Uplatňovanie práva EÚ v roku 2020: ochrana našich dohodnutých pravidiel a spoločných hodnôt počas pandémie

Európska komisia prijala výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, v ktorej opisuje, ako monitorovala a presadzovala dodržiavanie práva EÚ v roku 2020, a prezentuje výsledky členských štátov v rôznych oblastiach politiky. V správe sa zohľadňuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a vysvetľuje sa v nej, aké opatrenia Komisia prijala na ochranu práv, slobôd a živobytia ľudí a podnikov v celej Únii.

V roku 2020 Komisia otvorila celkom 903 nových prípadov nesplnenia povinnosti. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2019, kedy bolo otvorených 797 nových prípadov. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2020 Dánsko, Fínsko, Írsko a Holandsko, zatiaľ čo najväčší počet mali Bulharsko, Taliansko, Malta a Grécko.

Presadzovanie práva EÚ počas pandémie

Účinné presadzovanie práva EÚ je pre európskych občanov dôležité, pretože pomáha zabezpečiť, aby mohli využívať práva a výhody, ktoré im z neho vyplývajú. To bolo ešte dôležitejšie počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorá mala nepopierateľný vplyv na uplatňovanie práva EÚ. Mnohé členské štáty napríklad jednostranne zaviedli obmedzenia vývozu liekov, ochranných prostriedkov a iných výrobkov relevantných pre boj s ochorením COVID-19. V náležitých prípadoch Komisia riešila tieto obmedzenia naliehavými postupmi v prípade nesplnenia povinnosti. Okrem toho začala konania o nesplnení povinnosti proti 11 členským štátom za to, že nechránili práva spotrebiteľov, ktorí si kúpili balíky cestovných služieb a po zrušení ich ciest v dôsledku ochorenia COVID-19 nedostali primeranú náhradu. 

Napriek tomu, že Komisia hľadala spôsoby, ako znížiť zaťaženie členských štátov pri postupoch v prípade nesplnenia povinnosti (napríklad uplatňovaním dlhších lehôt na odpovede), správne uplatňovanie práva EÚ je mimoriadne dôležité aj v čase krízy.

Uprednostňovanie oblastí politiky dôležitých pre každodenný život Európanov

V roku 2020 Komisia naďalej presadzovala pravidlá EÚ vo všetkých oblastiach politiky. Dôraz kládla na tie, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život občanov a podnikov, ako je životné prostredie, mobilita, doprava a energetika. Prípady týkajúce sa týchto oblastí spoločne predstavovali polovicu všetkých prípadov. Komisia napríklad prijala opatrenia proti členským štátom za nedodržiavanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa čistého ovzdušia a pitnej vody, práv cestujúcich na získanie náhrady za zrušené cesty alebo bezpečnosti dopravy.

Základom presadzovania práva EÚ je spolupráca. Európska komisia preto aktívne podporuje členské štáty pri vykonávaní práva EÚ formou usmernení a dialógu. V roku 2020 Komisia vydala niekoľko osobitných usmerňujúcich dokumentov pre rôzne oblasti politiky vrátane núdzovej pomoci EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, práv cestujúcich, leteckej bezpečnosti a koordinovanej hospodárskej reakcie na pandémiu.

Boj proti oneskorenej transpozícii smerníc EÚ

Aby občania a podniky mohli využívať všetky výhody práva EÚ, členské štáty musia európske smernice urýchlene transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov, a to v dohodnutých lehotách.

Viac ako polovica všetkých konaní o nesplnení povinnosti v roku 2020 súvisela s neskorou transpozíciou smerníc. Ich počet významne vzrástol zo 406 prípadov v roku 2019 na 599 v roku 2020. Najvyšší počet nových prípadov oneskorenej transpozície za posledných päť rokov bol zaznamenaný v roku 2016 (847 prípadov). V záujme včasnej a správnej transpozície Komisia naďalej poskytovala členským štátom pomoc vo forme usmerňujúcich dokumentov, špecializovaných webových stránok, ako aj výmeny osvedčených postupov na zasadnutiach expertných skupín alebo seminároch.

