Prieskum Eurobarometra: Európania považujú obranu a energetickú autonómiu za kľúčové priority na rok 2022

Z aktuálne uverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Prieskum tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu.

Reakcia EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu. – Daný prieskum potvrdzuje výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra uverejneného 5. mája, a to, že väčšina Európanov (59 %) je spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a s reakciou svojej vlastnej vlády (57 %). Najviac podporovaná je humanitárna činnosť (93 %), po ktorej nasleduje uvítanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, v EÚ (91 %). 80 % respondentov podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % z nich je za vojenské vybavenie pre Ukrajinu, ktoré štáty EÚ financujú a dodávajú.

Obrana a bezpečnosť. – Prevažná väčšina občanov EÚ (81 %) podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ, pričom tento názor vyjadrili v každej krajine najmenej dve tretiny respondentov. Okrem toho 93 % z nich súhlasí s tým, že členské štáty by mali konať spoločne, pokiaľ ide o obranu územia EÚ, a 85 % sa domnieva, že spolupráca v otázkach obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.

Energetická autonómia. – Eurobarometer poukazuje aj na to, že ciele stanovené v pláne RePowerEU majú veľkú podporu. Podľa 87 % respondentov by EÚ mala svoju závislosť od ruských zdrojov energie znížiť čo najskôr. 80 % z nich súhlasí s tým, že energetická politika môže prispieť k ochrane strategických záujmov EÚ. 86 % oslovených sa domnieva, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 87 % si myslí, že vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti budeme menej závislí od výrobcov energie mimo EÚ. 85 % respondentov by si prialo, aby EÚ masívne investovala do obnoviteľných zdrojov energie.

Opatrenia proti zmene klímy. – 85 % Európanov si myslí, že opatrenia proti zmene klímy môžu prispieť k zlepšeniu ich zdravia a blahobytu a rovnaký počet verí, že vďaka tomu môžu vzniknúť nové príležitosti pre inovácie, investície a tvorbu pracovných miest. Hoci sa 49 % respondentov obáva, že by opatrenia proti zmene klímy mohli uškodiť nášmu hospodárstvu, 83 % si myslí, že môžu v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov spojených s väčšími ekologickými škodami. Okrem toho sa 81 % respondentov domnieva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže z dlhodobého hľadiska obmedziť cenu, ktorú platíme za spotrebu energie.

Kľúčové priority. – Z Eurobarometra vyplýva, že podľa Európanov by sa vzhľadom na súčasnú situáciu mala v roku 2022 najväčšia pozornosť venovať obrane a bezpečnosti (34 %) a tomu, aby „EÚ a jej členské štáty boli v oblasti dodávok energie nezávislejšie“ (26 %). Hneď za tým nasleduje riešenie hospodárskej situácie (24 %), otázok životného prostredia a zmeny klímy (22 %) a nezamestnanosti (21 %).

Pandémia koronavírusu. – Väčšina respondentov je spokojná so spôsobom, akým očkovaciu stratégiu riešila EÚ (58 %) a ich vlastná vláda (59 %).

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526 – „Kľúčové výzvy súčasnosti: EÚ v roku 2022“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných a online rozhovorov medzi 19. aprílom a 16. májom 2022 v 27 členských štátoch EÚ. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 578 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526

Čítať ďalej...

REPowerEU: Plán na rýchle zníženie závislosti od ruských fosílnych palív a na urýchlenie zelenej transformácie

Európska komisia predstavila plán REPowerEU, svoju reakciu na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu. Transformácia európskeho energetického systému má dva ciele: ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako hospodárska a politická zbraň a európskych daňovníkov stoja takmer 100 miliárd eur ročne, a riešenie klimatickej krízy. Ako Únia môže Európa postupne ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív rýchlejšie. 85 % Európanov sa domnieva, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy, aby podporila Ukrajinu. Opatrenia v pláne REPowerEU môžu podporiť túto ambíciu cez úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe elektriny.

Zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a opatrenia v oblasti klímy pre Európu a našich partnerov. Ústredným prvkom plánu REPowerEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý podporuje koordinované plánovanie a financovanie cezhraničnej a vnútroštátnej infraštruktúry, ako aj energetické projekty a reformy. Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov a rozšíriť tak veľký počet relevantných reforiem a investícií, ktoré už sú súčasťou plánov obnovy a odolnosti. Podkladom pre tento proces budú odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra 2022.

Šetrenie energie

Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy a skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Šetrenie energie nám teraz pomôže pripraviť sa na potenciálne výzvy budúcej zimy. Komisia preto uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel. Členské štáty sa takisto nabádajú, aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.

Diverzifikácia dodávok a podpora našich medzinárodných partnerov

EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. S ambíciou nadviazať na úspech spoločného programu nákupu vakcín Komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“, v ktorom bude rokovať o nákupe plynu a uzatvárať zmluvy na jeho dodávky v mene zúčastnených členských štátov. Komisia zváži aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov.

