Budúcnosť Európy: Podľa Európanov je hlavnou výzvou pre EÚ zmena klímy

Európsky parlament a Európska komisia uverejňujú výsledky prieskumu spoločného osobitného Eurobarometra o budúcnosti Európy.

 – deväť z desiatich mladých Európanov sa zhoduje v tom, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života (91 % osôb vo veku 15 – 24 rokov) a celkovo má tento pocit 87 % respondentov,

– 81 % respondentov uvádza, že sú radi, že žijú v EÚ,

– 68 % Európanov súhlasí s tým, že EÚ je v nepokojnom svete miestom stability, pričom 67 % Európanov si myslí, že projekt Európskej únie ponúka mladým Európanom perspektívu do budúcnosti.

Budúcnosť Európy

Hneď na začiatku roka 2022, ktorý je vyhlásený za Európsky rok mládeže, poukazujú výsledky daného prieskumu na to, ako mladí Európania vnímajú výzvy, ktorým Európska únia čelí, ako aj na kľúčovú úlohu, ktorú mladí ľudia zohrávajú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Podľa predmetných výsledkov Eurobarometra 91 % ľudí vo veku 15 – 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života, s čím súhlasí 84 % respondentov vo veku nad 55 rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) pokladá zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody: podľa 88 % Európanov je dôležité zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v našom hospodárstve a dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, pričom 80 % pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa podporoval rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami.

Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %).

Za dva najvýznamnejšie aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 % opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 % spoločnú politiku v oblasti zdravia. Za ďalšie priority označili Európania aj väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Výhody, výzvy a hodnoty EÚ

Štyri najčastejšie uvádzané výzvy, ktorým samotná EÚ čelí, sú sociálna nerovnosť (36 %), nezamestnanosť (32 %) a otázky migrácie (31 %). Rovnako ako pri globálnych výzvach, aj v zozname výziev, ktorým čelí EÚ, sú podľa 32 % respondentov na poprednom mieste environmentálne otázky a zmena klímy.

Za hlavnú výhodu EÚ považuje 27 % Európanov dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a 25 % opýtaných jej hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu.

V porovnaní s inými krajinami sú podľa respondentov hodnoty, ktoré EÚ najlepšie stelesňuje, mier (49 %), sloboda presvedčenia (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči druhým (44 %).

Život v Európskej únii

Prevažná väčšina Európanov je rada, že žije v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %) a je spokojná so svojim rodinným životom (89 %).

Konferencia o budúcnosti Európy

Približne 43 % Európanov uvádza, že účasť mladej generácie na konferencii je prínosná najmä preto, že sa do pozornosti dostávajú témy, ktoré ich zaujímajú. Ďalšie prínosy ich kľúčovej úlohy v rámci konferencie spočívajú v energii, ktorú prinášajú, a v motivácii uskutočňovať reformy a zmeny (podľa 35 %), ako aj v zameraní úsilia na budovanie budúcnosti takej Európy, ktorá bude lepšie reagovať na výzvy dnešnej spoločnosti (33 %).

Občania Európskej únie majú nepretržitý záujem prispievať ku Konferencii o budúcnosti Európy a zapájať sa do nej. Hoci podľa 59 % Európanov je obľúbený spôsob takéhoto prispievania a zapájania účasť v prieskume, takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť aj účasť na zasadnutiach vo svojej oblasti pôsobnosti. Ďalšími najviac atraktívnymi formami zapojenia občanov sú účasť na online konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národnými politikom (39 %) a účasť na kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %).

Celkovo pokladajú Európania za kľúčové otázky konferencie klimatickú zmenu a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a pracovné miesta (40 %).

Jednoznačne sa očakáva, že konferencia prinesie hmatateľné výsledky. Respondentov by vskutku do účasti na aktivitách konferencie najviac podnietilo presvedčenie, že ich účasť bude mať skutočný vplyv na ďalšie dianie (53 %).

Hlas občanov v EÚ

90 % Európanov sa zhoduje v tom, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ. 55 % Európanov uviedlo hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu ako najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby rozhodovacie orgány na úrovni EÚ zohľadnili názory občanov.

Súvislosti

Popri prebiehajúcich európskych panelových diskusiách občanov, v rámci ktorých sa prijímajú odporúčania pre Konferenciu o budúcnosti Európy, poskytujú dané výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra 517 s názvom Budúcnosť Európy náhľady na to, ako Európania vnímajú Konferenciu o budúcnosti Európy a kľúčové výzvy, ktorým naša Únia čelí, a aký je ich postoj k nim.

Tento prieskum prebiehal pod spoločnou taktovkou Európskej komisie a Európskeho parlamentu od 16. septembra do 17. októbra 2021 (vlna zisťovania EB 96.1) v 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov a v dôsledku pandémie koronavírusu bol v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi online. Celkovo prebehlo 26 530 rozhovorov.

