Koronavírus: Globálne opatrenia EÚ na boj proti pandémii

Koronavírus: Globálne opatrenia EÚ na boj proti pandémii

Európska komisia a vysoký predstaviteľ predstavujú plány, ako EÚ pomocou rozsiahlych a cielených opatrení podporí partnerské krajiny v ich boji proti pandémii spôsobenej koronavírusom. Kolektívne opatrenia EÚ budú zamerané na zvládnutie bezprostredne hroziacej zdravotnej krízy a súvisiacich humanitárnych potrieb, na posilnenie systémov partnerských krajín v oblasti zdravia, vody a sanitácie, ako aj ich kapacity v oblasti výskumu a pripravenosti na boj proti pandémii a na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov. S cieľom podporiť tieto opatrenia EÚ zabezpečí finančnú podporu partnerským krajinám vo výške viac ako 15,6 miliardy eur z existujúcich zdrojov na vonkajšiu činnosť. Spolu s našimi partnermi zabezpečíme, aby sa značné finančné prostriedky, ktoré im už EÚ pridelila, použili na zvládnutie následkov koronavírusu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Tento vírus nepozná hranice. Táto výzva celosvetového rozmeru si vyžaduje úzku medzinárodnú spoluprácu. Európska únia neúnavne bojuje proti pandémii. Všetci vieme, že iba spoločne môžeme zastaviť šírenie koronavírusu vo svete. EÚ preto čoskoro zvolá virtuálne darcovské podujatie, aby pomohla zmobilizovať potrebné finančné prostriedky a podporila činnosť Svetovej zdravotníckej organizácie vyvíjanú v prospech najzraniteľnejších krajín.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti dodal: „Pandémia spôsobená koronavírusom si vyžaduje jednotnú odpoveď na celosvetovej úrovni. Európska únia a jej členské štáty si plnia svoju úlohu pri riešení tejto zdravotnej krízy a jej závažných dôsledkov, a to doma aj v zahraničí. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme pomáhali našim občanom. Pomôcť však musíme aj našim partnerom v priamom susedstve a mimo neho, aby sa dokázali vyrovnať s následkami, ktoré táto kríza zanechá na ich živobytí, stabilite a bezpečnosti, pretože ich problémy sú aj našimi problémami. Ide o celosvetový boj, ktorý spoločne buď vyhráme, alebo ho spoločne prehráme. Spolupráca a spoločné úsilie na medzinárodnej úrovni, ako aj viacstranné riešenia sú tou správnou cestou, ako vytvoriť v budúcnosti skutočný celosvetový program.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vysvetlila: „Dokým bude koronavírus niekde ohrozovať životy, nemôžeme sa cítiť v bezpečí. To je podstata medzinárodnej spolupráce a partnerstiev. Musíme spolupracovať, aby sme spoločne zvládli problémy, ktoré sa týkajú nás všetkých. Vďaka dnešnému významnému balíku globálnych opatrení vo výške viac ako 15,6 miliardy eur Európska komisia zintenzívňuje a vedie spoločné úsilie s našimi partnermi, a to najmä v Afrike, v záujme bezpečnejšej budúcnosti pre nás všetkých.“

Komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Olivér Várhelyi poznamenal : „ Ako jedno z globálnych opatrení na boj proti pandémii spôsobenej koronavírusom sme plánované finančné prostriedky pre západný Balkán a našich bezprostredných východných a južných susedov vo výške viac ako 3,8 miliardy eur presmerovali tam, kde to dnes naozaj potrebujú: naliehavé opatrenia na zvládnutie zdravotnej krízy, posilnenie zdravotných systémov a zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie. Na spoločnom kontinente môžeme uspieť len spoločnými silami.“

Janez Lenarčič, komisár pre krízové riadenie, varoval: „Čelíme možno tej najväčšej humanitárnej kríze za posledné desaťročia. Pandémia COVID-19 bude mať pre najzraniteľnejšie krajiny, migrantov a najzraniteľnejšie osoby pravdepodobne dramatické následky. Platí to obzvlášť v prípade táborov, kde žijú utečenci a vnútorne vysídlené osoby v izolovaných a často hygienicky nevyhovujúcich podmienkach. Preto musíme rozhodne reagovať na núdzové situácie ohrozujúce verejné zdravie a zabezpečiť prístup pre humanitárnych pracovníkov, aby mohli naďalej poskytovať pomoc pri záchrane životov, a podporovať dopravu a logistiku pri kľúčových humanitárnych operáciách.“

Balík pomoci ako výsledok tímovej európskej spolupráce (Team Europe)

Opatrenia EÚ sa nesú v duchu tímovej európskej spolupráce – tzv. prístup Team Europe. Cieľom je záchrana životov a to tak, že našim partnerom poskytneme rýchlu a cielenú pomoc, aby dokázali čeliť tejto pandémii. V rámci tohto prístupu sa zoskupujú zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií (najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj), aby bolo možné podporiť partnerské krajiny a reagovať na ich krátkodobé potreby, resp. riešiť aj dlhodobejšie štrukturálne dôsledky pre spoločnosť a hospodárstvo. Našim priamym susedom sa už začali poskytovať prvé balíky, ktoré sú výsledkom tímovej európskej spolupráce, tzv. balíky Team Europe: konkrétne západnému Balkánu, aj krajinám vo východnom a južnom susedstve.

EÚ ako globálny aktér a významný prispievateľ do systému medzinárodnej pomoci bude presadzovať koordinované mnohostranné opatrenia v spolupráci s Organizáciou Spojených národov, medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako aj s G7 a G20.

Európska únia bude naďalej prispôsobovať svoje opatrenia podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia. Bude sa pritom zameriavať na najviac postihnuté krajiny, ktoré sú odkázané na zdravotnícku pomoc, ako sú krajiny v Afrike, krajiny v našom susedstve, na západnom Balkáne, Blízkom východe a v severnej Afrike, ako aj v niektorých častiach Ázie a Tichomoria, Latinskej Ameriky a Karibiku. Opatrenia EÚ sa budú sústreďovať na najzraniteľnejšie osoby vrátane migrantov, utečencov, vnútorne vysídlených osôb a ich hostiteľských komunít a budú sledovať strategické únijné ciele stanovené v zelenej dohode a digitálnej agende.

Z celkového balíka 15,6 miliardy eur sa 3,25 miliardy eur poskytnú Afrike vrátane 1,19 miliardy eur pre susedné krajiny v severnej Afrike.

EÚ zaistí pre celý región susedstva spolu 3,07 miliardy EUR – 2,1 miliardy EUR pre krajiny Južného partnerstva a 962 miliónov EUR pre krajiny Východného partnerstva – a ďalších 800 miliónov EUR poskytne krajinám západného Balkánu a Turecku.

Celkový balík zahŕňa navyše aj 1,42 miliardy eur vo forme záruk pre Afriku a susedstvo z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD).

EÚ podporí Áziu a Tichomorie sumou 1,22 miliardy eur, ďalších 291 miliónov eur pôjde pre africké, karibské a tichomorské krajiny, 918 miliónov eur na podporu našich partnerov v Latinskej Amerike a Karibiku a 111 miliónov eur na podporu zámorských krajín a území.

Balík globálnych opatrení EÚ v praxi

Cieľom núdzových opatrení v objeme 502 miliónov eur bude okrem iného:

  • okamžite podporiť plány pomoci Svetovej zdravotníckej organizácie a Organizácie Spojených národov a apelovať na Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, aby zlepšilo pripravenosť a odozvu na núdzové situácie v krajinách so slabším zdravotným systémom a v krajinách čeliacich humanitárnym krízam;
  • poskytnúť okamžitú humanitárnu pomoc v postihnutých krajinách, najmä v oblasti zdravia, vody, sanitácie a hygieny (WASH) a logistiky;
  • podporiť zintenzívnenie výroby osobných ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok v Európe, aby sa uspokojili naliehavé potreby v Európe a partnerských krajinách;
  • zorganizovať dodávky materiálnej pomoci postihnutým krajinám prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;
  • poskytnúť záruky a likviditu pre miestne banky prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií a európskych rozvojových finančných inštitúcií s podporou Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj;
  • podporiť celosvetové úsilie, ktorého cieľom je bojovať proti vývozným obmedzeniam a zaručiť, aby dodávateľské reťazce zostali nedotknuté, a to najmä v prípade základných zdravotníckych potrieb a liekov;
  • zapojiť západný Balkán do iniciatív EÚ, ako je napríklad Dohoda o spoločnom obstarávaní zdravotníckych zariadení a európsky systém rýchleho varovania pre prenosné choroby. Krajiny rokujúce o pristúpení k EÚ môžu takisto požiadať o prostriedky z Fondu solidarity EÚ.

Finančnými prostriedkami vo výške 2,8 miliardy eur sa podporia systémy v oblasti výskumu, zdravia a vody. EÚ okrem iného:

  • podporuje partnerské krajiny pri budovaní odolných a účinných systémov zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany;
  • podporuje úsilie vyvíjané v oblasti komunikácie a zvyšovania povedomia o základných ochranných opatreniach a hygienických odporúčaniach s cieľom zabrániť šíreniu choroby;
  • umožní, aby sa časť finančných prostriedkov, ktorými EÚ prispieva na celosvetové iniciatívy v oblasti zdravia, ako je Globálny fond pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu (Global Alliance for Vaccines and Immunization, GAVI) a globálny finančný nástroj, použila na boj proti koronavírusu, pričom sa zabezpečí, aby životne dôležité programy v oblasti zdravia mohli pokračovať ďalej;
  • podporuje ďalší výskum v oblasti diagnostiky, liečby a prevencie a po tom, ako bude k dispozícii vakcína, podporí jej urýchlené schválenie a dotovanie, ako aj jej dodávanie do zraniteľných krajín;
  • podporuje odbornú prípravu odborníkov, epidemiologický dohľad a posilňuje regionálne zdravotnícke organizácie v Afrike, Karibiku a Tichomorí;
  • podporuje zapojenie kandidátskych krajín zo západného Balkánu do práce Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a zvažuje, ako čo najlepšie zapojiť potenciálne kandidátske krajiny;
  • podporuje, aby mali migranti, utečenci a hostiteľské komunity rovnaký prístup k systémom zdravotnej starostlivosti.

Finančné prostriedky vo výške 12,28 miliardy eur budú slúžiť na riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov. EÚ okrem iného:

  • poskytuje partnerským krajinám priamu rozpočtovú podporu a zvýhodnené financovanie, aby mohli uskutočniť reformy zamerané na sociálno-hospodársky rozvoj a znižovanie chudoby a prijať opatrenia na ochranu pracovníkov počas krízy;
  • mobilizuje makrofinančnú pomoc pre západný Balkán a susedné krajiny spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF);
  • podporuje súkromný sektor, najmä malé a stredné podniky (MSP) a samostatne zárobkovo činné osoby, prostredníctvom záruk, likvidity a technickej pomoci a pokračuje v presmerovávaní záruk Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj do krátkodobého rozloženia rizík spojených s úvermi;
  • poskytuje pôžičky verejnému sektoru z Európskej investičnej banky, najmä na zdravotnícke vybavenie a zdravotnícky materiál;
  • spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a európskymi spoločnosťami s cieľom vybudovať silné a odolné hodnotové reťazce v strategických sektoroch a zabezpečiť pracovné práva a sociálnu zodpovednosť podnikov;
  • podporuje formy odpustenia dlhov, ktoré MMF zvažuje v postihnutých krajinách.
Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia presadzuje a uľahčuje cezhraničnú liečbu pacientov a nasadzovanie zdravotníckeho personálu

Koronavírus: Komisia presadzuje a uľahčuje cezhraničnú liečbu pacientov a nasadzovanie zdravotníckeho personálu

Pandémia koronavírusu nebývalým spôsobom a stále viac zaťažuje systémy zdravotnej starostlivosti v celej EÚ. V snahe podporovať a presadzovať cezhraničnú spoluprácu medzi štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Komisia vydala praktické usmernenia určené členským štátom. Cezhraničná spolupráca môže záťaž na už tak preplnené nemocnice zmierniť, a to prevozom pacientov s koronavírusom na liečbu do iného členského štátu, v ktorom je nemocnica s voľnými lôžkami. Komisia bude podporovať aj členské štáty a mimovládne organizácie v tom, aby vysielali tímy kvalifikovaných zdravotníckych odborníkov ochotných pomôcť v inom štáte.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Jednota a solidarita v rámci EÚ zohrávajú v boji proti koronavírusu zásadnú úlohu. Cezhraničná spolupráca môže prispieť k záchrane životov odbremením preťažených systémov zdravotnej starostlivosti v členských štátoch. Čelíme najväčšej kríze posledných generácií, a preto sme pripravení urobiť všetko pre to, aby sme ju zdolali spoločne.“

Komisárka zodpovedná za zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová dodáva: „Krízu spôsobenú koronavírusom prekonáme iba spoločne. Spolupráca medzi členskými štátmi je kľúčom k záchrane ľudských životov. V posledných týždňoch sa už solidarita EÚ v podobe liečby pacientov ponúknutej susednými krajinami jasne prejavila, aj keď stojí nemalé úsilie. Toto je najlepší príklad fungovania EÚ a my chceme dnešnými usmerneniami podporiť cezhraničnú liečbu pacientov a zvýšiť nasadenie zdravotníckeho personálu z krajín EÚ, ktoré na to majú kapacity, tam, kde to treba. Solidarita zachraňuje životy.“

V usmerneniach je stanovený koordinovanejší prístup k cezhraničnej spolupráci v prípadoch urgentnej zdravotnej starostlivosti. V usmerneniach sa píše aj o dodatočnej podpore a pomoci, ktorú Komisia poskytne zdravotníckym orgánom členských štátov, konkrétne:

  • koordinácia žiadostí o cezhraničnú pomoc v oblasti zdravotnej starostlivosti Výborom pre zdravotnú bezpečnosť, ktorému predsedá Komisia, a prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie EÚ. Môže ísť napríklad o žiadosti o lôžka na jednotkách intenzívnej starostlivosti, liečbu a prevoz pacientov či kvalifikovaných zdravotníckych tímov. Komisia bude tieto žiadosti, ako aj dostupnosť pomoci pre členské štáty podrobne monitorovať,
  • podpora žiadostí zdravotníckych orgánov o pomoc vďaka mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Mechanizmus umožňuje Komisii koordinovať a spolufinancovať urgentnú cezhraničnú prepravu pacientov a kvalifikovaných zdravotníckych tímov,
  • stanovenie podmienok cezhraničnej mobility pacientov a objasnenie krokov, ktoré treba prijať v prípade úhrady nákladov na cezhraničnú liečbu v súlade s nariadeniami o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,
  • podpora nasadzovania tímov kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v iných krajinách. Komisia rovnako podporuje miestne, regionálne a štátne zdravotnícke orgány v tom, aby využívali existujúce dvojstranné a regionálne dohody a objasňuje vzájomné uznávanie odborných zdravotníckych kvalifikácií,
  • prevádzka systému podpory klinického riadenia na pomoc výmeny poznatkov a skúseností medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Systém poskytuje platformu pre videokonferencie, ktoré klinickým lekárom umožňujú vymieňať si poznatky, diskutovať a vzájomne sa informovať o klinických prípadoch v celej EÚ.*