Aktuálne prijatá vonkajšia energetická stratégia EÚ uľahčí energetickú diverzifikáciu a vytvorí dlhodobé partnerstvá s dodávateľmi vrátane spolupráce v oblasti vodíka alebo iných zelených technológií. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vzhľadom na agresiu Ruska bude EÚ podporovať Ukrajinu, Moldavsko, partnerov zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva, ako aj našich najzraniteľnejších partnerov. S Ukrajinou budeme naďalej spolupracovať s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a fungujúci energetický sektor a zároveň pripraviť pôdu pre budúci obchod s elektrinou a vodíkom z obnoviteľných zdrojov, ako aj obnoviť energetický systém v rámci iniciatívy REPowerUkraine.

Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie

Masívne rozšírenie a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy urýchli našu nezávislosť, podporí zelenú transformáciu a časom zníži ceny. Komisia navrhuje zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci balíka „Fit for 55“. Stanovením týchto celkovo ambicióznejších cieľov sa vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy, ako sú:

  • Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
  • Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
  • Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
  • Odporúčanie Komisie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
  • Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
  • akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Zníženie spotreby fosílnych palív v priemysle a doprave

Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“.

Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Komisia zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. S cieľom udržať, prípadne znovu získať vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu s využívaním solárnej energie a vodíka a na podporu pracovnej sily Komisia navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia takisto zintenzívni prácu na dodávkach kritických surovín a pripraví legislatívny návrh.

S cieľom zvýšiť úspory energie a zlepšiť efektívnosť v odvetví dopravy a urýchliť prechod na vozidlá s nulovými emisiami Komisia predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.

Inteligentné investície

Dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Ide o zálohu, ktorú musíme zložiť pre našu nezávislosť a bezpečnosť. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív nám zároveň môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Tieto investície musí vynaložiť súkromný a verejný sektor, a to na vnútroštátnej, cezhraničnej aj únijnej úrovni.

Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU. Komisia okrem toho navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami, ktoré sú v súčasnosti držané v trhovej stabilizačnej rezerve a vydražia sa spôsobom, ktorý nenaruší trh. Systém obchodovania s emisiami tak nielenže znižuje emisie a využívanie fosílnych palív, ale zvyšuje tiež finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie energetickej nezávislosti.

Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu a úplnú kompenzáciu budúcej straty dovozu plynu z Ruska je potrebná určitá dodatočná plynárenská infraštruktúra, ktorá si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Potreby nahradenia zdrojov v nadchádzajúcom desaťročí možno uspokojiť bez toho, aby sme boli odkázaní na fosílne palivá, generovali uviaznuté aktíva alebo obmedzovali svoje ambície v oblasti klímy. Nevyhnutné bude urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa našim budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a Komisia uverejňuje novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.

Súvislosti

Komisia 8. marca 2022 predstavila návrh plánu na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Lídri EÚ sa na zasadnutí Európskej rady 24. – 25. marca dohodli na tomto cieli a požiadali Komisiu, aby predložila podrobný plán REPowerEU, ktorý bol aktuálne prijatý. Nedávne prerušenia dodávok plynu do Bulharska a Poľska poukazujú na naliehavosť riešenia nedostatočnej spoľahlivosti ruských dodávok energie.

Komisia prijala päť rozsiahlych a bezprecedentných balíkov sankcií v reakcii na akty agresie Ruska proti územnej celistvosti Ukrajiny a narastajúce zverstvá voči ukrajinským civilistom a mestám. Na dovoz uhlia sa už vzťahuje sankčný režim a Komisia predložila návrhy na postupné ukončenie dovozu ropy do konca roka, o ktorých v súčasnosti rokujú členské štáty.

Európska zelená dohoda je dlhodobý plán rastu EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Tento cieľ je zakotvený v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ako aj v právne záväznom záväzku znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia v júli 2021 predložila balík právnych predpisov „Fit for 55“ s cieľom splniť tieto ciele; tieto návrhy by znížili našu spotrebu plynu o 30 % už do roku 2030, pričom viac ako tretina takýchto úspor by pochádzala z plnenia cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

Európska rada 25. januára 2021 vyzvala Komisiu a vysokého predstaviteľa, aby pripravili novú vonkajšiu energetickú stratégiu. Stratégia prepája energetickú bezpečnosť s globálnym prechodom na čistú energiu prostredníctvom vonkajšej energetickej politiky a diplomacie, čím reaguje na energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu a existenčnú hrozbu zmeny klímy. EÚ bude naďalej podporovať energetickú bezpečnosť a zelenú transformáciu Ukrajiny, Moldavska a partnerských krajín v jej bezprostrednom susedstve. V stratégii sa uznáva, že invázia Ruska na Ukrajinu má celosvetový dosah na trhy s energiou a ovplyvňuje najmä rozvojové partnerské krajiny. EÚ bude naďalej poskytovať podporu pre bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu na celom svete.

Ďalšie informácie

Oznámenie REPowerEU

Prílohy k oznámeniu REPowerEU

Pracovný dokument Komisie: Investičné potreby, vodíkový akcelerátor a plán pre biometán

Oznámenie EÚ o šetrení energiou (Save Energy)

Stratégia vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ

Solárna stratégia EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login