Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v septembri a októbri 2021, si prevažná väčšina občanov EÚ myslí, že internet a digitálne nástroje budú v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu. Okrem toho veľká väčšina považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala európske práva a zásady s cieľom zabezpečiť, aby bola digitálna transformácia úspešná.

1. Význam digitálnych technológií v každodennom živote

Zo zistení prieskumu vyplýva, že viac ako osem z desiatich Európanov (81 %) si myslí, že do roku 2030 budú digitálne nástroje a internet v ich živote dôležité. Viac ako 80 % občanov EÚ si myslí, že ich používanie prinesie aspoň toľko výhod ako nevýhod. Len malá menšina (12 %) očakáva, že pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a internetu do roku 2030, nad výhodami budú prevažovať nevýhody.

2. Obavy z ujmy a rizík na internete

Viac ako polovica (56 %) opýtaných občanov EÚ vyjadrilo obavy z kybernetických útokov a počítačovej kriminality, ako sú krádež alebo zneužitie osobných údajov, škodlivý softvér alebo phishing. Navyše viac ako polovica (53 %) z nich tiež uviedla, že má obavy o bezpečnosť a duševnú pohodu detí na internete, a takmer polovica (46 %) občanov EÚ má obavy v súvislosti s používaním osobných údajov a informácií zo strany spoločností či verejnej správy. Približne tretinu (34 %) občanov EÚ znepokojujú ťažkosti súvisiace s odpojením sa a nájdením rovnováhy medzi životom online a offline a približne jedného zo štyroch (26 %) znepokojujú ťažkosti týkajúce sa získavania nových digitálnych zručností potrebných na aktívnu účasť v spoločnosti. Napokon približne jeden z piatich (23 %) občanov EÚ vyjadril svoje obavy z vplyvu digitálnych produktov a služieb na životné prostredie.

3. Potreba lepšie poznať práva v online prostredí

Podľa výsledkov prieskumu si väčšina občanov EÚ myslí, že EÚ chráni ich práva v online prostredí dobre. Značný počet (takmer 40 %) občanov EÚ si však nie je vedomý toho, že ich práva, ako je sloboda prejavu, súkromie alebo nediskriminácia, by sa mali dodržiavať aj online, a v šiestich členských štátoch EÚ takto uvažujú viac ako tri štvrtiny občanov. Veľká väčšina občanov EÚ však považuje za užitočné dozvedieť sa o týchto právach viac.

4. Podpora vyhlásenia o digitálnych zásadách

Veľká väčšina (82 %) občanov EÚ považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala spoločnú európsku víziu digitálnych práv a zásad. Tieto zásady by mali mať konkrétny vplyv na občanov; napríklad deväť z desiatich (90 %) občanov je za stanovenie zásady, že všetci vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb, ktorým hrozí vylúčenie, by mali mať k dispozícii ľahko dostupné a používateľsky ústretové digitálne verejné služby. Ľudia chcú byť jasne informovaní o podmienkach, ktoré sa vzťahujú na ich internetové pripojenie, mať prístup k internetu prostredníctvom cenovo dostupného a vysokorýchlostného pripojenia a možnosť využívať bezpečnú a dôveryhodnú digitálnu identitu na prístup k širokej škále verejných a súkromných online služieb.

Ďalšie kroky

Na základe výsledku tohto prvého prieskumu Eurobarometra bude možné vypracovať návrh európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách zo strany Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Týmto vyhlásením sa podporí digitálna transformácia, ktorú formujú spoločné európske hodnoty a vízia technologických zmien zameraná na človeka.

Po tomto prvom prieskume sa naplánuje každoročná opakujúca sa séria prieskumov Eurobarometra (od roku 2023) s cieľom zhromaždiť kvalitatívne údaje na základe toho, ako občania vnímajú uplatňovanie digitálnych zásad v EÚ v nadväznosti na ich zakotvenie v predmetnom vyhlásení.

Kontext

Osobitný Eurobarometer (518) sa zaoberá tým, ako občania EÚ vnímajú budúcnosť digitálnych nástrojov a internetu, ako aj očakávaným vplyvom internetu, digitálnych produktov, služieb a nástrojov na ich život do roku 2030. Uskutočnil sa od 16. septembra do 17. októbra 2021 formou online rozhovorov alebo, ak to bolo možné, v rámci osobných stretnutí. Na rozhovoroch sa zúčastnilo 26 530 respondentov z 27 členských štátov EÚ.

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob a navrhla zostaviť súbor digitálnych zásad, ktoré stelesňujú európsky spôsob digitálnej transformácie a usmerňujú politiku EÚ v digitálnej oblasti. Týka sa to oblastí, ako sú prístup k internetovým službám, k bezpečnému a dôveryhodnému online prostrediu, k digitálnym verejným službám a správe zameraným na človeka, ako aj online slobody. 

Na základe toho Komisia v septembri 2021 navrhla pevný rámec riadenia na dosiahnutie digitálnych cieľov vo forme programu Cesta k digitálnemu desaťročiu.

Komisia zorganizovala aj otvorenú verejnú konzultáciu o digitálnych zásadách, ktorá prebiehala od 12. mája do 6. septembra 2021. Výsledky tejto konzultácie svedčia o širokej podpore európskych digitálnych zásad zo strany respondentov. V rámci konzultácie bolo prijatých 609 odpovedí, z toho 65 % od občanov a 10 % od organizácií občianskej spoločnosti.

