Európska komisia vydala najnovšie vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok za rok 2019. Z tabuľky vyplýva, že celkové rozdiely v spotrebiteľských podmienkach sa medzi jednotlivými regiónmi EÚ zmenšujú, že spotrebitelia si viac uvedomujú environmentálny vplyv svojich rozhodnutí a že spotrebiteľské pravidlá umožňujú dôverovať trhu.

Vĕra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: „Z najaktuálnejších údajov vyplýva, že viac než 70 % spotrebiteľov dôveruje obchodníkom v tom, že rešpektujú ich práva, no spotrebitelia sa zároveň domnievajú, že v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich dôvery je ešte stále čo zlepšovať. Nová dohoda pre spotrebiteľov navyše ďalej posilní postavenie spotrebiteľov a orgánov. Som rada, že môžem konštatovať, že spotrebitelia si pri nakupovaní čoraz viac uvedomujú environmentálne dôsledky svojich rozhodnutí. S blížiacou sa predvianočnou sezónou preto vyzývam všetkých spotrebiteľov, aby kupovali od dôveryhodných predajcov, informovali sa o svojich právach a aby nakupovali zodpovedne.“

Hlavné zistenia:

• V situácii, keď sme stále častejšie konfrontovaní s realitou otepľovania klímy a globálnej kontaminácie plastmi, sa prieskumom zistilo, že pri nakupovaní zohľadňuje environmentálny vplyv čoraz viac spotrebiteľov EÚ. Environmentálny vplyv si v EÚ najviac uvedomujú spotrebitelia v juhoeurópskych (59 %) a východoeurópskych krajinách (57 %). Jednoznačná väčšina maloobchodníkov (71 %) si myslí, že tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa týkajú výrobkov alebo služieb v ich odvetví, sú spoľahlivé.

• V západnej časti Európy bolo zaznamenané zhoršenie spotrebiteľských podmienok, no v iných častiach EÚ sa tieto podmienky naďalej zlepšujú, pričom krajiny na juhu a východe EÚ zaznamenali zníženie rozdielu oproti priemeru EÚ. Rozdiel medzi krajinou s najvyšším hodnotením (Švédsko, 71 %) a krajinou s najnižším hodnotením (Chorvátsko, 53 %) je však naďalej značný.

• Viac než 70 % spotrebiteľov EÚ dôveruje maloobchodníkom, že rešpektujú ich spotrebiteľské práva. Odzrkadlením tohto trendu je to, že za jednoduché považuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa viac než 70 % maloobchodníkov. Väčšina maloobchodníkov v EÚ navyše pozitívne hodnotí presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov vo svojom odvetví. Najlepšie hodnotenie zaznamenalo presadzovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov, pri ktorom tri štvrtiny maloobchodných predajcov uviedlo, že oceňujú, že na dodržiavanie týchto právnych predpisov priebežne dohliadajú verejné orgány.

• Kupovanie spotrebných výrobkov na internete dosiahlo v roku 2018 približne 60 % úroveň a jeho podiel sa naďalej zvyšuje, a to aj napriek tomu, že v tejto oblasti boli medzi jednotlivými krajinami zaznamenané výrazné rozdiely – v Dánsku bola táto úroveň 84 %, pričom v Rumunsku a Bulharsku to bolo približne 20 %. Dôvera spotrebiteľov v cezhraničné nakupovanie z iných krajín EÚ (48 %) je však výrazne nižšia než v internetové nakupovanie v domácej krajine (72 %).

Súvislosti

Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok monitoruje vnútroštátne podmienky pre spotrebiteľov v troch oblastiach:

1. znalosti a dôvera

2. súlad s predpismi a ich presadzovanie

3. sťažnosti a riešenie sporov

Takisto ponúka aj prehľad o tom, aký pokrok bol dosiahnutý v integrácii maloobchodného trhu EÚ a v oblasti elektronického obchodu. Hlavnými zdrojmi údajov pre túto hodnotiacu tabuľku sú reprezentatívne prieskumy uskutočňované medzi spotrebiteľmi a maloobchodníkmi v členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku.

Ďalšie informácie

Ďalšie informácie o hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských podmienok, jej vydaní za rok 2019 a súvisiace informačné prehľady sú k dispozícii tu

Komisia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predložili správu o iniciatíve, ktorá bola spustená v roku 2017 s cieľom pomôcť 12 regiónom a členským štátom EÚ pri dosahovaní priemyselnej transformácie a zachovávaní vlastných špecifík v globalizovanom hospodárstve.

Tímom expertov OECD a Komisie sa v spolupráci so spomínanými desiatimi regiónmi a dvoma členskými štátmi podarilo určiť príčiny nedostatočnej tvorby pracovných miest a pomalšieho hospodárskeho rastu v týchto oblastiach. Cieľom bolo posilniť ich dlhodobé rozvojové stratégie vychádzajúce z oblastí vyznačujúcich sa výraznou konkurencieschopnosťou, teda z ich aktív v oblasti tzv. inteligentnej špecializácie. V týchto stratégiách sú obsiahnuté otázky sociálnej spravodlivosti, modernizácie hospodárstva, ako aj ambície v oblasti klímy. V správe vychádzajúcej z nadobudnutých skúseností sa uvádza súbor nástrojov, ktoré budú vnútroštátnym a regionálnym orgánom slúžiť pri riešení konkrétnych problémov spôsobených prekážkami brániacimi priemyselnej transformácii v piatich kľúčových oblastiach.

Komisár pre susedskú politiku, rozšírenie a regionálnu politiku Johannes Hahn v tejto súvislosti uviedol: „Sú to práve naše regióny, v ktorých sa začína prosperita a blahobyt na úrovni EÚ. V priebehu dvoch rokov sa tímy expertov Komisie a OECD spoločne s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi usilovali pomôcť regiónom riešiť výzvy inovácie, dekarbonizácie, digitalizácie a rozvoja zručností v prospech pracovných miest potrebných v budúcnosti. Ide o štyri hlavné oblasti transformácie, ktorá je zdrojom rovnocenných príležitostí pre všetkých.“

Komisia identifikovala týchto päť hlavných priorít, pri ktorých uvádzame príklady súvisiacich politických výziev a reakcií uvedených v správe:

1. Príprava na pracovné miesta zajtrajška

Výzva: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v novovznikajúcich hospodárskych odvetviach

Reakcie v kontexte politiky: predvídanie potrieb v oblasti zručností v záujme priemyselnej transformácie; posilnenie kapacity podnikov riešiť svoje potreby v oblasti ľudských zdrojov; zapojenie miestnych zainteresovaných strán do plánovania a navrhovania regionálnych iniciatív týkajúcich sa zručností

2. Rozšírenie inovačného záberu a šírenie inovácií

Výzva: Nedostatok inovačnej kapacity v malých a stredných podnikoch

Reakcie v kontexte politiky: urýchlenie digitálnej transformácie; rozširovanie podnikateľských inovačných sietí a podpora klastrov; posilnenie väzieb medzi akademickou a miestnou podnikateľskou obcou

3. Podpora podnikania a zapojenia súkromného sektora

Výzva: Obmedzený prístup k podnikateľským zručnostiam a sieťam v prípade začínajúcich a rozširujúcich sa inovačných podnikov (tzv. startupov a scaleupov).

Reakcie v kontexte politiky: podpora podnikateľov poskytovaním informácií, odbornej prípravy, odborného vedenia a mentoringu, posilnenie podnikateľských sietí, zvýšenie účasti startupov a MSP na kolaboratívnom výskume

4. Proces transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo

Výzva: Zosúladenie dlhodobého charakteru transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo s krátkodobými hospodárskymi opatreniami

Reakcie v kontexte politiky: podpora energetickej transformácie v miestnom kontexte prostredníctvom systémov finančnej podpory; začlenenie transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo do širších stratégií regionálneho rozvoja

5. Podpora inkluzívneho rastu:

Výzva: Územné rozdiely a prepojenia

Reakcie v kontexte politiky: podpora územnej spolupráce prostredníctvom partnerstiev medzi mestami a vidieckymi oblasťami; zabezpečenie digitálnej konektivity a digitálnych služieb vo vzdialených regiónoch. Táto správa a jej odporúčania budú slúžiť ako podklady pri príprave budúcich programov politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027, v rámci ktorých sú k dispozícii finančné prostriedky na výskum, inovácie, digitalizáciu a podporu malých a stredných podnikov v objeme viac ako 90 miliárd EUR