Komisia predkladá oznámenie o dôstojnej práci na celom svete, v ktorom opätovne potvrdzuje záväzok EÚ presadzovať dôstojnú prácu doma aj na celom svete. Stredobodom tohto úsilia je odstránenie detskej a nútenej práce.

Z najnovších údajov vyplýva, že dôstojná práca ešte stále nie je realitou pre mnohých ľudí na svete. V tejto oblasti nás čaká ešte veľa práce. 160 miliónov detí, teda každé desiate dieťa na svete, vykonáva detskú prácu a 25 miliónov ľudí vykonáva nútenú prácu.

EÚ podporuje dôstojnú prácu vo všetkých odvetviach a oblastiach politiky v súlade s komplexným prístupom, ktorý sa zameriava na pracujúcich na domácich trhoch, v tretích krajinách a v globálnych dodávateľských reťazcoch. V predmetnom oznámení sa stanovili vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadzovanie dôstojnej práce na celom svete. Tento cieľ sa tak stáva stredobodom inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii.

Komisia v rámci tohto komplexného prístupu pripravuje nový právny nástroj na účinný zákaz vstupu výrobkov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ, ako to oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Tento nástroj sa bude týkať tovaru vyrobeného v EÚ, ako aj mimo nej a bude spojený so spoľahlivým rámcom na jeho presadzovanie. Vychádza z medzinárodných noriem a dopĺňa existujúce horizontálne a odvetvové iniciatívy EÚ, najmä povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti a transparentnosti.

Dôstojná práca: EÚ ako zodpovedný globálny líder

EÚ už v minulosti prijala rázne opatrenia na podporu dôstojnej práce na globálnej úrovni, čím prispela k zlepšeniu života ľudí na celom svete. V posledných desaťročiach sa výrazne znížil aj počet detí vykonávajúcich detskú prácu (z 245,5 milióna v roku 2000 na 151,6 milióna v roku 2016). V rokoch 2016 až 2020 sa však tento počet zvýšil o viac ako 8 miliónov, čím sa predchádzajúci pozitívny trend zvrátil. Na pracovné normy a ochranu pracovníkov môže mať zároveň vplyv globálna pandémia ochorenia COVID-19 a transformácie vo svete práce, a to aj prostredníctvom technologického pokroku, klimatickej krízy, demografických zmien a globalizácie.

EÚ je v tomto kontexte odhodlaná pokračovať vo svojej existujúcej angažovanosti, ďalej posilňovať svoju úlohu zodpovedného lídra vo svete práce a využívať a ďalej rozvíjať všetky dostupné nástroje. Dopyt spotrebiteľov po tovare, ktorý sa vyrába udržateľným a spravodlivým spôsobom a ktorý zaručuje dôstojnú prácu tých, ktorí ho vyrábajú, sa stále zvyšuje. Diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy potvrdzujú, že európski občania od EÚ očakávajú, že pri presadzovaní najvyšších noriem na celom svete prevezme vedúcu úlohu.

EÚ posilní svoju činnosť, pričom sa bude riadiť štyrmi prvkami všeobecnej koncepcie dôstojnej práce, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia práce (MOP) a ktorá sa odráža v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzi tieto prvky patria: 1. podpora zamestnanosti; 2. normy a práva v oblasti práce vrátane odstránenia nútenej práce a detskej práce; 3. sociálna ochrana; 4. sociálny dialóg a tripartita. K prierezovým otázkam týchto cieľov patrí rodová rovnosť a nediskriminácia.

Kľúčové nástroje pre dôstojnú prácu na celom svete

V oznámení sa uvádzajú pripravované a existujúce nástroje EÚ v štyroch oblastiach:

• Politiky a iniciatívy EÚ s dosahom mimo EÚ. Ku kľúčovým nástrojom patria:
  • politiky EÚ stanovujúce normy, ktoré sú celosvetovo špičkou v oblasti zodpovednosti a transparentnosti podnikov, ako napríklad návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a pripravovaný legislatívny návrh o nútenej práci,
  • usmernenia a právne ustanovenia EÚ týkajúce sa sociálne udržateľného verejného obstarávania pomôžu tomu, aby verejný sektor išiel príkladom,
  • sektorové politiky EÚ, napríklad v oblasti potravín, nerastov a textilu, posilňujú dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem.
• Dvojstranné a regionálne vzťahy EÚ: Ku kľúčovým nástrojom patria:
  • obchodná politika EÚ, ktorá podporuje medzinárodné pracovné normy,
  • dodržiavanie pracovných práv v tretích krajinách je nevyhnutnou súčasťou politík EÚ v oblasti ľudských práv,
  • rozširovanie EÚ a európska susedská politika, ktorá podporuje dôstojnú prácu v susedných krajinách.
• EÚ na medzinárodných a multilaterálnych fórach: Ku kľúčovým nástrojom patria:
  • podpora EÚ pri vykonávaní nástrojov OSN v oblasti dôstojnej práce a aktívny príspevok EÚ k stanovovaniu pracovných noriem prostredníctvom MOP,
  • podpora reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo strany EÚ s cieľom začleniť sociálny rozmer globalizácie,
  • spolupráca v rámci formátov G20 a G7 EÚ s ďalšími svetovými hospodárskymi veľmocami na podpore dôstojnej práce.
• Spolupráca so zainteresovanými stranami a v globálnych partnerstvách: Ku kľúčovým nástrojom patria:
  • podpora sociálnych partnerov zo strany EÚ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pracovných práv v dodávateľských reťazcoch,
  • spolupráca EÚ s aktérmi občianskej spoločnosti pri podpore bezpečného a priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť,
  • podpora EÚ pre globálne partnerstvá a mnohostranné iniciatívy zainteresovaných strán týkajúce sa dôstojnej práce v oblastiach, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Komisia v rámci „balíka pre spravodlivé a udržateľné hospodárstvo“ predkladá aj návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. Cieľom návrhu je podporiť udržateľné a zodpovedné správanie podnikov v rámci globálnych hodnotových reťazcov.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Európa vysiela silný signál, že nikdy nemožno podnikať na úkor ľudskej dôstojnosti a slobody. Nechceme, aby sa v našich obchodoch v Európe predával tovar, ktorý je produktom nútenej práce. Preto pripravujeme zákaz tovaru vyrobeného nútenou prácou.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Hospodárstvo EÚ je prostredníctvom globálnych dodávateľských reťazcov prepojené s miliónmi pracovníkov na celom svete. Dôstojná práca je vždy v záujme pracovníkov, podnikov a spotrebiteľov: všetci majú právo na spravodlivé a primerané podmienky. Znižovanie základných pracovných noriem nemôže byť prostriedkom na získanie konkurenčnej výhody. Budeme naďalej presadzovať dôstojné pracovné normy na celom svete a zabezpečovať, aby pri úsilí o spravodlivú a silnú obnovu zohrával kľúčovú úlohu sociálny dialóg.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit dodal: „Dôstojná práca je základom dôstojného života. Pracovné a sociálne práva mnohých pracujúcich na celom svete sú každodenne ohrozované. EÚ bude aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri podpore dôstojnej práce, ktorá stavia ľudí do centra pozornosti, pričom zabezpečí, aby sa ich práva a dôstojnosť rešpektovali.“

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili prístup uvedený v tomto oznámení a spolupracovali na vykonávaní stanovených opatrení. Komisia bude pravidelne podávať správy o vykonávaní tohto oznámenia.

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach vyzdvihla politiku nulovej tolerancie detskej práce, ktorú Komisia uplatňuje. Vo svojej správe o stave Únie v roku 2021 zdôraznila, že obchod a svetový obchod „ nikdy nemožno robiť na úkor ľudskej dôstojnosti a slobody“ a že „ľudské práva nie sú na predaj“.

V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa ohlásilo „oznámenie o dôstojnej práci na celom svete“ s cieľom poskytnúť komplexný prehľad relevantných nástrojov EÚ a plán stratégie EÚ ďalšieho pokroku v sociálnom rozmere medzinárodných opatrení.

Ďalšie informácie

Oznámenie: Dôstojná práca na celom svete

Tlačová správa: návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti

Európsky pilier sociálnych práv – webové sídlo

Dnešné udalosti sú pre Európu prelomovým momentom. Bomby padajú na nevinné ženy, mužov a deti. Obávajú sa o svoj život a mnohí z nich umierajú. To všetko sa deje v roku 2022 – v samotnom srdci Európy. Prezident Putin sa rozhodol, že v Európe vzkriesi vojnu. Ide o plnohodnotnú inváziu Ukrajiny. Tá vo svojej podstate spochybňuje náš mierový poriadok.

Dnes však hovorím aj toto: Európska únia je jednotná. Európski lídri dnes večer spoločne odsúdili brutálne a nevyprovokované útoky. V tejto situácii musíme správne zareagovať. Za tieto činy bude Kremeľ niesť zodpovednosť. Balík rozsiahlych a cielených sankcií, ktorý dnes večer schválili európski lídri, je toho jasným dôkazom. Tvrdo zasiahne ruské hospodárstvo a jeho politickú elitu. Pozostáva z piatich pilierov: prvým je finančný sektor, druhým sektor energetiky, tretím je doprava, štvrtým je kontrola vývozu a zákaz jeho financovania a záverečným vízová politika. Dovoľte mi zdôrazniť niektoré z najdôležitejších bodov.

Po prvé, tento balík zahŕňa finančné sankcie, ktoré obmedzujú prístup Ruska na najdôležitejšie kapitálové trhy. Zameriavame sa na 70 % ruského bankového trhu, ale aj na kľúčové štátom vlastnené spoločnosti vrátane oblasti obrany. Tieto sankcie zvýšia ruské náklady na prijaté úvery a pôžičky, zvýšia infláciu a postupne narušia priemyselnú základňu Ruska. Zameriavame sa aj na ruskú elitu – obmedzíme jej vklady, aby už nemohla skrývať svoje peniaze v bezpečných prístavoch v Európe.

Druhý hlavný pilier je zameraný na odvetvie energetiky, kľúčovú hospodársku oblasť, z ktorej má prospech najmä ruský štát. Náš zákaz vývozu zasiahne ropu, Rusko tak nebude môcť modernizovať svoje ropné rafinérie. Ruské príjmy z vývozu ropy v roku 2019 predstavovali 24 miliárd EUR.

Treťou oblasťou je zákaz predaja všetkých lietadiel, náhradných dielov a vybavenia pre ruské letecké spoločnosti. To prispeje k erózii kľúčového sektoru ruského hospodárstva a prepojenosti krajiny. Tri štvrtiny súčasnej ruskej obchodnej leteckej flotily boli vyrobené v Európskej únii, USA a Kanade. A preto sú od nej vo veľkej miere závislé.

Po štvrté, obmedzujeme prístup Ruska ku kľúčovým technológiám. Obmedzíme prístup Ruska k dôležitým technológiám, ktoré potrebuje na vybudovanie prosperujúcej budúcnosti – ako sú polovodiče alebo špičkové technológie.

A napokon – víza. Diplomati a súvisiace skupiny, ako aj podnikatelia už nebudú mať privilegovaný prístup do Európskej únie.

Tieto opatrenia ako vždy úzko koordinujeme s našimi partnermi a spojencami. Sú nimi samozrejme Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Kanada a Nórsko, ale teraz sa k nim pripája aj Južná Kórea, Japonsko alebo napríklad Austrália. Naša sila spočíva v našej jednote. Kremeľ to vie. A pokúsil sa nás, najlepšie ako vie, rozdeliť, ale úplne zlyhal. Dosiahol presný opak. Sme jednotní viac ako kedykoľvek predtým a sme odhodlaní.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že tieto udalosti skutočne predstavujú začiatok novej éry. Naša analýza musí byť veľmi jasná: Putin sa snaží podmaniť si priateľskú európsku krajinu. A usiluje sa násilím prekresliť mapu Európy. Musí zlyhať a zlyhá.

Ďakujem.

EÚ plní svoje vesmírne ciele cez dve iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vesmírne technológie zásadne uľahčujú náš každodenný život a prispievajú k digitálnejšej, zelenšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ ako vesmírnej veľmoci už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitia od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Ak však chceme naďalej slobodne využívať výhody, ktoré vesmír prináša, politika EÚ sa musí zoči-voči novým výzvam a stúpajúcej medzinárodnej konkurencii neustále vyvíjať a prispôsobovať. Predmetné iniciatívy pomôžu zachovať efektívnosť a bezpečnosť našich súčasných aktív a zároveň rozvíjať špičkové európske vesmírne technológie, ktoré budú slúžiť našim občanom a hospodárstvu.

Bezpečná vesmírna konektivita

V dnešnom digitálnom svete má vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje našu hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

• dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;

• umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space.

Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program Únia sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora.

Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli naše vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie.

Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. 

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

• posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
• posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
• stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
• vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Vyjadrenie členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová uviedla: „Vesmírne technológie sú pre náš každodenný život a bezpečnosť nevyhnutné. Dnešné iniciatívy zabezpečia vždy bezpečnú a efektívnu konektivitu, ktorá je prínosná pre občanov aj vlády. Bude zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii Európy. A zvýši našu konkurencieschopnosť. Dúfam, že prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky a vesmírnym technológiám dlhodobo zaručí bezpečné a udržateľné využívanie vesmíru.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell povedal: „Keďže vesmír sa viac než kedykoľvek predtým preplňuje, vesmírne činnosti sú čoraz zložitejšie a zvyšujú sa súvisiace riziká. S cieľom riešiť túto globálnu výzvu dnes navrhujeme stanoviť prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vyvinieme konkrétne spôsobilosti, stanovíme normy a budeme spolupracovať s kľúčovými partnermi aj na multilaterálnych fórach, aby sme zaistili bezpečné, chránené a udržateľné využívanie vesmíru. Hoci manažment vesmírnej prevádzky patrí do civilnej oblasti, od bezpečného, chráneného a autonómneho prístupu do vesmíru závisí aj európska bezpečnosť a obrana.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Vesmír zohráva čoraz väčšiu úlohu v našom každodennom živote, hospodárskom raste a zároveň vplýva na našu bezpečnosť a geopolitické postavenie. Naša nová infraštruktúra konektivity bude poskytovať vysokorýchlostný prístup k internetu, poslúži ako záloha našej súčasnej internetovej infraštruktúry, zvýši našu odolnosť a kybernetickú bezpečnosť a rozšíri konektivitu na celú Európu a Afriku. Bude to skutočne celoeurópsky projekt, ktorý našim mnohým začínajúcim podnikom a Európe ako celku umožní stať sa lídrom technologických inovácií.“

Súvislosti

Tieto dve aktuálne prijaté iniciatívy sú konkrétnymi výsledkami akčného plánu pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, v ktorom sa spomínajú tieto dva hlavné projekty.

Bezpečná konektivita 

Komisia začala v decembri 2020 v rámci tejto vesmírnej iniciatívy, ktorá celej Európe prinesie bezpečnú konektivitu, pracovať na počiatočnej systémovej štúdii s cieľom preskúmať technické aspekty a potenciálne modely poskytovania služieb.

Komisia medzitým uverejnila ďalšiu výzvu na zapojenie európskeho ekosystému New Space do integrovania technologicky prelomových inovatívnych nápadov MSP a startupov. V decembri 2021 boli zadané dve zákazky, v súčasnosti prebiehajú technické práce a výsledky sa očakávajú do júna 2022.

Manažment vesmírnej prevádzky

Únia má už od roku 2016 spôsobilosť dohľadu nad vesmírom a jeho sledovania (SST), ktorú vykonáva konzorcium EÚ pre SST. Do služieb EÚ SST sa doteraz zaregistrovalo viac ako 130 európskych organizácií z 23 členských štátov (predchádzanie kolíziám, analýza fragmentácie, analýza opätovného vstupu). Na predchádzanie kolíziám v súčasnosti službu využíva viac ako 260 európskych satelitov vrátane flotíl Galileo a Copernicus.

V roku 2021 si partneri EÚ SST cez svoju platformu na výmenu údajov sprostredkovali 100 miliónov meraní. Fragmentačná služba EÚ SST nedávno potvrdila nájdenie a monitorovanie vesmírneho odpadu vzniknutého zo zničenia satelitu na nízkej obežnej dráhe (COSMOS 1408) po antisatelitnom teste, ktorý vykonalo Rusko 15. novembra 2021.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa bezpečnej konektivity

Prehľad o bezpečnej konektivite

Otázky a odpovede týkajúce sa manažmentu vesmírnej prevádzky

Prehľad o manažmente vesmírnej prevádzky

Webová stránka o vesmírnom balíku

Spoločné oznámenie: Prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky – Príspevok EÚ k riešeniu globálnej výzvy

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje program bezpečnej konektivity Únie na obdobie 2023 – 2027