Všetci Európania sa môžu podeliť o svoje názory o vytváraní spoločnej budúcnosti na mnohojazyčnej digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy.

Predmetné výsledky osobitného Eurobarometra sú k dispozícii na novom osobitnom webovom sídle Eurobarometra s prístupom k prieskumom Eurobarometra a údajom uverejneným oboma inštitúciami od roku 1974.

Ďalšie informácie

Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy (január 2022).

Eurobarometer – verejná mienka v Európskej únii

Čítať ďalej...

Komisia navrhuje prijať deklaráciu digitálnych práv a zásad pre všetkých v Únii

Komisia navrhla Európskemu parlamentu a Rade, aby podpísali vyhlásenie o právach a zásadách, ktorými sa bude riadiť digitálna transformácia v EÚ.

Cieľom navrhovaného vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách je poskytnúť každému jasné východisko, pokiaľ ide o spôsob digitálnej transformácie, ktorý Európa podporuje a obraňuje. Pre tvorcov politík a podniky budú slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám. Práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ a v európskych hodnotách v podobe zásad by sa mali dodržiavať tak „online“, ako aj „offline“ Po jeho spoločnom schválení bude vyhlásenie definíciou prístupu k digitálnej transformácii, ktorý bude EÚ presadzovať na celom svete.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Chceme bezpečné technológie, ktoré slúžia ľuďom a rešpektujú naše práva a hodnoty. Aj keď sme v online prostredí. A rovnako chceme, aby bol každý schopný aktívne fungovať v našej čoraz digitalizovanejšej spoločnosti. Toto vyhlásenie nám slúži ako východisko pre práva a zásady v online svete.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodáva: „Chceme, aby Európania vedeli jedno: žiť, študovať, pracovať či podnikať v Európe znamená spoľahnúť sa na špičkové pripojenie, bezproblémový prístup k verejným službám a bezpečný a spravodlivý digitálny priestor. Vyhlásením o digitálnych právach a zásadách dávame zároveň jasne najavo, že všetko to, čo je nelegálne v skutočnom svete, by malo byť nelegálne aj v tom digitálnom. A v neposlednom rade chceme, aby sa tieto zásady stali normou na celom svete.

Práva a zásady v digitálnom veku

Návrh vyhlásenia sa týka kľúčových práv a zásad digitálnej transformácie, ako sú jasný dôraz na ľudí a ich práva, podpora solidarity a inklúzia, záruka slobodnej voľby online, podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore, zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenie postavenia jednotlivcov a podpora udržateľnosti digitálnej budúcnosti.

Ide o práva a zásady, ktoré by mali ľudí v EÚ sprevádzať v ich každodennom živote: cenovo dostupná a vysokorýchlostná digitálna pripojiteľnosť všade a pre všetkých, dobre vybavené triedy a digitálne zruční učitelia, bezproblémový prístup k verejným službám, bezpečné digitálne prostredie pre deti, možnosť odpojiť sa po pracovnom čase, dostupnosť ľahko zrozumiteľných informácií o vplyve našich digitálnych zariadení na životné prostredie a kontrola nad používaním a zdieľaním osobných údajov.

Toto vyhlásenie vychádza z právnych predpisov EÚ, od ustanovujúcich zmlúv až po Chartu základných práv, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. Stavia na skúsenostiach s Európskym pilierom sociálnych práv. Predchádzajúci predseda Európskeho parlamentu David Sassoli presadzoval už v roku 2018 myšlienku vnímania prístupu k internetu ako nového ľudského práva. Presadzovanie a vykonávanie zásad stanovených vo vyhlásení sú spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou Únie a jej členských štátov v zmysle ich príslušných právomocí. Aby Komisia zistila konkrétne možnosti realizácie vyhlásenia v praxi, navrhla v septembri monitorovať pokrok, posúdiť nedostatky v hodnotení a odporučiť ďalšie kroky vo svojej výročnej správe o stave digitálneho desaťročia.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada by mali rokovať o návrhu vyhlásenia a do leta ho schváliť na najvyššej úrovni.

Súvislosti

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob. V septembri 2021 prišla Komisia s uceleným riadiacim rámcom na dosiahnutie digitálnych cieľov v podobe programu Cesta k digitálnemu desaťročiu. Vo svojom prejave z 1. júna 2021 na podujatí „V popredí digitálneho desaťročia“ v portugalskom Sinese predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vyhlásila: „Vítame nové technológie. Trváme však na našich hodnotách.“

Komisia usporiadala jednak otvorenú verejnú konzultáciu, ktorá preukázala širokú podporu európskych digitálnych zásad (8 z 10 občanov EÚ považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala spoločnú európsku víziu digitálnych práv a zásad), ako aj osobitný prieskum Eurobarometra. V každoročných prieskumoch Eurobarometra sa budú zbierať kvalitatívne údaje založené na skúsenostiach občanov s uplatňovaním digitálnych zásad zakotvených vo vyhlásení v EÚ.

