alebo jeden podnik riskantné. Práve v tomto prípade zohrávajú svoju úlohu pravidlá štátnej pomoci pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Dnešný projekt je príkladom skutočne ambicióznej európskej spolupráce, ktorá by mala viesť k splneniu jedného z kľúčových spoločných cieľov. Ukazuje tiež, ako je politika hospodárskej súťaže úzko prepojená s prelomovými inováciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Vývojom a zavádzaním vodíka podporíme zamestnanosť a rast v celej Európe a zároveň prispejeme k nášmu ekologickému programu a programu odolnosti. Vodík umožňuje čistú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví a zvyšuje našu nezávislosť od fosílnych palív. Vďaka tomuto dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu vidíme, ako sa výroba vodíka v EÚ presúva z laboratória do výroby a ako náš priemysel pretavuje technologické majstrovstvo aj do prvenstva v oblasti obchodu. A samozrejme, vodík podporujeme nielen financiami. Dosiahli sme aj rozhodujúci pokrok pri budovaní partnerstiev prostredníctvom Európskej aliancie pre čistý vodík a vypracúvame pravidlá pre celú EÚ, vďaka ktorým bude môcť vzniknúť trh s vodíkom a vytvorí sa špecializovaná infraštruktúra. Pretože vieme, o čo sa tu hrá: o postavenie Európy ako jedného z popredných regiónov v oblasti transformácie vodíkového priemyslu.

Tento dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane i) výroby vodíka, ii) palivových článkov, iii) skladovania, prepravy a distribúcie vodíka a iv) využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility. Očakáva sa, že projekt prispeje k rozvoju dôležitých technologických objavov vrátane nových vysokoúčinných elektródových materiálov, výkonnejších palivových článkov, inovačných dopravných technológií, medzi ktoré bude po prvý raz patriť aj zavádzanie technológií vodíkovej mobility. Očakáva sa, že IPCEI povedie k vytvoreniu približne 20 000 priamych pracovných miest.

Posúdenie Komisiou

Komisia posúdila navrhovaný projekt podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, konkrétne podľa svojho oznámenia o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu.

Tam, kde sa z dôvodu vysokej rizikovosti týchto projektov nepodarí zapojiť súkromné iniciatívy, umožní IPCEI členským štátom tieto zlyhania trhu spoločne prekonať. Zároveň zabezpečí, aby malo hospodárstvo EÚ ako celok prínos z investícií, a obmedzí potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Komisia zistila, že projekt IPCEI Hy2Tech spĺňa požadované podmienky stanovené v jej oznámení. Komisia predovšetkým dospela k záveru, že:

  • Projekt prispieva k spoločnému cieľu tým, že podporuje jeden z kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre budúcnosť Európy a zároveň aj ciele kľúčových politických iniciatív EÚ, ako je zelená dohoda, vodíková stratégia EÚ či REPowerEU.
  • Každý zo 41 projektov v rámci tohto IPCEI má vysoké ambície, keďže ich cieľom je rozvoj technológií a procesov posúvajúcich hranice možností, ktoré ponúka trh v súčasnosti, a umožnia významné zlepšenie výkonnosti, bezpečnosti, vplyvu na životné prostredie a zároveň aj nákladovej efektívnosti.
  • S uvedeným dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu sú spojené aj značné technologické a finančné riziká, takže na stimulovanie podnikov k investovaniu je potrebná podpora z verejných zdrojov.
  • Pomoc jednotlivým podnikom sa obmedzuje na to, čo je potrebné, proporcionálne a nenarúša neprimerane hospodársku súťaž. Komisia predovšetkým overila, že celkové plánované maximálne výšky pomoci sú v súlade s oprávnenými nákladmi projektov a ich likvidnými medzerami. Navyše, ak budú rozsiahle projekty v rámci IPCEI veľmi úspešné a vygenerujú dodatočné čisté príjmy, podniky vrátia časť získanej pomoci príslušnému členskému štátu (mechanizmus spätného vrátenia pomoci).
  • Zúčastnené podniky, ktoré využívajú prostriedky verejnej podpory, poskytnú výsledky projektu európskej vedeckej obci a priemyslu, a to nad rámec zúčastnených podnikov a krajín, ktoré sú súčasťou projektu IPCEI. Vďaka tomu dôjde v celej Európe k pozitívnym presahom.

Komisia preto dospela k záveru, že projekt je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Financovanie, príjemcovia a výška podpory

Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení početnými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ako sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.

Harmonogramy tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa líšia v závislosti od jednotlivých projektov a zapojených spoločností.

Priami účastníci, členské štáty, ktoré ich podporujú, a rôzne technologické oblasti pôsobnosti projektu:

Ďalšie informácie o výške pomoci jednotlivým účastníkom budú k dispozícii vo verejnej verzii rozhodnutia Komisie po tom, ako sa Komisia dohodne s členskými štátmi a tretími stranami na prípadných dôverných obchodných tajomstvách, ktoré treba vypustiť.

Súvislosti

Schválenie tohto projektu IPCEI je súčasťou širšieho úsilia Komisie na podporu rozvoja inovatívneho a udržateľného európskeho vodíkového odvetvia.

V roku 2018 zriadila Komisia strategické fórum pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré je spoločným orgánom zástupcov členských štátov a priemyslu. V novembri 2019 uverejnilo strategické fórum svoju správu a okrem iného určilo vodíkové technológie a systémy ako jeden z viacerých kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre Európu. V júli 2020 uverejnila Komisia vodíkovú stratégiu EÚ, v ktorej stanovila ambiciózne ciele pre výrobu a používanie čistého vodíka, a zriadila Európsku alianciu pre čistý vodík, ktorá spája európske vodíkové spoločenstvo (priemysel, občiansku spoločnosť, verejné orgány).

Spolu s politickými prioritami stanovenými v Európskej zelenej dohode, najmä pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť, ako aj zelenú transformáciu priemyselných odvetví a dopravy na klimatickú neutralitu, zohrali tieto iniciatívy dôležitú úlohu z hľadiska cieľov IPCEI Hy2Tech a uľahčili vytváranie priemyselných partnerstiev.

Toto rozhodnutie je prvým dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (IPCEI) schváleným na základe oznámenia o IPCEI v súvislosti so štátnou pomocou z roku 2021, v ktorom sa stanovujú kritériá, na základe ktorých môžu viaceré členské štáty podporovať nadnárodné projekty strategického významu pre EÚ v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom uvedeného oznámenia je podnietiť členské štáty k podpore vysoko inovatívnych projektov, ktoré jasne prispievajú k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

Oznámenie o IPCEI dopĺňa ostatné pravidlá štátnej pomoci, ako sú usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetikyvšeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, ktoré umožňujú podporovať inovačné projekty a zároveň obmedzujú potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Oznámenie o IPCEI podporuje investície do výskumu, vývoja a inovácií a prvé priemyselné využitie pod podmienkou, že projekty, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, sú mimoriadne inovatívne a nezahŕňajú hromadnú výrobu alebo komerčné činnosti. Takisto vyžadujú rozsiahle záväzky týkajúce sa šírenia a presahovania nových poznatkov v celej EÚ, ako aj podrobné posúdenie hospodárskej súťaže s cieľom minimalizovať akékoľvek neprimerané narušenia vnútorného trhu.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslami vecí SA.64625 (Rakúsko), SA.64651 (Grécko), SA.64642 (Belgicko), SA.64644 (Taliansko), SA.64640 (Česko), SA.64649 (Holandsko), SA.64633 (Dánsko), SA.64626 (Poľsko), SA.64646 (Estónsko), SA.64753 (Portugalsko), SA.64632 (Fínsko), SA.64635 (Slovensko), SA.64671 (Francúzsko), SA.64624 (Španielsko) a SA.64647 (Nemecko) v registri štátnej pomoci na stránke venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. O uverejnení nových rozhodnutí o štátnej pomoci na internete a v úradnom vestníku informuje elektronický týždenník štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania považujú obranu a energetickú autonómiu za kľúčové priority na rok 2022

Z aktuálne uverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Prieskum tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu.

Reakcia EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu. – Daný prieskum potvrdzuje výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra uverejneného 5. mája, a to, že väčšina Európanov (59 %) je spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a s reakciou svojej vlastnej vlády (57 %). Najviac podporovaná je humanitárna činnosť (93 %), po ktorej nasleduje uvítanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, v EÚ (91 %). 80 % respondentov podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % z nich je za vojenské vybavenie pre Ukrajinu, ktoré štáty EÚ financujú a dodávajú.

Obrana a bezpečnosť. – Prevažná väčšina občanov EÚ (81 %) podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ, pričom tento názor vyjadrili v každej krajine najmenej dve tretiny respondentov. Okrem toho 93 % z nich súhlasí s tým, že členské štáty by mali konať spoločne, pokiaľ ide o obranu územia EÚ, a 85 % sa domnieva, že spolupráca v otázkach obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.

Energetická autonómia. – Eurobarometer poukazuje aj na to, že ciele stanovené v pláne RePowerEU majú veľkú podporu. Podľa 87 % respondentov by EÚ mala svoju závislosť od ruských zdrojov energie znížiť čo najskôr. 80 % z nich súhlasí s tým, že energetická politika môže prispieť k ochrane strategických záujmov EÚ. 86 % oslovených sa domnieva, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 87 % si myslí, že vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti budeme menej závislí od výrobcov energie mimo EÚ. 85 % respondentov by si prialo, aby EÚ masívne investovala do obnoviteľných zdrojov energie.

Opatrenia proti zmene klímy. – 85 % Európanov si myslí, že opatrenia proti zmene klímy môžu prispieť k zlepšeniu ich zdravia a blahobytu a rovnaký počet verí, že vďaka tomu môžu vzniknúť nové príležitosti pre inovácie, investície a tvorbu pracovných miest. Hoci sa 49 % respondentov obáva, že by opatrenia proti zmene klímy mohli uškodiť nášmu hospodárstvu, 83 % si myslí, že môžu v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov spojených s väčšími ekologickými škodami. Okrem toho sa 81 % respondentov domnieva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže z dlhodobého hľadiska obmedziť cenu, ktorú platíme za spotrebu energie.

Kľúčové priority. – Z Eurobarometra vyplýva, že podľa Európanov by sa vzhľadom na súčasnú situáciu mala v roku 2022 najväčšia pozornosť venovať obrane a bezpečnosti (34 %) a tomu, aby „EÚ a jej členské štáty boli v oblasti dodávok energie nezávislejšie“ (26 %). Hneď za tým nasleduje riešenie hospodárskej situácie (24 %), otázok životného prostredia a zmeny klímy (22 %) a nezamestnanosti (21 %).

Pandémia koronavírusu. – Väčšina respondentov je spokojná so spôsobom, akým očkovaciu stratégiu riešila EÚ (58 %) a ich vlastná vláda (59 %).

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526 – „Kľúčové výzvy súčasnosti: EÚ v roku 2022“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných a online rozhovorov medzi 19. aprílom a 16. májom 2022 v 27 členských štátoch EÚ. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 578 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login