Európsky parlament a Rada dospeli k predbežnej politickej dohode o novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktorá bude spravodlivejšia, zelenšia, viac ohľaduplná k zvieratám a pružnejšia. Ambicióznejšie ciele v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ktoré sú v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, sa majú začať plniť od januára 2023. V rámci novej SPP sa takisto zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie podpory, najmä pre malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov.

Pravidlá na úrovni EÚ budú jednoduchšie. Každý členský štát na ich základe vypracuje strategický plán vykonávania tejto politiky v nasledujúcich piatich rokoch. Každý členský štát tak bude môcť zohľadniť miestne podmienky a zamerať sa na výkonnosť.

Výkonný podpredseda Komisie Frans Timmermans v tejto súvislosti vyhlásil: „V priebehu rokovaní sa Komisia snažila zabezpečiť, aby nová spoločná poľnohospodárska politika podporovala Európsku zelenú dohodu. Dnešná dohoda predstavuje začiatok skutočného posunu v prístupe k poľnohospodárstvu v Európe. V nadchádzajúcich rokoch budeme chrániť mokrade a rašeliniská, vyhradíme viac poľnohospodárskej pôdy na biodiverzitu, budeme podporovať ekologické poľnohospodárstvo, vytvoríme nové zdroje príjmov pre poľnohospodárov prostredníctvom uhlíkového poľnohospodárstva a začneme odstraňovať nerovnosti v rozdeľovaní podpory príjmov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Som rád, že sme dosiahli politickú dohodu o novej SPP v dostatočnom predstihu pred začiatkom jej vykonávania v roku 2023. Nová SPP prepája vyššie ambície v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat so spravodlivejším rozdelením platieb, najmä pre malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov. Pevne verím, že členské štáty vypracujú ambiciózne strategické plány SPP, ktoré budú v súlade s našimi cieľmi a ktoré našim poľnohospodárom poskytnú vhodné nástroje na ich podporu pri prechode na udržateľný potravinový systém.“

Spravodlivejšia SPP

• Súčasťou SPP bude po prvý raz sociálna podmienenosť. To znamená, že prijímatelia podpory v rámci SPP budú musieť dodržiavať prvky európskeho sociálneho a pracovného práva, aby mohli získať finančné prostriedky v rámci SPP.
• Prerozdelenie podpory príjmov bude povinné. Členské štáty prerozdelia aspoň 10 % v prospech menších poľnohospodárskych podnikov a vo svojom strategickom pláne opíšu, ako to plánujú urobiť.
• V prípade podpory pre mladých poľnohospodárov bude platiť nová povinná minimálna úroveň na podporu príjmu mladých poľnohospodárov (do veku 40 rokov) v rámci SPP, a to na úrovni 3 % rozpočtov členských štátov. To by mohlo zahŕňať pomoc na podporu príjmu, investičnú pomoc a pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov.

Zelenšia SPP

V rámci novej SPP sa bude podporovať prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo s vyššími ambíciami v oblasti klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. To umožní jej vykonávanie prostredníctvom národných strategických plánov, a to v súlade s Európskou zelenou dohodou a jej stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou v oblasti biodiverzity. Takisto sa zavádzajú nové nástroje, ktoré v kombinácii s novým spôsobom práce umožnia účinnejšie a cielenejšie dosahovanie výsledkov v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat:

• Súlad s Európskou zelenou dohodou: Nová SPP bude v plnej miere integrovať právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Plány SPP prispejú k cieľom stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity a budú aktualizované s cieľom zohľadňovať zmeny právnych predpisov týkajúcich sa klímy životného prostredia, ktoré vyplývajú z Európskej zelenej dohody.
• Podmienenosť: Minimálne požiadavky, ktoré budú musieť prijímatelia prostriedkov v rámci SPP splniť, aby mohli získať podporu, sú teraz ambicióznejšie. Napríklad v každom poľnohospodárskom podniku sa vyčlenia aspoň 3 % ornej pôdy na biodiverzitu a neproduktívne prvky, pričom existuje možnosť zvýšiť tento podiel na 7% vďaka podpore z ekologických režimov. Budú sa chrániť všetky mokrade a rašeliniská.
• Členské štáty budú musieť povinne ponúkať ekologické režimy. Prostredníctvom tohto nového nepovinného nástroja sa budú poľnohospodári odmeňovať za postupy šetrné ku klíme a k životnému prostrediu (ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia, integrovaná ochrana proti škodcom atď.), ako aj za zlepšenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Členské štáty musia vyčleniť najmenej 25 % svojho rozpočtu na podporu príjmov na ekologické režimy, čo predstavuje celkom 48 miliárd eur z rozpočtu na priame platby.
• Najmenej 35 % finančných prostriedkov na rozvoj vidieka sa pridelí na agroenvironmentálne záväzky, ktoré podporujú postupy šetrné k životnému prostrediu a klíme a zamerané na zlepšovanie dobrých životných podmienok zvierat.
• Rozpočet SPP významne prispeje k celkovým výdavkom Únie na klímu. V záujme reálneho a spoľahlivého vyčíslenia tohto príspevku Komisia navrhne do roku 2025 diferencovaný prístup, ktorý pôjde nad rámec existujúcich metód.

Pružnejšia SPP

Nová SPP zavádza nový spôsob práce, v rámci ktorého každý členský štát vypracuje národný strategický plán SPP a uvedie v ňom, ako sa dosiahnu ciele SPP, ako aj ciele Európskej zelenej dohody opísané v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii v oblasti biodiverzity.

Nová SPP sa okrem toho zameriava na výkonnosť vďaka týmto prvkom:

• Jednoduchšie pravidlá na úrovni EÚ.

• Členské štáty budú od roku 2024 Komisii predkladať výročnú správu o výkonnosti, v súvislosti s ktorou sa bude organizovať výročné hodnotiace zasadnutie.
• Komisia vykoná v roku 2025 a 2027 preskúmanie výkonnosti strategických plánov SPP, na základe ktorého môže v prípade potreby následne vyzvať členské štáty, aby prijali opatrenia.
• Súbor spoločných ukazovateľov na monitorovanie vykonávania SPP a posudzovanie výkonnosti strategických plánov SPP.

Posilnenie postavenia poľnohospodárov v konkurencieschopnom agropotravinárskom odvetví

• Nová SPP si zachováva všeobecné zameranie na trh, v rámci ktorého poľnohospodárske podniky EÚ reagujú na trhové signály a zároveň využívajú obchodné príležitosti mimo EÚ.
• Zároveň posilňuje postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci tým, že rozširuje možnosti poľnohospodárov na to, aby mohli spájať sily, a to aj prostredníctvom určitých výnimiek z práva hospodárskej súťaže.
• Vytvorí sa nová poľnohospodárska rezerva s ročným rozpočtom minimálne 450 miliónov eur, z ktorej sa budú čerpať prostriedky na financovanie trhových opatrení v čase krízy.

Ďalšie kroky

Novú SPP, ktorá zahŕňa tri nariadenia (horizontálne nariadenie, nariadenie o strategických plánoch a nariadenie o spoločnej organizácii trhov), musí formálne schváliť Európsky parlament a prijať Rada, aby mohla nadobudnúť účinnosť.

Pokiaľ ide o strategické plány SPP, členské štáty môžu ich návrhy predložiť do 31. decembra 2021. Komisia bude mať následne šesť mesiacov na ich posúdenie a schválenie. Plány následne nadobudnú účinnosť začiatkom roka 2023.

Súvislosti

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť.

Európsky parlament a Rada prijali svoje rokovacie pozície k reforme SPP (Európsky parlament 23. októbra a Rada 21. októbra 2020), čo umožnilo začatie trialógov 10. novembra 2020. 

Komisia uverejnila v máji 2020 stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity. Tieto dve stratégie boli predložené v kontexte Európskej zelenej dohody s cieľom umožniť prechod k zvýšenej udržateľnosti našich potravinových systémov a riešiť kľúčové faktory straty biodiverzity.

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotreby, zvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytu, udržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodov, zvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvierat, zabezpečenie dostupnosti ekologických osív, zmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.“

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika