Aktuality

Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku

Komisia prijala dve iniciatívy, ktoré posilnia prínos vzdelávania a odbornej prípravy k obnove EÚ po kríze spôsobenej koronavírusom a pomôžu vybudovať zelenú a digitálnu Európu. Komisia prichádza s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý sa má vytvoriť do roku 2025, pričom navrhuje nové iniciatívy, viac investícií a intenzívnejšiu spoluprácu členských štátov s cieľom pomôcť všetkým Európanom v ľubovoľnom veku využívať bohatú ponuku EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia takisto prijala nový akčný plán digitálneho vzdelávania, v ktorom sa zohľadňujú poznatky získané z krízy spôsobenej koronavírusom, a navrhuje sa plán pre vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania s posilnenými digitálnymi kompetenciami na digitálnu transformáciu.

V oznámení o európskom vzdelávacom priestore sa uvádza, ako môže spolupráca ďalej obohatiť kvalitu, inkluzívnosť a digitálny a ekologický rozmer vzdelávacích systémov členských štátov. Ukazuje sa v ňom, ako môžu členské štáty spoločne tvoriť európsky vzdelávací priestor založený na tom, že študenti aj učitelia sa môžu voľne vzdelávať a voľne pracovať na celom kontinente a že inštitúcie v Európe aj mimo nej môžu bez prekážok navzájom spolupracovať.

Európsky vzdelávací priestor podopiera šesť rozmerov: kvalita, začlenenie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia, vysokoškolské vzdelávanie, silnejšia Európa vo svete. Iniciatívy sa budú okrem iného zaoberať spôsobmi, ako zvýšiť kvalitu, najmä pokiaľ ide o základné a digitálne zručnosti, ako dosiahnuť, aby bolo školské vzdelávanie inkluzívnejšie a rodovo citlivejšie, a ako zlepšiť úspech školy. Pomôžu posilniť pochopenie zmeny klímy a udržateľnosti, podporia ekologizáciu vzdelávacej infraštruktúry, ako aj učiteľskú profesiu, ďalej rozbehnú iniciatívu „Európske univerzity“ a posilnia prepojenie medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy.

V oznámení sa stanovujú prostriedky a čiastkové ciele na dosiahnutie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 s podporou európskeho plánu obnovy (NextGenerationEU) a programu Erasmus+. V záujme podpory a sledovania reforiem sa ním navyše navrhuje rámec pre spoluprácu s členskými štátmi a zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane štruktúry podávania správ a vypracúvania analýz s dohodnutými cieľmi v oblasti vzdelávania. Úsilie o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude fungovať v súčinnosti s programom v oblasti zručností pre Európu, obnovenou politikou odborného vzdelávania a prípravy a Európskym výskumným priestorom.

V akčnom pláne digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) sa navrhuje súbor iniciatív pre kvalitné, inkluzívne a prístupné digitálne vzdelávanie v Európe. Ide o výzvu na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na európskej úrovni, so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami navzájom, aby boli systémy vzdelávania a odbornej prípravy skutočne pripravené na digitálny vek. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa dištančné vzdelávanie dostalo do centra vzdelávacích postupov. Tým sa odhalila naliehavá potreba zlepšiť digitálne vzdelávanie ako kľúčový strategický cieľ pre kvalitnú výučbu a učenie sa v digitálnom veku. Po fáze núdzových riešení vynútených pandémiou potrebujeme strategický a dlhodobý prístup k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave.

Akčný plán má dve dlhodobé strategické priority: i) podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a ii) posilnenie digitálnych kompetencií na digitálnu transformáciu. S cieľom posilniť spoluprácu a výmenu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ zriadi Komisia európske centrum digitálneho vzdelávania, ktoré podporí spoluprácu a synergie medzi oblasťami politiky týkajúcimi sa digitálneho vzdelávania, vytvorí sieť vnútroštátnych poradenských služieb a posilní dialóg medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.

Obe iniciatívy budú podkladom aj pre tretí európsky samit o vzdelávaní, ktorý Komisia zorganizuje online 10. decembra a na ktorom sa stretnú ministri a kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o tom, ako pripraviť vzdelávanie a odbornú prípravu na digitálny vek.

Členovia kolégia v tejto súvislosti povedali

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová vyhlásila: „Vzdelávanie a odborná príprava čelili obrovským prekážkam v dôsledku pandémie COVID-19 a potreby rýchleho prechodu na dištančné a online vzdelávanie. Masové využívanie technológií odhalilo medzery a slabé stránky. Ponúka aj príležitosť na nové nastavenie vzdelávania a odbornej prípravy na digitálny vek. Až 95 % respondentov, ktorí sa zúčastnili na verejnej konzultácii o akčnom pláne digitálneho vzdelávania, vníma krízu ako prelom vo využívaní technológie vo vzdelávaní a odbornej príprave. Nastal správny čas na formovanie a modernizáciu vzdelávania pre digitálny vek.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Vzdelávanie je ústredným pilierom európskeho spôsobu života. Naša vízia európskeho vzdelávacieho priestoru je hlboko zakorenená v hodnotách slobody, rozmanitosti, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Spolu s akčným plánom digitálneho vzdelávania navrhujeme nové iniciatívy, ktorých cieľom je učiť sa a spolupracovať na celom kontinente. Pre našu mládež, pre našich občanov a pre našu prosperitu.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Európsky vzdelávací priestor a akčný plán digitálneho vzdelávania majú zásadný význam pre obnovu Európy a jej budúci rast. Stanovuje sa v nich spoločná vízia budúcnosti vzdelávania spojená s našimi záväzkami týkajúcimi sa digitálnej a zelenej transformácie. Teraz sa musíme zamerať na realizáciu a vytváranie synergií medzi nimi.“

Súvislosti

Európsky vzdelávací priestor je výsledkom desaťročí spolupráce v oblasti vzdelávania na úrovni EÚ. Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) pomohol vybudovať dôveru a vzájomné porozumenie na podporu prvých iniciatív európskeho vzdelávacieho priestoru.

Hlavy štátov a predsedovia vlád rokovali v roku 2017 o vzdelávaní a odbornej príprave na sociálnom samite v Göteborgu, pričom sa riadili oznámením Komisie, v ktorom sa uvádza jej vízia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Výsledkom boli závery Rady z decembra 2017, v ktorých sa členské štáty, Rada a Komisia vyzývajú, aby pokročili v Göteborskom programe. Mnohé iniciatívy už boli vypracované. Na základe tohto bohatého odkazu sa v tomto oznámení stanovuje vízia európskeho vzdelávacieho priestoru spolu s posilneným prístupom v záujme jej úspešnej realizácie do roku 2025. Európsky vzdelávací priestor je prepojený aj s nástrojom Next Generation EU a dlhodobým rozpočtom Európskej únie na roky 2021 – 2027.

V tejto súvislosti je akčný plán digitálneho vzdelávania základom úsilia Komisie o podporu digitálnej transformácie v Európe. Vychádza z prvého akčného plánu digitálneho vzdelávania prijatého v januári 2018, ktorý prebieha do konca tohto roka. Jeho dosah je tentokrát ambicióznejší, najmä vďaka širšiemu rozsahu (nad rámec formálneho vzdelávania) a dlhšiemu trvaniu (až do roku 2027).

Viac informácií

Prehľad – európsky vzdelávací priestor

Prehľad – akčný plán digitálneho vzdelávania

Oznámenie – európsky vzdelávací priestor

Akčný plán digitálneho vzdelávania

Čítať ďalej...

Právny štát: prvá výročná správa o situácii v oblasti právneho štátu v celej Európskej únii

Európska komisia uverejnila prvú celoeurópsku správu o právnom štáte. Táto správa obsahuje príspevky od každého členského štátu a týka sa pozitívneho a negatívneho vývoja v celej EÚ. Vyplýva z nej, že mnohé členské štáty dosiahli vysoký štandard právneho štátu, v EÚ však v oblasti právneho štátu existujú závažné výzvy. Zaoberá sa aj vývojom vyplývajúcim z núdzových opatrení, ktoré členské štáty prijali v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Týka sa štyroch hlavných pilierov, ktoré majú na právny štát silný vplyv: vnútroštátne justičné systémy, protikorupčné rámce, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky týkajúce sa systému bŕzd a protiváh, ktoré sú zásadné pre účinný systém demokratickej správy vecí verejných.

Cieľom novej správy o právnom štáte je rozšíriť existujúci súbor nástrojov EÚ o nový preventívny nástroj a povzbudiť inkluzívnu diskusiu a kultúru právneho štátu v celej EÚ. Mala by pomôcť všetkým členským štátom preskúmať, ako možno riešiť problémy, vzájomne sa poučiť zo svojich skúseností a ukázať, ako možno právny štát ďalej posilniť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných systémov a tradícií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Právny štát a naše spoločné hodnoty sú základom našich spoločností. Sú súčasťou našej spoločnej európskej identity. Právny štát chráni ľudí pred vládou mocných. Hoci máme v EÚ veľmi vysoký štandard právneho štátu, musíme zvládať aj rôzne výzvy. Európska komisia bude naďalej spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom nájsť riešenia, ktoré ľuďom zaručia každodenné práva a slobodu.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Dnes sa nám podarilo preklenúť výraznú medzeru v súbore nástrojov na podporu právneho štátu. Nová správa sa po prvýkrát zaoberá všetkými členskými štátmi rovnako, v ktorých identifikuje trendy v oblasti právneho štátu a pomáha predchádzať vzniku závažných problémov. Každý občan si zaslúži, aby mal prístup k nezávislým sudcom a slobodným a pluralitným médiám a aby mohol dôverovať, že jeho základné práva sú dodržiavané. Len vtedy sa môžeme nazývať skutočnou Úniou demokracií.“

Komisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders povedal: „Nová správa o právnom štáte je začiatkom otvoreného a pravidelného dialógu so všetkými členskými štátmi, v ktorom sa môžeme podeliť o osvedčené postupy a predchádzať problémom skôr, ako sa zakorenia. Cieľom je vytvoriť skutočnú kultúru právneho štátu v celej Európskej únii a podnietiť úprimnú diskusiu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

Justičné systémy

Niekoľko členských štátov uskutočňuje reformy s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva a znížiť vplyv výkonnej alebo zákonodarnej moci na súdnictvo. Tieto reformy vykonávajú aj členské štáty, v ktorých sa nezávislosť súdnictva tradične považuje za vysokú alebo dokonca veľmi vysokú. Z posúdení jednotlivých krajín vyplýva, že nezávislosť súdnictva zostáva v niektorých členských štátoch problémom, čo vo viacerých prípadoch viedlo ku konaniam o nesplnení povinnosti alebo konaniam podľa článku 7 ods. 1. Ďalšou celoeurópskou výzvou je zabezpečiť, aby justičné systémy boli pripravené na digitálny vek. Súčasná pandémia dala ďalší impulz na urýchlenie potrebných digitálnych reforiem.

Protikorupčné rámce

Niekoľko členských štátov prijalo komplexné protikorupčné stratégie, zatiaľ čo iné tieto stratégie pripravujú. Na zaistenie pokroku má aj naďalej kľúčový význam účinné vykonávanie a monitorovanie. Mnohé členské štáty takisto prijali alebo plánujú prijať opatrenia na posilnenie svojho rámca na predchádzanie korupcii a zabezpečenie bezúhonnosti a niektoré prijali opatrenia na posilnenie schopnosti systému trestnej justície bojovať proti korupcii. Na druhej strane účinnosť vyšetrovania trestných činov, trestného stíhania a rozhodovania o korupcii vrátane korupcie na vysokých miestach sú vo viacerých členských štátoch stále problematické.

Sloboda a pluralita médií

Občania EÚ majú vo všeobecnosti vysokú úroveň slobody a plurality médií. Médiá sa najmä počas pandémie koronavírusu ukázali ako zásadne dôležité v boji proti dezinformáciám. Napriek tomu správa poukazuje na obavy v súvislosti s účinnosťou a primeranými zdrojmi, ako aj rizikami politizácie mediálnych orgánov v niektorých členských štátoch. V niektorých posúdeniach krajín sa ďalej identifikovali prípady, v ktorých boli vyjadrené vážne obavy z politického tlaku na médiá. Novinári a ďalší mediálni aktéri čelia v súvislosti so svojou prácou vo viacerých členských štátoch hrozbám a útokom, hoci niektoré krajiny na podporu a ochranu novinárov takisto vypracovali postupy, zriadili štruktúry a prijali opatrenia.

Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh je jadrom právneho štátu a zabezpečuje, aby právomoci, ktoré vykonáva jeden štátny orgán, podliehali demokratickému dohľadu. Vo viacerých členských štátoch sa v záujme posilnenia inštitucionálneho systému bŕzd a protiváh začali ústavné reformy. Mnohé členské štáty takisto zaviedli systematické politiky zamerané na zapájanie zainteresovaných strán a usilujú sa o to, aby štrukturálne reformy pramenili zo širokej spoločenskej diskusie. Zo správy zároveň vyplýva, že nadmerné využívanie skrátených a mimoriadnych legislatívnych konaní môže vyvolať obavy o právny štát, Občianska spoločnosť je v celej EÚ aj naďalej kľúčovým aktérom pri obrane právneho štátu a vo väčšine členských štátov pre ňu existuje priaznivé a podporné prostredie. Existujú však príklady občianskej spoločnosti, ktorá v niektorých členských štátoch čelí vážnym problémom v dôsledku prijatia právnych predpisov obmedzujúcich prístup k zahraničnému financovaniu alebo očierňujúcim kampaniam.

Núdzové opatrenia prijaté v súvislosti s koronavírusom

Pandémia stále trvá a vo viacerých členských štátoch sú naďalej zavedené núdzové režimy alebo núdzové opatrenia. V správe sa poukazuje na niektoré otázky, ktoré vyplynuli z vnútroštátnych diskusií a z právnej a politickej reakcie na krízu. Napríklad zmena alebo pozastavenie zvyčajného systému bŕzd a protiváh môže pre právny štát predstavovať osobitné výzvy. Zároveň existuje niekoľko dobrých príkladov, keď rozhodnutia vnútroštátnych súdov alebo zapojenie ombudsmanov mali na prijaté núdzové opatrenia pozitívny vplyv. Komisia bude vo svojom monitorovaní pokračovať až do postupného ukončenia núdzových opatrení.

Ďalšie kroky

Správa o právnom štáte bude podkladom pre širšiu diskusiu o právnom štáte na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov. Komisia očakáva aktívnu súčinnosť s Európskym parlamentom a Radou v otázkach právneho štátu, a domnieva sa, že táto správa poskytuje pevný základ pre ďalšiu medziinštitucionálnu prácu.

Komisia tiež vyzýva národné parlamenty a vnútroštátne orgány, aby prediskutovali túto správu vrátane jej kapitol o jednotlivých krajinách a vzájomnou podporou a prijímaním európskej solidarity sa povzbudzovali k uskutočňovaniu reforiem. Zapojiť by sa mali aj príslušné zainteresované strany na vnútroštátnej úrovni aj európskej úrovni EÚ.

Na základe dialógu o správe za rok 2020 Komisia začne pripravovať správu o právnom štáte na rok 2021, pričom bude vychádzať zo skúseností získaných v prvom roku fungovania európskeho mechanizmu právneho štátu a nadviaže na úspešné úsilie o zvýšenie odolnosti právneho štátu v našich demokraciách.

Súvislosti

Prvá výročná správa o právnom štáte je jednou z hlavných iniciatív pracovného programu Komisie na rok 2020 a súčasťou komplexného európskeho mechanizmu právneho štátu ohláseného v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej. Je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne pokrýva všetky členské štáty. Kvalitatívne posúdenie Komisie sa zameriava na významný vývoj od januára 2019 a uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty zabezpečuje jednotný prístup primeraný vývoju.

Správa je súčasťou mechanizmu právneho štátu – nového ročného cyklu preskúmania právneho štátu . Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, ako aj zainteresovaných strán vrátane Benátskej komisie, pomôcť členským štátom nájsť riešenia

Cieľ mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Mechanizmus sa odlišuje sa aj od navrhovaného postupu podmienenosti rozpočtu, ktorého zámerom je chrániť rozpočet EÚ v situáciách, keď by mohli byť ohrozené finančné záujmy Únie vinou všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v niektorom členskom štáte.

Viac informácií

Správa o právnom štáte 2020 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2020 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Správa o právnom štáte 2020 – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2020 – otázky a odpovede

Správa o právnom štáte 2020 – webové sídlo

Čítať ďalej...

Únia kapitálových trhov: Komisia podporí európske kapitálové trhy

Európska komisia uverejnila nový ambiciózny akčný plán na posilnenie únie kapitálových trhov Európskej únie v nadchádzajúcich rokoch. Najdôležitejšou súčasnou prioritou Únie je zabezpečiť, aby sa Únia zotavila z bezprecedentnej hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom. K zvládnutiu tejto úlohy zásadným spôsobom pomôže rozvoj kapitálových trhov EÚ a zabezpečenie prístupu k trhovému financovaniu.

Veľké a integrované kapitálové trhy uľahčia obnovu EÚ a zaistia, aby podniky – predovšetkým tie malé a stredné – mali prístup k zdrojom financovania a aby európski sporitelia s dôverou investovali do budúcnosti. Dynamické kapitálové trhy budú oporou aj pre zelenú transformáciu a digitalizáciu Európy a pomôžu vytvoriť inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo. Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre posilnenie postavenia eura na medzinárodných trhoch.

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Koronakríza ukázala, že vytvorenie únie kapitálových trhov nestrpí odklad. To, aké silné bude naše hospodárske oživenie, bude v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako dobre budú fungovať naše kapitálové trhy a či budú mať ľudia a podniky prístup k investičným príležitostiam a trhovému financovaniu, ktoré potrebujú. Potrebujeme vyvolať veľké investície, aby sa hospodárstvo EÚ stalo udržateľnejším, digitalizovanejším, inkluzívnejším a odolnejším. Cieľom dnes zverejneného akčného plánu je zdolať určité zostávajúce prekážky, ktoré dobudovaniu jednotného kapitálového trhu bránia.“

Predstavený akčný plán má tri hlavné ciele:

zabezpečiť, aby hospodárska obnova EÚ bola ekologická, digitálna, inkluzívna a odolnejšia, a to vďaka lepšej dostupnosti financovania pre európske spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky,
dosiahnuť, aby EÚ bola pre jednotlivcov, ktorí chcú dlhodobo sporiť a investovať, ešte bezpečnejším prostredím,
začleniť kapitálové trhy jednotlivých štátov do skutočne celoúnijného jednotného kapitálového trhu.

Komisia preto predkladá šestnásť cielených opatrení, vďaka ktorým dôjde ku skutočnému pokroku pri dobudovávaní únie kapitálových trhov. EÚ pomocou týchto opatrení okrem iného:

vytvorí pre investorov jednotný prístupový bod k údajom o spoločnostiach.
podporí poisťovateľov a banky, aby viac investovali do podnikov EÚ,
posilní ochranu investícií s cieľom podporiť rast cezhraničného investovania v EÚ,
uľahčí monitorovanie primeranosti dôchodkov v celej Európe,
lepšie zosúladí alebo zblíži pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti,
bude presadzovať, aby sa pokročilo v zbližovaní v oblasti dohľadu a pri dôslednom uplatňovaní jednotného súboru pravidiel pre finančné trhy v EÚ.

Tieto opatrenia nadväzujú na pokrok dosiahnutý na základe akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2015 a podľa preskúmania v polovici trvania z roku 2017 a sú reakciou na výzvy Európskeho parlamentu [návrh správy z vlastnej iniciatívy (INI) z júna 2020] a Rady (závery Rady z 5. decembra 2019). Vychádzajú aj z podrobných diskusií so zainteresovanými stranami a z odporúčaní fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov.

Súvislosti

Únia kapitálových trhov nie je samoúčelná, no je nesmierne dôležitá pre dosiahnutie kľúčových cieľov hospodárskej politiky, ku ktorým patrí: obnova po koronakríze, inkluzívne a odolné hospodárstvo, ktoré pracuje pre všetkých, súbežný prechod na digitálne a udržateľné hospodárstvo, otvorená strategická autonómia v období po brexite a v čoraz zložitejšom svete. Na splnenie týchto cieľov sú nutné obrovské investície, ktoré sa nedajú zabezpečiť len z verejných zdrojov a za pomoci tradičného financovania prostredníctvom bankových úverov. Len veľké, dobre fungujúce a integrované kapitálové trhy dokážu poskytnúť podporu v takom rozsahu, ako treba na zotavenie z koronakrízy. Jedine riadne fungujúca únia kapitálových trhov dokáže pritiahnuť a nasmerovať obrovské investície, ktoré sú nutné na riešenie výziev v oblasti klímy a životného prostredia, pred ktorými stojíme, a na podporu digitalizácie našich podnikov, aby zostali konkurencieschopné na celosvetovej úrovni.

Únia kapitálových trhov by mala prinášať ovocie všetkým Európanom bez ohľadu na to, kde žijú a pracujú. Spotrebitelia by mali mať pri rozhodovaní o svojich úsporách a investovaní širší výber a mali by byť dobre informovaní a náležite chránení, nech už žijú kdekoľvek. Podniky, a to aj malé a stredné, by mali mať prístup k financovaniu v celej Európskej únii – a takisto investori by mali mať možnosť investovať do projektov v celej Únii.

Čítať ďalej...

Nový začiatok v oblasti migrácie: Budovanie dôvery a dosiahnutie novej rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou

Európska komisia navrhuje nový pakt o migrácii a azyle, ktorý bude zahŕňať všetky prvky potrebné pre komplexný európsky prístup k migrácii. Stanovujú sa v ňom vylepšené a rýchlejšie postupy pre celý azylový a migračný systém. Zároveň sa ním nastoľuje rovnováha medzi zásadami spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity. Je to kľúčové pre obnovenie dôvery medzi členskými štátmi, ako aj dôvery v schopnosť Európskej únie riadiť migráciu.

Migrácia je zložitou problematikou, ktorá zahŕňa mnohé aspekty, ktoré treba zvážiť spoločne: bezpečnosť osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu alebo hľadajú lepší život, obavy krajín na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré sa obávajú, že migračné tlaky presiahnu ich kapacity a ktoré potrebujú solidaritu ostatných. Alebo obavy ostatných členských štátov EÚ, ktoré sa boja, že ak by sa nerešpektovali postupy na vonkajších hraniciach, ich vlastné vnútroštátne systémy pre azyl, integráciu alebo návrat by nedokázali zvládať prípadný rozsiahly prílev prichádzajúcich osôb.

Súčasný systém už nefunguje. A za posledných päť rokov ho EÚ nedokázala opraviť. EÚ musí prekonať súčasnú patovú situáciu a zhostiť sa tejto úlohy. V novom pakte o migrácii a azyle Komisia navrhuje spoločné európske riešenia tejto európskej výzvy. EÚ sa musí odkloniť od ad hoc riešení a zaviesť predvídateľný a spoľahlivý systém riadenia migrácie.

V nadväznosti na rozsiahle konzultácie a realistické a holistické posúdenie situácie Komisia navrhuje vylepšiť celkový systém. To zahŕňa preskúmanie spôsobov, akými by sa dala zlepšiť spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, zabezpečiť účinné postupy, úspešnú integráciu utečencov a návrat tých osôb, ktoré nemajú právo zostať. Neexistuje žiadne osamotené riešenie v oblasti migrácie, ktoré by dokázalo samo osebe uspokojiť všetky strany a vo všetkých aspektoch – ak však EÚ vyvinie spoločné úsilie, môže nájsť spoločné riešenie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Dnes navrhujeme európske riešenie s cieľom obnoviť dôveru medzi členskými štátmi a opäť si získať dôveru občanov v našu schopnosť riadiť migráciu ako Únia. EÚ už v iných oblastiach preukázala, že dokáže podniknúť mimoriadne kroky na zosúladenie rozdielnych pohľadov. Vytvorili sme komplexný vnútorný trh, spoločnú menu a bezprecedentný plán obnovy na oživenie našich hospodárstiev. Nastal čas postaviť sa výzve spoločného riadenia migrácie, pričom musíme nastoliť tú správnu rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou.“

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Utečenecký tábor Moria nám naliehavým spôsobom pripomína, že nemôžeme donekonečna otáľať a zotrvávať na polovičnom riešení. Nastal čas dohodnúť sa na spoločnej európskej migračnej politike. Tento pakt je chýbajúcou časťou skladačky, ktorej výsledkom je komplexný prístup k migrácii. Žiadny členský štát nezažíva migráciu rovnako a rôzne a jedinečné výzvy, ktorým všetci čelia, si zasluhujú, aby sme ich uznali, ocenili a riešili.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová povedala: „Migrácia vždy bola a vždy bude súčasťou našej spoločnosti. Dnešným návrhom sa vybuduje dlhodobá migračná politika, vďaka ktorej sa európske hodnoty premietnu do praktického riadenia. Tento súbor návrhov bude predstavovať jasné, spravodlivé a rýchlejšie konania na hraniciach, aby ľudia nemuseli čakať v neistote. Znamená to posilnenú spoluprácu s tretími krajinami v oblasti rýchlych návratov, viaceré legálne možnosti migrácie a rázne opatrenia na boj proti prevádzačom ľudí. Ústrednou myšlienkou je ochrana práva požiadať o azyl“.

Silnejšia dôvera podporená lepšími a účinnejšími postupmi

Prvý pilier prístupu Komisie k budovaniu dôvery spočíva v efektívnejších a rýchlejších postupoch. Komisia predovšetkým navrhuje zaviesť integrované konanie na hraniciach, ktoré po prvýkrát zahŕňa skríning pred vstupom, ktorý znamená identifikáciu všetkých osôb prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ bez povolenia alebo osôb, ktoré sa na území Únie vylodili po pátracej a záchrannej operácii.

To bude zahŕňať aj kontrolu zdravotného stavu a bezpečnostnú kontrolu, odobratie odtlačkov prstov a registráciu v databáze Eurodac. Po skríningu môžu byť jednotlivci nasmerovaní na správne konanie, či už na hranici pre určité kategórie žiadateľov alebo v rámci bežného konania o azyle. V rámci týchto konaní na hraniciach sa prijme rýchle rozhodnutie o azyle alebo návrate, čím sa zabezpečí rýchla istota pre osoby, ktorých prípady možno rýchlo preskúmať.

Zároveň dôjde k zlepšeniu všetkých ostatných postupov, pričom tieto postupy budú podliehať prísnejšiemu monitorovaniu a získajú operačnú podporu zo strany agentúr EÚ. Digitálna infraštruktúra EÚ na riadenie migrácie sa zmodernizuje tak, aby odzrkadľovala a podporovala tieto konania.

Spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity

Druhým pilierom jadra paktu je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity.Členské štáty budú musieť konať zodpovedne a solidárne. Všetky členské štáty musia bez akejkoľvek výnimky prispievať solidárne v čase vysokého tlaku, aby pomohli stabilizovať celkový systém, podporili tie členské štáty, ktoré sa ocitli pod takýmto tlakom, a zabezpečili, aby si Únia plnila humanitárne záväzky.

Pokiaľ ide o rozličné situácie v členských štátoch a kolísanie migračných tlakov, Komisia navrhuje systém flexibilných príspevkov členských štátov. Môžu siahať od premiestnenia žiadateľov o azyl z krajiny prvého vstupu cez prevzatie zodpovednosti za návrat osôb, ktoré nemajú právo zostať, až po rôzne formy operačnej podpory.

Zatiaľ čo nový systém je založený na spolupráci a flexibilných formách podpory, ktoré by sa začínali dobrovoľnou podporou, v časoch tlaku na jednotlivé členské štáty budú potrebné záväznejšie príspevky založené na záchrannej sieti.

Mechanizmus solidarity sa bude vzťahovať na rozličné situácie vrátane vylodenia osôb po pátracích a záchranných operáciách, tlaku, krízových situácií alebo iných osobitných okolností.

Zmena paradigmy v prípade spolupráce s krajinami mimo EÚ

EÚ sa bude snažiť podporovať prispôsobené a vzájomne prínosné partnerstvá s tretími krajinami.Tieto partnerstvá nám pomôžu riešiť spoločné výzvy, ako je napríklad prevádzačstvo migrantov, prispejú k vytvoreniu legálnych možností migrácie a budú sa zaoberať účinným vykonávaním readmisných dohôd a dojednaní. EÚ a jej členské štáty budú konať jednotne s využitím širokej škály nástrojov na podporu spolupráce s tretími krajinami v oblasti readmisie.

Komplexný prístup

Cieľom balíka bude aj posilniť spoločný systém EÚ pre návraty v snahe zvýšiť dôveryhodnosť pravidiel EÚ v oblasti migrácie. Bude to zahŕňať účinnejší právny rámec a silnejšiu úlohu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom novovymenovaný koordinátor EÚ pre návrat so sieťou národných zástupcov pomôže zabezpečiť konzistentnosť opatrení v celej EÚ.

Zároveň sa navrhuje spoločné riadenie migrácie s lepším strategickým plánovaním, ktorého cieľom bude zabezpečiť, aby boli politiky EÚ a vnútroštátne politiky vo vzájomnom súlade, a zároveň posilnené monitorovanie riadenia migrácie v teréne v záujme väčšej vzájomnej dôvery.

Zlepší sa aj riadenie vonkajších hraníc. Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý má začať pôsobiť od 1. januára 2021, bude poskytovať intenzívnejšiu podporu kedykoľvek a kdekoľvek to bude potrebné.

Dôveryhodná politika legálnej migrácie a integrácie bude prínosom pre európske spoločnosti i hospodárstva. Komisia nadviaže s kľúčovými krajinami mimo EÚ partnerstvá zamerané na talenty, ktoré budú slúžiť na pokrytie potrieb EÚ v oblasti pracovných síl a zručností. Pakt posilní presídľovanie a podporí aj ďalšie doplnkové možnosti s cieľom vytvoriť európsky model komunitného alebo súkromného sponzorstva. Komisia zároveň prijme nový komplexný akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2024.

Ďalšie kroky

Teraz je na Európskom parlamente a Rade, aby preskúmali a prijali celý súbor právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorila skutočne spoločná azylová a migračná politika EÚ. Vzhľadom na naliehavosť situácie v lokalitách v niekoľkých členských štátoch sa spoluzákonodarcovia vyzývajú, aby dospeli k politickej dohode o hlavných zásadách nariadenia o riadení azylu a migrácie a do konca roka prijali nariadenie o agentúre EÚ pre azyl, ako aj nariadenie o Eurodac. Vychádzajúc z pokroku, ktorý sa už dosiahol od roku 2016, by sa urýchlene mala prijať aj revidovaná smernica o podmienkach prijímania, kvalifikačné nariadenie a prepracované znenie smernice o návrate.

Súvislosti

Predkladané návrhy napĺňajú záväzok predsedníčky von der Leyenovej, ktorý uviedla vo svojich politických usmerneniach a ktorého cieľom bolo predložiť nový pakt o migrácii a azyle. Pakt je založený na hĺbkových konzultáciách s Európskym parlamentom, všetkými členskými štátmi, občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a podnikmi a nastoľuje sa ním opatrná rovnováha zohľadňujúca ich pohľady na túto problematiku.

Ďalšie informácie

Právne dokumenty – Nový pakt o migrácii a azyle

OZNAM: Nový pakt o migrácii a azyle

OZNAM: Ako využiť pokrok dosiahnutý od roku 2016 – nový pakt o migrácii a azyle

Webová stránka: Nový pakt o migrácii a azyle

Štatistické údaje o migrácii do Európy

Čítať ďalej...

Komisia vytýčila nový ambiciózny cieľ v oblasti superpočítačov

Komisia v rámci plánu pre digitálne desaťročie podniká ďalšie kroky na posilnenie digitálnej suverenity Európy, ako v stredu oznámila predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie.

Komisia navrhla nové nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku s cieľom zachovať a posilniť vedúcu úlohu Európy v oblasti superpočítačov a kvantovej výpočtovej techniky. Bude podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti nových superpočítačových technológií, systémov a produktov, ako aj rozvíjať potrebné zručnosti na využívanie infraštruktúry a formovať základ pre ekosystém svetovej úrovne v Európe. Týmto návrhom by sa umožnili investície vo výške 8 miliárd eur do ďalšej generácie superpočítačov, čo v porovnaní so súčasnosťou predstavuje podstatne vyšší rozpočet.

V nadväznosti na európsky úspech v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky ďalšej generácie zohrá superpočítanie kľúčovú úlohu na ceste k obnove Európy. Považuje sa za strategickú investičnú prioritu a podporí celú digitálnu stratégiu, od analýzy veľkých dát a umelej inteligencie až po cloudové technológie a kybernetickú bezpečnosť. Komisia okrem toho v prijatom odporúčaní vyzýva členské štáty, aby podporili pripojiteľnosť k ultrarýchlym sieťam a zostavili spoločnú koncepciu zavádzania 5G.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margarethe Vestagerová povedala: „Vysokovýkonná výpočtová technika predstavuje pre Európu základnú digitálnu kapacitu. Ako sa dokazuje v boji proti pandémii koronavírusu, superpočítače už teraz pomáhajú pri hľadaní liečby, rozpoznávaní a prognózovaní šírenia infekcie alebo pri podpore rozhodovania o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy. Dáta v kombinácii s umelou inteligenciou a superpočítačmi tiež významne prispievajú k odhaľovaniu modelov ekosystémov, pomáhajú nám zmierňovať zmeny klímy a pracovať na riešeniach, aby sme mohli predchádzať katastrofám a bojovať proti zmene klímy. V našom dnešnom návrhu sa podporujú zvýšené investície do superpočítačovej infraštruktúry, keďže má obrovský potenciál zlepšiť kvalitu života, posilniť konkurencieschopnosť priemyslu a rozvíjať vedu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Superpočítanie stojí spolu s dátami a pripojiteľnosťou na čele našej digitálnej suverenity. Zahŕňa priemyselné, technologické a vedecké výzvy. Prioritou je udržať si tempo v medzinárodných technologických pretekoch. Európa má know-how, ako aj politickú vôľu zohrávať vedúcu úlohu. Naším cieľom je pomocou exaflopových počítačov rýchlo zdolať ďalšiu priečku v oblasti výpočtovej techniky, no predovšetkým integrovať kvantové akcelerátory, aby sa vyvíjali hybridné stroje a aby sa Európa dostala na čelo tejto prelomovej technológie.“

Cieľom nariadenia je aktualizovať predchádzajúce nariadenie Rady, ktorým sa v októbri 2018 zriadil spoločný podnik EuroHPC. Umožní Európe udržať si popredné miesto v technologických pretekoch smerom k ďalšiemu míľniku, a to najmä:

k exaflopovým superpočítačom, ktoré dokážu vykonať viac ako miliardu miliárd (10¹⁸) operácií za sekundu,
ku kvantovým počítačom a hybridným počítačom, ktoré kombinujú prvky kvantovej a klasickej výpočtovej techniky a dokážu vykonávať operácie, ktoré v súčasnosti nedokáže vykonávať žiadny superpočítač.

Spoločný podnik EuroHPC sprístupní existujúce európske superpočítačové a kvantové výpočtové zdroje všetkým používateľom v celej Európe vrátane verejného sektora a priemyselných používateľov, najmä malým a stredným podnikom (MSP), a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. O novom rozpočte sa v súčasnosti rokuje – podpora bude z programov Horizont Európa, Digitálna Európa a Nástroj na prepájanie Európy.

Superpočítanie v praxi

Táto superpočítačová infraštruktúra by sa mohla využívať vo viac ako 800 európskych vedeckých, priemyselných a verejných aplikáciách.

V sektore zdravotníctva (vrátane boja proti pandémii koronavírusu) už superpočítače pomáhajú pri hľadaní liečby, modelovaní a prognózovaní šírenia infekcie a pri podpore rozhodovania o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy. V júni konzorcium Exscalate4CoV financované zo zdrojov EÚ oznámilo, že raloxifén – už registrovaný generický liek používaný na liečbu osteoporózy – by mohol byť účinný pri liečbe pacientov s ochorením COVID-19, ktorí majú mierne príznaky. Tento liek je teraz pripravený na klinické skúšanie a projekt pokračuje v práci na ďalších sľubných molekulách. Superpočítače takisto pomôžu európskym vedcom lepšie pochopiť ľudský metabolizmus a imunitný systém a povedú k značnému pokroku v oblastiach, ako je genomika, navrhovanie a testovanie nových liekov a pomoc v boji proti závažným chorobám vrátane rakoviny a vírusových infekcií.

Okrem toho táto superpočítačová infraštruktúra pomôže realizovať iniciatívu EÚ „Destinácia Zem“ a prinesie významné zlepšenia v predpovedaní počasia, mestskom a vidieckom plánovaní, odpadovom a vodnom hospodárstve a modelovaní životného prostredia v oceánoch, mori a zamrznutej pevnine. To podporí ekologickú transformáciu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a pomôže pri príprave na zásadné zhoršovanie životného prostredia a katastrofy, ako aj pri ich zvládaní.

Ďalšie kroky

Navrhuje sa, aby Rada Európskej únie prijala nové nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (spoločný podnik EuroHPC). Prípravy na pokračovanie činností spoločného podniku od roku 2021 už prebiehajú: napríklad bolo vybraných 20 projektov na vývoj inovačných aplikácií a služieb HPC.

Súvislosti

Spoločný podnik EuroHPC bol vytvorený v roku 2018 s cieľom umožniť EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti superpočítačov, a to zlúčením zdrojov EÚ, zúčastnených krajín (doteraz 32) a súkromných partnerov.

Od svojho založenia v roku 2018 bol spoločný podnik EuroHPC schopný podstatne zvýšiť investície do vysokovýkonnej výpočtovej techniky na európskej úrovni, aby v tejto oblasti Európe zabezpečil svetové prvenstvo. Len v období 2019 – 2020 dosiahnu verejné investície spoločného podniku približne 1,1 miliardy eur, čo v porovnaní so situáciou pred rokom 2018 predstavuje na európskej úrovni čistý nárast o takmer 250 miliónov eur ročne.

Vďaka tomuto financovaniu spoločný podnik EuroHPC uvedie do začiatku roka 2021 do prevádzky tri predexaflopové systémy (schopné realizovať minimálne 10¹⁷ výpočtov za sekundu), ktoré budú patriť do prvej päťky najlepších superpočítačov na svete, a päť petaflopových systémov (schopných realizovať aspoň 10¹⁵ výpočtov za sekundu), ktoré budú patriť do prvej 50. Tieto nové stroje zosemnásobia superpočítačový výkon, ktorý je na európskej úrovni k dispozícii. Rozšíria využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v EÚ tak pre verejných, ako aj súkromných používateľov, a najmä pre MSP, ktoré nemajú interné zdroje na to, aby mohli profitovať z týchto nových technológií.

Spoločný podnik EuroHPC podporuje aj vytvorenie 33 národných kompetenčných centier, ktoré budú pôsobiť na miestnej úrovni, s cieľom uľahčiť prístup k európskym príležitostiam v oblasti superpočítačov v rôznych priemyselných odvetviach, poskytovať na mieru šité riešenia širokému spektru používateľov vrátane MSP a v konečnom dôsledku posilniť európske poznatky a odborné znalosti v týchto technológiách.

Viac informácií

Otázky a odpovede

Prehľad o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku

Navrhované nariadenie

Webová stránka spoločného podniku EuroHPC

Správa o stave Únie

Tlačová správa o hlavných iniciatívach v rámci správy o stave Únie 2020

Osobitná webová stránka venovaná správe o stave Únie 2020

Čítať ďalej...