Pokiaľ ide o finančnú pomoc určenú na cezhraničnú spoluprácu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, Komisia už rozšírila fond solidarity tak, aby pokrýval aj núdzové stavy ohrozenia verejného zdravia. Okrem toho možno výdavky na zdravotníctvo riešiť aj v rámci štrukturálnych fondov, pričom sa v rámci koordinovanej hospodárskej reakcie na dôsledky šírenia koronavírusu umožnila dodatočná flexibilita pri presunoch finančných prostriedkov. V neposlednom rade sa ďalšia podpora poskytne z nástroja núdzovej podpory (ESI), ktorý bol predstavený včera.

Čítať ďalej...

Nástroj núdzovej podpory v rámci Únie pre sektor zdravotníctva – otázky a odpovede

Nástroj núdzovej podpory v rámci Únie pre sektor zdravotníctva – otázky a odpovede

Čo navrhuje Komisia na podporu sektora zdravotníctva?

Komisia chce priamou podporou pomôcť zdravotníckym systémom v členských štátoch bojovať proti pandémii koronavírusu pomocou opatrení, ktoré je najlepšie prijímať na úrovni EÚ. S týmto zámerom a v súlade so zásadou solidarity Komisia rýchlo, flexibilne a priamo prispeje k práci prebiehajúcej na vnútroštátnej úrovni.

Konkrétnejšie, v rámci prvej fázy už vypracovala počiatočné posúdenie potrieb a v súčinnosti s členskými štátmi bude ďalej spresňovať a prioritizovať ich potreby.

Na financovanie tohto opatrenia Komisia mobilizuje 3 miliardy eur z rozpočtu EÚ, pričom 2,7 miliardy eur z tejto sumy sa poskytne z nástroja núdzovej podpory a 300 miliónov eur z rezervy rescEU pre zdravotnícke vybavenie. Ďalšie príspevky budú možné od členských štátov, ale aj od jednotlivcov, nadácií a dokonca aj formou kolektívneho financovania (crowd funding).

Komisia tak bude môcť:

  • priamo nakupovať alebo obstarávať núdzovú podporu v mene členských štátov a distribuovať zdravotnícke potreby, ako sú rúška a respirátory,
  • finančne podporovať a koordinovať naliehavé potreby, napríklad prepravu zdravotníckeho vybavenia a pacientov v cezhraničných regiónoch,
  • podporovať výstavbu mobilných poľných nemocníc.

V záujme zvýšenia efektívnosti a úspor z rozsahu bude Komisia pri každej možnej príležitosti obstarávať priamo v mene členských štátov a pomoc nasmeruje tam, kde bude práve potrebná.

Tieto nástroje umožnia EÚ strednodobo a dlhodobo podporovať testovacie kapacity v členských štátoch a každý súvisiaci lekársky výskum. Komisia bude takouto formou zabezpečovať odpoveď EÚ počas celej zdravotnej krízy až do jej ustúpenia.

Pri vykonávaní tejto iniciatívy bude spolupracovať s národnými zdravotníckymi orgánmi členských štátov, medzinárodnými organizáciami aj s mimovládnym sektorom.

Aké opatrenia možno prijímať prostredníctvom nástroja núdzovej podpory?

Nástroj núdzovej podpory umožní EÚ zabezpečovať koordinovanú reakciu EÚ v rôznych fázach súčasnej krízy.

Konkrétne opatrenia budú závisieť od potrieb krajín EÚ. Komisia sa napríklad bude snažiť o to, aby:

  • podporovala dovoz, dopravu a distribúciu ochranných prostriedkov s dôrazom na najviac postihnuté regióny,
  • asistovala pri preprave pacientov v núdzi do cezhraničných nemocníc, ktoré môžu ponúknuť voľné kapacity,
  • intenzívne podporovala rýchly vývoj lieku a testovacích metód.

Nevylučujú sa ani ďalšie opatrenia v závislosti od vývoja potrieb členských štátov, nemocníc, lekárov a pacientov.

Ako sa bude toto opatrenie financovať?

Pri zabezpečení potrebného financovania sa Komisia opiera jedine o rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020 a mobilizuje všetky dostupné prostriedky v rámci výdavkových limitov na rok 2020.

Komisia preto dnes predkladá aj návrh opravného rozpočtu – teda návrh na reorganizáciu časti výdavkov EÚ na daný rok v súlade s najnovšími prioritami – s cieľom zabezpečiť:

  • 300 miliónov eur pre rezervu zdravotníckeho vybavenia rescEU. Bude sa používať na obstarávanie a ďalšiu distribúciu zdravotníckych materiálov v rámci celej EÚ. Tieto finančné prostriedky sa poskytnú popri sume 80 miliónov eur, ktorá bola vyčlenená minulý mesiac.
  • 2,7 miliardy eur priamo pre nástroj núdzovej podpory v rámci Únie – cieľom tohto nástroja je dopĺňať vo všeobecnosti iné nástroje EÚ, ak sa nedajú uplatniť samostatne, priamou reakciou na krízové situácie v celej EÚ – a zmeniť ho tak, aby sa dal použiť v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Na financovanie tejto operácie Komisia aktivuje zostávajúcu flexibilitu v rámci aktuálneho dlhodobého rozpočtu, čiže rezervy, ktoré presahujú ročné stropy.

Je zjavné, že potreby sú väčšie ako rozpočet, ktorý máme k dispozícii. Ako prekleniete tento rozdiel?

Vzhľadom na stredno- až dlhodobý výhľad navrhovaného opatrenia bude Komisia skúmať ďalšie spôsoby, ako zabezpečiť financovanie. Môže ísť napríklad o dary od jednotlivcov, nadácií alebo aj kolektívne financovanie (crowd funding). Komisia momentálne zvažuje možnosť uplatniť všetky potrebné spôsoby umožňujúce promptný výber príspevkov a darov. Rozpočet môžu posilniť tieto opatrenia, ako aj nové rozpočtové prostriedky v roku 2021, keď budeme mať rozpočet na rok 2021 (čo závisí od dohody o VFR na roky 2021 – 2027).

Ako budú tieto finančné prostriedky rozdeľované medzi členské štáty?

Cieľom iniciatívy bude poskytovať cielenú podporu najpostihnutejším členským štátom a regiónom.

Keďže táto zdravotná kríza nabrala v celej Únii veľmi rýchly spád, je nemožné vopred určiť príspevok jednotlivým členským štátom. Tím, ktorý spravuje iniciatívu, bude monitorovať aktuálny vývoj a bude reagovať na základe relatívnej závažnosti krízy v jednotlivých členských štátoch, ako aj existujúcich opatrení a nástrojov.

Komisia už nadviazala spoluprácu s národnými zdravotníckymi orgánmi členských štátov, aby mohla mapovať najakútnejšie potreby krajín EÚ a dokázala nasmerovať finančné prostriedky tam, kde sú tieto potreby najnaliehavejšie. Toto predbežné hodnotenie pomôže určiť prvé kroky a rozhodnutia, ktoré treba prijať. Zohľadňovať sa budú aj ďalšie konzultácie s členskými štátmi aj osobitné požiadavky z ich strany.

Kto bude vykonávať túto iniciatívu?

Pri vykonávaní iniciatívy bude Komisia zohrávať ústrednú úlohu. Na tento účel zriaďuje pracovnú skupinu pozostávajúcu zo zástupcov všetkých oddelení Komisie, ktorí sa budú na plný úväzok venovať premene myšlienok na činy. V zodpovednom tíme budú odborníci z oblasti krízového riadenia, zdravotnej politiky, dopravy, verejného obstarávania podľa pravidiel EÚ a finančného riadenia.

Komisia bude samozrejme úzko spolupracovať s národnými orgánmi členských štátov, ako aj s medzinárodnými organizáciami a mimovládnym sektorom.

Aké budú ďalšie kroky?

Komisia dnes predložila komplexný legislatívny návrh na financovanie a vykonávanie svojho opatrenia zameraného na priamu podporu odvetvia zdravotníctva v členských štátoch. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto iniciatívu čo najskôr schválili.

Medzitým bude pracovať na stanovení a príprave prvých krokov, ktoré treba prijať, aby sa vykonávanie iniciatívy mohlo začať hneď, ako budú legislatívne návrhy prijaté.

Aké ďalšie opatrenia sa podporili z rozpočtu EÚ?

EÚ už prijala celý súbor opatrení zameraných na riešenie pandémie koronavírusu v celej EÚ, na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva.

K doposiaľ prijatým opatreniam patrí predovšetkým uvoľnenie investícií z kohéznych fondov EÚ v objeme 37 miliárd eur, ktoré umožnia členským štátom nakupovať zdravotnícke potreby, vyplácať mzdy lekárom a pomôcť malým a stredným podnikom, aby nemuseli prepúšťať svojich zamestnancov. Ďalej možno spomenúť vytvorenie vôbec prvej zdravotníckej rezervy RescEU a financovanie repatriácie štátnych príslušníkov EÚ, ktorí uviazli na rôznych miestach sveta. Vďaka mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa na palube 47 letov mohlo vrátiť domov do Európy 10 017 občanov EÚ.

Rozsah a dosah súčasnej výzvy si však vyžaduje ešte ráznejšiu a koordinovanejšiu odpoveď zameranú priamo na systémy zdravotnej starostlivosti – odpoveď, ktorá stavia na solidarite a posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ.

Dnešná iniciatíva doplní a doladí opatrenia, ktoré sme doposiaľ prijali. Vytvorením synergií a optimálnym využívaním úspor z rozsahu má prispieť k činnostiam, ktoré už zabezpečujú národné zdravotnícke orgány.

Ako funguje zdravotnícka rezerva rescEU?

  • Zdravotnícka rezerva sa bude nachádzať v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Tento členský štát bude zodpovedný za obstaranie vybavenia. Komisia prefinancuje 100 % tejto zdravotníckej rezervy. Distribúciu vybavenia bude riadiť Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, ktoré zabezpečí, aby sa vybavenie dostalo tam, kde je najviac potrebné.
  • Pôvodný rozpočet EÚ na túto rezervu predstavuje 80 miliónov eur, pričom použitie 70 miliónov eur z tejto sumy musia schváliť rozpočtové orgány.

Kto môže využiť strategickú rezervu kriticky dôležitých zdravotníckych prostriedkov v rámci nástroja rescEU?

  • Kapacity z rezervy rescEU sa poskytujú predovšetkým ako doplnok k vnútroštátnym kapacitám všetkých krajín, ktoré sú súčasťou mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Sú to všetky členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia a šesť zúčastnených štátov (Island, Nórsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Turecko).
  • Ak vnútroštátne kapacity vrátane kapacít, ktoré sú predbežne vyčlenené pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, nepostačujú na zabezpečenie účinnej reakcie na núdzovú situáciu, je možné aktivovať kapacity rescEU ako poslednú inštanciu a strategickú rezervu na európskej úrovni.
  • O podporu v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany môžu v zásade požiadať aj iné krajiny. Ak sa pomoc neponúkne spontánne alebo prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, v tretích krajinách možno použiť kapacity z rezervy rescEU, ako napríklad novovytvorené zásoby, ale len v prípade núdzovej situácie, ktorá má veľký vplyv na členské štáty alebo občanov EÚ.
  • Vzhľadom na súčasný vysoký dopyt po zdravotníckych kapacitách v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany z krajín, ktoré sa na mechanizme zúčastňujú, je však v tejto fáze nepravdepodobné, aby sa kapacity rescEU dali použiť na reakciu v krajinách, ktoré sa na mechanizme nezúčastňujú.

Ako plánujete informovať o vykonávaní projektu a vynakladaní finančných prostriedkov?

V záujme úplnej transparentnosti Komisia zriadi na svojom webovom sídle osobitný oddiel, kde bude podávať správy o dosiahnutom pokroku a o budúcich krokoch.

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia mobilizuje všetky dostupné zdroje na ochranu životov a živobytia

Koronavírus: Komisia mobilizuje všetky dostupné zdroje na ochranu životov a živobytia

Záchrana životov a podpora živobytia v týchto časoch akútnej krízy má najvyššiu prioritu. Komisia ďalej rozširuje svoju reakciu tým, že navrhuje zriadiť nástroj solidarity vo výške 100 miliárd EUR s cieľom pomôcť pracovníkom udržať si svoje príjmy a pomôcť podnikom udržať sa na trhu, nazvaný SURE. Takisto navrhuje presmerovať všetky dostupné štrukturálne fondy na reakciu na koronavírus.

Podpora bude určená aj poľnohospodárom, rybárom a najodkázanejším osobám. Všetky tieto opatrenia sú založené na súčasnom rozpočte EÚ a využijú sa všetky dostupné finančné prostriedky. Poukazujú na potrebu silného a flexibilného dlhodobého rozpočtu EÚ. Komisia vyvinie úsilie na zabezpečenie, aby EÚ mohla počítať s robustným rozpočtom, ktorý jej umožní začať s obnovou a dosiahnuť pokrok na ceste k oživeniu.

Pandémia koronavírusu je pre Európu skúškou, ktorá by pred niekoľkými týždňami bola nepredstaviteľná. Hĺbka a rozsah tejto krízy si vyžaduje reakciu, ktorá nemá obdobu, pokiaľ ide o rozsah, rýchlosť a solidaritu.

Komisia v posledných týždňoch prijala opatrenia s cieľom poskytnúť členským štátom všetku potrebnú flexibilitu, aby mohli finančne podporovať svoje systémy zdravotnej starostlivosti, podniky a pracovníkov. Prijala opatrenia na koordináciu, urýchlenie a posilnenie úsilia pri obstarávaní zdravotníckeho vybavenia a zamerala financovanie výskumu na vývoj vakcíny. Neprestajne pracovala na zaistení nerušeného pohybu tovaru a cezhraničných pracovníkov v celej EÚ, aby sa zaistilo fungovanie nemocníc, tovární a zásobovanie predajní. Naďalej pokračuje v podpore repatriácií občanov EÚ, ich rodinných príslušníkov a osôb s dlhodobým pobytom z celého sveta do Európy.

Komisia tieto opatrenia prijíma na základe presvedčenia, že jediné účinné riešenie krízy v Európe je založené na spolupráci, flexibilite a predovšetkým na solidarite.

Dnešné návrhy posúvajú reakciu na novú úroveň.

Predsedníčka von der Leyenová v reakcii na prijaté návrhy uviedla: „V tejto krízovej situácii, spôsobenej koronavírusom, musíme zareagovať čo najdôraznejšie. Musíme využiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Všetky finančné prostriedky, dostupné v rozpočte EÚ, budú presmerované na jej riešenie, všetky pravidlá budú uvoľnené, aby sa umožnilo rýchle a účinné čerpanie finančných prostriedkov. Týmto novým nástrojom solidarity zmobilizujeme 100 miliárd EUR na udržanie pracovných miest a zaistenie fungovania podnikov. Týmto opatrením spájame sily s členskými štátmi, aby sme chránili životy a živobytie občanov. Toto je európska solidarita.“

100 miliárd eur na zachovanie pracovných miest a zaistenie fungovania podnikov: iniciatíva SURE

Potrebujeme zmierniť ekonomický šok, aby bolo hospodárstvo EÚ pripravené znovu sa naštartovať, keď na to budú vhodné podmienky. Musíme preto zachovať pracovné miesta a zaistiť fungovanie podnikov. Všetky členské štáty majú alebo čoskoro budú mať režimy skráteného pracovného času na dosiahnutie tohto cieľa.

Odpoveďou Komisie na túto situáciu je SURE: nový nástroj, ktorý poskytne úvery až do výšky 100 miliárd EUR krajinám, ktoré to potrebujú na to, aby mohli pracovníci dostávať príjem a podniky si mohli udržať svojich zamestnancov. Vďaka týmto prostriedkom ľudia naďalej budú môcť platiť svoje nájomné, faktúry a potravinové nákupy, a zároveň prostriedky prispejú k zachovaniu veľmi potrebnej stability hospodárstva.

Úvery budú založené na zárukách poskytnutých členskými štátmi a budú smerovať tam, kde je ich použitie najnaliehavejšie. Všetky členské štáty budú môcť nástroj využiť, kľúčový význam však bude mať pre tie, ktoré sú najviac postihnuté.

Nástroj SURE bude podporovať režimy skráteného pracovného času a podobné opatrenia zamerané na pomoc členským štátom pri ochrane pracovných miest, zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb pred rizikom prepustenia a straty príjmu. Firmy budú môcť dočasne skrátiť pracovný čas zamestnancov alebo úplne pozastaviť prácu, a to s podporou príjmu od štátu za neodpracované hodiny. Samostatne zárobkovo činné osoby dostanú náhradu príjmu za súčasnú núdzovú situáciu.

  • Opatrenia zamerané na tých najodkázanejších – Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

Ako sa v celej Európe obmedzujú kontakty medzi ľuďmi, aby sa spomalilo šírenie vírusu, je ešte dôležitejšie, aby tí, ktorí pri napĺňaní svojich najzákladnejších potrieb závisia od iných, neboli odrezaní od pomoci. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby bude upravený tak, aby reagoval na túto výzvu: zavedie sa najmä používanie elektronických poukážok, aby sa znížilo riziko nákazy, ako aj možnosť kúpy ochranných prostriedkov pre osoby poskytujúce pomoc.

  • Podpora pre rybárov a poľnohospodárov

Európske poľnohospodárstva a rybné hospodárstvo majú zásadnú úlohu, keďže nám poskytujú potraviny, ktoré konzumujeme. Kríza ich tvrdo zasiahla a následne zasiahla naše potravinové dodávateľské reťazce a miestne hospodárstva, ktoré tento sektor podporuje.

Podobne ako v prípade štrukturálnych fondov bude aj využívanie Európskeho námorného a rybárskeho fondu pružnejšie. Členské štáty budú môcť poskytovať podporu:

  • rybárom na dočasné zastavenie rybolovných činností,
  • akvakultúrnym chovateľom na dočasné pozastavenie alebo obmedzenie produkcie a poskytnutie podpory,
  • a organizáciám výrobcov na dočasné uskladnenie produktov rybolovu a akvakultúry.

Komisia tiež čoskoro navrhne súbor opatrení na to, aby farmári a iní príjemcovia mohli získať potrebnú podporu prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky, napríklad v podobe dlhšieho času na podávanie žiadostí o podporu a dlhšieho času pre správne orgány na ich spracovanie, vyšších zálohových platieb na priame platby a platby na rozvoj vidieka, a väčšej pružnosti, pokiaľ ide o kontroly na mieste, aby sa čo najviac obmedzila potreba fyzického kontaktu a znížila administratívna záťaž.

Ochraňujeme naše hospodárstva a ľudí všetkými dostupnými prostriedkami

  • Presmerovanie všetkých finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na boj proti núdzovej situácii

Na riešenie dôsledkov krízy v oblasti verejného zdravia sa zmobilizujú všetky neviazané prostriedky z troch fondov politiky súdržnosti – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu.

Na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky mohli presmerovať tam, kde sú naliehavo potrebné, sa umožnia presuny medzi fondmi, ako aj medzi kategóriami regiónov a medzi politickými cieľmi. Okrem toho sa upustí od požiadaviek na spolufinancovanie, pretože členské štáty už využívajú všetky svoje prostriedky na boj proti kríze. Administratíva sa zjednoduší.

  • Nástroj núdzovej podpory

Európska únia nikdy vo svojej histórii nečelila zdravotnej kríze v takomto rozsahu, ktorá sa šíri takouto rýchlosťou. Prvou prioritou v reakcii na krízu je záchrana životov a uspokojenie potrieb našich systémov zdravotnej starostlivosti a zdravotníkov, ktorí každý deň robia zázraky v celej Únii.

Komisia intenzívne pracuje na zabezpečení dodávok ochranného vybavenia a pľúcnych ventilácií. Napriek intenzívnemu úsiliu výrobného priemyslu členské štáty stále v niektorých oblastiach čelia vážnemu nedostatku ochranného vybavenia a pľúcnych ventilácií. Takisto trpia nedostatkov liečebných zariadení a uvítali by, keby mohli presúvať pacientov do oblastí s väčším objemom zdrojov a zdravotnícky personál na najviac postihnuté miesta. Podpora bude potrebná aj na hromadné testovanie, zdravotnícky výskum, zavedenie nových spôsobov liečby a na výrobu, nákup a distribúciu vakcín v celej EÚ.

EÚ navrhuje využiť všetky zostávajúce finančné prostriedky z tohtoročného rozpočtu EÚ s cieľom pomôcť reagovať na potreby európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

Suma 3 miliardy EUR sa vloží do nástroja núdzovej podpory a 300 miliónov EUR z tejto sumy sa pridelí na program RescEU na podporu spoločných zásob vybavenia. Prvou prioritou by bolo riadenie krízy v oblasti verejného zdravia a zabezpečenie životne dôležitého vybavenia a dodávok, od ventilácií po osobné ochranné vybavenie, od mobilných zdravotníckych tímov po lekársku pomoc pre najzraniteľnejšie osoby vrátane tých, ktoré sú v utečeneckých táboroch. Druhou prioritou bude umožnenie rozšírenia úsilia o testovanie. Návrh by tiež umožnil Komisii obstarávať priamo v mene členských štátov.

Ďalšie plánované opatrenia

Podľa toho, ako sa situácia bude vyvíjať, bude Komisia v záujme jej najrýchlejšieho riešenia predkladať ďalšie návrhy a spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ.

Čítať ďalej...

EÚ a pätnásti členovia Svetovej obchodnej organizácie zavedú núdzový odvolací mechanizmus na urovnávanie obchodných sporov

EÚ a pätnásti členovia Svetovej obchodnej organizácie zavedú núdzový odvolací mechanizmus na urovnávanie obchodných sporov

EÚ a ďalší pätnásti členovia WTO sa dohodli na mechanizme, ktorý im umožní podávať odvolania a urovnávať vzájomné obchodné spory aj napriek súčasnej nečinnosti Odvolacieho orgánu WTO. Zavedenie tohto núdzového opatrenia vo WTO iniciovala EÚ, ktorá dôrazne a neochvejne podporuje systém obchodovania založený na pravidlách.

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti povedal: „ Touto dohodou si plníme politický záväzok, ktorý sme prijali na ministerskej úrovni v januári v Davose. Toto opatrenie má preklenúť dočasné znefunkčnenie Odvolacieho orgánu WTO pri urovnávaní obchodných sporov. Naša dohoda svedčí o tom, že EÚ a mnohé ďalšie krajiny považujú v čase krízy za najlepšiu možnosť spoluprácu. Naďalej sa budeme prioritne snažiť o obnovenie odvolacieho konania mechanizmu WTO na urovnávanie sporov. Dovtedy vyzývam ostatných členov WTO, aby sa zapojili do tejto otvorenej dohody, ktorá má kľúčový význam pre dodržiavanie a presadzovanie pravidiel medzinárodného obchodu.“

V dočasnom mechanizme odvolacieho rozhodcovského konania sa uplatňujú zvyčajné pravidlá odvolacieho konania WTO a kým sa plne nesfunkční Odvolací orgán WTO, môžu ho využívať všetci členovia organizácie, ktorí sa chcú zapojiť.

Dohoda zdôrazňuje, aký význam prikladajú zúčastnení členovia WTO – Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Čile, Kolumbia, Kostarika, Európska únia, Guatemala, Hongkong, Čína, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Singapur, Švajčiarsko a Uruguaj funkčnému dvojstupňovému mechanizmu urovnávania sporov WTO. Tento mechanizmus zaručuje, že obchodné spory možno vyriešiť v nestrannom a nezávislom rozhodovaní, ktoré má zásadný význam pre multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách.

Očakávame, že viacstranný dočasný mechanizmus odvolacieho rozhodcovského konania sa oficiálne oznámi WTO a sfunkční v nadchádzajúcich týždňoch, keď jednotliví členovia WTO ukončia svoje vnútorné postupy.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login