Európska iniciatíva občanov: Komisia sa rozhodla zaregistrovať iniciatívu za „zákaz praktík hromadného biometrického sledovania“

Európska komisia rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom „Iniciatíva občianskej spoločnosti za zákaz praktík hromadného biometrického sledovania“. Organizátori tejto európskej iniciatívy občanov vyzývajú Komisiu, aby navrhla právny akt, ktorým sa navždy ukončí náhodné a svojvoľné využívanie biometrických údajov takými formami, ktoré môžu viesť k hromadnému sledovaniu alebo akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu do základných práv.

Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prijateľná, pretože spĺňa potrebné podmienky. Preto rozhodla o jej zaregistrovaní. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatívy.

Ďalšie kroky

Po tejto registrácii iniciatívy môžu organizátori v najbližších 6 mesiacoch začať proces zbierania podpisov na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa bude musieť k iniciatíve do šiestich mesiacov vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

Súvislosti

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne bola aktivovaná v apríli 2012.

Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže milión občanov z aspoň štvrtiny členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby v oblastiach, v ktorých má právomoc konať, navrhla právne akty.

Podmienky prípustnosti: 1) navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu, 2) nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, 3) ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Od spustenia európskej iniciatívy občanov Komisia celkovo zaregistrovala 76 občianskych iniciatív a 26 ich zamietla, pretože nesplnili podmienky.

Ďalšie informácie

Európska iniciatíva občanov – „Iniciatíva občianskej spoločnosti za zákaz praktík hromadného biometrického sledovania“

Európska iniciatíva občanov – webové sídlo

Európske iniciatívy občanov, pre ktoré sa v súčasnosti zbierajú podpisy

Fórum európskej iniciatívy občanov

Kampaň #EUTakeTheInitiative

Čítať ďalej...

Akčný plán pre európsku demokraciu: posilnenie demokracie v EÚ

So zámerom čeliť výzvam, ktoré pre naše demokratické systémy predstavuje narastajúci extrémizmus a pocit vzdialenosti medzi občanmi a politikmi, sa v akčnom pláne stanovujú opatrenia na podporu slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie slobody médií a boj proti dezinformáciám. Konkrétnejšie, Komisia navrhne právne opatrenia týkajúce sa politickej reklamy, ktoré sa budú zaoberať otázkou sponzorov plateného obsahu a výrobných a distribučných kanálov vrátane online platforiem, inzerentov a subjektov poskytujúcich politické poradenstvo, pričom objasní ich príslušné zodpovednosti. Komisia takisto odporučí opatrenia na riešenie problematiky bezpečnosti novinárov a predloží iniciatívu na ich ochranu pred strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti. Komisia bude navyše usmerňovať úsilie o prepracovanie existujúceho Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, sprísnenie požiadaviek na online platformy a zavedenie dôsledného monitorovania a dohľadu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „S prebiehajúcou digitálnou revolúciou musia mať občania možnosť voľby v prípadoch, v ktorých je možné slobodne vyjadriť názory. Skutočnosť treba odlišovať od výmyslov a slobodné médiá a občianska spoločnosť musia mať možnosť zapojiť sa do otvorenej diskusie bez toho, aby do toho niekto zasahoval so zlými úmyslami. Preto EÚ prijíma opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť odolnosť našich demokracií v EÚ.“

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Demokraciu nemožno považovať za samozrejmosť; je potrebné ju rozvíjať a chrániť. Cieľom nášho plánu je chrániť a podporovať zmysluplnú účasť občanov a umožniť im prijímať rozhodnutia vo verejnom priestore slobodne, bez manipulácie. Musíme aktualizovať pravidlá, aby sme mohli využiť príležitosti a výzvy digitálneho veku. V pláne sa navrhujú opatrenia na zvýšenie ochrany novinárov a na boj proti dezinformáciám a zasahovaniu, a to pri zabezpečení plnej ochrany slobody prejavu.

S prebiehajúcou digitálnou revolúciou musia mať občania možnosť voľby v prípadoch, v ktorých je možné slobodne vyjadriť názory, odlíšiť skutočnosti od výmyslov a keď sa slobodné médiá a občianska spoločnosť môžu zapojiť do otvorenej diskusie bez toho, aby do toho niekto zasahoval so škodlivými úmyslami. Výzvy, ktorým EÚ čelí, sa na jej hraniciach nezastavujú, a tak akékoľvek opatrenie prijaté doma bude mať vplyv aj v zahraničí.

V akčnom pláne pre európsku demokraciu sa stanovujú opatrenia založené na troch hlavných pilieroch:

  1. Podpora slobodných a spravodlivých volieb

Komisia navrhne právne predpisy o transparentnosti sponzorovaného politického obsahu („politická reklama“). Komisia takisto zreviduje pravidlá financovania európskych politických strán. Prostredníctvom európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb posilní Komisia spoluprácu medzi členskými štátmi a spustí nový operačný mechanizmus, ktorý podporí efektívnu a včasnú výmenu informácií o otázkach týkajúcich sa integrity volieb, ako je kybernetická bezpečnosť volieb.

