Komisia víta politickú dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ v Rade o návrhu nariadenia o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+), ktorý predložila Komisia. ESF+ bude hlavným európskym finančným nástrojom na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, podporu pracovných miest a vytvorenie spravodlivej a sociálne inkluzívnej spoločnosti. Takisto poskytne členským štátom veľmi potrebné zdroje na oživenie našich spoločností a hospodárstiev po kríze spôsobenej koronavírusom.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tento finančný nástroj bude našou hlavnou cestou k investíciám do ľudí a k vybudovaniu sociálnejšej a inkluzívnejšej Európy po prekonaní tejto krízy. ESF+ pomôže vytvoriť viac rovnakých príležitostí, lepší prístup na trh práce, spravodlivejšie pracovné podmienky a lepšiu sociálnu ochranu. Zameria sa na boj proti chudobe a rozvoj správnych zručností pre digitálnu a zelenú transformáciu, pričom dôraz sa bude klásť na hodnotu a potreby mladých ľudí: našu ďalšiu generáciu.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: „Európsky sociálny fond plus investuje do ľudí. Vítam dosiahnutý politickú dohodu, pretože tento fond je teraz dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Kríza osobitne ohrozuje mladých ľudí, deti a zraniteľné komunity. Našu energiu musíme zamerať na sociálne začlenenie. Musíme vytvoriť nové pracovné príležitosti a zabezpečiť kvalifikovanú a odolnú pracovnú silu pripravenú na prechod na zelené a digitálne hospodárstvo. ESF+ bude pomáhať členským štátom pri obnove spravodlivejšej a inkluzívnejšej spoločnosti, ktorá bojuje proti chudobe a vytvára príležitosti pre všetkých.“

Celkový rozpočet ESF+ predstavuje 88 miliárd EUR (v cenách z roku 2018). Prostriedky z neho sa budú investovať do ľudí, budú sa v rámci neho vytvárať a chrániť pracovné príležitosti, bude sa podporovať sociálne začlenenie, boj proti chudobe a rozvoj zručností potrebných na digitálnu a zelenú transformáciu. Bude takisto zahŕňať ambicióznejšiu požiadavku na investovanie do mladých ľudí a riešenie chudoby detí, ako to navrhuje Komisia.

V zmysle politickej dohody bude ESF+:

• Investovať do mladých ľudí, ktorí boli obzvlášť tvrdo zasiahnutí sociálno-ekonomickou krízou v dôsledku pandémie koronavírusu. Členské štáty, ktoré sú nad priemerom EÚ v počte mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET, vo veku od 15 do 29 rokov), by mali venovať aspoň 12,5 % svojich zdrojov z ESF+ na pomoc týmto mladým ľuďom pri hľadaní kvalifikácie alebo kvalitného zamestnania. Všetky ostatné členské štáty musia vyčleniť primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ na cielené akcie na podporu opatrení na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili tieto možnosti, ako aj iné existujúce možnosti financovania na ďalšie zvýšenie investícií do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
• Podporovať najzraniteľnejšie osoby, ktoré trpia stratou pracovných miest a znižovaním príjmov: Členské štáty budú musieť vyčleniť najmenej 25 % svojich zdrojov z ESF+ na podporu sociálneho začlenenia.
• Poskytovať potravinovú pomoc a základnú materiálnu pomoc najodkázanejším osobám, a to začlenením súčasného Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) do ESF+. Všetky členské štáty vyčlenia na tento cieľ aspoň 3 % svojich zdrojov z ESF+.
• Investovať do detí, ktoré boli nepriaznivo zasiahnuté krízou. Členské štáty, v ktorých je miera chudoby detí nad priemerom EÚ, by mali na riešenie tohto problému využiť aspoň 5 % svojich zdrojov z ESF+. Všetky ostatné členské štáty musia vyčleniť primeranú sumu svojich zdrojov z ESF+ na cielené opatrenia na boj proti chudobe detí a Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili túto možnosť, ako aj iné existujúce možnosti financovania na ďalšie zvýšenie investícií do boja proti chudobe detí.
• Priamo podporovať sociálnu inováciu prostredníctvom novej zložky ESF+ týkajúcej sa zamestnanosti a sociálnej inovácie s vyčleneným finančným krytím vo výške 676 miliónov EUR.

Ďalšie kroky

Na základe politickej dohody budú musieť Európsky parlament a Rada formálne schváliť nariadenie o ESF+, aby nadobudlo účinnosť.

Dlhodobý rozpočet EÚ spolu s nástrojom NextGenerationEU, ktorý je dočasným nástrojom na naštartovanie obnovy Európy, sa stane najväčším stimulačným súborom opatrení, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Po pandémii COVID-19 sa Európa prebuduje vďaka celkovej sume 1,8 bilióna EUR (v cenách z roku 2018). Európa sa tak stane ešte zelenšou, digitálnejšou a odolnejšou.

Posledný krok v procese prijímania budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ sa dosiahol 17. decembra 2020. Európska komisia začala od 1. januára 2021 viazať finančné prostriedky v rámci nového dlhodobého rozpočtu EÚ.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať prostriedky v rámci nástroja NextGenerationEU, a teda aby sa tento nástroj začal využívať, je potrebné, aby všetky členské štáty ratifikovali nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Kontext

ESF+ bude hlavným nástrojom EÚ určeným na investovanie do ľudí. Jeho cieľom je vybudovať sociálnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Bude poskytovať podporu členským štátom pri riešení krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu a dosahovaní vysokej úrovne zamestnanosti, zabezpečovaní spravodlivej sociálnej ochrany a kvalifikovanej a odolnej pracovnej sily pripravenej na prechod na zelené a digitálne hospodárstvo.

ESF+ tak prispieva k financovaniu vykonávania zásad Európskeho piliera sociálnych práv prostredníctvom opatrení v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zručností a sociálneho začlenenia.

Ďalšie informácie

Webová stránka venovaná Európskemu sociálnemu fondu plus (ESF+)

Informačný prehľad o ESF+ a o

Európskom pilieri sociálnych práv

Plán obnovy

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Európska komisia víta politickú dohodu, ku ktorej v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti dospeli Európsky parlament a Rada.

Tento mechanizmus je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, teda plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej krízy silnejší. Umožní poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur na podporu reforiem a investícií uskutočňovaných členskými štátmi. Zohrá tak rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie koronavírusu a zvyšovaní udržateľnosti a odolnosti európskych hospodárstiev a spoločností, ako aj ich pripravenosti na ekologickú a digitálnu transformáciu. 

Hlavné prvky dohody

V dohode, ktorú ešte musia Európsky parlament a Rada definitívne schváliť, sa stanovuje, že štruktúra Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude pozostávať zo šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a odolnosť a politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností.

Európska únia sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne klimatickú neutralitu. Európska rada zároveň minulý týždeň podporila návrh Komisie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Členské štáty by preto mali uprednostniť reformy a investície podporujúce transformáciu hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy. V dohode sa stanovuje, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy obsiahnuté v jednotlivých národných plánoch podpory obnovy a odolnosti by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Pri všetkých investíciách a reformách sa navyše musí dodržať zásada nespôsobenia významných škôd, čím sa zabezpečí, aby výrazným spôsobom nepoškodzovali životné prostredie.

Členské štáty by zároveň mali vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti stanoviť ambiciózne reformy a investície umožňujúce digitálnu transformáciu. K digitálnej transformácii by malo prispievať minimálne 20 % výdavkov na investície a reformy uvedené v jednotlivých národných plánoch.

Plány by takisto mali prispieť k účinnému riešeniu problémov identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny poskytovaných v rámci európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v Únii.

Podľa dohody by mal pri riadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zohrávať významnú úlohu Európsky parlament. Ten bude mať v rámci pravidelného „dialógu o obnove a odolnosti“ možnosť vyzvať Komisiu na diskusiu o rôznych otázkach týkajúcich sa mechanizmu.

O pokroku pri uplatňovaní mechanizmu a realizácii národných plánov bude informovať hodnotiaca tabuľka, ktorá bude verejne dostupná.

Členské štáty budú musieť zaviesť prísne opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie, predovšetkým na predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov.

Podľa dohody sa tiež 13 % z celkovej sumy vyčlenenej pre členské štáty sprístupní vo forme predbežného financovania. To bude vyplatené pri schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby boli financie na podporu začínajúcej hospodárskej obnovy k dispozícii čo najskôr.

Členovia kolégia komisárov uviedli:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti vyhlásila: „Na podporu našich ekonomík máme k dispozícii finančný balík – rozpočet EÚ a náš plán obnovy NextGenerationEU – aký dosiaľ nemá obdoby. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude zohrávať centrálnu úlohu v rámci NextGenerationEU. Vítam dnešnú dohodu ako dôležitý krok k financovaniu investícií a reforiem, ktoré musíme zrealizovať, aby sme podporili hospodársku obnovu a položili základy silnejšej a odolnejšej Európy.“

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis uviedol: „Tri hlavné inštitúcie EÚ dosiahli politickú dohodu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, vďaka ktorému bude možné poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur. Tento mechanizmus podporí reformy a investície v jednotlivých štátoch, ktoré prispejú k obnove a premene ekonomík EÚ. Naše ekonomiky sa tak stanú ekologickejšími a digitálnejšími, a to inkluzívnym a sociálne spravodlivým spôsobom. Členské štáty majú teraz potrebnú istotu pre dokončenie svojich národných plánov, na základe ktorých budú môcť čerpať financie z tohto bezprecedentného balíka prostriedkov. Budeme im vo všetkých krokoch pomáhať, aby sa podarilo túto príležitosť čo najlepšie využiť. Naším cieľom je teraz nasmerovať finančné prostriedky k tým, ktorí ich najviac potrebujú, a plne naštartovať obnovu celej EÚ.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v tejto súvislosti uviedol: „Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti otvára Európe cestu nielen k obnove hospodárstva po pandémii, ale aj k jeho transformácii. Rád by som poďakoval nemeckému predsedníctvu a vyjednávačom Európskeho parlamentu za to, že k tejto zásadnej dohode prispeli. Máme teraz jedinečnú príležitosť splniť svoje záväzky v oblasti životného prostredia, urýchliť digitálnu transformáciu, zlepšiť zručnosti a riešiť nerovnosť. Aby sme túto príležitosť úspešne využili, musia Európska komisia a orgány jednotlivých štátov spolupracovať pri rýchlom schválení a následnej efektívnej realizácii ambicióznych a dôveryhodných národných plánov. V závere tohto náročného roka nám všetkým prajem, aby sme do budúceho roka hľadeli s optimizmom a odhodlaním.“

Ďalšie kroky

Znenie nariadenia bude teraz treba finalizovať na technickej úrovni. Európsky parlament a Rada musia následne znenie formálne schváliť, aby nariadenie mohlo čo najskôr nadobudnúť účinnosť.

Hneď ako bude účinné, budú môcť členské štáty predložiť svoje plány podpory obnovy a odolnosti stanovujúce ucelený balík reforiem a investičných projektov.

Súvislosti

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a iniciatíve NextGenerationEU. V ďalšom kroku je teraz naliehavo potrebné prijať balík predpisov týkajúcich sa viacročného finančného rámca a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, sa po svojom prijatí stane najväčším stimulačným súborom opatrení, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Na pomoc pri prebudovaní Európy v období po pandémii COVID-19 bude celkovo vyčlenených 1,8 bilióna eur. Európa sa tak stane ešte ekologickejšou, digitálnejšou a odolnejšou.

Komisia víta, že Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu Komisie na zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu (FST). Znamená to, že partneri sa dohodli na všetkých nástrojoch v oblasti politiky súdržnosti a teraz sa čaká na konečné schválenie právnych textov Európskym parlamentom a Radou.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová vyhlásila: „Ekologická transformácia bude mať úspech len vtedy, ak z nej budú mať prospech všetci. Fond na spravodlivú transformáciu bude aktívne podporovať zmeny vedúce k prosperujúcemu a sociálne spravodlivému hospodárstvu, ktoré je klimaticky neutrálne. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým nástrojom na plnenie Európskej zelenej dohody. Je tiež ústredným prvkom poslania politiky súdržnosti, ktorým je zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a zároveň sa napredovalo smerom k ekologickejšej a konkurencieschopnejšej Európe.“

Fond na spravodlivú transformáciu je nový nástroj s celkovým rozpočtom 17,5 mld. EUR, z ktorých 7,5 mld. EUR pochádza z viacročného finančného rámca (VFR) a 10 mld. EUR z nástroja NextGenerationEU. Fond na spravodlivú transformáciu je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody a tvorí prvý pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie. Jeho účelom je zmierniť sociálne a ekonomické náklady spojené s prechodom ku klimatickej neutralite prostredníctvom najrôznejších činností zameraných najmä na diverzifikáciu hospodárskej činnosti a pomoc ľuďom pri adaptácii na meniaci sa trh práce.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• rozpočtový záväzok na roky 2021 – 2023,
• dobrovoľné presuny prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+) na doplnenie alokácie z FST, ktoré by nemali byť vyššie ako trojnásobok sumy podpory z FST,
• mierne rozšírenie rozsahu oprávnenosti, aby sa mohli zohľadniť sociálne aspekty prechodu, najmä tvorba a zachovanie pracovných miest, ako aj investície do inteligentnej a udržateľnej mobility a modernizácie siete diaľkového vykurovania, ak sa to považuje za potrebné na podporu transformácie miestnych hospodárstiev,
• vylúčenie financovania fosílnych palív,
• možnosť financovať investície do veľkých podnikov v „podporovaných oblastiach“ podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci, ak sú potrebné na odstránenie problémov spojených so zánikom pracovných miest v dôsledku prechodu,
• zapracovanie doložky o preskúmaní, podľa ktorej by Komisia mala do 30. júna 2025 preskúmať implementáciu FST z hľadiska dosiahnutia stanovených cieľov,
• mechanizmus ekologického odmeňovania spojený so znížením emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahne v regiónoch využívajúcich podporu z FST, a podmienečný prístup k 50 % zdrojov FST,
• väčší dôraz na ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy a na vykonávanie Parížskej dohody.

Ďalšie kroky

Európsky parlament, členské štáty EÚ v Rade a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 politickú dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ a nástroji NextGenerationEU. Ako ďalší krok je teraz naliehavo potrebné prijať balík o viacročnom finančnom rámci (VFR) a ratifikovať rozhodnutie o vlastných zdrojoch.

Po prijatí bude dlhodobý rozpočet EÚ spolu s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá predstavuje dočasný nástroj na obnovu Európy, najväčším stimulačným balíkom, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Po pandémii COVID-19 sa Európa prebuduje vďaka celkovej sume 1,8 bilióna EUR (v cenách z roku 2018). Bude to ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia Európa.

Ako výsledok politických trialógov budú musieť krajiny EÚ v záujme uvoľnenia finančných prostriedkov z FST vypracovať svoje plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých identifikujú oprávnené územia, kde má mať ekologická transformácia podľa očakávania najnegatívnejšie dôsledky. Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z FST. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a v dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Súvislosti

Fond na spravodlivú transformáciu je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody s cieľom vytvoriť v Európe do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo. Komisia navrhla Fond na spravodlivú transformáciu 14. januára 2020. Jeho rozpočet sa zvýšil v nadväznosti na návrhy Komisie týkajúce sa balíka na podporu obnovy z 27. mája 2020 a na júlovú dohodu Európskej rady. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú špeciálna schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor, ktoré kombinujú grantovú podporu EÚ a úvery Európskej investičnej banky.

Viac informácií

Mechanizmus spravodlivej transformácie

Európska zelená dohoda

Plán obnovy

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Súbor nástrojov pre prechod na udržateľnosť v rámci politiky súdržnosti