Ďalšie informácie

Správa Eurobarometra

Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob

Oznámenie o Ceste k digitálnemu desaťročiu

Z nového prieskumu Eurobarometra o poznatkoch a postojoch európskych občanov k vede a technike vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ (86 %) si myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Očakávajú, že škála technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, bude mať pozitívny vplyv na náš spôsob života v nasledujúcich 20 rokoch: ide najmä o slnečnú energiu (92 %), vakcíny a boj proti infekčným chorobám (86 %) a umelú inteligenciu (61 %).

Výsledky okrem toho poukazujú na vysoký záujem o vedu a techniku (82 %) a zvedavosť občanov dozvedieť sa o nej viac na miestach, ako sú mestské úrady, múzeá a knižnice (54 %). V mnohých oblastiach sa v posledných rokoch zvýšil záujem občanov EÚ, ich očakávania i angažovanosť v oblasti vedy a techniky. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach môže výskum a inovácia priniesť zmenu, respondenti najčastejšie uvádzajú zdravotnú a lekársku starostlivosť a boj proti zmene klímy. Tieto výsledky sú v súlade s rastúcim záujmom o nové lekárske objavy, ktorý sa od roku 2010 zvýšil z 82 % na 86 %.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová uviedla: „Veda a technika zásadne ovplyvňujú našu schopnosť reagovať na koronavírus, zmenu klímy, stratu biodiverzity a množstvo ďalších naliehavých výziev, a preto nás celkový pozitívny postoj k nim teší. Zároveň však musíme reagovať na obavy občanov z diskriminácie vo využívaní prínosov vedy a techniky, venovať väčšiu pozornosť rodovým rozmerom v obsahu výskumu a preskúmať, ako možno výskum a inovácie realizovať tak, aby do nich boli vo väčšej miere zapojení občania a ďalšie zainteresované strany.“

Prieskum Eurobarometra tiež odhaľuje výzvy v oblasti výskumu a inovácií. Mnohí občania EÚ si myslia, že veda a technika väčšinou pomáhajú zlepšovať život tým, ktorí už kvalitnejší život majú (57 %), a nevenujú dostatočnú pozornosť rozdielom medzi potrebami žien a mužov (23 %). Viac ako polovica si myslí, že výskumní pracovníci v Číne (58 %), USA (57 %) a Japonsku (54 %) sú vo vedeckých objavoch ďalej ako výskumní pracovníci v EÚ. Veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami spoločnosti sú aj v úrovni vedeckých poznatkov.

Občania EÚ majú pozitívny názor na vedcov a ich typické vlastnosti, ako sú inteligencia (89 %), spoľahlivosť (68 %) a schopnosť spolupracovať (66 %). Viac ako dve tretiny Európanov (68 %) sa domnievajú, že vedci by mali zasahovať do politických diskusií, aby sa zabezpečilo, že sa pri rozhodovaní budú zohľadňovať vedecké dôkazy.

Väčšina občanov EÚ získava informácie o vývoji vedy a techniky v televízii (63 %), po nej nasledujú online sociálne siete a blogy (29 %) a online alebo tlačené periodiká (24 %). Prevažná väčšina (85 %) sa domnieva, že záujem mladých ľudí o vedu je nevyhnutný pre budúcu prosperitu. Okrem toho sa väčšina domnieva, že zapojením nevedeckých odborníkov do výskumu a inovácií sa zabezpečí, aby veda a technika reagovali na potreby a hodnoty spoločnosti (61 %).

Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov si myslia, že vlády by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých, a viac ako tri štvrtiny (79 %) si myslí, že vlády by mali do boja proti zmene klímy povinne zapojiť súkromné podniky.

Súvislosti

Predmetný uverejnený prieskum Eurobarometra je doteraz najväčším prieskumom o vede a technike z hľadiska počtu účastníkov (37 103 respondentov) a krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume (38 krajín vrátane členských štátov EÚ, krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ, štátov EZVO a Spojeného kráľovstva). Prieskum sa uskutočnil od 13. apríla do 10. mája 2021, a to najmä prostredníctvom osobných rozhovorov.

Zapojenie občanov, miestnych komunít a občianskej spoločnosti bude ústredným prvkom nového európskeho výskumného priestoru v záujme dosiahnutia výraznejšieho spoločenského dosahu a zvýšenej dôvery vo vedu.

Program Horizont Európa, nový program EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), posilní interakcie medzi vedou a spoločnosťou tým, že podporí spoločné vytváranie programov výskumu a inovácií a priamo zapojí občanov a občiansku spoločnosť do výskumu a inovácií. Toto zapojenie sa bude podporovať v rámci celého programu a prostredníctvom špecializovaných činností, pričom sa budú monitorovať príspevky občanov a uplatňovanie výskumu a inovácií v spoločnosti.

Celoeurópske prieskumy v oblasti vedy a techniky majú už 40-ročnú históriu. Predchádzajúce podobné štúdie Eurobarometra zahŕňali osobitný prieskum Eurobarometra 401 (2013), osobitné prieskumy Eurobarometra 340/341 (EB73.1) a osobitné prieskumy Eurobarometra 224/225 (EB63.1).

Viac informácií

Eurobarometer o vede a technike – správa, prezentácia, prehľady o jednotlivých krajinách a súbor údajov

Infografika

Nový európsky výskumný priestor

Horizont Európa