Komisia zorganizuje podujatie na vysokej úrovni, na ktorom sa stretnú zástupcovia rôznych orgánov s cieľom riešiť výzvy súvisiace s volebnými procesmi, ako aj umožniť občanom zúčastňovať sa na demokratickom procese ako voliči a kandidáti. Zdravá demokracia závisí od angažovanosti občanov a aktívnej občianskej spoločnosti, a to nielen v čase volieb. Na tento účel sa v akčnom pláne podporuje využívanie štrukturálnych fondov EÚ a finančných prostriedkov dostupných v rámci nového programu Kreatívna Európa a zdôrazňuje sa význam aktívnej účasti mladých ľudí, ktorá je kľúčovým prvkom stratégie EÚ pre mládež. EÚ takisto posilní kapacity volebných pozorovateľských misií EÚ v tretích krajinách.

  1. Posilnenie slobody médií a pluralizmu

V posledných rokoch sa bezpečnosť novinárov naďalej zhoršovala – vo viacerých členských štátoch narastajú fyzické a online hrozby a útoky na novinárov. Komisia preto v roku 2021 navrhne odporúčanie týkajúce sa bezpečnosti novinárov, v ktorom bude osobitnú pozornosť venovať hrozbám namiereným proti novinárkam, a iniciatívu na potlačenie zneužívania súdnych sporov proti účasti verejnosti. Komisia bude takisto úzko spolupracovať s členskými štátmi prostredníctvom štruktúrovaného dialógu a zabezpečí udržateľné financovanie projektov právnej a praktickej pomoci novinárom v EÚ aj inde vo svete. Komisia napokon predloží aj ďalšie opatrenia na podporu plurality médií a na posilnenie transparentnosti vlastníctva médií a štátnej reklamy, okrem iného prostredníctvom nového monitoru vlastníctva médií.

Akčný plán pre európsku demokraciu úzko súvisí s akčným plánom pre mediálny a audiovizuálny sektor, ktorého cieľom je pomôcť oživiť toto odvetvie a naplno využiť prínosy digitálnej transformácie.

  1. Boj proti dezinformáciám

V akčnom pláne sa navrhuje zlepšenie existujúceho súboru nástrojov EÚ na boj proti zahraničnému zasahovaniu vrátane nových nástrojov, ktoré umožňujú ukladať páchateľom sankcie. Komisia bude v súlade s pripravovaným aktom o digitálnych službách usmerňovať úsilie o prepracovanie Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií na koregulačný rámec povinností a zodpovednosti online platforiem. Komisia na tento účel vydá na jar 2021 usmernenia na zlepšenie kódexu postupov a stanoví spoľahlivejší rámec na monitorovanie jeho vykonávania. Komisia a vysoký predstaviteľ prijmú aj ďalšie opatrenia na posilnenie odolnosti našich spoločností a podporu medzinárodných partnerstiev.

Ďalšie kroky

Komisia bude akčný plán pre európsku demokraciu postupne vykonávať do roku 2023 – roku pred voľbami do Európskeho parlamentu. Komisia potom posúdi dosiahnutý pokrok a potrebu ďalších krokov.

Komisia bude naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou, ako aj so širokým okruhom vnútroštátnych aktérov, verejných aj súkromných, nad rámec vládnych orgánov, keďže všetci títo aktéri majú kľúčový význam pre posilnenie odolnosti našich demokracií.

Súvislosti

Tento akčný plán pre európsku demokraciu spolu s novým európskym mechanizmom právneho štátu, novou stratégiou na posilnenie uplatňovania charty základných práv a akčným plánom pre mediálny a audiovizuálny sektor, ako aj s balíkom opatrení na podporu a ochranu rovnosti v celej EÚ budú hlavnou hnacou silou a stimulom pre európsku demokraciu s cieľom čeliť výzvam digitálneho veku. Záväzok k demokracii je zakotvený aj vo vonkajšej činnosti EÚ a je ústredným pilierom jej spolupráce s pristupujúcimi a susednými krajinami.

Akčný plán pre európsku demokraciu je jednou z hlavných iniciatív pracovného programu Komisie na rok 2020, ktorý bol oznámený v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej.

Viac informácií

Akčný plán pre európsku demokraciu – Webové sídlo

Akčný plán pre európsku demokraciu – Prehľad

Akčný plán pre európsku demokraciu – Otázky a odpovede

Akčný plán pre európsku demokraciu – Výsledky verejnej konzultácie

Iniciatíva na ochranu pred strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti – Výzva pre odborníkov

Čítať ďalej...

Najnovší prieskum Eurobarometra (júl – august): Počas pandémie koronavírusu sa Európania najviac obávajú o hospodársku situáciu

V zložitom období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu, zostáva dôvera občanov v EÚ na stabilnej úrovni, pričom Európania Únii dôverujú, že v reakcii na prebiehajúcu pandémiu prijme v budúcnosti správne rozhodnutia. V novom štandardnom prieskume Eurobarometra, ktorý bol nedávno zverejnený, uvádzajú európski občania hospodársku situáciu, stav verejných financií členských štátov a prisťahovalectvo ako tri hlavné zdroje obáv na úrovni EÚ. Veľkým zdrojom obáv na vnútroštátnej úrovni je aj hospodárska situácia, po ktorej nasleduje zdravie a nezamestnanosť.

V novom prieskume Eurobarometra, ktorý bol realizovaný v júli a auguste, sa obavy v súvislosti s hospodárskou situáciou premietajú aj do vnímania súčasného stavu hospodárstva. 64 % Európanov si myslí, že situácia je „zlá“, a 42 % Európanov si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví „v roku 2023 alebo neskôr“.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré EÚ prijala v boji proti pandémii, sú Európania rozdelení (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). 62 % respondentov však tvrdí, že veria, že EÚ prijme v budúcnosti správne rozhodnutia, a 60 % je naďalej optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

  1. Dôvera a obraz EÚ

Dôvera v Európsku úniu zostala od jesene 2019 stabilná na úrovni 43 %, a to aj napriek zmenám vo vnímaní verejnosti počas pandémie. Dôvera vo vlády členských štátov (40 %, +6 percentuálnych bodov), ako aj v ich parlamenty (36 %, +2 percentuálne body) sa zvýšila.

V 15 členských štátoch väčšina respondentov tvrdí, že dôverujú EÚ, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (73 %), Dánsku (63 %) a Litve (59 %). Najnižšiu úroveň dôvery v EÚ možno pozorovať v Taliansku (28 %), vo Francúzsku (30 %) a v Grécku (32 %).

Podiel respondentov, ktorí EÚ vnímajú pozitívne, je rovnaký ako podiel respondentov, ktorí ju vnímajú neutrálne (40 %). 19 % respondentov vníma EÚ negatívne (–1 percentuálny bod).

V 13 členských štátoch EÚ väčšina respondentov vníma EÚ pozitívne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (71 %), Poľsku a Portugalsku (po 55 %). V 13 ďalších členských štátoch respondenti vnímajú EÚ prevažne neutrálne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané na Malte (56 %), v Španielsku, Lotyšsku a Slovinsku (po 48 %).

  1. Hlavné obavy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni

Za najnaliehavejší problém, ktorému čelí EÚ, považujú občania hospodársku situáciu – tento názor zastáva viac ako tretina (35 %) všetkých respondentov, čo predstavuje výrazný nárast o 16 percentuálnych bodov od jesene 2019 a presun z tretieho miesta na prvé. Takéto vysoké obavy z hospodárskej situácie neboli zaznamenané od jari 2014.

Európania sú tiež čoraz viac znepokojení zo stavu verejných financií členských štátov (23 %, +6 percentuálnych bodov, čo je najvyššia úroveň od jari 2015), v dôsledku čoho sa tento zdroj obáv presúva z piateho miesta na druhé a dostáva sa na rovnakú úroveň ako prisťahovalectvo (23 %, –13 percentuálnych bodov), ktoré je teraz na najnižšej úrovni od jesene 2014.

Štvrtým najčastejšie uvádzaným zdrojom obáv na úrovni EÚ v situácii pandémie koronavírusu je zdravie (22 %, nová položka). Problém životného prostredia a zmeny klímy strácal na význame a klesol o 8 percentuálnych bodov na 20 %, pričom po ňom nasleduje nezamestnanosť (17 %, +5 percentuálnych bodov).

Hospodárska situácia (33 %, +17 percentuálnych bodov) podobne prekonala aj zdravie ako najdôležitejšiu otázku na vnútroštátnej úrovni a dostala sa zo siedmeho miesta na prvé. Napriek tomu, že zdravie je na druhom mieste, od jesene 2019 sa spomínalo oveľa častejšie (31 %, +9 percentuálnych bodov), v dôsledku čoho sa dostalo na historicky najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.

Výrazne sa zvýšil aj význam nezamestnanosti (28 %, +8 percentuálnych bodov), po ktorom nasleduje rast cien/inflácia/životné náklady (18 %, –2 percentuálne body), životné prostredie a zmena klímy (14 %, –6 percentuálnych bodov) a dlh verejnej správy (12 %, +4 percentuálne body). Zmienky o prisťahovalectve (11 %, –5 percentuálnych bodov) sú na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.

  1. Súčasná hospodárska situácia

Od jesene 2019 sa výrazne znížil podiel Európanov, ktorí si myslia, že súčasná situácia ich národného hospodárstva je „dobrá“ (34 %, –13 percentuálnych bodov), zatiaľ čo prudko vzrástol podiel respondentov, ktorí považujú túto situáciu za „zlú“ (64 %, +14 percentuálnych bodov).

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, väčšina respondentov v 10 krajinách tvrdí, že hospodárska situácia ich členského štátu je dobrá (pokles z 15 krajín na jeseň 2019). Podiel respondentov, ktorí tvrdia, že situácia ich hospodárstva ich členského štátu je dobrá, sa pohybuje od 83 % v Luxembursku po 9 % v Grécku.

  1. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Európania sa v názoroch na opatrenia prijaté inštitúciami EÚ na boj proti pandémii koronavírusu rozchádzajú (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). Väčšina respondentov v 19 členských štátoch je však s opatreniami, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie na boj proti pandémii koronavírusu, spokojná. Najvyššia miera pozitívnych odpovedí bola zistená v Írsku (71 %); Maďarsku, Rumunsku a Poľsku (po 60 %). V siedmich krajinách je väčšina respondentov „nespokojná“ – a to najmä v Luxembursku (63 %), Taliansku (58 %), Grécku a Česku (po 55 %) a Španielsku (52 %). V Rakúsku je podiel spokojných a nespokojných respondentov vyrovnaný (po 47 %).

Viac ako šesť Európanov z desiatich však verí, že EÚ v budúcnosti prijme správne rozhodnutia (62 %). Najčastejšie uvádzanými prioritami reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sú: vypracovanie stratégie na riešenie podobnej krízy v budúcnosti a zabezpečenie finančných prostriedkov na nájdenie liečby alebo vakcíny (po 37 %). 30 % respondentov si myslí, že prioritou by malo byť vypracovanie európskej politiky v oblasti zdravia.

Osobné skúsenosti Európanov s opatreniami na obmedzenie pohybu boli veľmi rôznorodé. Celkovo takmer traja z desiatich Európanov tvrdia, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne jednoduché (31 %), zatiaľ čo štvrtina uvádza, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne zložité (25 %). 30 % respondentov napokon uviedlo, že „vyrovnať sa s nimi bolo jednoduché aj zložité“.

  1. Kľúčové oblasti politiky

V odpovedi na otázku týkajúcu sa cieľov Európskej zelenej dohody Európania naďalej ako najvyššie priority uvádzajú „výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, „boj proti plastovému odpadu“ a hlavne riešenie problému „jednorazových plastových výrobkov“. Viac ako tretina respondentov si myslí, že najvyššou prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov v EÚ (38 %) alebo presadzovanie obehového hospodárstva (36 %). O niečo viac ako traja z desiatich respondentov si myslia, že najvyššou prioritou by malo byť zníženie spotreby energie (31 %).

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura zostáva vysoká, pričom 75 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu EÚ. V EÚ27 ako celku sa podpora pre euro zvýšila na 67 % (+5 percentuálnych bodov).

  1. Občianstvo EÚ a európska demokracia

Väčšina ľudí v 26 členských štátoch EÚ (okrem Talianska) a 70 % v celej EÚ sa považuje za občanov EÚ. Na vnútroštátnej úrovni bolo najvyššie hodnotenie pozorované v Írsku a Luxembursku (po 89 %), Poľsku (83 %), na Slovensku a v Nemecku (po 82 %), Litve (81 %), Maďarsku, Portugalsku a Dánsku (po 80 %).

Väčšina Európanov (53 %) tvrdí, že sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie v EÚ. Podiel respondentov, ktorí „nie sú spokojní“, sa od jesene 2019 zvýšil o 3 percentuálne body na 43 %.

  1. Optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ

V tomto zložitom období 60 % Európanov uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Najvyššie hodnotenie optimizmu bolo pozorované v Írsku (81 %), Litve a Poľsku (po 75 %) a Chorvátsku (74 %). Najnižšie úrovne optimizmu existujú v Grécku (44 %) a Taliansku (49 %), kde pesimizmus prevažuje nad optimizmom, a vo Francúzsku, kde je pomer názorov rozdelený rovnomerne (49 % oproti 49 %).

 

Súvislosti

Štandardný prieskum Eurobarometra „Summer 2020 – Standard Eurobarometer“ (EB 93) sa prostredníctvom osobných pohovorov výnimočne doplnených online pohovormi uskutočnil v období od 9. júla do 26. augusta 2020 v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve a kandidátskych krajinách[1]. V 27 členských štátoch prebehlo 26 681 pohovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 93

 

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), Spojené kráľovstvo, päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko) a komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála