Komisia predstavuje svoje myšlienky a opatrenia na digitálnu transformáciu, ktorá bude prínosom pre všetkých a odzrkadľuje to najlepšie, čo Európa ponúka: otvorenosť, spravodlivosť, rozmanitosť, demokraciu a sebavedomie. Predstavuje európsku spoločnosť využívajúcu digitálne riešenia, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto, otvára nové možnosti pre podniky a podporuje rozvoj dôveryhodných technológií. Jej cieľom je podporiť otvorenú a demokratickú spoločnosť a dynamické a udržateľné hospodárstvo. Digitálne technológie sú kľúčové pri boji proti zmene klímy a na dosiahnutie ekologickej transformácie. Európska dátová stratégia a možnosti politiky rozvoja umelej inteligencie zamerané na človeka, ktoré boli predstavené, sú prvými krokmi na dosiahnutie týchto cieľov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Predstavujeme naše ambície, pokiaľ ide o formovanie digitálnej budúcnosti Európy. Zahŕňajú všetko od kybernetickej bezpečnosti po kritické infraštruktúry, od digitálneho vzdelávania po zručnosti, od demokracie po médiá. Chcem, aby digitálna Európa odzrkadľovala to najlepšie z Európy – otvorenosť, spravodlivosť, rôznorodosť, demokraciu a sebavedomie.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margarethe Vestagerová doplnila: „Chceme, aby každý občan, každý zamestnanec, každý podnik mal spravodlivú šancu využívať výhody digitalizácie, či už to znamená vyššiu bezpečnosť pri šoférovaní, menšie znečistenie vďaka prepojeným automobilom alebo dokonca záchranu životov vďaka zobrazovacím metódam využívajúcim umelú inteligenciu, ktoré umožňujú lekárom zistiť ochorenia skôr ako kedykoľvek predtým.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Naša spoločnosť generuje obrovské množstvo priemyselných a verejných údajov, ktoré zmenia spôsob, akým vyrábame, spotrebúvame a žijeme. Chcem, aby európske podniky vrátane našich mnohých MSP mali prístup k týmto údajom a vytvárali hodnotu pre Európanov – a to aj rozvojom aplikácií umelej inteligencie. Európa má všetko, čo potrebuje, aby viedla v pretekoch „big data“ a zachovala si technologickú suverenitu, vedúce postavenie priemyslu a hospodársku konkurencieschopnosť v prospech európskych spotrebiteľov.“

Európa ako dôveryhodný digitálny líder

Ak sa budú digitálne technológie používať zmysluplne, budú prínosom pre občanov aj podniky mnohými spôsobmi. Komisia sa v nasledujúcich piatich rokoch zameria na tri základné ciele digitálnej oblasti:

· technológia v službách človeka,

· spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo a

· otvorená, demokratická a udržateľná spoločnosť.

Európa stavia na svojej dlhej tradícii v oblasti technológií, výskumu, inovácie a tvorivosti, ako aj na svojej silnej ochrane práv a základných hodnôt. Nové politiky a rámce jej umožnia zaviesť vyspelé digitálne technológie a posilniť svoju schopnosť zaručiť kybernetickú bezpečnosť. Európa zostane aj naďalej otvorenou, demokratickou a udržateľnou spoločnosťou, pričom digitálne nástroje môžu slúžiť na posilnenie týchto zásad. Európa si bude hľadať svoju vlastnú cestu, ako sa stať celosvetovo konkurencieschopným a inkluzívnym digitálnym hospodárstvom a spoločnosťou založenými na hodnotách. Zároveň bude naďalej otvoreným trhom, ktorý je založený na pravidlách, a bude úzko spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi.

Európa ako líder na poli dôveryhodnej umelej inteligencie

Európa má všetky predpoklady, aby sa stala svetovým lídrom v oblasti systémov umelej inteligencie, ktoré možno bezpečne používať a uplatňovať. Máme vynikajúce výskumné strediská, bezpečné digitálne systémy a silné postavenie v oblasti robotiky, ako aj sektoroch konkurencieschopnej výroby a služieb – od automobilového priemyslu cez energetiku až po zdravotnú starostlivosť a poľnohospodárstvo.

Komisia predstavila aj svoju bielu knihu, v ktorej plánuje vytvorenie rámca pre dôveryhodnú umelú inteligenciu založenú na excelentnosti a dôvere. Jeho účelom je v partnerstve so súkromným a verejným sektorom mobilizovať zdroje v celom hodnotovom reťazci a vytvoriť správne stimuly na urýchlenie zavádzania umelej inteligencie, a to aj v prostredí malých a stredných podnikov. Zahŕňa to spoluprácu s členskými štátmi a vedeckou obcou pri lákaní a udržaní nových talentov. Systémy umelej inteligencie môžu byť komplexné a v určitých súvislostiach spojené s nezanedbateľným rizikom, preto je mimoriadne dôležité budovať dôveru. Potrebujeme jasné pravidlá, ktorými sa budú regulovať vysokorizikové systémy umelej inteligencie bez toho, aby sa neprimerane zaťažovali tie menej rizikové. V platnosti zostávajú prísne pravidlá EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré riešia nekalé obchodné praktiky a chránia osobné údaje a súkromie.

Systémy umelej inteligencie vo vysokorizikových prípadoch (zdravotníctvo, práca polície či doprava) by mali byť transparentné, vysledovateľné a so zárukou ľudského dohľadu. Verejné orgány by mali mať možnosť testovať a certifikovať údaje používané algoritmami rovnako, ako kontrolujú kozmetiku, automobily či hračky. Pri vysokorizikových systémoch potrebujeme na ich riadne fungovanie neskreslené údaje, aby sme mohli zabezpečiť dodržiavanie základných práv, a najmä nediskrimináciu. V súčasnosti je rozpoznávanie tváre ako metóda na diaľkovú biometrickú identifikáciu vo všeobecnosti zakázané a možno ho využiť len vo výnimočných, opodstatnených a primeraných prípadoch, a to pod podmienkou uplatnenia záruk a na základe práva EÚ alebo vnútroštátneho práva. Komisia by však chcela iniciovať širokú diskusiu o tom, aké okolnosti, ak vôbec nejaké, by prípadne mohli opodstatniť výnimky v budúcnosti.

Pri aplikáciách umelej inteligencie s nižším rizikom, ktoré spĺňajú prísnejšie normy, Komisia navrhuje systém dobrovoľného označovania.

Na európskom trhu sú vítané všetky aplikácie umelej inteligencie, pokiaľ sú v súlade s pravidlami EÚ.

Európa ako líder dátového hospodárstva

Množstvo údajov generovaných podnikmi a verejnými subjektmi sa neustále zvyšuje. Ďalšia vlna priemyselných údajov výrazne zmení našu výrobu, spotrebu a život. Prevažná časť ich potenciálu však zostáva nevyužitá. Európa má všetky predpoklady, aby sa stala lídrom v tomto novom dátovom hospodárstve: najsilnejšiu priemyselnú základňu sveta, pričom zásadným prvkom jej priemyselnej štruktúry sú malé a stredné podniky, technológie, zručnosti a teraz aj jasnú víziu.

Cieľom európskej dátovej stratégie je zabezpečiť, aby sa EÚ stala vzorom a lídrom spoločnosti, ktorú posilňujú údaje. Preto plánuje vytvoriť skutočný európsky dátový priestor, jednotný trh s údajmi, na ktorom bude možné uvoľniť nevyužité údaje, ktoré sa tak dostanú do voľného obehu v Európskej únii a vo všetkých sektoroch v prospech podnikov, výskumníkov a verejných správ. Občania, podniky a organizácie by sa mali posilniť, aby mohli prijímať lepšie rozhodnutia založené na poznatkoch získaných z iných ako osobných údajov. Tieto údaje by mali byť dostupné pre všetkých, či už verejné alebo súkromné subjekty, začínajúce alebo veľké podniky.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia najprv navrhne vytvorenie správneho regulačného rámca týkajúceho sa správy údajov, prístupu a opätovného použitia medzi podnikmi, podnikmi a verejnou správou a v rámci správnych orgánov. Z toho vyplýva vytvorenie stimulov na zdieľanie údajov, zavedenie praktických, spravodlivých a jednoznačných pravidlá prístupu k týmto údajom a ich využívania, ktoré budú v súlade s európskymi hodnotami a právami, ako je ochrana osobných údajov, ochrana spotrebiteľa a právne predpisy regulujúce hospodársku súťaž. Znamená to zároveň dať k širšej dispozícii údaje verejného sektora, a to sprístupnením vysokohodnotných súborov údajov v celej EÚ a povolením ich opätovného použitia na účely inovácií.

Po druhé, cieľom Komisie je podporiť rozvoj technologických systémov a novej generácie infraštruktúr, ktoré umožnia EÚ a všetkým aktérom využiť príležitosti dátového hospodárstva. Prispeje k investíciám do európskych projektov s veľkým vplyvom v oblasti európskych dátových priestorov a dôveryhodných a energeticky efektívnych cloudových infraštruktúr.

Napokon naštartuje sektorové špecifické činnosti s cieľom vybudovať európske dátové priestory, napríklad v oblasti priemyselnej výroby, zelenej dohody, mobility a zdravia.

Komisia bude pracovať aj na ďalšom znižovaní rozdielov v oblasti digitálnych zručností medzi Európanmi a preskúma možnosti, ako zvýšiť kontrolu občanov nad tým, kto môže získať prístup k ich strojovo generovaným údajom.

Ďalšie kroky

Ako si Komisia vytýčila za cieľ v prezentovanej stratégii, v priebehu tohto roka predstaví predpis o digitálnych službách a európsky akčný plán pre demokraciu, navrhne preskúmanie nariadenia eIDAS a vytvorí spoločnú kybernetickú jednotku na posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Európa bude zároveň naďalej rozvíjať aliancie so svetovými partnermi, pričom využije svoje regulačné právomoci, budovanie kapacít, diplomaciu a financie na podporu európskeho modelu digitalizácie.

Biela kniha o umelej inteligencii je teraz predmetom verejnej konzultácie, ktorá bude prebiehať do 19. mája 2020. Komisia aktuálne takisto zbiera spätnú väzbu k svojej dátovej stratégii. Na základe získaných poznatkov podnikne ďalšie kroky na rozvoj dôveryhodnej umelej inteligencie a dátového hospodárstva.

Uplynul rok od nadobudnutia platnosti dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Počas prvých desiatich mesiacov jej vykonávania sa vývoz z EÚ do Japonska v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku zvýšil o 6,6 %. Rástol tak výraznejšie ako v predchádzajúcich troch rokoch, v ktorých sa v priemere zvyšoval o 4,7 % (údaje Eurostatu). Vývoz z Japonska do Európy vzrástol v rovnakom období o 6,3 %.

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti uviedol: „Obchodná dohoda medzi EÚ a Japonskom prináša prospech občanom, zamestnancom, poľnohospodárom a podnikom v Európe aj v Japonsku. Otvorenosť, dôvera a odhodlanie dodržiavať stanovené pravidlá pomáhajú zaistiť udržateľný rast obchodu. EÚ je a naďalej bude najväčším a najaktívnejším obchodným zoskupením na svete. Je považovaná za dôveryhodného bilaterálneho partnera vo viac než 70 krajinách, s ktorými sme vybudovali najväčšiu svetovú obchodnú sieť.“

V niektorých odvetviach bol rast vývozu v tom istom období ešte výraznejší:

• Vývoz mäsa sa zvýšil o 12 %, pričom bravčového mäsa sa vyviezlo viac o 12,6 % a vývoz mrazeného hovädzieho mäsa sa viac ako strojnásobil.
• Vývoz mliečnych výrobkov vzrástol o 10,4 % (vrátane zvýšenia vývozu masla o 47 %).
• Vývoz nápojov sa zvýšil o 20 %, pričom vývoz vína vzrástol o 17,3 %.
• V prípade vývozu kožených výrobkov došlo k nárastu o 14 % a v prípade vývozu odevov o 9,5 %.
• Vývoz elektrických strojov, ako sú telekomunikačné zariadenia, pamäťové zariadenia a elektronické obvody, sa zvýšil o 16,4 %.

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom prináša európskym podnikom všetkých veľkostí nové príležitosti na vývoz do Japonska. Odstraňuje veľkú väčšinu ciel vo výške 1 miliardy eur, ktoré sa každý rok ukladali na vývoz z EÚ do Japonska. Po jej úplnom vykonaní zruší Japonsko clá na 97 % tovaru dovážaného z EÚ a ročný objem obchodu medzi EÚ a Japonskom by sa mohol zvýšiť o takmer 36 miliárd eur.

Medzi oblasti, ktoré môžu profitovať z dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, patria napríklad:

• Španielske kožené výrobky: takmer dve tretiny príjmov španielskej obuvníckej spoločnosti Masaltos pochádzajú z predaja v zámorských krajinách, pričom podiel Japonska predstavuje 4 %. Zníženie nákladov pre vývozcov luxusných výrobkov, ktoré dohoda o hospodárskom partnerstve priniesla, prispelo k zvýšeniu jej konkurencieschopnosti na japonskom trhu.
• Francúzske semená: francúzska spoločnosť HEM-Pit je poľnohospodárske družstvo, ktoré sa špecializuje na výrobu a certifikáciu semien. Posledné štyri roky táto spoločnosť spolupracovala so združením Hokkaido Hemp Association na obnovení tradičného pestovania konopy v Japonsku. Obchodná dohoda medzi EÚ a Japonskom by mohla prispieť k rozvoju podnikania medzi spoločnosťou HEMP-IT a japonskými poľnohospodármi v oblasti šľachtenia odrôd konopy bez THC.
• Írske hovädzie mäso: Bord Bia, Írska rada pre potraviny, propaguje hovädzie mäso z EÚ v rámci projektu spolufinancovaného Európskou úniou. Cieľom kampane je zvýšiť v Japonsku povedomie o prísnych európskych normách v oblasti bezpečnosti, kvality a udržateľnosti potravín. Vďaka dohode o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom sa clá na hovädzie mäso počas obdobia jej platnosti postupne znížia na 9 %. Írske výrobky z hovädzieho mäsa sa tak budú môcť predávať za konkurenčné ceny.

Ďalšie príklady odvetví a spoločností z iných členských štátov nájdete tu.

Súvislosti

Dohoda o hospodárskom partnerstve vytvára nové príležitosti pre európskych poľnohospodárov a výrobcov potravín a zároveň plne chráni záujmy EÚ. Vďaka dohode sa 211 veľmi kvalitných potravín a nápojov z EÚ (s tzv. zemepisným označením) teraz môže predávať pod vlastným menom v Japonsku a je zaistená ich ochrana pred napodobňovaním.

EÚ okrem toho získala lepší prístup k verejným zákazkám v Japonsku, ktoré je jedným z najväčších trhov verejného obstarávania na svete. Dohoda tiež ponúka lepšie podmienky pre poskytovateľov služieb, väčšiu mobilitu zamestnancov podnikov a rámec umožňujúci vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií.

EÚ a Japonsko sa dohodli aj na stanovení ambicióznych noriem v oblasti udržateľného rozvoja a po prvýkrát i na osobitnom záväzku týkajúcom sa Parížskej dohody o zmene klímy.