Vesmír: EÚ zavádza systém satelitnej konektivity a zlepšuje manažment vesmírnej prevádzky v záujme digitálnejšej a odolnejšej Európy

EÚ plní svoje vesmírne ciele cez dve iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vesmírne technológie zásadne uľahčujú náš každodenný život a prispievajú k digitálnejšej, zelenšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ ako vesmírnej veľmoci už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitia od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Ak však chceme naďalej slobodne využívať výhody, ktoré vesmír prináša, politika EÚ sa musí zoči-voči novým výzvam a stúpajúcej medzinárodnej konkurencii neustále vyvíjať a prispôsobovať. Predmetné iniciatívy pomôžu zachovať efektívnosť a bezpečnosť našich súčasných aktív a zároveň rozvíjať špičkové európske vesmírne technológie, ktoré budú slúžiť našim občanom a hospodárstvu.

Bezpečná vesmírna konektivita

V dnešnom digitálnom svete má vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje našu hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

  • dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;
  • umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space.

Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program Únia sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora.

Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli naše vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie.

Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. 

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

  • posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
  • posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
  • stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
  • vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Vyjadrenie členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová uviedla: „Vesmírne technológie sú pre náš každodenný život a bezpečnosť nevyhnutné. Dnešné iniciatívy zabezpečia vždy bezpečnú a efektívnu konektivitu, ktorá je prínosná pre občanov aj vlády. Bude zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii Európy. A zvýši našu konkurencieschopnosť. Dúfam, že prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky a vesmírnym technológiám dlhodobo zaručí bezpečné a udržateľné využívanie vesmíru.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell povedal: „Keďže vesmír sa viac než kedykoľvek predtým preplňuje, vesmírne činnosti sú čoraz zložitejšie a zvyšujú sa súvisiace riziká. S cieľom riešiť túto globálnu výzvu dnes navrhujeme stanoviť prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vyvinieme konkrétne spôsobilosti, stanovíme normy a budeme spolupracovať s kľúčovými partnermi aj na multilaterálnych fórach, aby sme zaistili bezpečné, chránené a udržateľné využívanie vesmíru. Hoci manažment vesmírnej prevádzky patrí do civilnej oblasti, od bezpečného, chráneného a autonómneho prístupu do vesmíru závisí aj európska bezpečnosť a obrana.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Vesmír zohráva čoraz väčšiu úlohu v našom každodennom živote, hospodárskom raste a zároveň vplýva na našu bezpečnosť a geopolitické postavenie. Naša nová infraštruktúra konektivity bude poskytovať vysokorýchlostný prístup k internetu, poslúži ako záloha našej súčasnej internetovej infraštruktúry, zvýši našu odolnosť a kybernetickú bezpečnosť a rozšíri konektivitu na celú Európu a Afriku. Bude to skutočne celoeurópsky projekt, ktorý našim mnohým začínajúcim podnikom a Európe ako celku umožní stať sa lídrom technologických inovácií.“

Súvislosti

Tieto dve aktuálne prijaté iniciatívy sú konkrétnymi výsledkami akčného plánu pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, v ktorom sa spomínajú tieto dva hlavné projekty.

Bezpečná konektivita 

Komisia začala v decembri 2020 v rámci tejto vesmírnej iniciatívy, ktorá celej Európe prinesie bezpečnú konektivitu, pracovať na počiatočnej systémovej štúdii s cieľom preskúmať technické aspekty a potenciálne modely poskytovania služieb.

Komisia medzitým uverejnila ďalšiu výzvu na zapojenie európskeho ekosystému New Space do integrovania technologicky prelomových inovatívnych nápadov MSP a startupov. V decembri 2021 boli zadané dve zákazky, v súčasnosti prebiehajú technické práce a výsledky sa očakávajú do júna 2022.

Manažment vesmírnej prevádzky

Únia má už od roku 2016 spôsobilosť dohľadu nad vesmírom a jeho sledovania (SST), ktorú vykonáva konzorcium EÚ pre SST. Do služieb EÚ SST sa doteraz zaregistrovalo viac ako 130 európskych organizácií z 23 členských štátov (predchádzanie kolíziám, analýza fragmentácie, analýza opätovného vstupu). Na predchádzanie kolíziám v súčasnosti službu využíva viac ako 260 európskych satelitov vrátane flotíl Galileo a Copernicus.

V roku 2021 si partneri EÚ SST cez svoju platformu na výmenu údajov sprostredkovali 100 miliónov meraní. Fragmentačná služba EÚ SST nedávno potvrdila nájdenie a monitorovanie vesmírneho odpadu vzniknutého zo zničenia satelitu na nízkej obežnej dráhe (COSMOS 1408) po antisatelitnom teste, ktorý vykonalo Rusko 15. novembra 2021.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa bezpečnej konektivity

Prehľad o bezpečnej konektivite

Otázky a odpovede týkajúce sa manažmentu vesmírnej prevádzky

Prehľad o manažmente vesmírnej prevádzky

Webová stránka o vesmírnom balíku

Spoločné oznámenie: Prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky – Príspevok EÚ k riešeniu globálnej výzvy

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje program bezpečnej konektivity Únie na obdobie 2023 – 2027

Čítať ďalej...

Ochrana biodiverzity: EÚ prijíma opatrenia, ktorými chce zabrániť zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov, ktoré by poškodili európsku prírodu

 

Komisia podniká právne kroky proti 15 členským štátom s cieľom zintenzívniť prevenciu a zlepšiť zvládanie inváznych nepôvodných druhov. Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko nestanovili, nevykonali a neoznámili Komisii do júla 2019 svoje akčné plány podľa nariadenia č. 1143/2014 na riešenie problému najinvazívnejších druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Tieto druhy spôsobujú škody na zdraví a životnom prostredí, ktoré sú natoľko závažné, že odôvodňujú prijatie opatrení uplatniteľných v celej EÚ.

V konaniach o nesplnení povinnosti začaté proti Bulharsku, Grécku a Rumunsku sa poukazuje aj na to, že v týchto krajinách nebol zavedený systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie; lehota na jeho zavedenie pritom uplynula v januári 2018. Komisia okrem toho vyzýva Grécko a Rumunsko, aby zriadili plne funkčné štruktúry na vykonávanie úradných kontrol potrebných na to, aby sa zabránilo zámernému zavlečeniu inváznych nepôvodných druhov do Únie.

Predchádzanie škodám na európskej biodiverzite

Invázne nepôvodné druhy sú jednou z piatich hlavných príčin straty biodiverzity v Európe a na celom svete. Ide o rastliny a zvieratá, ktoré sa v dôsledku ľudského zásahu náhodne alebo zámerne dostanú do prírodného prostredia, kde sa bežne nenachádzajú. Predstavujú veľkú hrozbu pre pôvodné rastliny a živočíchy v Európe a európskemu hospodárstvu spôsobujú škody v odhadovanej výške až 12 miliárd EUR ročne.

nariadení č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov sa od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali a riadili prienikové cesty, ktorými sa zavliekajú a šíria invázne nepôvodné druhy. Veľký podiel inváznych nepôvodných druhov sa do Únie dostane neúmyselne. Je preto veľmi dôležité, aby sa tieto prienikové cesty neúmyselného zavlečenia brali ako priorita a riadili účinnejšie, a to na základe odhadov objemu druhov a potenciálneho vplyvu týchto druhov. Medzi príklady takýchto prienikových ciest patria živé organizmy, ktoré sa neúmyselne prepravujú loďou v balastovej vode a sedimentoch, cez rybársky výstroj alebo iné rybárske vybavenie pri plavbách rybárov do zahraničia alebo cez kontajnery používané v medzinárodnom obchode; škodcovia na predávaných rastlinách alebo dreve, ktorí ostanú nepovšimnutí a iné. Napriek pokroku v identifikácii prioritných prienikových ciest vykonávanie tohto nariadenia vo väčšine členských štátov i naďalej zaostáva. Doteraz len 12 členských štátov vypracovalo, prijalo a oznámilo Komisii svoje akčné plány na riešenie otázky najdôležitejších prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov.

