Európska komisia po prvýkrát na základe aktu o digitálnych trhoch určila šiestich strážcov prístupu: spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft. Celkový počet určených základných platformových služieb, ktoré títo strážcovia prístupu poskytujú, je 22. Označení šiesti strážcovia prístupu musia teraz do šiestich mesiacov zabezpečiť, aby ich určené základné platformové služby spĺňali všetky povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch.

Európska komisia môže na základe aktu o digitálnych trhoch označiť digitálne platformy za „strážcov prístupu“, ak zabezpečujú kľúčovú bránu medzi podnikmi a spotrebiteľmi v súvislosti so základnými platformovými službami. Predmetné rozhodnutie o určení strážcov prístupu je výsledkom 45-dňového preskúmania, ktoré vykonala Komisia po tom, ako spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta, Microsoft a Samsung postúpili svoje oznámenia o svojom vlastnom možnom štatúte strážcu prístupu. Komisia konkrétne skonštatovala štatút strážcu prístupu, pokiaľ ide o tieto základné platformové služby:

Zároveň Komisia začala štyri preskúmania trhu na ďalšie posúdenie oznámení spoločností Microsoft a Apple, v ktorých tvrdia, že hoci dosahujú prahové hodnoty, niektoré ich základné platformové služby nemožno považovať za brány prístupu. Ide o:

• Microsoft: Bing, Edge a Microsoft Advertising
• Apple: iMessage

Pri vyšetrovaní na základe aktu o digitálnych trhoch ide o otázku, či spoločnosti dostatočne opodstatneným spôsobom vyvrátili domnienku, že predmetné služby treba určiť za brány prístupu. Vyšetrovanie by sa malo uzavrieť do maximálne piatich mesiacov.

Komisia navyše iniciovala aj preskúmanie trhu v snahe podrobnejšie posúdiť, či iPADOS spoločnosti Apple treba určiť za strážcu prístupu napriek tomu, že nedosahuje prahové hodnoty. Toto vyšetrovanie by sa podľa aktu o digitálnych trhoch by sa malo uzavrieť do maximálne 12 mesiacov.

Okrem toho Komisia dospela k záveru, že hoci Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser dosahujú prahové hodnoty stanovené v akte o digitálnych trhoch, a teda ich možno zaradiť medzi strážcov trhu, Alphabet, Microsoft a Samsung poskytli dostatočne opodstatnené argumenty, že tieto služby nemožno zaradiť medzi brány prístupu, pokiaľ ide o predmetné základné platformové služby. Komisia sa preto rozhodla neoznačiť Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser ako základné platformové služby. Spoločnosť Samsung teda nefiguruje medzi strážcami prístupu z hľadiska žiadnej zo základných platformových služieb.

Ďalšie kroky, ktoré musia podniknúť určení strážcovia prístupu

Určení strážcovia prístupu teraz musia do šiestich mesiacov splniť celý zoznam prikázaných a zakázaných činností aktu o digitálnych trhoch, a tak poskytnúť koncovým aj komerčným používateľom svojich služieb väčší výber a väčšiu voľnosť. Niektoré z povinností však budú platiť od momentu určenia za strážcu prístupu, napríklad povinnosť informovať Komisiu o všetkých zamýšľaných koncentráciách. Určené spoločnosti musia zaručiť a preukázať, že skutočne dodržiavajú predpisy. Na tento účel musia do šiestich mesiacov predložiť podrobnú správu o dodržiavaní predpisov, v ktorej rozvedú, ako spĺňajú každú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych trhoch.

Komisia bude monitorovať reálne vykonávanie predmetných povinností a ich dodržiavanie. Ak si strážca prístupu nebude plniť povinnosti podľa aktu o digitálnych trhoch, Komisia môže uložiť pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania pravidiel má Komisia právomoc prijať dodatočné nápravné opatrenia. Napríklad môže uložiť strážcovi prístupu povinnosť predať svoj podnik alebo jeho časti alebo mu môže zakázať nadobudnutie ďalších služieb, pri ktorých dochádza k systematickému porušovaniu pravidiel.

V budúcnosti by svoje oznámenia podľa aktu o digitálnych trhoch mohli Komisii na základe samohodnotenia vzhľadom na príslušné prahové hodnoty postúpiť aj ďalšie spoločnosti. Komisia v tejto súvislosti priebežne vedie konštruktívnu diskusiu so všetkými relevantnými spoločnosťami.

Súvislosti

Akt o digitálnych trhoch má jednak zaistiť, aby strážcovia prístupu nemohli pre podniky a koncových používateľov stanoviť neférové podmienky, a jednak zabezpečiť otvorenosť dôležitých digitálnych služieb.

Komisia v decembri 2020 spolu s návrhom aktu o digitálnych službách predostrela aj návrh aktu o digitálnych trhoch s cieľom riešiť negatívne dôsledky vyplývajúce z určitého správania online platforiem, ktoré pôsobia ako digitálni „strážcovia prístupu“ k jednotnému trhu EÚ.

Akt o digitálnych trhoch je v účinnosti od novembra 2022 a uplatňuje sa od mája 2023. Má zaručiť spravodlivé, transparentné digitálne trhy otvorené hospodárskej súťaži. Reguluje strážcov prístupu, teda veľké online platformy, ktoré poskytujú dôležité brány prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi a ktorých postavenie im umožňuje komplikovať digitálne hospodárstvo.

Vychádza sa z predpokladu, že spoločnosti prevádzkujúce aspoň jednu z desiatich základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené ďalej. Ide o tieto základné platformové služby: online sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, online trhoviská a reklamné služby. Tá istá spoločnosť môže byť identifikovaná ako strážca prístupu pre viaceré základné platformové služby.

Existujú tri hlavné kvantitatívne kritériá, na základe ktorých vzniká domnienka, že spoločnosť je strážcom prístupu, ako je vymedzený v akt o digitálnych trhoch: i) keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;ii) keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby vyše 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne; a iii) keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch špecifikuje súbor povinností, ktoré strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania (zoznam prikázaných a zakázaných činností).

Okrem toho akt o digitálnych trhoch udeľuje Komisii právomoc vykonávať prešetrovanie trhu s cieľom: i) určiť spoločnosti, ktoré sú strážcami prístupu z kvalitatívnych dôvodov, ii) v prípade potreby aktualizovať povinnosti strážcov prístupu, iii) zostaviť nápravné opatrenia na riešenie systémového narúšania pravidiel aktu o digitálnych trhoch.

Ďalšie informácie

Verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, bude prístupná na webovej stránke Komisie venovanej aktu o digitálnych trhoch po tom, ako sa vyriešia otázky dôvernosti.

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych trhoch – otázky a odpovede 

Akt o digitálnych trhoch – informačný prehľad

Viac k téme strážcovia prístupu

Návrat vlka do regiónov EÚ, v ktorých už dlho chýba, vedie čoraz viac ku konfliktom s miestnymi poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami, najmä tam, kde sa opatrenia na predchádzanie útokom na hospodárske zvieratá nevykonávajú vo veľkej miere.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Koncentrácia vlkov v niektorých európskych regiónoch sa stala skutočným nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. Vyzývam miestne a vnútroštátne orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia. Súčasné právne predpisy EÚ im to umožňujú.“

Komisia začína novú fázu svojej práce na riešení výziev súvisiacich s návratom vlkov.

Komisia vyzýva miestne komunity, vedcov a všetky zainteresované strany, aby do 22. septembra 2023 predložili aktuálne údaje o populácii vlkov a ich vplyvoch. Žiadame ich, aby použili túto e-mailovú adresu (aktívnu od tohto popoludnia): Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Na základe zhromaždených údajov Komisia rozhodne o návrhu na prípadnú úpravu stavu ochrany vlka v rámci EÚ a na aktualizáciu právneho rámca s cieľom zaviesť v prípade potreby ďalšiu flexibilitu vzhľadom na vývoj tohto druhu.

Tým sa doplnia súčasné možnosti miestnych a vnútroštátnych orgánov podľa právnych predpisov EÚ, aby mohli v prípade potreby konať, a značné finančné prostriedky EÚ poskytnuté na tieto opatrenia, ako sa podrobne uvádza v spoločnom liste, ktorý v novembri 2021 zaslali komisár Sinkevičius a komisár Wojciechowski všetkým ministrom poľnohospodárstva a životného prostredia EÚ. Niektoré opatrenia sa ukázali ako účinné pri predchádzaní rizikám predátorstva alebo pri ich výraznom znižovaní, ak sa riadne vykonávajú a sú prispôsobené osobitnému kontextu, v ktorom sa uplatňujú.

Preskúmanie vedeckých údajov o vlkoch v EÚ Komisiou tvorí neoddeliteľnú súčasť hĺbkovej analýzy, ktorú Komisia vykonáva v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022. V apríli 2023 začala Komisia zhromažďovať údaje od expertných skupín a kľúčových zainteresovaných strán, ako aj údaje nahlásené vnútroštátnymi orgánmi podľa existujúcich právnych predpisov EÚ a medzinárodných právnych predpisov. Tieto údaje však stále neposkytujú úplný obraz, ktorý by Komisii postačoval na navrhnutie ďalších opatrení, a Komisia aktuálne túto konzultáciu rozširuje.

