Komisia predkladá štvrtú správu o monitorovaní bezvízového režimu medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zameriava sa na opatrenia prijaté v roku 2020, ktorými sa napĺňajú odporúčania z tretej správy podávanej v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pri krajinách oslobodených od vízovej povinnosti menej ako sedem rokov (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) sa v správe uvádza aj podrobnejšie posúdenie ďalších opatrení, ktoré majú zaistiť nepretržité plnenie kritérií. V správe sa konštatuje, že všetky dotknuté krajiny naďalej plnia požiadavky potrebné na liberalizáciu vízového režimu a dosiahli pokrok pri plnení minuloročných odporúčaní. Zároveň upozorňuje na oblasti, v ktorých každá krajina musí ešte pokročiť. V správe sa tiež píše, že bezvízový pohyb naďalej prináša členským štátom EÚ a partnerským krajinám hospodárske, sociálne a kultúrne výhody.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Bezvízové cestovanie medzi EÚ a partnermi zo západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva je veľký úspech. I keď obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 významne ovplyvnili mobilitu, partneri zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva s bezvízovým režimom nesmú poľaviť v úsilí o riadenie migrácie a azylu ani v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ba naopak – musia ich zintenzívniť.“

Migrácia, azyl a spolupráca v oblasti readmisie

Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migráciu a mobilitu do EÚ. Prevažná väčšina ľudí, ktorí cestovali do EÚ, mala legitímne dôvody. Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia proti nelegálnej migrácii, ale pretrvávajúce problémy si vyžadujú viac úsilia:

• Počet žiadostí o azyl na jar 2020 prudko klesol. Niektoré krajiny však musia vyriešiť otázku neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú ich občania, napríklad zintenzívnením spolupráce v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a organizovaním ďalších cielených informačných kampaní.
• Miera návratov sa znížila v dôsledku obmedzenej dostupnosti letov, ale medzi členskými štátmi a zúčastnenými krajinami pokračuje v oblasti návratu a readmisie dobrá spolupráca.
• Stále treba zlepšovať riadenie hraníc a migrácie, a to aj napriek celkovému poklesu v počte neoprávnených prekročení hraníc. Prijímacia kapacita u niektorých partnerov zo západného Balkánu, najmä v Bosne a Hercegovine, je naďalej znepokojivá.
• Urýchlene by sa mali uzavrieť a začať vykonávať dohody o štatúte agentúry Frontex so Severným Macedónskom a Bosnou a Hercegovinou.
• Posudzované krajiny budú nepretržite plniť kritériá liberalizácie vízového režimu len pod podmienkou dobre riadenej migrácie a bezpečnostného prostredia, ktoré si vyžadujú ďalšie zosúladenie s vízovou politikou EÚ.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej. Väčšiu pozornosť však treba venovať riešeniu otázok vnútornej bezpečnosti:

• Krajiny by mali prijať opatrenia na účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti, finančným podvodom a praniu špinavých peňazí, čomu by pomohla najmä lepšia koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva.
• Neustále obavy vyvoláva korupcia na vysokej úrovni. Boj proti korupcii niekedy ešte stále brzdí obmedzená kapacita protikorupčných agentúr a ich právne postavenie, ako aj malý počet odsúdených v prípadoch, ktoré sa dostanú pred súd (najmä v Moldavsku a na Ukrajine).
• Krajiny s bezvízovým režimom, ktoré udeľujú občianstvo výmenou za investície, by mali prakticky zrušiť takéto systémy, aby štátni príslušníci iných krajín, v ktorých existuje vízová povinnosť, nemohli obchádzať postup udeľovania krátkodobých víz EÚ a dôkladné posudzovanie migračných a bezpečnostných rizík, ktoré z toho vyplývajú.

Ďalšie kroky

Komisia bude ďalej monitorovať plnenie požiadaviek na liberalizáciu vízového režimu prostredníctvom stretnutí na úrovni vyšších úradníkov a pravidelných zasadnutí Podvýboru pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj bilaterálnych a regionálnych dialógov medzi EÚ a krajinami, na ktoré sa vzťahuje bezvízový režim. V prípade partnerov zo západného Balkánu bude toto monitorovanie prebiehať aj formou pravidelného predkladania správ o rozšírení a v náležitých prípadoch formou rokovaní o pristúpení k EÚ. Komisia bude naďalej aspoň raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade.

Kontext

EÚ má v súčasnosti zavedený bezvízový režim so 61 krajinami. V rámci tohto bezvízového režimu môžu občania tretích krajín, ktorí majú biometrický pas, vstúpiť bez víza do schengenského priestoru na 90 dní v rámci 180 dní. Cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí navštívia schengenský priestor, budú od konca roka 2022 podliehať európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS).

V rámci posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bol prijatý v marci 2017, Komisia monitoruje, či tretie krajiny, ktoré boli pred menej ako siedmimi rokmi pri dialógu o liberalizácii vízového režimu oslobodené od vízovej povinnosti, nepretržite spĺňajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu. Komisia minimálne raz ročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade.

V poradí štvrtej správe, podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, predchádzala prvá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti z decembra 2017, druhá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v decembri 2018 a tretia správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v júli 2020.

Údaje z tejto správy sa týkajú kalendárneho roka 2020 a v relevantných prípadoch sú aktualizované pre rok 2021.

Občania Čiernej Hory, Srbska a Severného Macedónska môžu cestovať do EÚ bez víz od decembra 2009. Pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny je to možné od konca roka 2010. V prípade Moldavska je bezvízový režim v platnosti od apríla 2014, v prípade Gruzínska od marca 2017 a v prípade Ukrajiny od júna 2017.

Ďalšie informácie

Štvrtá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Pracovný dokument útvarov Komisie

Otázky a odpovede

Posilnený mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Na svetovom samite o vzdelávaní v Londýne sa Európska únia a jej členské štáty ako Tím Európa zaviazali poskytnúť Globálnemu partnerstvu pre vzdelávanie (GPE) 1,7 miliardy eur na premenu školských systémov, ktoré vzdelávajú viac ako miliardu dievčat a chlapcov v 90 krajinách a územiach. Ide o najvyšší príspevok pre GPE na svete. EÚ už v júni oznámila, že na roky 2021 – 2027 prispeje sumou 700 miliónov eur.

Na samite zastupovala EÚ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová. Vo svojich príhovoroch zdôraznili vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na vzdelávanie detí na celom svete a odhodlanie EÚ a jej členských štátov konať.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Vzdelávanie poskytuje ľudskému rozvoju ten najzákladnejší rámec. Čítanie, písanie, matematika, logika, digitálne zručnosti, učíme sa chápať náš život. Bez ohľadu na to, na ktorom kontinente žijete. Vzdelávanie by malo byť skutočne univerzálnym právom. Európska únia preto investuje do medzinárodnej spolupráce na vzdelávaní viac ako celý zvyšok sveta. A v týchto mimoriadnych časoch sa snažíme ešte viac.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová v tejto súvislosti povedala: „Sľúbili sme, že nedopustíme, aby COVID-19 zvrátil desaťročia pokroku v zlepšovaní prístupu k vzdelávaniu, a tieto slová potvrdzujeme činmi. Tím Európa je hrdý, že vďaka doteraz prisľúbenému príspevku 1,7 miliardy eur sa stal hlavným darcom Globálneho partnerstva pre vzdelávanie na podporu bezplatného, inkluzívneho, spravodlivého a kvalitného vzdelávanie pre všetkých. Vzdelávanie umožňuje rýchlejšie dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a bude zohrávať ústrednú úlohu pri postpandemickej obnove. V spoločnom úsilí so všetkými našimi partnermi sa môžeme postarať, aby malo každé dieťa šancu učiť sa a uspieť.“

Tím Európa za globálne vzdelávanie

EÚ svoju podporu vzdelávania zameriava na kvalitu, rovnosť a spravodlivosť, ale aj na zosúladenie získavaných zručností s ponukou pracovných miest. Konkrétne to znamená:

• investovať do dobre vyškolených a motivovaných učiteľov, ktorí môžu deťom poskytnúť správnu kombináciu zručností potrebných v 21. storočí. Do roku 2030 bude potrebné prijať do základných a stredných škôl aspoň 69 miliónov nových učiteľov a z toho viac ako 17 miliónov v Afrike.
• investovať do rovnosti, podporovať vzdelávanie dievčat a využiť potenciál digitálnych inovácií. Vzdelávanie a posilnenie postavenia dievčat je zároveň v centre pozornosti akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III, ktorý má za cieľ zastaviť pandémiou vyvolaný rast nerovností, urýchliť pokrok v rodovej rovnosti a posilniť postavenie žien.
• investovať do zručností pre budúcnosť, aby nám vyrástli budúci odborníci, podnikateľskí lídri a tvorcovia rozhodnutí pre zelenú a digitálnu transformáciu.

Vďaka tomu, že EÚ a jej členské štáty postupujú ako Tím Európa, sú opatrenia dostatočne rozsiahle, koordinované a zacielené, takže umožňujú maximálne využiť náš spoločný vplyv a dať príležitosť na vzdelávanie každému dieťaťu.

Súvislosti

Svetový samit o vzdelávaní: financovanie GPE 2021 – 2025

Cieľom svetového samitu o vzdelávaní je doplniť zdroje GPE, ktoré predstavuje jediné globálne partnerstvo pre vzdelávanie združujúce zástupcov všetkých zainteresovaných skupín v oblasti vzdelávania vrátane partnerských krajín, darcov, medzinárodných organizácií, skupín občianskej spoločnosti, nadácií a súkromného sektora.

GPE je organizačne vedené vo Svetovej banke a poskytuje finančnú podporu krajinám s nízkymi a nižšími strednými príjmami, najmä tým, ktoré majú vysoký počet detí mimo školy a výrazné rodové rozdiely. Väčšina finančných prostriedkov sa prideľuje subsaharskej Afrike.

V rokoch 2014 – 2020 pochádzala viac ako polovica všetkých príspevkov do GPE z EÚ a jej členských štátov .

Ďalšie informácie

Vzdelávanie: EÚ zvyšuje svoj príspevok na Globálne partnerstvo pre vzdelávanie na roky 2021 – 2027 na 700 miliónov eur.

Po prvýkrát od vytvorenia inovačného fondu Európska únia investuje 118 miliónov eur do 32 malých inovatívnych projektov v 14 členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku. Z grantov sa podporia projekty zamerané na uvedenie nízkouhlíkových technológií na trh v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj v odvetviach vodíka, uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem týchto grantov využije 15 projektov v 10 členských štátoch EÚ a Nórsku pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške až 4,4 milióna eur, aby pokročili z hľadiska ich pripravenosti.

Výkonný podpredseda Timmermans uviedol: „Dnešnou investíciou poskytuje EÚ konkrétnu podporu projektom v oblasti čistých technológií v celej Európe s cieľom rozšíriť technologické riešenia, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Vďaka zvýšeniu prostriedkov inovačného fondu, ktoré sa navrhlo v balíku ,Fit for 55ʻ, bude môcť EÚ podporiť ešte viac projektov, urýchliť ich a čo najskôr ich uviesť na trh.“

Nezávislí experti hodnotili 32 projektov vybraných na financovanie. Posudzovali pritom ich schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov oproti konvenčným technológiám a prinášať inovácie nad rámec súčasného stavu technologického rozvoja. Zároveň skúmali, či sú dostatočne pripravené na rýchle zavedenie. K ďalším kritériám patril potenciál projektov z hľadiska rozšíriteľnosti a nákladovej efektívnosti. Vybrané projekty pokrývajú širokú škálu relevantných odvetví, keďže cieľom je dekarbonizovať rôzne segmenty európskeho priemyslu a energetické odvetvia. Miera úspešnosti oprávnených návrhov v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov je 18 %.

Pri 15 projektoch, ktoré môžu využiť pomoc pri vypracúvaní projektov, sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že sú dostatočne inovatívne a sľubné z hľadiska schopnosti znižovať emisie skleníkových plynov, no stále nie sú dostatočne pripravené na to, aby sa v súvislosti s nimi uvažovalo o udelení grantu. Cieľom podpory, ktorú má Európska investičná banka poskytnúť ako individualizovanú technickú pomoc, je pokročiť v ich finančnej či technickej pripravenosti, aby mohli byť opätovne predložené v rámci budúcich výziev na financovanie z inovačného fondu.

Ďalšie kroky

Pri úspešných projektoch predložených v rámci výzvy pre malé projekty sa začínajú pripravovať jednotlivé dohody o grante, ktoré by mali byť dokončené vo štvrtom štvrťroku 2021. Komisia bude môcť následne prijať príslušné rozhodnutie o udelení grantu a začať s vyplácaním grantov. Na finančnú závierku majú projekty štyri roky.

Európska investičná banka sa skontaktuje s predkladateľmi projektov, ktorým bola ponúknutá pomoc pri vypracúvaní v rámci výzvy pre veľké projekty, s cieľom uzavrieť individuálne dohody a umožniť začatie prevádzky vo štvrtom štvrťroku 2021.

Ďalšie informácie 

Mapa úspešných projektov

Opis úspešných malých projektov

Opis úspešných veľkých projektov

Webové sídlo inovačného fondu

Ďalšie výzvy v rámci inovačného fondu