Európania oceňujú, že EÚ poskytuje odborné znalosti a pomáha členským štátom pri koncipovaní a vykonávaní reforiem v širokej škále oblastí politiky. Ide o jeden z kľúčových záverov rýchleho prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v apríli 2023 a v ktorom sa potvrdzuje význam a potreba podpory, ktorú ponúka Nástroj technickej podpory Komisie.

Pomocou Nástroja technickej podpory Komisia poskytuje na žiadosť vnútroštátnych orgánov technickú podporu pri realizácii reforiem v EÚ. Nástroj technickej podpory môže takisto pomôcť členským štátom pri koncipovaní, zmene, vykonávaní a revízii transformačných reforiem zahrnutých do ich plánov obnovy a odolnosti.

Ako môže EÚ pomôcť členským štátom?

V prieskume mali Európania odpovedať na otázku, v ktorých oblastiach môžu mať členské štáty najväčší prospech z podpory EÚ na koncipovanie a vykonávanie reforiem.  Odpovedali takto:

• 42 % Európanov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;
• 42 % občanov potvrdilo významnú úlohu EÚ pri podpore členských štátov pri zvládaní kríz, ako sú pandémie, prírodné katastrofy alebo konflikty.
• 34 % sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem;
• 34 % respondentov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov;
• 31 % si myslí, že EÚ by mohla pomôcť zlepšiť zručnosti a kompetencie vo verejnej správe členských štátov.

Európania chcú efektívnejšiu verejnú správu

Podľa prieskumu by verejná správa v členských štátoch mohla byť účinnejšia a efektívnejšia. Napríklad viac ako 45 % občanov si myslí, že verejná správa v ich krajine je zložitá, zaťažujúca a pomalá.

Európania sa domnievajú, že na zvýšenie dôvery vo verejnú správu v ich krajine by verejná správa mala byť menej byrokratická (52 %) a transparentnejšia (44 %), pokiaľ ide o rozhodnutia o verejných finančných prostriedkoch a ich využívaní. Približne tretina respondentov si myslí, že intenzívnejšia komunikácia a efektívnejšia interakcia s občanmi a kvalifikovanejší zamestnanci verejnej správy by pomohli zlepšiť dôveru vo verejnú správu.

Takmer polovica Európanov sa domnieva, že verejná správa by mala byť bližšie k ľuďom, využívať rôzne priame komunikačné kanály vrátane osobných interakcií a mala by poskytovať jasnejšie informácie o postupoch a službách. Európania tiež žiadali viac digitálnych služieb (31 %) a používateľsky ústretových služieb elektronickej verejnej správy (35 %).

Reformy sú najviac potrebné v sektore zdravotníctva a vzdelávania 

Európania si myslia, že reformy sú najviac potrebné v sektoroch verejného zdravotníctva (56 %) a vzdelávania (50 %). V 11 členských štátoch viac ako 60 % občanov naliehavo vyzýva na reformy verejného zdravotníctva.

Prieskum potvrdzuje, že Nástroj technickej podpory poskytuje cennú pomoc

Výsledok tohto prieskumu Eurobarometra potvrdzuje význam Nástroja technickej podpory. Nástroj technickej podpory skutočne reaguje na žiadosti členských štátov o podporu v súvislosti s potrebami reforiem, ktoré identifikovali. EÚ prostredníctvom neho poskytuje odborné znalosti a technickú podporu, umožňuje a uľahčuje výmeny informácií medzi krajinami a rozvíja kapacitu verejných správ. Všetko sú to činnosti, ktoré občania považujú za úlohu, ktorú má EÚ vykonávať.

K príprave alebo vykonávaniu plánov obnovy a odolnosti členských štátov vrátane reforiem na podporu budovania kapacít verejných správ prispieva, resp. prispeje viac ako 400 projektov podporených z Nástroja technickej podpory. Medzi nimi je viacero nových projektov vybraných na rok 2023.

Ďalšie kroky

Výsledky tohto prieskumu budú podkladom pri vykonávaní projektov reformy Nástroja technickej podpory. Napríklad v rámci hlavnej iniciatívy kooperačná výmena vo verejnej správe (PACE) sa už v roku 2023 podporí viac ako 300 štátnych zamestnancov z 18 členských štátov. Zámerom je sprostredkovať im osvedčené postupy v iných správnych orgánoch, odovzdávať zručnosti a budovať odborné znalosti. Ďalšie príležitosti na výmenu sa ponúknu v roku 2024.

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra (526) sa uskutočnil od 3. apríla do 18. apríla 2023 prostredníctvom telefonických rozhovorov. Na rozhovoroch sa zúčastnilo 25 631 respondentov z 27 členských štátov EÚ. Pri odpovediach na otázky boli respondenti požiadaní, aby vybrali najviac tri odpovede zo zoznamu.

Komisia 21. marca 2023 schválila nové kolo 151 projektov v rámci Nástroja technickej podpory s cieľom podporiť všetky členské štáty pri príprave, koncipovaní a vykonávaní 326 významných reforiem v roku 2023.

Podporované projekty sú reakciou na potreby reforiem, ktoré vyjadrili členské štáty a ktoré sú zosúladené s prioritami EÚ v oblasti modernej a efektívnej verejnej správy, stratégií udržateľného rastu a odolných hospodárstiev. Mnohé reformné projekty sú spojené aj s plánom REPowerEU a ich vykonávaním prostredníctvom kapitoly plánu REPowerEU v pláne obnovy a odolnosti.

Je súčasťou viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nadväzuje na úspech svojho predchodcu, ktorým bol program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP). Od roku 2017 sa vo všetkých členských štátoch realizovalo s podporou Nástroja technickej podpory a programu na podporu štrukturálnych reforiem viac ako 1 500 projektov technickej podpory.

Ďalšie informácie

Správa Eurobarometra

Webové sídlo venované podpore reforiem

Nástroj technickej podpory

Prehľad reformných projektov členských štátov

Nástroj technickej podpory – ročný pracovný program 2023

Otázky a odpovede týkajúce sa Nástroja technickej podpory na rok 2023

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že veľká väčšina občanov EÚ hodnotí nedávne opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy pozitívne. Viac ako 8 z desiatich občanov EÚ (82 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala pokračovať v prijímaní opatrení na zníženie svojej závislosti od ruských fosílnych palív. Prevažná väčšina respondentov (83 %) si myslí, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine sú investície do energie z obnoviteľných zdrojov naliehavejšie. 87 % z nich sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú plynovody a internetové káble, zatiaľ čo 83 % súhlasí aj s tým, že cena elektrickej energie by nemala závisieť od ceny plynu.

Veľká väčšina respondentov (85 %) tvrdí, že rastúce ceny energie majú vplyv na ich kúpnu silu. 56 % súhlasí s tým, že zvyšovanie cien v poslednom čase je spôsobené najmä agresívnym správaním Ruska, no 38 % s týmto tvrdením nesúhlasí.

49 % respondentov si myslí, že opatrenia, ktoré prijala EÚ na zlepšenie hospodárskej situácie, budú mať pozitívny vplyv, 18 % sa domnieva, že ich vplyv bude negatívny, a 22 % je toho názoru, že nebudú mať žiadny vplyv.

Samotní respondenti už na zníženie svojej spotreby energie a svojich účtov za energiu podnikli nejaké kroky alebo sú pripravení takéto kroky podniknúť, pričom tieto kroky spočívajú v tom, že vypínajú svetlá, keď na určitý čas idú von z miestnosti (77 %, [1]), odpájajú elektrické spotrebiče od siete, keď ich nepoužívajú (62 %), a znižujú izbovú teplotu (58 %).

Opatrenia, ktoré EÚ prijala v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, si udržiavajú silnú podporu občanov. Európski občania vo veľkej väčšine schvaľujú poskytovanie humanitárnej pomoci (88 %) a hneď po nej aj prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou (82 %). Sedem z desiatich respondentov schvaľuje hospodárske sankcie proti ruskej vláde, ruským podnikom a jednotlivcom (71 %), ako aj finančnú podporu Ukrajine (70 %). Väčšina občanov takisto schvaľuje zákaz pôsobenia ruských médií vo vlastníctve štátu (63 %) a financovanie nákupu a dodávok vojenského vybavenia pre Ukrajinu (59 %).

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra pod názvom Reakcia EÚ na energetickú krízu sa uskutočnil v období od 23. do 30. novembra 2022 v 27 členských štátoch.

Na internete bolo oslovených 26 337 občanov.

Najnovší prieskum Eurobarometra o rozvojovej spolupráci poukazuje na širokú podporu spolupráce s krajinami na celom svete. Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine nespôsobila zníženie podpory činnosti EÚ v oblasti medzinárodného rozvoja zo strany občanov. Výsledky potvrdzujú stabilný trend v posledných rokoch, v ktorom sa ukazuje, že spolupráca s partnerskými krajinami zostáva jednou z najpozitívnejšie vnímaných politík EÚ.

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová uviedla: „Invázia Ruska na Ukrajinu spochybňuje medzinárodný globálny poriadok a hrozí, že svet sa rozdelí na dva tábory. Svojich partnerov však neopustíme. Nepretržitá podpora medzinárodnej spolupráce zo strany európskych občanov svedčí o solidarite s našimi partnermi na celom svete a o silných hodnotách Európy. Nová stratégia EÚ pre investície do udržateľnej infraštruktúry Global Gateway ešte viac posilní naše medzinárodné partnerstvá a prispeje k zníženiu nerovností a dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja. Na Európskych rozvojových dňoch 21. – 22. júna budeme diskutovať o stratégii Global Gateway a teším sa na výmenu názorov o našej politike so všetkými účastníkmi.“

Politika EÚ v oblasti medzinárodných partnerstiev a finančných záväzkov na ich podporu je naďalej silná: EÚ spolu s členskými štátmi zostávajú najväčším svetovým darcom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Oficiálna rozvojová pomoc Tímu Európa sa v roku 2021 zvýšila o 4,3 % v porovnaní s rokom 2020, a to zo 67,3 miliardy eur na 70,2 miliardy eur (na základe predbežných údajov OECD za rok 2021). Tím Európa, ktorý je najväčším svetovým darcom a ktorého príspevky predstavujú 43 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, stojí pevne na strane partnerských krajín v súlade s podporou občanov pri realizácii medzinárodnej spolupráce.

Mier a bezpečnosť sa posúvajú na prvé miesto v zozname naliehavých výziev

Vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine je v myšlienkach občanov jednoznačne prítomný mier a bezpečnosť. Jedným z kľúčových zistení sú väčšie obavy v súvislosti s mierom a bezpečnosťou, pričom štyria z desiatich (40 %) respondentov to považujú za najnaliehavejšiu výzvu pre budúcnosť partnerských krajín. To predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov od novembra a decembra 2020, keď išlo o tretiu najčastejšie uvádzanú naliehavú výzvu.

Druhou najnaliehavejšou výzvou je zdravie (39 %), po ktorom nasleduje vzdelávanie (37 %) a voda a sanitácia (30 %). Jedna štvrtina (25 %) si myslí, že pre budúcnosť partnerských krajín sú najnaliehavejšie hospodársky rast a zamestnanosť, zatiaľ čo 24 % uvádza demokraciu a ľudské práva a 23 % uvádza potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo.

Pokračujúca rozhodná podpora medzinárodnej angažovanosti EÚ a politiky Zelenej dohody

Občania naďalej podporujú spoluprácu EÚ s medzinárodnými partnermi.  80 % respondentov uviedlo, že boj proti chudobe v partnerských krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít EÚ, čo predstavuje od roku 2020 nárast o 3 body. EÚ má širokú podporu aj v boji proti zmene klímy v partnerských krajinách, pričom 89 % respondentov uviedlo, že je to dôležité. Svedčí to o jasnej podpore Zelenej dohody EÚ, ktorá je základom jej práce v rámci EÚ a s partnerskými krajinami.

Vzdelávanie a digitalizácia vnímané ako priority

V tohtoročnom prieskume občania odpovedali na konkrétne otázky týkajúce sa významu podpory vzdelávania a digitalizácie v partnerských krajinách.

Viac ako deväť z desiatich (91 %) respondentov súhlasí s tým, že podpora vzdelávania pre všetkých by mala byť jednou z hlavných priorít činnosti EÚ v partnerských krajinách. Takmer osem z desiatich (79 %) respondentov si myslí, že je dôležité, aby EÚ podporovala partnerské krajiny pri digitalizácii.

Ďalšie informácie

Tu nájdete prehľady o jednotlivých členských štátoch EÚ v úradných jazykoch a prehľady o celkových výsledkoch EÚ a o odpovediach mládeže ako cieľovej skupiny.