Európska komisia víta predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), rozšírení obchodovania s emisiami na ďalšie odvetvia v záujme účinných klimatických opatrení v celom hospodárstve a o zriadení Sociálno-klimatického fondu. Dohoda je zásadným krokom k splneniu záväzku EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %. Sociálno-klimatický fond pritom pomôže zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu táto dohoda opäť svedčí o odhodlaní EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, transformovať svoje hospodárstvo a spoločnosť, nezabudnúť na nikoho a zaistiť našu energetickú bezpečnosť. Aby členské štáty doplnili značné prostriedky, ktoré sa na oblasť klímy vynakladajú z rozpočtu EÚ, použijú všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s klímou a energetikou a na riešenie sociálnych aspektov transformácie.

Posilnenie a rozšírenie obchodovania s emisiami v EÚ

Systém EU ETS stanovuje cenu za CO₂ a každoročne znižuje povolenú úroveň emisií v príslušných odvetviach, medzi ktoré patrí výroba elektriny a tepla, energeticky náročné priemyselné odvetvia a komerčná letecká doprava. Podľa tejto dohody sa emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, znížia do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, čo je podstatne viac (o 19 percentuálnych bodov) ako 43 % zníženie, ktoré sme mali dosiahnuť podľa existujúcich právnych predpisov. Zvýši sa aj tempo, akým majú každý rok klesať emisie, a to zo súčasných 2,2 % ročne na 4,3 % v rokoch 2024 až 2027 a 4,4 % od roku 2028. Zároveň sa posilní trhová stabilizačná rezerva, ktorá stabilizuje trh s uhlíkom tým, že odstraňuje nadbytočné kvóty. Podľa dohody sa takisto postupne zrušia bezplatné emisné kvóty pre určité podniky a v rokoch 2026 až 2034 sa pre dotknuté odvetvia zavedie mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM). To nadväzuje na predbežnú dohodu o mechanizme CBAM, ku ktorej európski spoluzákonodarcovia dospeli 13. decembra.

Na základe dohody sa do systému EU ETS zahrnú aj emisie z lodnej dopravy, čím sa EÚ stane prvou jurisdikciou, v ktorej sa za emisie uhlíka z odvetvia námornej dopravy stanoví konkrétna cena. S cieľom podporiť členské štáty pri úsilí o zníženie emisií z budov a cestnej dopravy a určitých priemyselných odvetví sa od roku 2027 bude na používanie príslušných palív vzťahovať nový samostatný systém obchodovania s emisiami. Doterajší pokles emisií v týchto odvetviach nepostačoval na to, aby EÚ jednoznačne nasmeroval k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Nový systém však zabezpečí nákladovo efektívne znižovanie emisií a prinesie príjmy, ktoré budú k dispozícii členským štátom a na podporu zo Sociálno-klimatického fondu. Tento systém zameraný na pôvodcov bude regulovať dodávateľov palív, a nie domácnosti a vodičov automobilov. Popritom sa zavedú ochranné opatrenia, ktoré umožnia uvoľniť na trhu dodatočné kvóty, ak ceny prekročia určité prahové hodnoty, a v prípade existencie vnútroštátnych opatrení zabránia dvojitému stanoveniu cien.

Predmetný kompromis takisto zvyšuje objem prostriedkov inovačného a modernizačného fondu. Z modernizačného fondu sa podporí transformácia v troch ďalších členských štátoch. Inovačný fond sa rozšíri a bude môcť podporovať aj dekarbonizačné úsilie sektora námornej dopravy.

Vytvorenie Sociálno-klimatického fondu         

Nový Sociálno-klimatický fond poskytne členským štátom osobitnú finančnú podporu na pomoc zraniteľným občanom a mikropodnikom. Tí budú môcť poskytnuté prostriedky využiť na investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ako je izolácia obytných budov, tepelné čerpadlá, solárne panely a elektromobilita. Fond zároveň bude môcť poskytovať priamu podporu príjmu až do výšky 37,5 % nových sociálno-klimatických plánov jednotlivých členských štátov. Začne fungovať v roku 2026, pred nadobudnutím účinnosti nového systému obchodovania s emisiami pre palivá používané v cestnej doprave a budovách. Z rozpočtu EÚ naň bude vyčlenená suma vo výške 65 miliárd eur a 25 % prostriedkov budú spolufinancovať členské štáty.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Od zavedenia systému EU ETS v roku 2005 sa emisie v hlavných odvetviach, na ktoré sa vzťahuje, teda v odvetví výroby elektriny a tepla a v odvetví energeticky náročných priemyselných zariadení, znížili o 42,8 %. V roku 2021 vyprodukovali zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, približne 40 % celkových emisií EÚ. Prísnejšie pravidlá budú mať zásadný význam pri dosahovaní klimatických cieľov EÚ stanovených v Parížskej dohode a zabezpečia, aby sa Európska zelená dohoda stala skutočnosťou.

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 klimaticky neutrálnou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí Európa do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o revízii systému obchodovania s emisiami a vytvorení Sociálno-klimatického fondu je zásadným krokom pri prijímaní legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý vypracovala Komisia na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Nadväzuje na nedávne dohody o systéme obchodovania s emisiami v leteckej doprave, o normách emisií CO₂ pre osobné automobily a dodávky, o nariadení o spoločnom úsilí, o pôde, využívaní pôdy a zmenách vo využívaní pôdy a o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.

Na záver rokovaní si výkonný podpredseda Frans Timmermans uctil pamiatku bývalého generálneho riaditeľa pre oblasť klímy Maura Petriccioneho, ktorý až do svojej smrti v lete 2022 viedol prácu Komisie na týchto návrhoch.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Obchodovanie s emisiami je ústredným prvkom našej Európskej zelenej dohody – stanovuje sa tak cena za uhlík. Silnejší systém obchodovania s emisiami nám pomôže stimulovať investície do dekarbonizácie a ďalej a rýchlejšie znižovať emisie v súlade s našimi cieľmi v oblasti klímy. S pomocou nového Sociálno-klimatického fondu EÚ zabezpečí, aby naša zelená transformácia prebiehala spôsobom, ktorý ochráni našich najzraniteľnejších obyvateľov a pomôže im byť súčasťou tejto transformácie. Práve takúto pozitívnu správu sme na konci tohto náročného roka potrebovali počuť: napriek prekážkam pokračujeme v plnení Európskej zelenej dohody pre udržateľnú budúcnosť.“

Ďalšie informácie

Návrhy z balíka Fit for 55

Návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond

Webové stránky o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami 

Politiky EÚ musia zabezpečiť, aby EÚ opäť smerovala k tomu, že budeme žiť a pracovať v rámci možností našej planéty. Ukazovatele ako také zachytávajú pokrok pri zlepšovaní kvality životného prostredia vrátane hospodárskych a sociálnych aspektov. V budúcnosti by tak mohli slúžiť na meranie zdravia nášho hospodárstva a spoločnosti na základe kvality života a nad rámec najznámejšieho hospodárskeho ukazovateľa – HDP.

Výkonný podpredseda Frans Timmermans zodpovedný za Európsku zelenú dohodu v tejto súvislosti uviedol: „Máme veľmi ambiciózne ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Pomôžu nám dosiahnuť spravodlivú zelenú transformáciu, ktorú Európa a svet potrebujú. Avšak, čo sa nedá merať, to sa nedá riadiť. Aby sme sa ďalej uberali správnym smerom, musíme pozorne sledovať, či plníme naše ciele. Tieto ukazovatele nám pri tom pomôžu.“ 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Politiky sú len také dobré ako ich realizácia. Tieto hlavné ukazovatele nám pomôžu uskutočniť politiky dohodnuté v rámci Európskej zelenej dohody. Objasnia trendy a uľahčia informovanú diskusiu medzi tvorcami politík o tom, kde je potrebné ďalšie úsilie.“

Hlavné ukazovatele vychádzajú zo štruktúry 8. environmentálneho akčného programu, ktorý stavia na Európskej zelenej dohode. Ich súčasťou sú 2 – 3 najrelevantnejšie a štatisticky najspoľahlivejšie ukazovatele politiky pre každý z tematických prioritných cieľov do roku 2030, ktoré zahŕňajú zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu na zmenu klímy, obehové hospodárstvo, nulové znečistenie a biodiverzitu.

Okrem nich zoznam obsahuje päť ukazovateľov na meranie pokroku pri riešení hlavných environmentálnych a klimatických tlakov. V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody k nim patrí prechod na udržateľné systémy v oblasti energetiky, priemyslu, mobility a potravín, ktorý musí nastať v nadchádzajúcich rokoch.

Hlavný súbor ďalej obsahuje ukazovatele na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavných základných podmienok – udržateľné financovanie, zásada „znečisťovateľ platí“ a postupné zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie.

Posledná kapitola monitorovacieho rámca zhŕňa systémové ukazovatele, ktorých cieľom je zachytiť pokrok pri dosahovaní troch rozmerov kvality životného prostredia a zahrnúť aj hospodárske a sociálne aspekty nad rámec ochrany prírody.

Ďalšie kroky

Komisia bude ročne podávať správy o dosiahnutom pokroku, a to na základe hodnotenia vykonaného Európskou environmentálnou agentúrou od roku 2023 pomocou vybraných hlavných ukazovateľov. Tieto správy uľahčia každoročnú výmenu informácií medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom v súlade s 8. environmentálnym akčným programom.

Komisia okrem toho počas trvania programu vykoná dve hĺbkové posúdenia – preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a záverečné hodnotenie v roku 2029.

Komisia bude naďalej podporovať súlad medzi hlavnými ukazovateľmi 8. environmentálneho akčného programu a inými prierezovými monitorovacími nástrojmi, ako je európsky semester a monitorovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja zo strany EÚ.

Súvislosti

8. environmentálny akčný program nadobudol účinnosť 2. mája 2022 a obsahuje povinnosť Komisie predložiť monitorovací rámec založený na obmedzenom počte hlavných ukazovateľov. Pokiaľ je to možné, mali by medzi ne patriť systémové ukazovatele, ktoré reflektujú vzájomné prepojenia medzi environmentálnymi a sociálno-politickými aspektmi, ako aj environmentálnymi a hospodársko-politickými aspektmi.

Cieľom 8. EAP je spravodlivo a inkluzívne urýchliť zelenú transformáciu v súlade s dlhodobým cieľom do roku 2050 „Žiť dobre v rámci možností našej planéty“, ktorý už bol stanovený v 7. EAP (2014 – 2020). Environmentálne akčné programy už vyše 40 rokov poskytujú EÚ politické rámce, ktoré prinášajú výsledky a zabezpečujú predvídateľné a koordinované opatrenia na účely európskej politiky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

Ďalšie informácie

Oznámenie o monitorovacom rámci 8. environmentálneho akčného programu

Webové sídlo 8. environmentálneho akčného programu

8. environmentálny akčný program

Konzultačný dokument o monitorovacom rámci s hlavnými ukazovateľmi 8. EAP

Konzultačný dokument o navrhovanom prístupe rámca monitorovania 8. EAP a jeho architektúre