Toto vyhlásenie čerpá z predchádzajúcich iniciatív Rady, ako sú „Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe“, „Berlínske vyhlásenie o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách“ a „Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia“ v snahe dosiahnuť model digitálnej transformácie zdôrazňujúci ľudský rozmer digitálneho ekosystému, ktorého jadrom je digitálny jednotný trh. 

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vypracovaní európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách

Informačný prehľad o digitálnych právach a zásadách pre všetkých v Únii

Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob

Oznámenie o Ceste k digitálnemu desaťročiu

Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe

Berlínske vyhlásenie členských štátov o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách

Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia

Čítať ďalej...

Európska zdravotná únia: silnejšia úloha Európskej agentúry pre lieky

V rámci pokračujúceho úsilia o vybudovanie silnej európskej zdravotnej únie Rada prijala nariadenie, ktorým sa reviduje mandát Európskej agentúry pre lieky (EMA). Podnikla tým dôležitý krok na posilnenie pripravenosti agentúry EMA na krízy a krízové riadenie v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok. Nové pravidlá umožnia tejto agentúre dôkladne monitorovať a zmierňovať prípady nedostatku liekov a zdravotníckych pomôcok počas závažných udalostí a mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia a uľahčia rýchlejšie schvaľovanie liekov určených na liečbu alebo prevenciu chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia. Schválenie silnejšieho mandátu pre agentúru EMA je súčasťou balíka opatrení v oblasti európskej zdravotnej únie, ktorý Komisia navrhla v novembri 2020.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas predmetné prijatie nariadenia uvítal týmto vyhlásením: „Dnešné prijatie je významným míľnikom pre európskych občanov, ktorí očakávajú, že EÚ vytvorí nástroje potrebné na rýchlu a účinnú reakciu v prípade zdravotnej krízy. Počas uplynulých dvoch rokov bola Európska agentúra pre lieky kľúčovým aktérom reakcie EÚ na pandémiu COVID-19, najmä pri poskytovaní poradenstva, posudzovaní a povoľovaní vakcín a liekov na prevenciu a liečbu ochorenia COVID-19. Občanom EÚ sme to sľúbili a svoj sľub plníme!“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová k tomu dodala: „Dnes podnikáme dôležitý krok k tomu, aby sa silná európska zdravotná únia stala skutočnosťou. Európska agentúra pre lieky je regulátorom s celosvetovým renomé stojacim v popredí úsilia EÚ, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa bezpečné a účinné vakcíny a liečebné prípravky mohli počas pandémie COVID-19 dostať k našim občanom. Vďaka agentúre s posilnenými právomocami dokážeme zabezpečiť, aby boli základné lieky a zdravotnícke pomôcky pre občanov vždy dostupné a aby sa nové lieky v núdzových situáciách mohli schvaľovať rýchlejšie. Silná európska zdravotná únia je spoločnou víziou nás všetkých – Európskeho parlamentu i členských štátov – a chcela by som sa im poďakovať za nasadenie a odhodlanie začať túto dôležitú prácu.“

Vďaka posilnenému mandátu môže agentúra na úrovni EÚ uľahčiť koordinované reakcie na zdravotné krízy tým, že bude:

  • monitorovať a zmierňovať riziko nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok,
  • poskytovať vedecké poradenstvo v súvislosti s liekmi, ktoré majú potenciál v oblasti liečby, prevencie alebo diagnostiky chorôb spôsobujúcich uvedené krízy,
  • koordinovať štúdie na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti liekov určených na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia,
  • koordinovať klinické skúšanie liekov určených na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia,
  • presúvať panely expertov k nariadeniu o zdravotníckych pomôckach na agentúru.

Týmto právnym predpisom sa zároveň formálne zriaďuje výkonná riadiaca skupina pre zdravotnícke pomôcky a osobitná skupina pre mimoriadne situácie, ktoré sa budú týmito úlohami zaoberať.

Ďalšie kroky

Po formálnom podpise Radou a Európskym parlamentom bude nariadenie uverejnené v Úradnom vestníku. Účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po jeho uverejnení a uplatňovať sa začne od 1. marca 2022. Ustanovenia nariadenia týkajúce sa monitorovania nedostatku zdravotníckych pomôcok (s výnimkou prenosu panelov expertov) sa začnú uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad o agentúrach EÚ

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login