Zobrazenie položiek podľa značky: práca

Zverejnené v Aktuality
marec 2, 2021

Ochrana ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem: Komisia začína prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi

Komisia začína prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi o tom, ako zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Práca pre platformy sa v EÚ rýchlo rozvíja v stále väčšom počte podnikateľských odvetví. Môže ponúknuť väčšiu flexibilitu, pracovné príležitosti a dodatočné príjmy, a to aj pre ľudí, ktorí by mohli mať ťažkosti so vstupom na tradičný trh práce. Niektoré druhy práce pre platformy sa však spájajú aj s neistými pracovnými podmienkami, čo sa odráža v nedostatočnej transparentnosti a predvídateľnosti zmluvných dojednaní, problémoch v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia a nedostatočnom prístupe k sociálnej ochrane. K ďalším výzvam súvisiacim s prácou pre platformy patrí jej cezhraničný rozmer a otázka algoritmického riadenia.

Kríza spôsobená koronavírusom urýchlila digitálnu transformáciu a rozšírenie obchodných modelov založených na platformách na vnútornom trhu. Niektoré platformy zohrali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prístupu k službám počas zákazov vychádzania. V dôsledku sanitárnej krízy sa zároveň ešte viac zvýraznila zraniteľná situácia ľudí pracujúcich v oblastiach, ako je hospodárstvo založené na platformách, a to z hľadiska vystavenia zdravotným a bezpečnostným rizikám, ako aj obmedzeného prístupu k sociálnej ochrane a dávkam.

Tento vývoj a cezhraničný charakter digitálnych platforiem ešte viac zdôraznili potrebu iniciatívy na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem.

Cieľom tejto prvej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi je vyzvať európskych sociálnych partnerov, aby vyjadrili svoje názory na potrebu a smerovanie možných opatrení EÚ na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Konzultácia bude prebiehať aspoň šesť týždňov.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová uviedla: „Digitálny vek ponúka podnikom, spotrebiteľom a občanom obrovské príležitosti. Platformy môžu ľuďom pomôcť nájsť si nové pracovné miesta a preskúmať nové podnikateľské nápady. Zároveň musíme zabezpečiť, aby boli naše európske hodnoty v digitálnom hospodárstve dobre integrované. Musíme zaistiť, aby tieto nové spôsoby práce zostali udržateľné a spravodlivé.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: „V rámci digitálnej transformácie nemôžeme zabúdať na základné zásady nášho európskeho sociálneho modelu. Mali by sme čo najlepšie využiť potenciál vytvárania pracovných miest, ktorý prinášajú digitálne pracovné platformy, a zároveň zabezpečiť dôstojnosť, rešpekt a ochranu ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Názory sociálnych partnerov v tejto oblasti budú mať kľúčový význam pri navrhovaní vyváženej iniciatívy v oblasti práce pre platformy v EÚ.“

Súvislosti

Predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach zdôraznila, že „Digitálna transformácia so sebou prináša rýchlu zmenu, ktorá ovplyvňuje naše trhy práce.“ Zaviazala „sa zaoberať spôsobmi, ako zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem“.

V oznámení o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie sa opisujú rôzne príležitosti a výzvy, ktorým čelí Európa v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy, digitalizáciou a demografickými zmenami, a zdôrazňuje sa, že je potrebné, aby boli tieto transformácie spravodlivé a sociálne. Takisto sa v ňom uvádza, že udržateľný rast hospodárstva založeného na platformách si vyžaduje zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem.

V pracovnom programe Komisie na rok 2021 bola oznámená legislatívna iniciatíva v oblasti zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov platforiem do konca roka 2021. Touto iniciatívou sa podporí vykonávanie zásad uvedených v Európskom pilieri sociálnych práv.

V článku 154 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje dvojfázová konzultácia so sociálnymi partnermi o návrhoch v oblasti sociálnej politiky na základe článku 153 ZFEÚ. Pokiaľ sa sociálni partneri nerozhodnú začať medzi sebou rokovania po prvej alebo druhej fáze konzultácií, Komisia plánuje do konca roka predložiť legislatívnu iniciatívu.

Viac informácií

Prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi

Otázky a odpovede: Prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy

Čítať ďalej...

Zverejnené v Aktuality
november 4, 2020

Podpora sociálne trhového hospodárstva EÚ: primeraná minimálna mzda pre pracovníkov vo všetkých členských štátoch

Komisia navrhuje smernicu EÚ, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž.

Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí Valdis Dombrovskis k tomu dodal: „Je dôležité zabezpečiť, aby mali z oživenia hospodárstva prospech aj pracovníci s nízkymi mzdami. Týmto návrhom chceme zabezpečiť, aby pracujúci v EÚ zarábali mzdu, ktorá im zaručí dôstojný život, bez ohľadu na to, kde pracujú. Pri rokovaniach o mzdách na vnútroštátnej a miestnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu sociálni partneri. Podporujeme ich slobodu rokovať o mzdách samostatne, a v prípadoch, keď to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý členské štáty usmerní pri stanovovaní minimálnych miezd.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Rámec pre minimálnu mzdu pri plnom rešpektovaní národných kompetencií a tradícií

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy.

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh Komisie sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch.

Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda.

Súvislosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prisľúbila, že na začiatku svojho mandátu predloží právny nástroj, ktorý pracovníkom v Únii zabezpečí spravodlivú minimálnu mzdu, a tento sľub zopakovala vo svojom prvom prejave o stave Únie 16. septembra 2020.

Právo na primeranú minimálnu mzdu je zakotvené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 v Göteborgu spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada v mene všetkých členských štátov a Európska komisia.

Dnešný návrh smernice vychádza z článku 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ktorý sa týka pracovných podmienok. Nadväzuje na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi, ktorá sa uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Tento návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.