Nariadenie č. 1143/2014 nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a zameriava sa na druhy, ktoré sa považujú za „druhy vzbudzujúce obavy Únie“. V súčasnosti k nim patrí 66 druhov, ktoré predstavujú riziko na celoeurópskej úrovni, z rastlín je to napríklad eichhornia nafúknutá a zo živočíchov napríklad ázijský sršeň alebo medvedík čistotný. Členské štáty sú povinné prijať účinné opatrenia na to, aby zabránili úmyselnému alebo neúmyselnému zavlečeniu týchto druhov do EÚ; odhaliť ich a prijať rýchle eradikačné opatrenia v počiatočnom štádiu invázie; alebo ak sa takého druhy už na danom území vo veľkej miere vyskytujú, prijali opatrenia na ich eradikáciu a kontrolu alebo zabránenie ich ďalšiemu šíreniu.

V tejto súvislosti sú preventívne opatrenia, ktorých sa toto konanie o porušení povinnosti týka, nevyhnutnou investíciou, pretože je oveľa účinnejšie a lacnejšie zabrániť zavlečeniu inváznych druhov než riešiť a zmierňovať škody po ich rozšírení.

Európskej zelenej dohode i v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje, aké je dôležité, aby EÚ nasmerovala prírodu na cestu oživenia do roku 2030 lepšou ochranou a obnovou zdravých ekosystémov.

Opatrenia Komisie na presadzovanie práva

Komisia členským štátom poskytuje nepretržitú podporu, aby správne vykonávali platné právne predpisy. V prípade potreby využíva aj svoje právomoci pri presadzovaní práva. Má to zásadný význam pre ochranu prírody v EÚ, aby sa občania mohli spoľahnúť na jej služby v celej Únii.

Komisia v tejto záležitosti zaslala v júni 2021 formálnu výzvu 18 členským štátom. Keďže odpovede boli v prípade 15 členských štátov neuspokojivé, Komisia sa rozhodla vydať odôvodnené stanoviská. Uvedené krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť veci Súdnemu dvoru.

Vplyv na zdravie, životné prostredie a hospodárstvo

európskom životnom prostredí sa vyskytuje najmenej 12 000 nepôvodných druhov, z ktorých je 10 – 15 % inváznych. Invázne nepôvodné druhy môžu spôsobiť lokálne vyhynutie pôvodných druhov, napríklad konkurenčným bojom o obmedzené zdroje ako potraviny či biotopy, vzájomným krížením alebo šírením chorôb. Môžu zmeniť fungovanie celých ekosystémov a ohroziť ich schopnosť poskytovať cenné služby, ako je opeľovanie, regulácia vody či kontrola povodní. Napríklad ázijský sršeň, ktorý bol do Európy zavlečený náhodou v roku 2005, sa živí pôvodnými včelami medonosnými, znižuje lokálnu
biodiverzitu pôvodného hmyzu a celkovo ovplyvňuje služby súvisiace s opeľovaním.

Invázne nepôvodné druhy majú často významný hospodársky dosah, pretože znižujú výnosy z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu. Napríklad americká medúza druhu Mnemiopsis leidyi, ktorá bola náhodne zavlečená do Čierneho mora, spôsobila v tejto oblasti prudký pokles najmenej 26 komerčných populácií rýb vrátane sardely európskej a makrely španielskej. Invázne druhy môžu poškodiť infraštruktúru, brániť doprave alebo znížiť dostupnosť vody, a to tým, že blokujú vodné cesty alebo upchávajú priemyselné vodné potrubia.

Invázne nepôvodné druhy môžu byť významným problémom aj pre ľudské zdravie – môžu vyvolať závažné alergie a kožné problémy (napr. popáleniny spôsobené boľševníkom obrovským) alebo pôsobiť ako vektory nebezpečných patogénov a chorôb (napr. medvedíky čistotné prenášajúce choroby na zvieratá a ľudí).

Súvislosti

V záujme ochrany a obnovy zdravých ekosystémov, ktoré sú stanovené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, navrhne Komisia v nadchádzajúcich mesiacoch komplexný zákon o obnove prírody so záväznými cieľmi. Vychádzať bude zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ktoré od roku 1992 zabezpečujú ochranu prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín v EÚ, pričom sa v ňom zohľadnia hospodárske, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. Cieľom tohto nového návrhu bude zvýšiť odolnosť životného prostredia, aby nám aj naďalej prinášalo prospech, a to obnovou rôznych ekosystémov vrátane morských ekosystémov do roku 2050, pričom sa stanovia strednodobé ciele do roku 2030. Pozitívne to ovplyvní aj klímu, keďže sa osobitne zameria na degradované ekosystémy s najväčším potenciálom zachytávania a ukladania uhlíka.