Pokiaľ ide o prípady oneskorenej transpozície, najväčší počet otvorených prípadov mali Spojené kráľovstvo*, Portugalsko, Belgicko a Cyprus, zatiaľ čo najmenej takýchto nových konaní sa začalo voči Dánsku, Švédsku, Írsku, Litve, Malte a Holandsku.

Súvislosti

Na základe žiadosti Európskeho parlamentu predkladá Komisia od roku 1984 každoročne správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v predchádzajúcom roku. Európsky parlament vždy následne prijíma k správe Komisie uznesenie.

Komisia sa prioritne zameriava na problémy, v prípade ktorých by opatrenia na presadzovanie práva mohli priniesť skutočné zmeny a pridanú hodnotu pre jednotlivcov a podniky. V rámci rozdelenia povinností medzi európskymi inštitúciami práve ona vo všeobecnosti zodpovedá za začatie legislatívneho procesu. O jej návrhoch rozhodujú Rada a Európsky parlament. Členské štáty zasa zodpovedajú za včasné a správne uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku. Komisia tento kruh uzatvára: po prijatí jej návrhov vo forme právnych predpisov EÚ monitoruje, či členské štáty uplatňujú tieto právne predpisy správne, a v opačnom prípade podniká opatrenia.

Ďalšie informácie

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Prehľad o EÚ-28

 

* Dňa 1. februára 2020 nadobudla platnosť dohoda o vystúpení, v ktorej sa stanovujú opatrenia týkajúce sa riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, a Spojené kráľovstvo sa formálne stalo treťou krajinou. V dohode o vystúpení sa stanovilo prechodné obdobie, ktoré sa začalo 1. februára 2020 a skončilo 31. decembra 2020. Ak nebolo stanovené inak, počas uvedeného prechodného obdobia sa právo Únie naďalej uplatňovalo na Spojené kráľovstve vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Každý odkaz na členské štáty v tejto správe by sa preto mal chápať tak, že zahŕňa aj Spojené kráľovstvo.

Čítať ďalej...

Ochrana rozpočtu EÚ: Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna

Komisia oficiálne potvrdila, že Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Blížime sa do cieľa: čoskoro začne fungovať historicky prvý nezávislý úrad EÚ, ktorého úlohou bude vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ. Európski prokurátori budú od 1. júna pod spoľahlivým vedením Laury Kövesiovej zasahovať proti zločincom a starať sa o to, aby sa pre korupciu či podvody nestratilo ani jediné euro.“

Didier Reynders, komisár pre spravodlivosť, v tejto súvislosti uviedol: „Vytvorením Európskej prokuratúry sa začína nová etapa v histórii európskej integrácie. Hlavným poslaním tohto európskeho orgánu je chrániť finančné prostriedky EÚ pred zločincami v záujme spoločného záujmu našich občanov. Európska prokuratúra bude sledovať vykonávanie programu NextGenerationEU a dôsledne dozerať na to, aby sa finančné prostriedky plne využívali na pomoc našim hospodárstvam pri zotavovaní sa z krízy.“

Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Ide o prvú nadnárodnú prokuratúru. Vyšetruje a stíha nasledujúce druhy podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ:

  • podvody týkajúce sa výdavkov a príjmov,
  • podvody súvisiace s DPH (ak sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov a hodnoty viac ako 10 miliónov eur),
  • pranie špinavých peňazí z aktív pochádzajúcich zo sprenevery rozpočtu EÚ,
  • aktívna a pasívna korupcia alebo sprenevera, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,
  • účasť v zločineckej organizácii, ak je jej činnosť zameraná na páchanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Tento nový orgán Únie môže tiež vyšetrovať a stíhať akúkoľvek inú nezákonnú činnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ.

Európska prokuratúra bude viesť svoje vyšetrovania a trestné stíhania úplne nezávisle od Komisie, iných inštitúcií a orgánov EÚ, ako aj od členských štátov. Bude dopĺňať prácu ostatných orgánov a agentúr EÚ, ako sú OLAF, Eurojust a Europol, a takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú. Očakáva sa, že Európska prokuratúra vyšetrí približne 3 000 prípadov ročne.

Súvislosti

Európska prokuratúra zriadená nariadením (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017 a financovaná z rozpočtu EÚ je prvou nadnárodnou prokuratúrou poverenou vyšetrovaním a stíhaním trestných činov. V súčasnosti sa na posilnenej spolupráci zúčastňuje 22 členských štátov EÚ. Ústredie Európskej prokuratúry, ktorú vedie hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová, sa nachádza v Luxemburgu. Pôsobí tu jeden európsky prokurátor za každý zúčastnený členský štát a ďalší zamestnanci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto nezávislého orgánu sú aj európski delegovaní prokurátori so sídlom v členských štátoch.

Ďalšie informácie

Čítať ďalej...

Akčný plán pre európsku demokraciu: posilnenie demokracie v EÚ

So zámerom čeliť výzvam, ktoré pre naše demokratické systémy predstavuje narastajúci extrémizmus a pocit vzdialenosti medzi občanmi a politikmi, sa v akčnom pláne stanovujú opatrenia na podporu slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie slobody médií a boj proti dezinformáciám. Konkrétnejšie, Komisia navrhne právne opatrenia týkajúce sa politickej reklamy, ktoré sa budú zaoberať otázkou sponzorov plateného obsahu a výrobných a distribučných kanálov vrátane online platforiem, inzerentov a subjektov poskytujúcich politické poradenstvo, pričom objasní ich príslušné zodpovednosti. Komisia takisto odporučí opatrenia na riešenie problematiky bezpečnosti novinárov a predloží iniciatívu na ich ochranu pred strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti. Komisia bude navyše usmerňovať úsilie o prepracovanie existujúceho Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, sprísnenie požiadaviek na online platformy a zavedenie dôsledného monitorovania a dohľadu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „S prebiehajúcou digitálnou revolúciou musia mať občania možnosť voľby v prípadoch, v ktorých je možné slobodne vyjadriť názory. Skutočnosť treba odlišovať od výmyslov a slobodné médiá a občianska spoločnosť musia mať možnosť zapojiť sa do otvorenej diskusie bez toho, aby do toho niekto zasahoval so zlými úmyslami. Preto EÚ prijíma opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť odolnosť našich demokracií v EÚ.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Demokraciu nemožno považovať za samozrejmosť; je potrebné ju rozvíjať a chrániť. Cieľom nášho plánu je chrániť a podporovať zmysluplnú účasť občanov a umožniť im prijímať rozhodnutia vo verejnom priestore slobodne, bez manipulácie. Musíme aktualizovať pravidlá, aby sme mohli využiť príležitosti a výzvy digitálneho veku. V pláne sa navrhujú opatrenia na zvýšenie ochrany novinárov a na boj proti dezinformáciám a zasahovaniu, a to pri zabezpečení plnej ochrany slobody prejavu.

S prebiehajúcou digitálnou revolúciou musia mať občania možnosť voľby v prípadoch, v ktorých je možné slobodne vyjadriť názory, odlíšiť skutočnosti od výmyslov a keď sa slobodné médiá a občianska spoločnosť môžu zapojiť do otvorenej diskusie bez toho, aby do toho niekto zasahoval so škodlivými úmyslami. Výzvy, ktorým EÚ čelí, sa na jej hraniciach nezastavujú, a tak akékoľvek opatrenie prijaté doma bude mať vplyv aj v zahraničí.

V akčnom pláne pre európsku demokraciu sa stanovujú opatrenia založené na troch hlavných pilieroch:

  1. Podpora slobodných a spravodlivých volieb

Komisia navrhne právne predpisy o transparentnosti sponzorovaného politického obsahu („politická reklama“). Komisia takisto zreviduje pravidlá financovania európskych politických strán. Prostredníctvom európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb posilní Komisia spoluprácu medzi členskými štátmi a spustí nový operačný mechanizmus, ktorý podporí efektívnu a včasnú výmenu informácií o otázkach týkajúcich sa integrity volieb, ako je kybernetická bezpečnosť volieb.

Komisia zorganizuje podujatie na vysokej úrovni, na ktorom sa stretnú zástupcovia rôznych orgánov s cieľom riešiť výzvy súvisiace s volebnými procesmi, ako aj umožniť občanom zúčastňovať sa na demokratickom procese ako voliči a kandidáti. Zdravá demokracia závisí od angažovanosti občanov a aktívnej občianskej spoločnosti, a to nielen v čase volieb. Na tento účel sa v akčnom pláne podporuje využívanie štrukturálnych fondov EÚ a finančných prostriedkov dostupných v rámci nového programu Kreatívna Európa a zdôrazňuje sa význam aktívnej účasti mladých ľudí, ktorá je kľúčovým prvkom stratégie EÚ pre mládež. EÚ takisto posilní kapacity volebných pozorovateľských misií EÚ v tretích krajinách.

  1. Posilnenie slobody médií a pluralizmu

V posledných rokoch sa bezpečnosť novinárov naďalej zhoršovala – vo viacerých členských štátoch narastajú fyzické a online hrozby a útoky na novinárov. Komisia preto v roku 2021 navrhne odporúčanie týkajúce sa bezpečnosti novinárov, v ktorom bude osobitnú pozornosť venovať hrozbám namiereným proti novinárkam, a iniciatívu na potlačenie zneužívania súdnych sporov proti účasti verejnosti. Komisia bude takisto úzko spolupracovať s členskými štátmi prostredníctvom štruktúrovaného dialógu a zabezpečí udržateľné financovanie projektov právnej a praktickej pomoci novinárom v EÚ aj inde vo svete. Komisia napokon predloží aj ďalšie opatrenia na podporu plurality médií a na posilnenie transparentnosti vlastníctva médií a štátnej reklamy, okrem iného prostredníctvom nového monitoru vlastníctva médií.

Akčný plán pre európsku demokraciu úzko súvisí s akčným plánom pre mediálny a audiovizuálny sektor, ktorého cieľom je pomôcť oživiť toto odvetvie a naplno využiť prínosy digitálnej transformácie.

  1. Boj proti dezinformáciám

V akčnom pláne sa navrhuje zlepšenie existujúceho súboru nástrojov EÚ na boj proti zahraničnému zasahovaniu vrátane nových nástrojov, ktoré umožňujú ukladať páchateľom sankcie. Komisia bude v súlade s pripravovaným aktom o digitálnych službách usmerňovať úsilie o prepracovanie Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií na koregulačný rámec povinností a zodpovednosti online platforiem. Komisia na tento účel vydá na jar 2021 usmernenia na zlepšenie kódexu postupov a stanoví spoľahlivejší rámec na monitorovanie jeho vykonávania. Komisia a vysoký predstaviteľ prijmú aj ďalšie opatrenia na posilnenie odolnosti našich spoločností a podporu medzinárodných partnerstiev.

Ďalšie kroky

Komisia bude akčný plán pre európsku demokraciu postupne vykonávať do roku 2023 – roku pred voľbami do Európskeho parlamentu. Komisia potom posúdi dosiahnutý pokrok a potrebu ďalších krokov.

Komisia bude naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou, ako aj so širokým okruhom vnútroštátnych aktérov, verejných aj súkromných, nad rámec vládnych orgánov, keďže všetci títo aktéri majú kľúčový význam pre posilnenie odolnosti našich demokracií.

Súvislosti

Tento akčný plán pre európsku demokraciu spolu s novým európskym mechanizmom právneho štátu, novou stratégiou na posilnenie uplatňovania charty základných práv a akčným plánom pre mediálny a audiovizuálny sektor, ako aj s balíkom opatrení na podporu a ochranu rovnosti v celej EÚ budú hlavnou hnacou silou a stimulom pre európsku demokraciu s cieľom čeliť výzvam digitálneho veku. Záväzok k demokracii je zakotvený aj vo vonkajšej činnosti EÚ a je ústredným pilierom jej spolupráce s pristupujúcimi a susednými krajinami.

Akčný plán pre európsku demokraciu je jednou z hlavných iniciatív pracovného programu Komisie na rok 2020, ktorý bol oznámený v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej.

Viac informácií

Akčný plán pre európsku demokraciu – Webové sídlo

Akčný plán pre európsku demokraciu – Prehľad

Akčný plán pre európsku demokraciu – Otázky a odpovede

Akčný plán pre európsku demokraciu – Výsledky verejnej konzultácie

Iniciatíva na ochranu pred strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti – Výzva pre odborníkov

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login