Súvislosti

Komisia si uvedomuje, že návrat vlka do regiónov EÚ, v ktorých dlho chýba, môže viesť ku konfliktom s miestnymi poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami, najmä tam, kde sa opatrenia na predchádzanie útokom na hospodárske zvieratá nevykonávajú vo veľkej miere.

Ako pôvodný druh je vlk neoddeliteľnou súčasťou európskeho prírodného dedičstva a zohráva dôležitú úlohu v jeho ekosystémoch. Podľa smernice o biotopoch má väčšina populácií vlka v Európe prísnu ochranu s možnosťou výnimky. Týmto režimom sa vykonávajú požiadavky podľa Medzinárodného Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a členské štáty.

Platformy EÚ a regionálne platformy pre koexistenciu umožňujú zainteresovaným stranám podporovať spôsoby minimalizácie konfliktov medzi ľudskými záujmami a prítomnosťou veľkých mäsožravcov výmenou poznatkov a spoluprácou otvoreným, konštruktívnym a vzájomne úctivým spôsobom. Okrem toho podľa smernice o biotopoch sa členské štáty môžu za určitých podmienok odchýliť od zákazov prísneho režimu ochrany, a to aj s cieľom chrániť sociálno-ekonomické záujmy.

Viac informácií

Webová stránka o veľkých mäsožravcoch

Komisia prijala návrh rybolovných možností pre Baltské more na rok 2024 v reakcii na vedecké posúdenie, z ktorého vyplýva, že viaceré druhy rybolovu sa nachádzajú v zúfalej situácii.

Komisia navrhla celkový povolený výlov (TAC) a kvóty pre tri z desiatich populácií riadených v Baltskom mori. Zostávajúce návrhy kvót sa vypracujú v neskoršej fáze. Komisia navrhuje zvýšiť rybolovné možnosti pre lososa atlantického vo Fínskom zálive o 7 %, pričom navrhuje znížiť lov lososa atlantického v hlavnej oblasti o 15 % a znížiť úlovky sleďa atlantického v Rižskom zálive o 20 %.

Pokiaľ ide o ostatné populácie v Baltskom mori (západná treska škvrnitá, východná treska škvrnitá, západná sleď atlantický, sleď stredný, šprota severná a platesa veľká), Komisia požiadala Medzinárodnú radu pre výskum mora (ICES) o dodatočné informácie s cieľom lepšie zohľadniť skutočnosť, že treska sa loví spolu s platesami a sleďom obyčajným spolu so šprotou.

Vedci odhadujú, že veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora sa od začiatku 90. rokov 20. storočia pohybovala okolo alebo pod minimálnymi úrovňami. Veľkosť populácie sleďa atlantického v Botnickej oblasti klesla pod zdravé úrovne v dôsledku nižšieho počtu mladých rýb a menšej veľkosti starších rýb. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov oboch populácií a zachovať zákaz cieleného rybolovu populácií tresky škvrnitej, západného sleďa atlantického a lososa atlantického vo väčšine hlavných oblastí.

Komisia navrhne stanovenie TAC vedľajších úlovkov pre západnú tresku škvrnitú, východnú tresku škvrnitú, západnú sleďa atlantického, sleďa atlantického a sleďa atlantického v centrálnej oblasti na základe dodatočných informácií očakávaných na jeseň. Tento návrh umožní plavidlám vyložiť nevyhnutné úlovky každej z týchto slabých populácií napríklad pri love platesy veľkej alebo šproty severnej.

Navrhované TAC vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní ICES a vychádzajú z viacročného riadiaceho plánu pre Baltské more, ktorý v roku 2016 prijali Európsky parlament a Rada. Podobná tabuľka sa nachádza nižšie.

Treska

V prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora má Komisia v úmysle zachovať obmedzenie výlovu nezamedziteľných vedľajších úlovkov a všetky sprievodné opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v. Komisia okrem toho navrhuje zrušiť výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického. Napriek opatreniam prijatým od roku 2019, keď vedci prvýkrát varovali pred zlým stavom tresky, sa situácia zatiaľ nezlepšila.

Stav tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora je slabý a biomasa bola na najnižšej úrovni v roku 2022. Je to pravdepodobne spôsobené značnou prirodzenou úmrtnosťou, ktorú vedci ešte nedokážu úplne pochopiť. Komisia preto navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a všetky sprievodné opatrenia od roku 2023, ale odstrániť rekreačný rybolov a výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického.

Slede

Veľkosť populácie sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora zostáva pod zdravou úrovňou. Komisia navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a zrušiť výnimku pre maloobjemový pobrežný rybolov.

V prípade sleďa atlantického v Botnickom zálive Komisia takisto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a stanoviť TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. Vo vedeckom posúdení sa uvádza, že pravdepodobnosť, že veľkosť populácie klesne pod minimálnu úroveň, by bola vyššia ako 5 %, aj keby nedošlo k žiadnym úlovkom.

Veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod minimálnu úroveň. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a obmedziť TAC na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. V dôsledku toho by sa úlovky sleďa atlantického v strednej časti Baltského mora v Rižskom zálive na rozdiel od predchádzajúceho obdobia už nemali zahrnúť do rybolovných možností pre sleďa atlantického v Rižskom zálive. Výsledné vedecké odporúčanie o úlovkoch naznačuje zníženie o 23 %, ale Komisia navrhuje obmedziť zníženie na 20 %, keďže populácia je zdravá.

Platesa veľká

Hoci by vedecké odporúčania umožnili značný nárast, Komisia je naďalej opatrná, najmä pokiaľ ide o ochranu tresky škvrnitej, ktorá je nevyhnutným vedľajším úlovkom pri love platesy veľkej. Zároveň sa čoskoro zavedú nové opatrenia na zníženie vedľajších úlovkov tresky prostredníctvom alternatívneho rybárskeho výstroja. Komisia preto predtým, ako navrhne TAC, požiadala ICES o dodatočné informácie.

Šprota severná

Vedecké odporúčanie pre šprotu severnú odporúča malé zníženie úlovkov. Šprota severná sa však loví spolu so sleďom, najmä sleďom obyčajným, ktorého biomasa nedosahuje minimálnu úroveň. Preto je potrebné zohľadniť tento faktor pri úrovni úlovkov. Pred navrhnutím TAC Komisia požiadala ICES aj o dodatočné informácie.

Losos

Stav rôznych populácií riečnych lososov v hlavnom povodí sa značne líši, pričom niektoré zostávajú slabé a iné zdravé. V záujme dosiahnutia zdravej úrovne rada ICES pred dvoma rokmi odporučila uzavretie všetkých druhov rybolovu lososa atlantického v hlavnej oblasti. ICES zároveň posúdila, že počas leta by bolo možné zachovať určité druhy rybolovu v pobrežných vodách Botnického zálivu a Alandského mora. ICES zachovala zásadu svojho odporúčania, ale obmedzila zemepisnú oblasť na Botnický záliv a znížila súvisiacu úroveň výlovu. Komisia preto navrhuje zodpovedajúcu úpravu rybolovných možností a sprievodných pravidiel.

Ďalšie kroky

Na základe týchto návrhov prijmú krajiny EÚ konečné rozhodnutie o stanovení maximálnych množstiev najdôležitejších komerčných druhov rýb, ktoré možno uloviť v oblasti Baltského mora. Rada preskúma návrh Komisie s cieľom prijať ho na zasadnutí ministrov 23. – 24. októbra.

Súvislosti

Návrh rybolovných možností je súčasťou prístupu Európskej únie k prispôsobeniu úrovní rybolovu cieľom dlhodobej udržateľnosti, ktoré sa nazývajú maximálny udržateľný výnos (MSY), ako sa dohodlo medzi Radou a Európskym parlamentom v rámci spoločnej rybárskej politiky. Návrh Komisie je takisto v súlade s politickými zámermi vyjadrenými v oznámení Komisie „Udržateľný rybolov v EÚ: súčasný stav a smerovanie na rok 2024“ a s viacročným plánom riadenia populácií tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori.

Súčasná situácia je pre rybárov a ženy zložitá ako predtým dôležité komerčné populácie (západná a východná treska škvrnitá; západná, stredná a Botnická sleď atlantický; a losos v južnom Baltskom mori a riekach) sú tiež vystavené ďalším tlakom, najmä v dôsledku straty biotopov v dôsledku degradácie životného prostredia vo vnútrozemských vodách, ako aj v samotnom Baltskom mori. S cieľom pomôcť rybárom a ženám v Baltskom mori môžu členské štáty a pobrežné regióny využiť Európsky sociálny fond plus na vykonávanie opatrení na celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností.

Baltské more je najviac znečistené more v Európe. Je postihnutá stratou biodiverzity, zmenou klímy, eutrofizáciou, nadmerným rybolovom a zvýšenými úrovňami kontaminantov, ako sú lieky a odpadky. V súvislosti s touto situáciou Európska komisia organizuje 29. septembra 2023 druhý ročník konferencie Náš baltský región v Palange (Litva). Na tomto podujatí na vysokej úrovni sa stretnú ministri z ôsmich krajín EÚ obklopujúcich Baltské more (Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko).

Pre viac informácií

Návrh rybolovných možností v Baltskom mori 2024

Otázky a odpovede o rybolovných možnostiach v Baltskom mori v roku 2024