Ďalšie informácie

Postup v prípade nesplnenia povinnosti

Presadzovanie právnych predpisov EÚ o životnom prostredí výhody a dosiahnuté výsledky

Štúdia na posúdenie výhod vyplývajúcich z presadzovania právnych predpisov EÚ o životnom prostredí

Štúdia: Náklady vyplývajúce z nevykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ

Čítať ďalej...

Z novej správy o súdržnosti vyplýva, že rozdiely medzi regiónmi EÚ sa vďaka podpore EÚ zmenšujú

Podľa ôsmej správy o súdržnosti, ktorú uverejnila Komisia, politika súdržnosti pomohla zmenšiť územné a sociálne rozdiely medzi regiónmi v EÚ. Očakáva sa, že vďaka prostriedkom na podporu súdržnosti sa do roku 2023 HDP na obyvateľa v menej rozvinutých regiónoch zvýši až o 5 %. Rovnaké investície zároveň prispeli k 3,5 % zníženiu rozdielu medzi HDP na obyvateľa 10 % najmenej rozvinutých regiónov a 10 % najrozvinutejších regiónov.

Zo správy tiež vyplýva, že v čase spomalenia hospodárskeho rastu a počas najhoršej zdravotnej krízy za posledné roky politika súdržnosti vďaka svojej flexibilite poskytla členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom veľmi potrebnú a rýchlu podporu.

Nové programy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa budú naďalej zameriavať na investície do regiónov a ľudí, a to v úzkej koordinácii s finančnou kapacitou balíka NextGenerationEU.

Ďalšie hlavné zistenia

  • Politika súdržnosti sa stala významnejším zdrojom investícií. Od programového obdobia 2007 – 2013 do programového obdobia 2014 – 2020 sa financovanie politiky súdržnosti zvýšilo z ekvivalentu 34 % celkových verejných investícií na 52 %.
  • Od roku 2001 menej rozvinuté regióny vo východnej Európe dobiehajú zvyšok EÚ. Mnohé regióny so strednými príjmami a menej rozvinuté regióny, najmä v južnej a juhozápadnej EÚ, však zároveň trpia hospodárskou stagnáciou alebo poklesom.
  • Konvergencia medzi členskými štátmi sa zrýchlila, ale vnútorné regionálne rozdiely v rámci rýchlo rastúcich členských štátov sa zväčšili.
  • Zamestnanosť rastie, no regionálne rozdiely zostávajú väčšie než pred rokom 2008.
  • Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením klesol v rokoch 2012 až 2019 o 17 miliónov.
  • Regionálne rozdiely v oblasti inovácií sa v Európe zväčšili v dôsledku nepostačujúcich investícií do výskumu a vývoja a nedostatkov v inovačných ekosystémoch najmenej rozvinutých regiónov.
  • Obyvateľstvo EÚ starne a v nasledujúcich rokoch začne klesať. V roku 2020 žilo v regióne s klesajúcim počtom obyvateľov 34 % Európanov. Predpokladá sa, že v roku 2040 tento podiel dosiahne 51 %.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Ôsma správa o súdržnosti jasne poukazuje na význam politiky súdržnosti pri podpore konvergencie a znižovaní nerovností medzi krajinami a regiónmi v EÚ. Vďaka mapovaniu oblastí, v ktorých členské štáty a regióny musia pridať a zlepšiť sa, nám správa umožňuje poučiť sa z minulosti, aby sme boli lepšie pripravení na budúce výzvy. Musíme urýchliť prijímanie a vykonávanie programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, aby sme mohli naďalej podporovať regióny pri prekonávaní pandémie a aby sme mohli naplno využívať prínosy prechodu na zelenú a digitálnu Európu a zabezpečiť dlhodobý rast.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit dodal: „Pandémia zvýšila riziko vzniku nerovností v EÚ a politika súdržnosti je jedným z našich hlavných nástrojov na boj proti tomuto trendu a na investovanie do ľudí. Pomáha nám dosiahnuť cieľ vybudovať silnú sociálnu Európu, ktorá je inkluzívna a spravodlivá. Som hrdý na to, že vďaka finančným prostriedkom EÚ dostávajú znevýhodnené deti knihy a počítače, mladým ľuďom sa ponúka učňovská príprava, ktorá im umožňuje vstup na pracovný trh, a zraniteľní ľudia majú prístup k teplej strave a starostlivosti.“

Politika súdržnosti rieši hlavné výzvy regiónov EÚ

Politika súdržnosti má zásadný vplyv na mnohé regióny a ľudí v EÚ. Pomáha im investovať do udržateľnejšieho a vyváženejšieho rastu, ktorý má dlhodobé prínosy. Podporuje fyzickú a digitálnu infraštruktúru, vzdelávanie a odbornú prípravu, MSP a zelenú transformáciu.

