Komisia uverejnila návrh odporúčania Rady o zmiešanom učení s cieľom podporovať vysokokvalitné a inkluzívne primárne a sekundárne vzdelávanie. Zmiešané učenie vo formálnom vzdelávaní a odbornej príprave je termín, ktorý opisuje situáciu, keď škola, pedagóg alebo vzdelávajúca sa osoba zaujme k vzdelávaciemu procesu viac ako jeden prístup. Môže ísť o kombináciu vzdelávania v škole a ďalších fyzických prostrediach (spoločnosti, školiace strediská, dištančné vzdelávanie, vzdelávanie vonku, návštevy kultúrnych pamiatok atď.) alebo kombináciu rôznych vzdelávacích nástrojov, ktoré môžu byť digitálne a nedigitálne. Komisia navrhuje krátkodobé opatrenia na riešenie najnaliehavejších nedostatkov, ktoré prehĺbila pandémia COVID-19, ako aj ďalší postup pri kombinovaní vzdelávacích prostredí a nástrojov v oblasti primárneho a sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré môžu pomôcť vybudovať odolnejšie systémy vzdelávania a odbornej prípravy.

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová vyhlásila: „Snaha o víziu kvalitnejšieho a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy sa v žiadnom prípade neobmedzuje na súvislosť s pandémiou ochorenia COVID-19. Teraz máme príležitosť poučiť sa z najnovších skúseností. Dnešný návrh ukazuje víziu vzdelávania, ktoré chceme dosiahnuť v Európe. Vzdelávanie, ktoré podporuje celkové ciele európskeho vzdelávacieho priestoru a akčného plánu digitálneho vzdelávania a ktoré tak zároveň podporuje kvalitu a začlenenie, ako aj zelené a digitálne vzdelávanie v celej Európe. Cieľom odporúčania je usmerňovať členské štáty pri posilňovaní pripravenosti a dosahu ich vzdelávacích systémov v prospech žiakov a študentov, ich rodín a pedagogických pracovníkov.“

Zmiešané učenie môže pomôcť zlepšiť inkluzívnosť vzdelávania, najmä vďaka svojej pružnosti. Môže to znamenať lepšie poskytovanie vzdelávania v odľahlých a vo vidieckych oblastiach a pre tých, ktorí sú súčasťou kočovných komunít alebo ktorí bývajú v nemocniciach a opatrovateľských strediskách, ako aj tých, ktorí sa zúčastňujú na vrcholovej športovej príprave. Všetky prostredia a nástroje by mali byť rovnako prístupné pre menšinové skupiny, deti so zdravotným postihnutím alebo zo sociálno-ekonomicky znevýhodnených prostredí a nemali by viesť k diskriminácii ani segregácii.

V návrhu Komisie pre toto odporúčanie Rady sa uvádza, že členské štáty by mali:

• poskytovať ďalšie možnosti vzdelávania a cielenú podporu vzdelávajúcim sa osobám, ktoré čelia vzdelávacím ťažkostiam, majú osobitné vzdelávacie potreby, sú zo znevýhodnených skupín, alebo sú inak postihnuté narušením vzdelávania. Mohlo by to zahŕňať napríklad zvýšenú individualizovanú podporu, systémy mentorstva, ďalší čas na učenie sa počas školského roka a/alebo prázdnin, prístup k ďalším vzdelávacím prostrediam, ako sú verejné knižnice a spoločenské priestory, a do mimoškolských zariadení s pedagogickou podporou. V tejto súvislosti Komisia odporúča mobilizáciu alebo prijímanie ďalších zamestnancov s cieľom poskytnúť viac času na individuálnu podporu činností v škole a mimo nej.
• Uprednostňovať fyzickú a duševnú pohodu vzdelávajúcich sa osôb a ich rodín, ako aj učiteľov a školiteľov. Mohlo by to zahŕňať vypracovanie usmernení pre duševné zdravie a zahrnutie politík týkajúcich sa dobrých podmienok pre študentov a učiteľov a boja proti šikanovaniu do školských cieľov.
• Podporovať rozvoj digitálnych kompetencií vzdelávajúcich sa osôb, ich rodín, učiteľov a školiteľov a podporovať investície na úrovni škôl a komunít do dostupných zariadení a pripojiteľnosti.
• Podporovať účinné partnerstvá v oblasti infraštruktúry a zdrojov medzi rôznymi poskytovateľmi vzdelávania, napríklad z podnikania, umenia, kultúrneho dedičstva, športu, prírody, vysokoškolského vzdelávania a výskumných ústavov, odvetvia vzdelávacích zdrojov (vrátane technológií, vydávania a iného vybavenia pre učebné osnovy) a pedagogického výskumu.
• Plne využívať finančné prostriedky a praktické alebo odborné znalosti EÚ na reformy a investície do infraštruktúry, nástrojov a pedagogiky na zvýšenie odolnosti a pripravenosti škôl pripravených na budúcnosť, najmä program Erasmus+, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky sociálny fond plus, Európsky fond regionálneho rozvoja, program Digitálna Európa, rámcový program Horizont Európa a Nástroj technickej podpory.

Komisia je pripravená podporiť vykonávanie odporúčania uľahčením vzájomného učenia a výmen medzi členskými štátmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na fórach pre dialóg zriadených v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru a akčného plánu digitálneho vzdelávania a na svojich online platformách a komunitách pre vzdelávanie a odbornú prípravu: School Education Gateway a eTwinning.

Súčasťou pravidelných správ o pokroku týkajúcich sa európskeho vzdelávacieho priestoru a akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 bude zameranie na rozvoj metódy zmiešaného učenia v primárnom a sekundárnom školskom vzdelávania.

Komisia vyzýva členské štáty, aby predložený návrh na odporúčanie Rady urýchlene prijali.

Ďalšie informácie

Návrh odporúčania Rady o zmiešanom učení v oblasti vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania.

Európsky vzdelávací priestor

Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027

Európska komisia schválila svoju siedmu predbežnú kúpnu zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou, aby zabezpečila prístup k potenciálnej vakcíne proti COVID-19 v štvrtom štvrťroku 2021 a v roku 2022.

Po tom, čo agentúra EMA preskúma vakcínu Novavax a schváli ju ako bezpečnú a účinnú, členské štáty budú môcť podľa tejto zmluvy nakúpiť v rokoch 2021, 2022 a 2023 až 100 miliónov dávok tejto vakcíny s možnosťou dokúpenia ďalších 100 miliónov dávok. Členské štáty budú môcť okrem toho darovať vakcíny krajinám s nižšími a strednými príjmami alebo ich distribuovať do ďalších európskych krajín.

Predmetná zmluva dopĺňa široké portfólio vakcín, ktoré sa budú vyrábať v Európe, vrátane už podpísaných zmlúv so spoločnosťami AstraZeneca, Sanofi-GSK, Janssen Pharmaceutica NV, BioNtech-Pfizer, CureVac, Moderna a úspešných predbežných rokovaní so spoločnosťou Valneva. Ide o ďalší kľúčový krok smerom k zabezpečeniu dobrej pripravenosti Európy na pandémiu ochorenia COVID-19.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Vzhľadom na šírenie nových variantov koronavírusu v Európe a na celom svete predstavuje táto nová zmluva so spoločnosťou, ktorá už úspešne testuje svoju vakcínu proti týmto variantom, dodatočnú záruku ochrany nášho obyvateľstva. Zároveň rozširuje naše široké portfólio vakcín v prospech Európanov a našich partnerov na celom svete.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodala: „Očkovanie v EÚ úspešne pokračuje a my sa približujeme k nášmu cieľu, ktorým je dosiahnuť 70 % plnú zaočkovanosť nášho obyvateľstva do konca leta. Nová zmluva so spoločnosťou Novavax rozširuje naše portfólio vakcín o ďalšiu vakcínu na báze bielkovín. Ide o technologickú platformu, ktorá pri klinickom skúšaní dosahuje sľubné výsledky. Budeme sa naďalej neúnavne usilovať o to, aby sa naše vakcíny dostali k európskym občanom a ľuďom na celom svete a aby sme túto pandémiu ukončili čo najskôr.“ *

Novavax je biotechnologická firma, ktorá vyvíja vakcíny novej generácie proti závažným infekčným chorobám. Vakcínu proti ochoreniu COVID-19 už priebežne preskúmava agentúra EMA, aby jej mohlo byť potenciálne udelené povolenie na uvedenie na trh.

Komisia sa rozhodla podporiť túto vakcínu na základe dôkladného vedeckého posúdenia, použitej technológie, skúseností spoločnosti s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacity, ktorá umožňuje zaistiť dodávky pre celú EÚ.

Súvislosti

Európska komisia predstavila 17. júna európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia účinných a bezpečných vakcín proti ochoreniu COVID-19. Komisia financuje časť počiatočných nákladov výrobcov vakcín formou predbežných kúpnych zmlúv a za to získa právo na nákup stanoveného počtu dávok vakcíny v konkrétnom časovom rámci.

Pokiaľ ide o súčasné a nové varianty vírusu SARS-CoV-2 unikajúce imunitnej odpovedi, Komisia a členské štáty rokujú o nových dohodách so spoločnosťami zaradenými do existujúceho portfólia vakcín EÚ, čo by umožnilo nákup dostatočného množstva rýchlo prispôsobených vakcín na posilnenie a predĺženie imunity.

Členské štáty môžu na nákup nových vakcín použiť balík REACT-EU, jeden z najväčších programov v rámci nového nástroja obnovy NextGenerationEU, ktorým sa predlžujú a rozširujú opatrenia prijímané v reakcii na krízu a na nápravu jej dôsledkov.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ v oblasti vakcín

Bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre Európanov

Opatrenia EÚ v reakcii na koronavírus

* Aktualizované 5. 8. 2021 o 11:17. 

Komisia predkladá štvrtú správu o monitorovaní bezvízového režimu medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zameriava sa na opatrenia prijaté v roku 2020, ktorými sa napĺňajú odporúčania z tretej správy podávanej v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pri krajinách oslobodených od vízovej povinnosti menej ako sedem rokov (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) sa v správe uvádza aj podrobnejšie posúdenie ďalších opatrení, ktoré majú zaistiť nepretržité plnenie kritérií. V správe sa konštatuje, že všetky dotknuté krajiny naďalej plnia požiadavky potrebné na liberalizáciu vízového režimu a dosiahli pokrok pri plnení minuloročných odporúčaní. Zároveň upozorňuje na oblasti, v ktorých každá krajina musí ešte pokročiť. V správe sa tiež píše, že bezvízový pohyb naďalej prináša členským štátom EÚ a partnerským krajinám hospodárske, sociálne a kultúrne výhody.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Bezvízové cestovanie medzi EÚ a partnermi zo západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva je veľký úspech. I keď obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 významne ovplyvnili mobilitu, partneri zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva s bezvízovým režimom nesmú poľaviť v úsilí o riadenie migrácie a azylu ani v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ba naopak – musia ich zintenzívniť.“

Migrácia, azyl a spolupráca v oblasti readmisie

Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migráciu a mobilitu do EÚ. Prevažná väčšina ľudí, ktorí cestovali do EÚ, mala legitímne dôvody. Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia proti nelegálnej migrácii, ale pretrvávajúce problémy si vyžadujú viac úsilia:

