Komisia vybrala 159 projektov, ktoré sa budú financovať zo zložky programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania s cieľom podporiť modernizáciu a kvalitu vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách na celom svete. Všetky tieto projekty zodpovedajú celkovému cieľu podporiť medzinárodnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zlepšiť vzdelávacie systémy a posilniť rast a prosperitu v celosvetovom meradle. 

V rámci projektov vybraných v tomto roku bude 2 500 zainteresovaných strán v oblasti vysokoškolského vzdelávania z takmer 130 krajín EÚ a na celom svete spolupracovať na modernizácii a internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania. Z celkového rozpočtu na rok 2023 vo výške 115,3 milióna EUR sa napríklad podporí profesionalizácia matematiky v strednej Afrike, vysokoškolské štúdium práva zameraného na rovnosť a spravodlivosť pre zraniteľné skupiny v Latinskej Amerike, učebné osnovy pre udržateľné modré hospodárstvo v južnom Stredozemí a kurzy o transformačnej zmene vo vzdelávaní v oblasti zdravotníctva v juhovýchodnej Ázii. Projekty v iných regiónoch sa zameriavajú na podnikateľské zručnosti žien v Strednej Ázii, pripravenosť na digitálne vzdelávanie na západnom Balkáne, rozvoj univerzitných kancelárií pre medzinárodné vzťahy na Blízkom východe a učebné osnovy zamerané na potravinovú a výživovú odolnosť v západnej Afrike.

EÚ tento rok vyčlenila aj dodatočnú podporu vo výške 5 miliónov EUR pre Ukrajinu, a to na podporu rozsiahleho projektu Erasmus+ pre univerzity s cieľom posilniť digitálne prostredie vo vysokoškolskom vzdelávaní na Ukrajine. V rámci štvorročného projektu s názvom DigiUni sa vytvorí vysokovýkonná digitálna platforma pre ukrajinské univerzity, ktorá bude prínosom najmä pre tých študentov, ktorí museli utiecť z krajiny alebo sú vnútorne vysídlení. Vďaka tejto platforme sa zabezpečí kontinuita vzdelávania študentov zapísaných na ukrajinských vysokých školách v ukrajinskom jazyku a v súlade s ukrajinským učebným plánom. Digitálna platforma ponúkne predovšetkým digitálny vzdelávací nástroj na rozvoj odbornej prípravy v oblasti online vyučovacích techník a na prispôsobenie vzdelávacieho obsahu online alebo virtuálnemu prostrediu.  Do projektu, ktorý koordinuje kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka, sa zapoja inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a zainteresované strany zo šiestich členských štátov EÚ (Belgicko, Česko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Španielsko) a 15 ďalších ukrajinských partnerov, medzi ktorými je deväť národných univerzít, ministerstvo školstva, ministerstvo digitálnej transformácie, Národná agentúra pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a tri združenia zastupujúce odvetvie informačných technológií a študentov.

Súčasťou podpory poskytovanej z programu pre východný susedský región je ďalších 19 projektov budovania kapacít, do ktorých sú zapojené ukrajinské univerzity a orgány. Tieto projekty sa napríklad zaoberajú úlohou univerzít pri obnove, návrhmi na reformu učebných osnov, ktoré sa zameriavajú na mier a multilateralizmus ako prierezové prvky štúdií, alebo rozvojom zručností v oblasti energetickej efektívnosti.

Dohody o grante sa podpíšu do novembra 2023, aby sa projekty mohli začať realizovať do konca roka.

Súvislosti

Program Erasmus+ bol vytvorený pred 36 rokmi a je jedným z najznámejších a najobľúbenejších programov EÚ. Doteraz sa doň zapojilo takmer 13 miliónov ľudí. Na roky 2021 – 2027 disponuje celkovým rozpočtom vo výške približne 26,2 miliardy eur a kladie silný dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.

Zložka programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania je súčasťou širšieho súboru akcií na podporu výmen študentov a zamestnancov a na podporu spolupráce v oblasti vzdelávania medzi Európou a zvyškom sveta. Tieto medzinárodné akcie sú založené na partnerstvách inštitúcií a zainteresovaných strán z 27 členských štátov EÚ a šiestich pridružených krajín na jednej strane a z iných regiónov sveta na strane druhej (nepridružené tretie krajiny). Šiestimi krajinami pridruženými k programu Erasmus+ sú Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Akcie sú navrhnuté tak, aby boli prínosom pre tieto tretie krajiny a aby sa spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania využívala ako prostriedok na posilnenie väzieb medzi Európou a ďalšími krajinami na celom svete. Partnerstvá sú zamerané na spoločný vývoj nového učebného obsahu a techník, školenia zamestnancov a zlepšenie kvality univerzitných systémov a administratívy. Projekty majú takisto potenciál pripraviť pôdu pre nové politické prístupy a reformy, a preto sa do nich musia zapojiť vnútroštátne vzdelávacie orgány. Sú prínosné nielen pre samotné odvetvie vzdelávania, ale pomáhajú aj pri rozvoji zručností a postupov v oblastiach, ktoré majú kľúčový význam pre hospodárstvo a spoločnosť, ako je zelená výroba, energetické manažérstvo, potravinárstvo, podnikanie atď.

V rokoch 2021 – 2027 predstavuje celkový rozpočet zložky programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania 613 miliónov eur. Uskutočnia sa štyri ďalšie ročné výberové konania, pričom ďalšia výzva na predkladanie návrhov sa plánuje na november 2023.

Ďalšie informácie

Viac informácií o dnešných výsledkoch výberu projektov

Budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania

Projekty zamerané na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania vybrané v roku 2022

Ukrajinská kancelária programu Erasmus+

Komisia navrhla nariadenie o bezpečnosti hračiek, ktorým sa upravujú súčasné pravidlá na ochranu detí pred potenciálnymi rizikami, ktoré predstavujú hračky. Hračky uvádzané na trh EÚ už patria medzi najbezpečnejšie na svete. Navrhovanými pravidlami sa táto ochrana ešte viac posilní, najmä pokiaľ ide o ochranu pred škodlivými chemikáliami. Ich cieľom je takisto znížiť vysoký počet nebezpečných hračiek, ktoré sa stále predávajú v EÚ, najmä online, čím sa posilnia rovnaké podmienky pre hračky vyrobené v EÚ a dovezené hračky. Zároveň budú naďalej zabezpečovať voľný pohyb hračiek v rámci jednotného trhu.

Týmto návrhom sa na základe existujúcich pravidiel aktualizujú bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby sa mohli uvádzať na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či sú vyrobené v EÚ alebo inde. Konkrétne sa predmetný návrh zameriava na:

• Zvýšenie ochrany pred škodlivými chemikáliami: V návrhu sa nielen zachováva súčasný zákaz karcinogénnych látok, mutagénnych látok či látok poškodzujúcich reprodukciu, ale zakazuje sa ním aj používanie iných škodlivých chemikálií v hračkách. Návrh sa zameriava na chemikálie, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre deti. Napríklad sa ním zakáže, aby sa v hračkách používali chemikálie, ktoré majú vplyv na endokrinný systém (endokrinné disruptory), a chemikálie, ktoré majú vplyv na dýchaciu sústavu alebo sú toxické pre konkrétny orgán.
• Posilnenie presadzovania pravidiel: Návrhom sa zabezpečuje, že v EÚ sa budú predávať len bezpečné hračky. Všetky hračky budú musieť mať digitálny pas výrobku, ktorý bude obsahovať informácie o súlade s navrhovaným nariadením. Dovozcovia budú musieť na hraniciach EÚ predkladať digitálne pasy výrobkov v prípade všetkých hračiek, a to aj hračiek, ktoré sa predávajú online. Nový informačný systém bude kontrolovať všetky digitálne pasy výrobkov na vonkajších hraniciach a identifikovať zásielky, ktoré si vyžadujú podrobné colné kontroly. Za vykonávanie kontrol hračiek budú naďalej zodpovedať vnútroštátni inšpektori. Ak sa navyše objavia nebezpečné hračky predstavujúce riziká, ktoré nie sú v nariadení jasne uvedené, návrh zaisťuje, aby Európska komisia mala právomoc požadovať ich stiahnutie z trhu.

Súvislosti

Hračky sú regulované smernicou 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek. V existujúcej smernici sa stanovujú bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby sa mohli uvádzať na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či sú vyrobené v EÚ alebo v tretích krajinách. Uľahčuje sa tým voľný pohyb hračiek v rámci jednotného trhu.

Po vyhodnotení smernice však Komisia zistila niekoľko nedostatkov v praktickom uplatňovaní smernice od jej prijatia v roku 2009. Predovšetkým je potrebná vyššia úroveň ochrany pred možnými rizikami v súvislosti s hračkami, najmä pred rizikami, ktoré predstavujú škodlivé chemikálie. V hodnotení sa takisto dospelo k záveru, že smernica sa musí vykonávať efektívnejšie, najmä pokiaľ ide o online predaj.

Okrem toho sa v stratégii EÚ s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti vyzýva na posilnenie ochrany spotrebiteľov a zraniteľných skupín pred najškodlivejšími chemikáliami. V dôsledku toho Komisia predkladá tieto nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa v EÚ predávali len bezpečné hračky.

Ďalšie informácie 

Otázky a odpovede

Návrh nariadenia o bezpečnosti hračiek

Hodnotenie smernice 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek

Chemikálie – stratégia udržateľnosti

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického informačného bulletinu Komisie o vnútornom trhu, priemysle, podnikaní a MSP.

Komisia reaguje na európsku iniciatívu občanov (ECI) „Za kozmetické výrobky netestované na zvieratách – Prisľúbte Európu bez testovania na zvieratách“. V odpovedi ponúka komplexný prehľad legislatívneho a politického rámca EÚ, ktorý súvisí s témou používania zvierat na účely testovania. Zároveň navrhuje ďalšie opatrenia, ako ďalej obmedziť testovanie na zvieratách.

Komisia víta túto iniciatívu a uznáva, že dobré životné podmienky zvierat sú stále zdrojom veľkého znepokojenia u európskych občanov. Zdôrazňuje, že EÚ zohráva dôležitú úlohu pri postupnom ukončovaní používania zvierat na účely testovania a celkovom zlepšovaní ich životných podmienok. Svedčí o tom najmä úplný zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách, ktorý v EÚ platí už od roku 2013.

Komisia okrem toho spustí nový plán obsahujúci súbor legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ako ďalej obmedziť testovanie na zvieratách. Cieľom je prejsť v konečnom dôsledku na regulačný rámec bez využívania zvierat podľa právnych predpisov o chemikáliách (napr. nariadenie REACH, nariadenie o biocídnych výrobkoch, nariadenie o prípravkoch na ochranu rastlín, humánnych a veterinárnych liekoch) a naďalej výrazne podporovať alternatívy k testovaniu na zvieratách.

Pokiaľ ide o modernizáciu vedy, Komisia bude naďalej dôrazne podporovať výskum zameraný na vývoj alternatív k testovaniu na zvieratách a preskúma možnosť koordinácie činností členských štátov v tejto oblasti.

V reakcii na konkrétne ciele európskej iniciatívy občanov Komisia uvádza tieto opatrenia:

• Chrániť a posilniť zákaz testovania kozmetických výrobkov na zvieratách: Komisia zdôrazňuje, že nariadenie EÚ o kozmetických výrobkoch už zakazuje uvádzať na trh kozmetické výrobky, ktoré boli testované na zvieratách. Tento zákaz sa však nevzťahuje na bezpečnostné testy potrebné na posúdenie rizík vyplývajúcich z chemických látok pre pracovníkov a životné prostredie podľa nariadenia EÚ o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH). Vzťah týchto dvoch právnych predpisov sa v súčasnosti posudzuje v dvoch veciach vedených na Súdnom dvore Európskej únie. Pokiaľ ide o prípadné legislatívne zmeny v budúcnosti, Komisia prihliadne na výsledok týchto súdnych konaní.
• Transformovať právne predpisy EÚ v oblasti chemikálií: V rámci svojho záväzku obmedziť a potenciálne eliminovať testovanie na zvieratách v kontexte právnych predpisov o chemikáliách bude Komisia spolupracovať so všetkými príslušnými stranami na pláne posudzovania chemickej bezpečnosti bez testovania na zvieratách. Tento plán bude slúžiť ako usmerňujúci rámec pre budúce opatrenia a iniciatívy zamerané na obmedzenie testovania na zvieratách a napokon jeho zrušenie, a to v kontexte právnych predpisov týkajúcich sa chemikálií v Európskej únii.
• Modernizovať vedu v EÚ: Hoci Komisia nezastáva názor, že na dosiahnutie cieľa postupného ukončenia používania zvierat vo výskume, odbornej príprave a vzdelávaní je potrebný legislatívny návrh, bude naďalej dôrazne podporovať rozvoj alternatívnych prístupov s primeraným financovaním. Komisia takisto navrhuje iniciovať súbor opatrení, ktoré urýchlia znižovanie testovania na zvieratách vo výskume, vzdelávaní a odbornej príprave. Zahŕňať bude aj preskúmanie možnosti koordinácie činností členských štátov a vnútroštátnych orgánov v tejto oblasti, prieskumné semináre a podporu nových iniciatív odbornej prípravy pre vedcov na začiatku ich kariéry.

Kontext

Európske iniciatívy občanov už od apríla 2014 predstavujú nástroj, ako občania môžu vyzvať Komisiu, aby navrhla právne opatrenia v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Komisia sa iniciatívou bude zaoberať vtedy, ak ju podpíše prinajmenšom milión občanov z aspoň siedmich členských štátov EÚ. EIO je jedným z kľúčových inovačných nástrojov na podporu participatívnej demokracie na úrovni EÚ.

Európsku iniciatívu občanov pod názvom „Za kozmetické výrobky netestované na zvieratách – Prisľúbte Európu bez testovania na zvieratách“ Komisia zaregistrovala 30. júna 2021. Jej organizátori pre ňu získavali podporu od 31. augusta 2021 do 31. augusta 2022. Keď orgány členských štátov overili 1 217 916 vyhlásení o podpore, organizátori 25. januára 2023 predložili iniciatívu Komisii na preskúmanie a odpoveď.

Táto iniciatíva občanov je deviatou iniciatívou, ktorá dosiahla prah požadovaný v zmluve a nariadení o európskej iniciatíve občanov. Zároveň ide o piatu úspešnú iniciatívu týkajúcu sa dobrých životných podmienok zvierat alebo životného prostredia.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad

Oznámenie

Európska iniciatíva občanov „Za kozmetické výrobky netestované na zvieratách – Prisľúbte Európu bez testovania na zvieratách“

Opatrenia EÚ na ochranu zvierat používaných na vedecké účely

Nariadenie EÚ o kozmetických výrobkoch

Európske iniciatívy občanov