Nedávno politika súdržnosti pomohla regiónom EÚ čeliť výzve spôsobenej pandémiou koronavírusu a jej dôsledkom. Dva balíky podporných opatrení zavedených na jar 2020 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus) ponúkli okamžitú likviditu, zvýšili flexibilitu výdavkov, zvýšili mieru spolufinancovania na 100 % a rozšírili rozsah pôsobnosti Fondu solidarity EÚ.

V rámci nástroja NextGenerationEU sa na podporu obnovy po pandémii poskytlo vďaka iniciatíve REACT-EU ďalších 50,6 miliardy EUR, vďaka ktorým mohli regióny a mestá naďalej investovať do svojho rastu a súbežne sa pripravovať na programové obdobie 2021 – 2027. Zároveň sa tým vytvorila veľmi potrebná záchranná sieť pre zraniteľné osoby, ktoré sa v dôsledku pandémie ocitli v ešte neistejšej situácii.

V nasledujúcich rokoch bude politika súdržnosti naďalej posilňovať spravodlivý a udržateľný rozvoj vo všetkých regiónoch EÚ a zároveň podporovať zelenú a digitálnu transformáciu, a to prostredníctvom:

  • komplexného a cieleného prístupu k rozvoju: financovania, riadenia, konzistentnosti a synergií s vnútroštátnymi politikami,
  • miestne orientovaných, viacúrovňových a partnerských politík navrhnutých tak, aby podporovali najzraniteľnejšie územia,
  • nepretržitej adaptability na vznikajúce a neočakávané výzvy.

Ďalšie kroky

Ôsma správa o súdržnosti bude predmetom diskusií na nadchádzajúcom fóre o súdržnosti (17. – 18. marca), na ktorom sa zúčastnia zástupcovia inštitúcií EÚ, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov zo všetkých členských štátov, sociálnych a hospodárskych partnerov, mimovládnych organizácií a akademickej obce. Na fóre sa bude diskutovať o tom, ako môže politika súdržnosti zabezpečiť, aby sa v rámci prebiehajúcich štrukturálnych zmien nezabudlo na žiadny región a aby mohli všetky regióny využívať výhody zelenej a digitálnej transformácie.

Súvislosti

Komisia každé tri roky uverejňuje správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, v ktorej opisuje pokrok a úlohu EÚ ako hnacej sily regionálneho rozvoja. Analyzuje sa v nej vývoj súdržnosti v EÚ podľa širokej škály ukazovateľov, ako sú prosperita, zamestnanosť, úroveň vzdelania, dostupnosť a riadenie.

Na základe faktov a číselných údajov sa v správa uvádza prehľad o stave a vývoji rozvoja regiónov EÚ a o výzvach, ktorým čelia. V správe sa napríklad posudzuje, či sa rozdiely medzi regiónmi zmenšili, komu sa darí najlepšie a kto musí pridať, pokiaľ ide o inovácie, zamestnanosť či inštitucionálnu kapacitu. Takisto sa v nej uvádza, ako sú na tom regióny z hľadiska zelenej a digitálnej transformácie a kto potrebuje ďalšiu podporu. Na základe jasnejšieho obrazu o tom, čo sa dosiahlo a čo ešte treba urobiť v programovom období 2021 – 2027, sa politiky a investície EÚ upravia tak, aby pomohli regiónom dosiahnuť vyvážený a udržateľný dlhodobý rast.

Ďalšie informácie

Oznámenie o ôsmej správe o súdržnosti: Súdržnosť v Európe do roku 2050

Ôsma správa o súdržnosti (všetky dokumenty a plány)

Otázky a odpovede o ôsmej správe o súdržnosti

Informačný prehľad o ôsmej správe o súdržnosti

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti EÚ

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login