• Počet žiadostí o azyl na jar 2020 prudko klesol. Niektoré krajiny však musia vyriešiť otázku neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú ich občania, napríklad zintenzívnením spolupráce v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a organizovaním ďalších cielených informačných kampaní.
• Miera návratov sa znížila v dôsledku obmedzenej dostupnosti letov, ale medzi členskými štátmi a zúčastnenými krajinami pokračuje v oblasti návratu a readmisie dobrá spolupráca.
• Stále treba zlepšovať riadenie hraníc a migrácie, a to aj napriek celkovému poklesu v počte neoprávnených prekročení hraníc. Prijímacia kapacita u niektorých partnerov zo západného Balkánu, najmä v Bosne a Hercegovine, je naďalej znepokojivá.
• Urýchlene by sa mali uzavrieť a začať vykonávať dohody o štatúte agentúry Frontex so Severným Macedónskom a Bosnou a Hercegovinou.
• Posudzované krajiny budú nepretržite plniť kritériá liberalizácie vízového režimu len pod podmienkou dobre riadenej migrácie a bezpečnostného prostredia, ktoré si vyžadujú ďalšie zosúladenie s vízovou politikou EÚ.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej. Väčšiu pozornosť však treba venovať riešeniu otázok vnútornej bezpečnosti:

• Krajiny by mali prijať opatrenia na účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti, finančným podvodom a praniu špinavých peňazí, čomu by pomohla najmä lepšia koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva.
• Neustále obavy vyvoláva korupcia na vysokej úrovni. Boj proti korupcii niekedy ešte stále brzdí obmedzená kapacita protikorupčných agentúr a ich právne postavenie, ako aj malý počet odsúdených v prípadoch, ktoré sa dostanú pred súd (najmä v Moldavsku a na Ukrajine).
• Krajiny s bezvízovým režimom, ktoré udeľujú občianstvo výmenou za investície, by mali prakticky zrušiť takéto systémy, aby štátni príslušníci iných krajín, v ktorých existuje vízová povinnosť, nemohli obchádzať postup udeľovania krátkodobých víz EÚ a dôkladné posudzovanie migračných a bezpečnostných rizík, ktoré z toho vyplývajú.

Ďalšie kroky

Komisia bude ďalej monitorovať plnenie požiadaviek na liberalizáciu vízového režimu prostredníctvom stretnutí na úrovni vyšších úradníkov a pravidelných zasadnutí Podvýboru pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj bilaterálnych a regionálnych dialógov medzi EÚ a krajinami, na ktoré sa vzťahuje bezvízový režim. V prípade partnerov zo západného Balkánu bude toto monitorovanie prebiehať aj formou pravidelného predkladania správ o rozšírení a v náležitých prípadoch formou rokovaní o pristúpení k EÚ. Komisia bude naďalej aspoň raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade.

Kontext

EÚ má v súčasnosti zavedený bezvízový režim so 61 krajinami. V rámci tohto bezvízového režimu môžu občania tretích krajín, ktorí majú biometrický pas, vstúpiť bez víza do schengenského priestoru na 90 dní v rámci 180 dní. Cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí navštívia schengenský priestor, budú od konca roka 2022 podliehať európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS).

V rámci posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bol prijatý v marci 2017, Komisia monitoruje, či tretie krajiny, ktoré boli pred menej ako siedmimi rokmi pri dialógu o liberalizácii vízového režimu oslobodené od vízovej povinnosti, nepretržite spĺňajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu. Komisia minimálne raz ročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade.

V poradí štvrtej správe, podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, predchádzala prvá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti z decembra 2017, druhá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v decembri 2018 a tretia správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v júli 2020.

Údaje z tejto správy sa týkajú kalendárneho roka 2020 a v relevantných prípadoch sú aktualizované pre rok 2021.

Občania Čiernej Hory, Srbska a Severného Macedónska môžu cestovať do EÚ bez víz od decembra 2009. Pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny je to možné od konca roka 2010. V prípade Moldavska je bezvízový režim v platnosti od apríla 2014, v prípade Gruzínska od marca 2017 a v prípade Ukrajiny od júna 2017.

Ďalšie informácie

Štvrtá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Pracovný dokument útvarov Komisie

Otázky a odpovede

Posilnený mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti