Európska komisia vyplatila 8,5 mld. eur piatim členským štátom v tretej tranži finančnej podpory z nástroja SURE. V rámci dnešných operácií dostalo Belgicko 2 mld. eur, Maďarsko 200 mil. eur, Portugalsko 3 mld. eur, Rumunsko 3 mld. eur a Slovensko 300 mil. eur.

Táto podpora vo forme úverov poskytnutých za výhodných podmienok pomôže týmto členským štátom pri riešení náhleho zvýšenia verejných výdavkov na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôže pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, vrátane pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Vďaka dnešnému vyplateniu dostalo od konca októbra do konca novembra 15 členských štátov v rámci nástroja EÚ SURE približne 40 mld. eur. Po dokončení všetkých úhrad z nástroja SURE dostane Belgicko 7,8 mld. eur, Maďarsko 504 mil. eur, Portugalsko 5,9 mld. eur, Rumunsko 4,1 mld. eur a Slovensko 631 mil. eur.

Prehľad doteraz vyplatených súm a rôznych splatností dlhopisov je k dispozícii online.

Dnešné vyplatenie nadväzuje na tretiu emisiu sociálnych dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE, pri ktorej dopyt viac ako 13-násobne prevýšil ponuku. Premietlo sa to do priaznivých cenových podmienok, čo znamená, že členské štáty dostanú viac z úverov, než budú musieť splatiť.

Nástroj SURE môže poskytnúť finančnú podporu až do výšky 100 mld. eur všetkým členským štátom. Komisia doteraz z nástroja SURE navrhla finančnú podporu v celkovej výške 90,3 mld. eur 18 členským štátom. Ďalšie úhrady sa uskutočnia v nasledujúcich mesiacoch po príslušných emisiách dlhopisov.

Členovia kolégia v tejto súvislosti uviedli:

Predsedníčka Ursula von der Leyenová: „Našou prioritou je chrániť životy ľudí, ako aj ich živobytie. EÚ postupne mobilizuje 100 mld. eur vo forme úverov pre krajiny EÚ s cieľom financovať režimy skráteného pracovného času. Takto zabezpečíme podporu pre naše spoločnosti a pomôžeme udržať zamestnanie pre ľudí. Ďalších päť členských štátov dnes dostáva finančné prostriedky z nástroja SURE – doteraz sme ich už podporili 15. V blízkej budúcnosti podporíme ďalšie krajiny.“

Eurokomisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, dodal: „Po tretej úspešnej emisii SURE sme v tomto roku poskytli 15 členským štátom približne 40 mld. eur, aby sme ich podporili pri zmierňovaní sociálnych dôsledkov súčasnej pandémie COVID-19. Táto podpora pomôže podnikom zachovať počty zamestnancov. Program SURE je dôkazom záväzku EÚ rýchlo poskytnúť členským štátom naliehavo potrebné finančné prostriedky na prekonanie tejto krízy. Označenie sociálnoinvestičné dlhopisy je zárukou pre investorov, že získané peniaze sa investujú do sociálnych a udržateľných projektov, čím sa spoja finančné transakcie s našimi politickými prioritami.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Po minulotýždňovej tretej mimoriadne úspešnej emisii sociálnoinvestičných dlhopisov SURE dnes distribuujeme ďalších 8,5 mld. eur na pomoc pracovníkom a spoločnostiam v piatich členských štátoch. Sociálny dosah krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by bol oveľa horší bez silných záchranných sietí európskych krajín, najmä režimov skráteného pracovného času. Som hrdý na to, že Európska komisia cez nástroj SURE aktívne podporuje tieto režimy a podobné opatrenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, čím pomáha miliónom našich občanov prekonať tieto ťažké časy.“

Súvislosti

Európska komisia vydala 24. novembra v rámci nástroja EÚ SURE tretí sociálnoinvestičný dlhopis v celkovej hodnote 8,5 mld. eur. Emisia pozostávala z jedinej tranže so splatnosťou v júli 2035

a vyvolala na kapitálových trhoch veľký záujem. Prilákala vôbec najväčšiu knihu objednávok pre referenčnú emisiu s jednou tranžou a stala sa tak doteraz najväčšou 15-ročnou transakciou nadnárodného emitenta čo do objemu. Výhodné cenové podmienky, ktoré vyplynuli z vysokého záujmu investorov, sa prenášajú priamo na členské štáty prijímajúce úvery.

Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE profitujú z označenia sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Viac informácií

Nariadenie o nástroji SURE

Prehľad: SURE – Podpora členských štátov s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta

Otázky a odpovede: Komisia navrhla nástroj SURE

Reakcia na koronavírus

Rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy

Webová lokalita nástroja SURE

Webová lokalita o úverovej politike EÚ

Komisia uverejnila nový akčný plán v oblasti duševného vlastníctva. Jeho cieľom je zaistiť, aby podniky, najmä malé a stredné (MSP), mohli čo najlepšie využiť svoje vynálezy a výtvory, a zároveň zabezpečiť, aby tieto vynálezy a výtvory mohli byť prínosom pre naše hospodárstvo a spoločnosť.

Duševné vlastníctvo je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, pretože pomáha podnikom zhodnocovať nehmotný majetok. Cieľom akčného plánu je umožniť európskemu kreatívnemu a inovačnému priemyslu udržať si popredné postavenie v celosvetovom meradle a urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu Európy. V akčnom pláne sa stanovujú najmä kľúčové kroky týkajúce sa zlepšenia ochrany duševného vlastníctva, podpory malých a stredných podnikov pri využívaní duševného vlastníctva, uľahčenia zdieľania duševného vlastníctva na zintenzívnenie využívania technológie v priemysle, boja proti falšovaniu a zlepšenia presadzovania práv duševného vlastníctva a podpory rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 takisto poukázala na určitú závislosť od kritických inovácií a technológií. Akčný plán preto rieši tieto výzvy a zároveň zabezpečuje, aby sa kritické duševné vlastníctvo dalo sprístupniť počas krízy.

Nehmotný majetok, ako sú značky, dizajny, patenty a dáta, sa v dnešnej vedomostnej ekonomike stáva čoraz dôležitejším. Odvetvia intenzívne využívajúce duševné vlastníctvo predstavujú 45 % celkového HDP a 93 % celkového vývozu EÚ, zatiaľ čo pridaná hodnota duševného vlastníctva narastá vo väčšine európskych priemyselných ekosystémov. Na celom svete sa zvyšuje počet registrácií duševného vlastníctva, keďže nehmotný majetok zohráva čoraz významnejšiu úlohu v celosvetových pretekoch o vedúce postavenie v oblasti technológií. Akčný plán stavia na pevných základoch európskeho rámca duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť podporu obnovy a odolnosti hospodárstva v kľúčových oblastiach.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v tejto súvislosti uviedol: „V Európe sa zrodilo niekoľko popredných svetových inovácií, ale podniky stále nedokážu plne chrániť svoje vynálezy a využívať svoje duševné vlastníctvo. Dnes navrhujeme prepracovať systém duševného vlastníctva s cieľom posilniť schopnosť Európy vyvíjať technológie novej generácie, zohľadniť pokrok v oblasti dát a umelej inteligencie, umožniť podnikom rýchlo spojiť svoje poznatky počas krízy a podporiť Európu na ceste k hospodárskej obnove a zelenej transformácii.“

V tomto akčnom pláne sa oznamujú opatrenia v piatich kľúčových oblastiach:

• Zlepšenie ochrany duševného vlastníctva

V akčnom pláne sa navrhuje zmodernizovať súbor existujúcich nástrojov duševného vlastníctva a pripraviť ich na digitálny vek vrátane zlepšenia dodatkových ochranných osvedčení pre patentované lieky a prípravky na ochranu rastlín a modernizácie ochrany dizajnov EÚ. Jeho cieľom je posilniť ochranu poľnohospodárskych zemepisných označení a zároveň zvážiť, či je možné zrealizovať systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ. Komisia takisto otvára odvetvový dialóg s cieľom riešiť vplyv nových technológií (ako je umelá inteligencia a blockchain) na systém duševného vlastníctva. S cieľom zabezpečiť, aby mali podniky prístup k rýchlym, účinným a cenovo dostupným nástrojom ochrany, a na zjednotenie a zjednodušenie súčasného systému, sa členské štáty v akčnom pláne vyzývajú, aby urýchlene zaviedli jednotný patentový systém, a tak prispeli k vytvoreniu jednotného kontaktného miesta na ochranu a presadzovanie patentov v celej EÚ.

• Podpora malých a stredných podnikov (MSP) pri využívaní duševného vlastníctva

Európski inovátori a tvorcovia, najmä MSP, často nepoznajú výhody zakomponovania duševného vlastníctva do svojej obchodnej stratégie. Napríklad len 9 % MSP žiada o ochranu duševného vlastníctva. S cieľom pomôcť menším podnikom využiť nehmotný majetok navrhuje Komisia opatrenia na zlepšenie informovanosti a poradenstva. To pomôže MSP zasiahnutým pandémiou COVID-19 lepšie spravovať a využívať svoje portfóliá duševného vlastníctva prostredníctvom novej schémy finančnej pomoci, pričom v prvom roku sa z prostriedkov Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo poskytne 20 miliónov eur. Komisia takisto sprístupní poradenstvo a pomoc v oblasti duševného vlastníctva všetkým účastníkom výskumných a inovačných programov financovaných z EÚ a bude spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť zhodnocovanie práv duševného vlastníctva v celom výskumnom a inovačnom spoločenstve. Takisto sa snaží uľahčiť využívanie duševného vlastníctva ako páky na prístup k financiám.  

• Uľahčenie zdieľania duševného vlastníctva

Akčný plán sa zameriava na ochranu nehmotného majetku, ale aj na zlepšenie prístupu ku kritickému nehmotnému majetku, od ktorého závisí naše hospodárstvo a spoločnosť. Komisia si uvedomuje, akú dôležitú úlohu môže systém duševného vlastníctva zohrávať pri riešení závažného ohrozenia zdravia, akým je aktuálna pandémia COVID-19, a navrhuje opatrenia na uľahčenie zdieľania kritického duševného vlastníctva počas krízy pri súčasnom zabezpečení návratnosti investícií. Komisia bude pracovať aj na zlepšení infraštruktúry v oblasti autorských práv a podnikne kroky pre lepšiu mobilizáciu dát chránených právom duševného vlastníctva. Navrhne tiež spôsoby, ako zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť udeľovania licencií na patenty nevyhnutné pre normy, keďže tieto patenty predstavujú kľúčový prvok digitálnej transformácie európskeho priemyslu. Týka sa to napríklad predstavenia prepojených automobilov a iných výrobkov internetu vecí.

• Boj proti falšovaniu a zlepšenie presadzovania práv duševného vlastníctva

Dovoz falšovaného a pirátskeho tovaru predstavuje 6,8 % HDP EÚ. Komisia zlepší účinné a vyvážené presadzovanie práv duševného vlastníctva. Ako doplnok k pripravovanému balíku k aktu o digitálnych službách napríklad vytvorí súbor nástrojov EÚ na boj proti falšovaniu, ktorý má podporiť a uľahčiť účinnú spoluprácu medzi nositeľmi práv duševného vlastníctva, sprostredkovateľmi (ako sú online trhy) a orgánmi presadzovania práva, vyzdvihnúť najlepšie postupy a používanie primeraných nástrojov a nových technológií. 

• Podpora rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni

Hoci odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva predstavujú 93 % vývozu tovaru z EÚ, naše podniky stále čelia veľkým výzvam pri pôsobení v krajinách mimo EÚ. Komisia chce tieto výzvy riešiť, a preto si stanovila za cieľ posilniť postavenie EÚ ako celosvetového tvorcu noriem v oblasti duševného vlastníctva. Takisto zintenzívni reakciu EÚ na nekalé praktiky aktérov z tretích krajín, ako je priemyselná špionáž či pokusy o zneužitie duševného vlastníctva v kontexte výskumno-inovačnej spolupráce.

Súvislosti

V novej priemyselnej stratégii EÚ prijatej 10. marca tohto roku sa vyvodil záver, že politika EÚ v oblasti duševného vlastníctva by mala pomôcť udržať a posilniť technologickú suverenitu Európy a podporiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni. Zároveň sa v nej oznámil zámer prijať akčný plán. Rada ministrov 10. novembra vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy budúcej politiky EÚ v oblasti duševného vlastníctva.

Nehmotný majetok, ako je výskum a vývoj, vynálezy, umelecké a kultúrne diela, značky, softvér, know-how, podnikové procesy a dáta, predstavuje základný kameň dnešnej vedomostnej ekonomiky. Za posledných dvadsať rokov sa objem ročných investícií do aktív duševného vlastníctva v EÚ zvýšil o 87 %, zatiaľ čo objem hmotných (nebytových) investícií vzrástol len o 30 %. Investície do nehmotného majetku takisto podstatne menej zasiahla prechádzajúca hospodárska kríza (z roku 2008).

Odvetvia, ktoré intenzívne využívajú duševné vlastníctvo, zohrávajú v hospodárstve EÚ kľúčovú úlohu a vytvárajú pre spoločnosť kvalitné a udržateľné pracovné miesta. Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva v súčasnosti tvoria takmer 45 % európskeho HDP a priamo prispievajú k vytváraniu takmer 30 % všetkých pracovných miest. Mnohé ekosystémy v Európe nemôžu prosperovať bez účinnej ochrany duševného vlastníctva a účinných nástrojov na obchodovanie s nehmotným majetkom.

Ďalšie informácie 

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva

Akčný plán v oblasti duševného vlastníctva „Optimálne využitie inovačného potenciálu EÚ – akčný plán v oblasti duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ“

Hodnotiaca správa o právnych predpisoch týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení

Rámcová štúdia potenciálne dôležitých patentov sprístupnených ETSI

Hodnotiaca správa o Európskom stredisku pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva

EÚ prispeje sumou 183 mil. eur do trustu CRRT Medzinárodného menového fondu (Catastrophe Containment and Relief Trust) s cieľom odpustiť dlh 29 krajinám s nízkymi príjmami, čo im umožní zvýšiť ich sociálne, zdravotné a hospodárske výdavky v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Tento príspevok nad rámec iniciatívy na pozastavenie nákladov na dlhovú službu (DSSI – Debt Service Suspension Initiative), ktorý bol oznámený krátko po tom, ako samit G20 schválil spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi (Common Framework on Debt Treatments), je plne v súlade s návrhom predsedníčky Komisie von der Leyenovej na prijatie iniciatívy zameranej na globálnu obnovu, ktorá spája investície a odpustenie dlhov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Takýmto príspevkom EÚ kombinuje prísun finančných prostriedkov na rýchle zmiernenie rozpočtových obmedzení s cieľom podporiť okamžitú reakciu s udržateľným dlhodobejším plánom na pomoc partnerom pri zvládaní vážnej sociálno-ekonomickej búrky, ktorá ani zďaleka neskončila. EÚ stojí na čele celosvetového úsilia o odpustenie dlhu a jeho reštrukturalizáciu. Dúfame, že náš príspevok bude signálom pre ostatných, aby sa pripojili k tomuto globálnemu úsiliu.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal: „Európa dnes významne prispieva k multilateralizmu a odpusteniu dlhov. EÚ ako člen skupiny G20 výrazne podporuje iniciatívu na pozastavenie nákladov na dlhovú službu a nový spoločný rámec pre zaobchádzanie s dlhmi. Tento príspevok k trustu MMF na odpustenie dlhov je ďalším dôkazom nášho pevného odhodlania pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s ich dlhovým zaťažením.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová vyhlásila: „Komisia je odhodlaná naďalej podporovať svoje partnerské krajiny, aby napriek zúfalej finančnej situácii nezišli z cesty plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Úrovne dlhu boli vysoké už pred krízou a v mnohých krajinách sa teraz jednoducho stávajú neudržateľnými. Preto sme sa rozhodli odpustenie dlhu podporiť a prispieť sumou 183 mil. eur do tohto mechanizmu MFF.“

Generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva sa zúčastnila na virtuálnej Rady EÚ pre zahraničné veci s ministrami pre rozvoj s cieľom maximalizovať spoločné povedomie o zhoršujúcej sa dlhovej situácii v mnohých krajinách. Pri tejto príležitosti uviedla: „Som veľmi vďačná EÚ za veľkorysý príspevok do trustu CCRT vo výške 183 mil. eur. Pre trust ide o významný krok, ktorý najzraniteľnejším krajinám sveta pomôže poskytovať zdravotnú starostlivosť a hospodársku podporu ich obyvateľom počas prebiehajúcej pandémie. EÚ a MMF sú v oblasti financovania rozvoja silnými partnermi. Vyzývam ostatných, aby sa pripojili k EÚ a našim ďalším prispievateľom do trustu CCRT. Príspevky našich členských krajín sú nevyhnutné na to, aby fond mohol podporovať najzraniteľnejšie krajiny.“

EÚ je lídrom medzinárodných partnerstiev

Finančné prostriedky EÚ poskytované cez MFF a jeho trust CCRT zabezpečia odpustenie dlhu 29 najchudobnejším a najzraniteľnejším krajinám sveta.

Z trustu CCRT sa splatia dlhy vymedzených členských krajín s nízkymi príjmami voči MFF, ktoré zasiahli najvážnejšie prírodné katastrofy alebo ktoré odvracajú katastrofy v oblasti verejného zdravia, ako sú epidémie alebo globálne pandémie. Odpustenie dlhu im umožní použiť uvoľnené zdroje na pokrytie mimoriadnych rozpočtových výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku katastrofy. Inak by ich museli použiť na dlhovú službu.

Skúsenosti z prvých dvoch šesťmesačných tranží pomoci CCRT ukázali, že krajiny boli vďaka odpusteniu dlhu schopné zvýšiť svoje predpokladané prioritné výdavky na rok 2020 približne o 1,2 percentuálneho bodu HDP; výdavky na zdravotníctvo a sociálnu ochranu zvýšili v priemere približne o 0,5 percentuálneho bodu.

Ďalším pozitívnym prínosom tejto krátkodobej podpory likvidity je, že prispeje aj k makroekonomickej stabilite krajín.

Vďaka tomuto príspevku vo výške 183 mil. eur sa EÚ stáva najväčším darcom trustu CCRT, ktorý doteraz získal viac ako 500 mil. USD vo forme grantov od darcovských krajín.

Súvislosti

Krajiny s nízkymi príjmami sa musia vysporiadať s veľkými krátkodobými potrebami likvidity, čo obmedzuje ich schopnosť nájsť potrebné finančné prostriedky na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vyvoláva obavy z plnohodnotnej krízy zahraničného dlhu.

EÚ ako globálny aktér môže pomôcť začleniť odpustenie dlhu do širšieho politického dialógu, stratégií a opatrení v oblasti financovania s cieľom podporiť tzv. obnovu k lepšiemu.

Krajiny oprávnené na pomoc z trustu CCRT sú krajiny oprávnené na zvýhodnené pôžičky z trustu MMF na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu (PRGT), ktorých ročná úroveň hrubého národného dôchodku na obyvateľa je nižšia ako 1 175 USD. Pomoc z trustu CRRT využívajú zraniteľné krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19.

Patria k nim: Afganistan, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Džibutsko, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Haiti, Jemen, Komory, Konžská demokratická republika, Libéria, Madagaskar, Malawi, Mali, Mozambik, Nepál, Niger, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Tadžikistan a Togo.

Pridaná hodnota EÚ pre trust CCRT

• V 22 z 29 krajín prebiehajú programy rozpočtovej podpory EÚ. To znamená, že hospodárska stabilita a riadne hospodárenie s verejnými financiami boli jadrom dialógu EÚ s ich vládami. EÚ kladie mimoriadny dôraz na riadne účtovníctvo, monitorovanie a kontrolu výdavkov súvisiacich s ochorením COVID-19. Prebiehajúci dialóg EÚ s partnerskými krajinami v rámci programov rozpočtovej podpory posilňuje rámec CCRT a jeho monitorovacie kapacity.
• Tým, že sa súčasne prispieva k makroekonomickej stabilite krajín a plneniu priorít, dochádza aj k zníženiu transakčných nákladov.
• Rámec monitorovania zabezpečuje, aby sa uvoľnené zdroje použili na reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
• Politický dialóg s partnerskými krajinami zabezpečí, aby obnova po pandémii COVID-19 a dlhová situácia nezvyšovali emisie CO2 a nerovnosti.

Viac informácií

Globálna reakcia EÚ na COVID-19