Komisia víta schválenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) Európskym parlamentom

Európska komisia víta hlasovanie v Európskom parlamente, ktorým sa potvrdila politická dohoda o nariadení, ktoré sa týka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) z decembra 2020. Ide o dôležitý krok k sprístupneniu 672,5 mld. eur vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch.

RRF je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, t. j. plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej pandémie COVID-19 silnejší. Bude zohrávať zásadnú úlohu pri pomoci Európe zotaviť sa z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie, zvýšiť odolnosť ekonomík a spoločností EÚ a zabezpečiť ekologickú a digitálnu transformáciu.

Plány podpory obnovy a odolnosti

Súhlas Európskeho parlamentu pripravil pôdu pre nadobudnutie účinnosti RRF v druhej polovici februára. Členské štáty potom budú môcť oficiálne predložiť svoje národné plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré posúdi Komisia a schváli Rada. V plánoch podpory obnovy a odolnosti sú stanovené reformy a verejné investičné projekty, ktoré budú podporené z RRF. Komisia už vedie intenzívny dialóg so všetkými členskými štátmi o príprave týchto plánov.

Predbežné financovanie vo výške 13 % z celkovej sumy pridelenej členským štátom sa sprístupní po schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby sa finančné prostriedky z RRF dostali čo najrýchlejšie tam, kde sú potrebné.

Štruktúra a ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

RRF pozostáva zo šiestich pilierov: prechod na zelené hospodárstvo; digitálna transformácia; hospodárska súdržnosť, produktivita a konkurencieschopnosť; sociálna a územná súdržnosť; hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť; politiky v záujme ďalšej generácie.

Pomôže EÚ dosiahnuť cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a nasmeruje ju na cestu digitálnej transformácie, tvorby pracovných miest a stimulovania rastu v tomto procese. Najmenej 37 % výdavkov na investície a reformy uvedené v jednotlivých národných plánoch podpory obnovy a odolnosti by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Minimálne 20 % výdavkov by v každom z národných plánov malo prispieť na investície a reformy v oblasti digitálnej transformácie.

RRF zároveň pomôže členským štátom účinne riešiť výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra v súvislosti s koordináciou hospodárskych a sociálnych politík.

Ďalšie kroky

Rada musí teraz formálne dosiahnutú dohodu schváliť, aby ju mohli podpísať predsedovia Rady ECOFIN a Európskeho parlamentu. Nariadenie sa potom uverejní v úradnom vestníku, a tým nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení. Komisia očakáva, že všetky potrebné formálne kroky sa príjmu včas a RRF bude môcť vstúpiť do platnosti v druhej polovici februára.

Členovia kolégia komisárov v tejto súvislosti uviedli:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Kľúčové je poraziť vírus očkovacími látkami. No zároveň potrebujeme pomôcť aj občanom, podnikom a komunitám, aby sa dostali z hospodárskej krízy. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ponúkne práve na tento účel 672,5 mld. eur. Prinesie investície do zelenšej, digitálnejšej, odolnejšej Európy, z ktorých budeme môcť všetci dlhodobo ťažiť. Vítam pozitívny výsledok hlasovania v Európskom parlamente a vnímam ho ako dôležitý krok k aktivácii nástroja na podporu obnovy a odolnosti.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis dodal: „Tento nástroj ponúka členský štátom EÚ jedinečnú príležitosť ako znovu vybudovať a rozbehnúť svoje ekonomiky po skončení pandémie. Je to príležitosť na zvýšenie odolnosti a prijatie digitálnejšej a zelenšej budúcnosti. To si vyžiada jednak správne investície, ale aj správne reformy. Na to, aby sa členské štáty dostali z krízy a mohli čeliť výzvam 21. storočia, by mali využiť príležitosti finančnej podpory z RRF, ktorá im pomôže zbaviť sa problémových miest vo svojich ekonomikách a obnoviť zastarané politiky a postupy. Vyzývame preto členské štáty, aby aj naďalej úzko spolupracovali s Komisiou na vytvorení kvalitných a uskutočniteľných plánov podpory obnovy a odolnosti, aby sme mohli začať s uvoľňovaním finančných prostriedkov čo najskôr. Ďakujem Európskemu parlamentu za jeho podporu a za to, ako rýchlo dokázal RRF schváliť.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: „Vďaka dnešnému hlasovaniu v Európskom parlamente sme o krok bližšie k spusteniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V reakcii na ten obrovský šok z pandémie urobila Európa historický krok. Urobili sme niečo, čo bolo ešte pred rokom nepredstaviteľné: vytvorili sme spoločný nástroj financovaný zo spoločného vlastného dlhu v záujme dosiahnutia spoločného cieľa. Komisia niekoľko mesiacov usilovne spolupracovala s vládami členských štátov na príprave ich plánov podpory obnovy a odolnosti. Teraz musíme všetci pridať v našom úsilí a zabezpečiť, aby sme túto jedinečnú príležitosť využili na zmenu našich ekonomík v prospech všetkých Európanov.“

Ďalšie informácie

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: Otázky a odpovede

Prehľad o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (v znení predloženom na plenárnom zasadnutí EP)

Webová lokalita Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Webová lokalita pracovnej skupiny na podporu obnovy a odolnosti

Čítať ďalej...

Komisia vypláca 14 miliárd eur z nástroja SURE deviatim členským štátom EÚ

Európska komisia vyplatila 14 mld. eur deviatim členským štátom vo štvrtej tranži finančnej podpory členským štátom z nástroja SURE. Ide o prvú platbu v roku 2021. V rámci týchto operácií dostalo Belgicko 2 miliardy eur, Cyprus 229 miliónov eur, Maďarsko 304 miliónov eur, Lotyšsko 72 miliónov eur, Poľsko 4,28 miliardy eur, Slovinsko 913 miliónov eur, Španielsko 1,03 miliardy eur, Grécko 728 miliónov eur a Taliansko 4,45 miliardy eur. Všetkých deväť členských štátov už dostalo finančnú podporu z nástroja SURE v roku 2020 v rámci jednej z prvých troch operácií emitovania a vyplácania, ktoré sa uskutočnili v roku 2020.

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto úhrady nasledujú po emisii štvrtého sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov. Silný dopyt, ktorý výrazne prevyšoval ponuku, sa premietol do priaznivých cenových podmienok, ktoré Komisia priamo prenáša na benefitujúce členské štáty.

Po tomto vyplatení prostriedkov dostalo 15 členských štátov z nástroja SURE celkovo 53,5 miliardy eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Belgicko dostane celkovo 7,8 miliardy eur, Cyprus 479 miliónov eur, Maďarsko 504 miliónov eur, Lotyšsko 192 miliónov eur, Poľsko 11,2 miliardy eur, Slovinsko 1,1 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Grécko 2,7 miliardy eur a Taliansko 27,4 miliardy eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii tu. Rozdelenie 90,3 miliardy eur, ktoré boli doteraz schválené pre 18 členských štátov, je k dispozícii tu. Členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „V rámci programu SURE EÚ zmobilizovala až 100 miliárd eur vo forme úverov pre členské štáty EÚ na záchranu a udržanie pracovných miest. Tieto finančné prostriedky sa pravidelne dostávajú do našich členských štátov a finančne im pomáhajú zmierňovať vplyv pandémie koronavírusu.“

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „V nadväznosti na štvrtú úspešnú emisiu dlhopisov v rámci programu SURE sme teraz vyplatili viac než polovicu finančných prostriedkov plánovaných v rámci tohto nástroja. 15 členských štátov, ktoré dostali finančné prostriedky z prvých štyroch tranží, má teraz lepšie podmienky na zmiernenie sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu. Pristúpime k rýchlej realizácii zvyšku programu, aby sme mohli poskytnúť všetky schválené finančné prostriedky 18 členským štátom, ktoré doteraz požiadali o finančnú podporu v rámci tohto nástroja.

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti povedal: „Európska komisia dnes vypláca ďalších 14 miliárd eur na podporu pracovníkov v deviatich ťažko zasiahnutých krajinách EÚ. Pandémia stále spomaľuje naše hospodárstva a hoci vieme, že v budúcnosti nám svitá nádej, ešte nevieme, ako dlho to potrvá, kým pandémiu porazíme. Preto je nástroj SURE spolu s európskou solidaritou, ktorú reprezentuje, taký dôležitý.“

Súvislosti

Európska komisia emitovala 26. januára štvrtý sociálnoinvestičný dlhopis (v roku 2021 prvý) v rámci nástroja EÚ SURE v celkovej hodnote 14 miliárd eur. Emisia pozostávala z dvoch dlhopisov – 10 mld. eur je splatných v júni 2028 a 4 mld. eur sú splatné v novembri 2050.

Investori prejavili o dlhopisy veľký záujem – dopyt bol 8-násobne, resp. 12-násobne vyšší než ponuka, čo Komisii opäť umožnilo stanoviť veľmi výhodné cenové podmienky. Sedemročný dlhopis bol napríklad ocenený záporným výnosom –0,497 %. Znamená to, že z každých 105 eur, ktoré členské štáty získajú, splatia v čase splatnosti dlhopisu 100 eur. Tridsaťročný dlhopis bol ocenený mierne pozitívnym výnosom na úrovni 0,134 %, čo je pri takejto splatnosti vynikajúci výsledok. Tieto podmienky sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ.

Dlhopisy, ktoré emitovala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o štvrtej emisii dlhopisov

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Čítať ďalej...

Komisia víta politickú dohodu o ESF+

Komisia víta politickú dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ v Rade o návrhu nariadenia o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+), ktorý predložila Komisia. ESF+ bude hlavným európskym finančným nástrojom na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, podporu pracovných miest a vytvorenie spravodlivej a sociálne inkluzívnej spoločnosti. Takisto poskytne členským štátom veľmi potrebné zdroje na oživenie našich spoločností a hospodárstiev po kríze spôsobenej koronavírusom.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tento finančný nástroj bude našou hlavnou cestou k investíciám do ľudí a k vybudovaniu sociálnejšej a inkluzívnejšej Európy po prekonaní tejto krízy. ESF+ pomôže vytvoriť viac rovnakých príležitostí, lepší prístup na trh práce, spravodlivejšie pracovné podmienky a lepšiu sociálnu ochranu. Zameria sa na boj proti chudobe a rozvoj správnych zručností pre digitálnu a zelenú transformáciu, pričom dôraz sa bude klásť na hodnotu a potreby mladých ľudí: našu ďalšiu generáciu.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: „Európsky sociálny fond plus investuje do ľudí. Vítam dosiahnutý politickú dohodu, pretože tento fond je teraz dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Kríza osobitne ohrozuje mladých ľudí, deti a zraniteľné komunity. Našu energiu musíme zamerať na sociálne začlenenie. Musíme vytvoriť nové pracovné príležitosti a zabezpečiť kvalifikovanú a odolnú pracovnú silu pripravenú na prechod na zelené a digitálne hospodárstvo. ESF+ bude pomáhať členským štátom pri obnove spravodlivejšej a inkluzívnejšej spoločnosti, ktorá bojuje proti chudobe a vytvára príležitosti pre všetkých.“

Celkový rozpočet ESF+ predstavuje 88 miliárd EUR (v cenách z roku 2018). Prostriedky z neho sa budú investovať do ľudí, budú sa v rámci neho vytvárať a chrániť pracovné príležitosti, bude sa podporovať sociálne začlenenie, boj proti chudobe a rozvoj zručností potrebných na digitálnu a zelenú transformáciu. Bude takisto zahŕňať ambicióznejšiu požiadavku na investovanie do mladých ľudí a riešenie chudoby detí, ako to navrhuje Komisia.

V zmysle politickej dohody bude ESF+:

  • Investovať do mladých ľudí, ktorí boli obzvlášť tvrdo zasiahnutí sociálno-ekonomickou krízou v dôsledku pandémie koronavírusu. Členské štáty, ktoré sú nad priemerom EÚ v počte mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET, vo veku od 15 do 29 rokov), by mali venovať aspoň 12,5 % svojich zdrojov z ESF+ na pomoc týmto mladým ľuďom pri hľadaní kvalifikácie alebo kvalitného zamestnania. Všetky ostatné členské štáty musia vyčleniť primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ na cielené akcie na podporu opatrení na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili tieto možnosti, ako aj iné existujúce možnosti financovania na ďalšie zvýšenie investícií do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
  • Podporovať najzraniteľnejšie osoby, ktoré trpia stratou pracovných miest a znižovaním príjmov: Členské štáty budú musieť vyčleniť najmenej 25 % svojich zdrojov z ESF+ na podporu sociálneho začlenenia.
  • Poskytovať potravinovú pomoc a základnú materiálnu pomoc najodkázanejším osobám, a to začlenením súčasného Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) do ESF+. Všetky členské štáty vyčlenia na tento cieľ aspoň 3 % svojich zdrojov z ESF+.
  • Investovať do detí, ktoré boli nepriaznivo zasiahnuté krízou. Členské štáty, v ktorých je miera chudoby detí nad priemerom EÚ, by mali na riešenie tohto problému využiť aspoň 5 % svojich zdrojov z ESF+. Všetky ostatné členské štáty musia vyčleniť primeranú sumu svojich zdrojov z ESF+ na cielené opatrenia na boj proti chudobe detí a Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili túto možnosť, ako aj iné existujúce možnosti financovania na ďalšie zvýšenie investícií do boja proti chudobe detí.
  • Priamo podporovať sociálnu inováciu prostredníctvom novej zložky ESF+ týkajúcej sa zamestnanosti a sociálnej inovácie s vyčleneným finančným krytím vo výške 676 miliónov EUR.

Ďalšie kroky

Na základe politickej dohody budú musieť Európsky parlament a Rada formálne schváliť nariadenie o ESF+, aby nadobudlo účinnosť.

Dlhodobý rozpočet EÚ spolu s nástrojom NextGenerationEU, ktorý je dočasným nástrojom na naštartovanie obnovy Európy, sa stane najväčším stimulačným súborom opatrení, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Po pandémii COVID-19 sa Európa prebuduje vďaka celkovej sume 1,8 bilióna EUR (v cenách z roku 2018). Európa sa tak stane ešte zelenšou, digitálnejšou a odolnejšou.

Posledný krok v procese prijímania budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ sa dosiahol 17. decembra 2020. Európska komisia začala od 1. januára 2021 viazať finančné prostriedky v rámci nového dlhodobého rozpočtu EÚ.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať prostriedky v rámci nástroja NextGenerationEU, a teda aby sa tento nástroj začal využívať, je potrebné, aby všetky členské štáty ratifikovali nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Kontext

ESF+ bude hlavným nástrojom EÚ určeným na investovanie do ľudí. Jeho cieľom je vybudovať sociálnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Bude poskytovať podporu členským štátom pri riešení krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu a dosahovaní vysokej úrovne zamestnanosti, zabezpečovaní spravodlivej sociálnej ochrany a kvalifikovanej a odolnej pracovnej sily pripravenej na prechod na zelené a digitálne hospodárstvo.

ESF+ tak prispieva k financovaniu vykonávania zásad Európskeho piliera sociálnych práv prostredníctvom opatrení v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zručností a sociálneho začlenenia.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná Európskemu sociálnemu fondu plus (ESF+)

Informačný prehľad o ESF+ a o

Európskom pilieri sociálnych práv

Plán obnovy

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála