Hospodárska prognóza z jesene 2022: Hospodárstvo EÚ sa nachádza v zlomovom bode

Po silnej prvej polovici roka vstupuje hospodárstvo EÚ do oveľa náročnejšej etapy. Otrasy vyvolané vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine naštrbujú celosvetový dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky. Vzhľadom na svoju geografickú blízkosť k vojnovej zóne a značnú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí EÚ medzi vyspelé ekonomiky, ktoré sú týmto otrasom najviac vystavené. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a má negatívny vplyv na výrobu. Hospodárska klíma sa výrazne zhoršila. V porovnaní s predchádzajúcou predbežnou prognózou Európskej komisie z leta sa preto vo výhľade na rok 2023 očakáva výrazne slabší rast a výrazne vyššia inflácia, hoci rast v roku 2022 sa má oproti pôvodným predpokladom zlepšiť.

Predpokladá sa značný pokles rastu na prelome roka

V prvej polovici roka 2022 pozitívne prekvapil rast reálneho HDP v EÚ, keďže po uvoľnení opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa zaznamenal opätovný intenzívny nárast výdavkov spotrebiteľov, a to na najmä za služby. Rast pokračoval aj v treťom štvrťroku, hoci jeho tempo sa výrazne spomalilo.

Očakáva sa, že v dôsledku zvýšenej neistoty, tlakov spôsobených vysokými cenami energií, úpadku kúpnej sily domácností, oslabeného vonkajšieho prostredia a prísnejších podmienok financovania sa EÚ, eurozóna a väčšina členských štátov dostanú v poslednom štvrťroku do recesie. Očakáva sa však, že vďaka silnej dynamike zaznamenanej v roku 2021 a intenzívnemu rastu v prvej polovici roka dôjde k celkovému nárastu reálneho HDP v roku 2022 na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne), čo je hodnota, ktorá výrazne presahuje úroveň 2,7 % predpokladanú v predbežnej prognóze z leta.

Keďže sa v dôsledku inflácie naďalej okliešťujú disponibilné príjmy domácností, pokles hospodárskej činnosti má podľa všetkého pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023. Vzhľadom na postupné uvoľňovanie tlaku inflácie na hospodárstvo sa v Európe očakáva opätovný návrat rastu na jar. No keďže dopyt stále čelí výrazným negatívnym vplyvom, hospodárska činnosť by mala byť utlmená, pričom celkový rast HDP v roku 2023 by mal v EÚ, ako aj v eurozóne predstavovať 0,3 %.

Predpokladá sa, že hospodársky rast sa do roku 2024 bude postupne opäť zrýchľovať a jeho priemerná úroveň v EÚ dosiahne 1,6 % a v eurozóne 1,5 %.

Vrchol inflácie je ešte len pred nami, potom však začne postupne klesať

Očakáva sa, že vplyvom hodnôt inflácie, ktoré boli počas prvých desiatich mesiacov roka 2022 vyššie, než sa očakávalo, ako aj v dôsledku silnejúcich cenových tlakov sa vrchol inflácie posunie na koniec roka, pričom sa prognózovaná ročná miera inflácie zvýši v EÚ na 9,3 % a v eurozóne na 8,5 %. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, zostane však aj naďalej vysoká, a to na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne. Potom sa v roku 2024 zníži na 3,0 %, resp. 2,6 %.

V porovnaní s predbežnou prognózou z leta ide o revíziu smerom nahor o takmer jeden percentuálny bod za rok 2022 a o viac než dva body v roku 2023. V týchto revíziách sa väčšinou premietajú výrazne vyššie veľkoobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ktoré vyvíjajú tlak na maloobchodné ceny energie, ako aj na väčšinu tovaru a služieb v spotrebnom koši.

Najsilnejší trh práce za celé desaťročia má naďalej zostať odolný

Trh práce napriek náročným okolnostiam naďalej dosahoval dobré výsledky, pričom sa zaznamenala za celé desaťročia najvyššia miera zamestnanosti a účasti a najnižšia miera nezamestnanosti. Vďaka intenzívnemu hospodárskemu rozmachu našli v prvom polroku 2022 zamestnanie ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v EÚ zvýšil na historicky najvyššiu hodnotu – 213,4 milióna. Miera nezamestnanosti zostala v septembri rekordne nízka na úrovni 6,0 %.

Očakáva sa, že trhy práce budú na spomalenie hospodárskej činnosti reagovať s oneskorením, no zostanú odolné. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti v EÚ dosiahne v roku 2022 úroveň 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne vzrastie o 0,4 %.

Podľa predpokladov dosiahne miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2022 úroveň 6,2 %, v roku 2023 úroveň 6,5 % a v roku 2024 úroveň 6,4 %.

Nízky rast, vysoká inflácia a opatrenia na zmiernenie vysokých cien energie majú negatívny vplyv na deficity

Silný nominálny rast v prvých troch štvrťrokoch a postupné ukončovanie podporných opatrení súvisiacich s pandémiou viedli v roku 2022 k ďalšiemu zníženiu deficitov verejných financií – a to napriek výdavkom na nové opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Predpokladá sa, že deficit v EÚ po tom, ako v roku 2021 klesol na 4,6 % HDP (5,1 % v eurozóne), bude tento rok ďalej klesať na 3,4 % HDP (3,5 % v eurozóne).

V roku 2023 sa však predpokladá, že celkový deficit verejných financií sa opäť mierne zvýši (na 3,6 % v EÚ a 3,7 % v eurozóne), pretože hospodárska činnosť sa oslabuje, úrokové výdavky sa zvyšujú a vlády rozširujú alebo zavádzajú nové diskrečné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Ich plánované rušenie v priebehu roka 2023 a obnovenie rastu by mali následne znížiť tlak na verejné financie. V dôsledku toho sa v roku 2024 očakáva deficit vo výške 3,2 % HDP v EÚ a 3,3 % v eurozóne.

Počas prognózovaného obdobia sa v EÚ plánuje ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP z 89,4 % HDP v roku 2021 na 84,1 % HDP v roku 2024 (a z 97,1 % na 91,4 % v eurozóne).

Neobyčajná miera neistoty

Hospodársky výhľad stále sprevádza neobyčajná miera neistoty, pretože vojenská agresia Ruska voči Ukrajine neustáva a potenciál ďalších narušení ekonomiky sa ešte ani zďaleka nevyčerpal.

Najväčšiu hrozbu predstavuje nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku, najmä v zime 2023 – 2024. Okrem dodávok plynu je EÚ stále priamo aj nepriamo vystavovaná ďalším šokom, ktoré majú pôvod v geopolitickom napätí a majú nepriaznivý dosah na iné komoditné trhy.

Medzi dôležité rizikové faktory aj naďalej patrí dlhotrvajúca inflácia a potenciálne neriadené úpravy na svetových finančných trhoch, ktoré reagujú na nové prostredie vyznačujúce sa vysokými úrokovými sadzbami. Oba faktory sú umocnené potenciálnym nesúladom medzi cieľmi fiškálnej a menovej politiky.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 31. októbra. Pri všetkých ostatných vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze berú do úvahy informácie do 27. októbra. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky – okrem prípadov, keď boli nové politiky riadne oznámené a dostatočne konkrétne.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

V hospodárskej prognóze Európskej komisie na zimu 2023 sa budú aktualizovať prognózy HDP a inflácie a očakáva sa, že bude predložená vo februári 2023.

Viac informácií

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2022

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Komisia pripravuje okamžité platby v eurách do 10 sekúnd

Európska komisia prijala legislatívny návrh, na základe ktorého by sa mali všetkým občanom a podnikom s bankovým účtom v EÚ a krajinách EHP sprístupniť okamžité platby v eurách. Cieľom návrhu je zaistiť cenovo dostupné a bezpečné okamžité platby v eurách, ktoré sa budú bez problémov spracúvať v celej EÚ.

Okamžité platby umožňujú ľuďom previesť peniaze v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa do 10 sekúnd. Je to oveľa rýchlejšie oproti tradičným úhradám. Tie poskytovatelia platobných služieb prijímajú len v pracovných hodinách a na účet príjemcu dorazia až v nasledujúci pracovný deň, čo v určitých prípadoch môže trvať až tri kalendárne dni. Okamžité platby výrazne urýchľujú platobný styk a zvyšujú pohodlie spotrebiteľov, napríklad pri platení účtov alebo prijímaní naliehavých prevodov (v prípade urgentnej zdravotnej starostlivosti). Okrem toho pomáhajú výrazne zlepšiť tok peňažných prostriedkov a podnikom – najmä MSP vrátane maloobchodníkov – pomáhajú šetriť náklady. Odblokujú peniaze aktuálne zablokované v tranzite ako nezúčtované platby, ktoré sa tak budú môcť skôr použiť na spotrebu alebo investície (v ktorýkoľvek deň je zablokovaných takmer 200 miliárd eur). Začiatkom roka 2022 však na okamžité platby v EÚ pripadalo len 11 % všetkých úhrad v eurách. Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky, ktoré bránia rozsiahlejšiemu využívaniu okamžitých platieb a s nimi spojených výhod.

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Okamžité platby sa v mnohých krajinách rýchlo stávajú normou. Mali by však byť prístupné pre všetkých v Európe, aby sme uspeli v globálnej konkurencii a čo najlepšie využili príležitosti digitálneho veku na inovácie. Ľudia získajú väčší sortiment a väčšie pohodlie, podniky zase lepšiu kontrolu nad peňažnými tokmi a nižšie prevádzkové náklady. Dnešný návrh naše hospodárstvo posilní, zefektívni ho a pomôže mu rásť.“

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Prechádzame od prevodov v ďalší pracovný deň k prevodom do 10 sekúnd. Táto zásadná zmena je porovnateľná s prechodom od klasickej pošty na e-mailovú komunikáciu. Napriek tomu však stále spracúvame takmer 90 % úhrad v eurách pomaly ako tradičné prevody. Technológia na poskytovanie okamžitých platieb funguje už od roku 2017 a dôvod, prečo by ju väčšina občanov a podnikov v EÚ nemala využívať, jednoducho neexistuje. Tento nástroj na posielanie a prijímanie peňazí za pár sekúnd naberá na dôležitosti práve dnes, keď domácnosti i MSP za všetko platia čoraz viac a na každom cente záleží. Táto iniciatíva sa pozitívne prejaví v každodennom živote občanov a podnikov EÚ.“

Návrhom sa mení a modernizuje nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012. Pre okamžité platby v eurách sa v ňom stanovujú štyri požiadavky:

  • univerzálne sprístupnenie okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb z EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, budú musieť do stanovenej lehoty začať ponúkať aj ich okamžitú verziu;
  • cenová dostupnosť okamžitých platieb v eurách, čiže poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby cena účtovaná za okamžité platby v eurách nepresahovala cenu účtovanú za tradičné, neokamžité úhrady v eurách;
  • zvýšenie dôvery v okamžité platby, čiže poskytovatelia budú musieť overovať zhodu medzi číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ktoré poskytol platiteľ, aby bolo možné ešte pred uskutočnením platby upozorniť platiteľa na prípadnú chybu alebo podvod;
  • odstránenie prekážok pri spracúvaní okamžitých platieb v eurách, pričom sa nezníži účinnosť preverovania osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. Namiesto toho, aby preverovali každú transakciu jednotlivo, budú poskytovatelia platobných služieb svojich klientov aspoň raz denne porovnávať so zoznamom sankcií EÚ.

Tento návrh podporí inovácie a hospodársku súťaž na platobnom trhu EÚ v plnom súlade s existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa sankcií a boja proti finančnej trestnej činnosti. Zároveň prispeje aj k všeobecnejším cieľom Komisie v oblasti digitalizácie a otvorenej strategickej autonómie. Táto iniciatíva je v súlade s prioritou Komisie zabezpečiť hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a vytvára atraktívnejšie investičné prostredie.

Súvislosti

Dostupnosť okamžitých platieb a možné súvisiace poplatky sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, čo bráni zavádzaniu okamžitých prevodov na jednotnom trhu. Aby sa okamžité platby v eurách využívali v celej EÚ a občania a podniky EÚ – najmä MSP – z nich mohli čerpať výhody, treba legislatívne zasiahnuť. Podniky EÚ by zároveň mohli zlepšiť svoje peňažné toky a rozšíriť si sortiment platobných prostriedkov.

Predmetným návrhom Komisia plní svoj kľúčový záväzok stanovený v stratégii pre retailové platby z roku 2020, ktorej cieľom je univerzálne využívanie okamžitých platieb v EÚ. Návrh má podobu zmeny nariadenia z roku 2012 o jednotnej oblasti platieb v eurách, ktoré už obsahuje všeobecné ustanovenia pre všetky úhrady v eurách (SEPA), a dopĺňa osobitné ustanovenia pre okamžité platby v eurách (SEPA). Stanovuje lehoty postupnej implementácie, ktoré sú diferencované podľa jednotlivých zložiek iniciatívy a podľa členských štátov eurozóny a členských štátov mimo nej. Cieľom je poskytnúť im primeraný čas na implementáciu a úplnú proporcionalitu.

Ďalšie informácie

Odkaz na otázky a odpovede

Odkaz na informačný prehľad

Odkaz na právny text

Čítať ďalej...

Politika súdržnosti EÚ: Slovensko uzavrelo na roky 2021 – 2027 partnerskú dohodu s Komisiou v hodnote 12,8 miliardy eur

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predmetná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti 

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s GréckomNemeckomRakúskomČeskom,  LitvouFínskomDánskomFrancúzskomŠvédskomHolandskomPoľskomBulharskomCypromPortugalskom a Estónskom.

Ďalšie informácie

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Otázky a odpovede týkajúce sa legislatívneho balíka v oblasti politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Rozdelenie prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti podľa jednotlivých členských štátov

Kohesio

Partnerské dohody na roky 2021 – 2027

@ElisaFerreiraEC

@NicolasSchmitEU

@VSinkevicius

@EUinmyRegion 

@EU_Social 

@EU_MARE

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login