Komisia prijala oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka, v ktorom sa uvádza, ako posilniť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov emisií CO₂ bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo tak, aby bolo možné ukladať viac uhlíka v prírode, a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na splnenie právne záväzného prísľubu EÚ, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Odstraňovanie uhlíka je nevyhnutné na dosiahnutie našich záväzkov v oblasti klímy. Okrem výrazného znižovania emisií potrebujeme udržateľné riešenia na odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktoré zvýšia odolnosť nášho hospodárstva a ktoré nám pomôžu bojovať proti kríze v oblasti klímy a biodiverzity. Dnes sme stanovili hlavné zásady a ciele našej práce na príprave potrebných pravidiel. Týmito pravidlami sa zaistí, že odstraňovanie uhlíka bude dôveryhodné a že bude mať želaný účinok, a zároveň pomôžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov, lesníkov a iných pôdohospodárov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú v boji proti zmene klímy našimi spojencami, keďže odstraňovaním uhlíka z atmosféry zmierňujú jej dosah. Uhlíkové poľnohospodárstvo posilní príspevok poľnohospodárov a lesníkov k dekarbonizácii nášho hospodárstva tým, že poľnohospodárom prinesie dodatočný príjem a zároveň ochráni biodiverzitu, zvýši odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči prírodným katastrofám a zaistí potravinovú bezpečnosť. K tomuto cieľu prispejú aj výskum a inovácie tým, že poľnohospodárom a lesníkom ponúknu ďalšie riešenia.“

V oznámení sa stanovujú krátkodobé až strednodobé opatrenia na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a rozšírenie tohto ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by príspevok iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva k prírodným záchytom uhlíka v Európe mal prestavovať 42 miliónov ton uloženého CO₂. K opatreniam na dosiahnutie tohto cieľa patria:

• podpora postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a iných programov EÚ, ako sú program LIFE a výskumná misia Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom vnútroštátneho verejného a súkromného financovania,
• štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania potrebných na zabezpečenie jasného a spoľahlivého certifikačného rámca pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý umožní rozvoj dobrovoľných trhov s uhlíkom,
• poskytovanie lepších znalostí, správa údajov a poradenské služby prispôsobené pôdohospodárom, a to tak na pôde, ako aj v rámci ekosystému modrého uhlíka.

Oznámenie sa zameriava aj na rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka, keďže využívanie riešení inšpirovaných prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre poskytuje ďalšie výhody pre obnovu oceánov, produkciu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Európska zelená dohoda sa síce sústreďuje na drastické zníženie využívania fosílneho uhlíka, no hospodárstvo EÚ bude uhlík stále potrebovať ako surovinu pre priemyselné procesy, ako je výroba syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných pokročilých materiálov. Tento uhlík bude v čoraz väčšej miere pochádzať z biohospodárstva a z technologických riešení na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO₂. Komisia nadviaže dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom, aby do roku 2030 aspoň 20 % uhlíka používaného v chemických a plastových výrobkoch pochádzalo z udržateľných nefosílnych zdrojov. Pri tom sa plne zohľadnia ciele EÚ v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva a pripravovaný politický rámec pre bioplasty, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Aby bolo možné lepšie riadiť tieto nové toky uhlíka, podporovať inovačné technológie a dosiahnuť odstraňovanie uhlíka vo veľkom rozsahu, pomôže Komisia vytvoriť vnútorný trh na zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka a potrebnú cezhraničnú infraštruktúru na prepravu CO₂. Do roku 2030 by sa malo každoročne odstrániť z atmosféry a vďaka technologickým riešeniam trvalo uskladniť 5 miliónov ton CO₂. Kľúčovým nástrojom financovania týchto technológií v krátkodobom horizonte je inovačný fond financovaný zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Ďalšie kroky

Do konca roka 2022 Komisia navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa bude zakladať na spoľahlivých a transparentných pravidlách započítavania uhlíka a požiadavkách na monitorovanie a overovanie pravosti a environmentálnej integrity kvalitného udržateľného odstraňovania uhlíka. Tieto pravidlá poskytnú právny rámec potrebný na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. V januári 2022 sa zverejní aj výzva na predloženie dôkazov.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o udržateľných cykloch uhlíka

Oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve

Technické usmernenia – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch (k dispozícii aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine)

Viac informácií o udržateľných cykloch uhlíka

Plníme Európsku zelenú dohodu

Európska komisia prijala návrh na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred niektorými z najškodlivejších chemických látok v odpade – perzistentnými organickými látkami (POP). Návrhom sa sprísňujú limity pre tieto chemické látky v odpade a predchádza sa ich opätovnému vstupu do hospodárstva.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol:

„Dnes robíme ďalší krok k splneniu nášho sľubu odstrániť najškodlivejšie látky z nášho každodenného života. Odstránenie perzistentných chemických látok z odpadu je nevyhnutné na ochranu nášho zdravia a životného prostredia. Ambiciózne limity pre tieto chemikálie sú potrebné aj na podporu vysokokvalitných druhotných materiálov bez toxických látok, ktoré sa môžu bezpečne používať v rastúcom obehovom hospodárstve.“

Perzistentné organické látky sú chemikálie s toxickými vlastnosťami, ktoré zostávajú v životnom prostredí veľmi dlho, hromadia sa v potravinových reťazcoch a môžu poškodiť ľudské zdravie a životné prostredie. Cieľom predloženého návrhu je odstrániť alebo minimalizovať emisie POP z odpadu. Hoci sa perzistentné organické látky vo všeobecnosti už v nových výrobkoch nepoužívajú, stále ich možno nájsť v odpade z niektorých spotrebných výrobkoch, akými sú nepremokavé textílie, nábytok, plasty a elektronické zariadenia.

Komisia aktuálne navrhuje zaviesť prísne limity pre tieto tri látky alebo skupiny látok v odpade:

• kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli a príbuzné zlúčeniny – nachádza sa v nepremokavých textíliách a hasiacich penách,
• dikofol – pesticíd, predtým používaný v poľnohospodárstve,
• pentachlórfenol, jeho soli a estery – nachádzajú sa v ošetrenom dreve a textíliách.

Okrem toho Komisia navrhuje sprísniť maximálne limity v odpade pre ďalších päť látok alebo skupín látok, ktoré už sú regulované.

Návrh je dôležitým krokom k dosiahnutiu intenzívnejšieho obehového hospodárstva, ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Prispieva k akčnému plánu nulového znečistenia, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody a k stratégii s názvom Chemikálie - stratégia udržateľnosti a jej súvisiacim opatreniam týkajúcim sa perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (PFAS), ktoré sa často nazývajú „večné chemikálie“.

Súvislosti

Týmto návrhom sa menia prílohy k nariadeniu o perzistentných organických látkach. Nariadením o POP (nariadenie (EÚ) 2019/1021 o perzistentných organických látkach) sa vykonávajú medzinárodné záväzky Európskej únie vyplývajúce zo Štokholmského dohovoru a Protokolu EHK OSN o POP.

Podľa nariadenia sa s odpadom obsahujúcim POP musí zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom s minimálnym vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie. Musia sa minimalizovať emisie POP do ovzdušia, vody a pôdy, pričom konečným cieľom je tieto emisie odstrániť. Mal by sa tiež minimalizovať rozsah, v akom sa tieto toxické látky uvoľňujú do životného prostredia. Výsledné druhotné materiály by mali byť vždy bezpečné a pokiaľ je to možné, nemali by obsahovať toxické látky. Pri zneškodňovaní odpadu obsahujúceho POP, ktorý prekračuje určité koncentračné limity, sa obsah POP musí zničiť alebo nenávratne transformovať.

Ďalšie informácie

Návrh na zmenu príloh k nariadeniu o perzistentných organických látkach (POP)

Otázky a odpovede k návrhu

Webstránka o odpade obsahujúcom POP

Politika EÚ v oblasti odpadu

Komisia predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby. Jeho celkovým cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Ekologická poľnohospodárska výroba je spojená s celým radom dôležitých výhod: polia obhospodarované ekologicky vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity, ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší a spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú. Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity.

Akčný plán je skoncipovaný tak, aby rýchlo rastúcemu ekologickému sektoru zabezpečil správne nástroje na dosiahnutie vytýčenej cieľovej hodnoty 25 %. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotreby, zvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora. Snaha je pritom zameraná na zabezpečenie vyváženého rastu sektora.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP.

Podpora spotreby

Kľúčovým faktorom, ktorý podnieti poľnohospodárov prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, a zvýšiť tak svoju ziskovosť a odolnosť, je rastúca spotreba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Akčný plán preto obsahuje viaceré konkrétne opatrenia zamerané na podporu dopytu, udržanie dôvery spotrebiteľa a priblíženie ekologických potravín občanom. Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodov, zvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Aj súkromný sektor môže zohrať nezanedbateľnú úlohu. Napríklad môže zamestnancom dávať odmeny v podobe „bio-šekov“ na nákup potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvýšenie spotreby

V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. Zatiaľ čo sa akčný plán prevažne zameriava na „efekt príťažlivosti“ na strane dopytu, hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ekologické režimy možno zaviesť na podporu ekologického poľnohospodárstva.

Okrem SPP sú ďalšími kľúčovými nástrojmi organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat.

Komisia v snahe zvýšiť informovanosť o ekologickej výrobe bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“. „Eko-obvody“ sú oblasti, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

V akčnom pláne sa ďalej uznáva, že ekologická akvakultúra je ešte stále pomerne novým sektorom, ale má výrazný potenciál na rast. Pripravované nové usmernenia EÚ k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ budú členské štáty a zainteresované strany podnecovať, aby podporovali ekologickú výrobu v tomto sektore.

Zlepšiť udržateľnosť

V neposlednom rade má ďalej zlepšiť výkonnosť ekologického poľnohospodárstva z hľadiska udržateľnosti. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvierat, zabezpečenie dostupnosti ekologických osív, zmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie.

Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Komisia bude pokrok pozorne monitorovať so zástupcami Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán prostredníctvom ročných následných opatrení, dvojročných správ o pokroku a preskúmania v polovici trvania.

Vyjadrenia členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Naliehavo potrebujeme v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. Nie je to len záležitosť poľnohospodárov, zahŕňa to celý potravinový reťazec. Cieľom nášho akčného plánu je citeľne zvýšiť dopyt po produktoch ekologického poľnohospodárstva, pomôcť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe spoľahlivých informácií a podporovať európskych poľnohospodárov pri prechode na ekologický systém. Čím viac pôdy budeme obhospodarovať ekologicky, tým lepšie budeme chrániť biodiverzitu na nej a v okolitých oblastiach.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Ekologickému sektoru sa dostalo uznania, pretože zaviedol udržateľné postupy a využívanie zdrojov. Vďaka tomu má ústrednú úlohu pri dosahovaní cieľov zelenej dohody. Ak máme dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva, musíme zabezpečiť, aby dopyt stimuloval rast sektoru. Nesmieme však pritom stratiť zo zreteľa výrazné rozdiely medzi ekologickými sektormi jednotlivých členských štátov. Akčný plán pre ekologický sektor zahŕňa nápady, ako dosiahnuť vyvážený rast sektora, ako aj potrebné nástroje. Podporu na vývoj zabezpečí spoločná poľnohospodárska politika, výskum a inovácia, ako aj úzka spolupráca s kľúčovými aktérmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej i miestnej úrovni.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Ekologické poľnohospodárstvo prináša mnohé výhody pre životné prostredie, prispieva k zdraviu pôd, znižuje znečisťovanie vzduchu a vody a zlepšuje biodiverzitu. Zároveň znamená ekonomické výhody pre zapojených aktérov, pretože v tomto sektore dopyt v uplynulom desaťročí rástol rýchlejšie než výroba. Nový akčný plán ekologického poľnohospodárstva bude základným nástrojom na postupné dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovaných ekologicky, ako aj na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry, ako sa ukotvilo v stratégii biodiverzity a v stratégii „z farmy na stôl“. Navyše nové strategické usmernenia k udržateľnému rozvoju akvakultúry EÚ, ktoré má Komisia čoskoro prijať, budú ďalej propagovať ekologickú akvakultúru.“

Súvislosti

V akčnom pláne sa zohľadnili výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Ide o iniciatívu ohlásenú v stratégii „z farmy na stôl„ aj v stratégii biodiverzity, ktoré boli uverejnené v máji 2020. Tieto dve stratégie boli predstavené v kontexte Európskej zelenej dohody v snahe umožniť prechod na udržateľné potravinové systémy a riešiť problém kľúčových príčin straty biodiverzity.

Komisia do svojich odporúčaní členským štátom k ich strategickým plánom SPP uverejnených v decembri 2020 zahrnula cieľovú hodnotu 25 % pôdy v EÚ obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030. Členské štáty vyzvala, aby si v strategickom pláne SPP stanovili vnútroštátne hodnoty, ktoré umožnia tento vytýčený cieľ dosiahnuť. Členské štáty na základe svojich miestnych podmienok a potrieb potom objasnia, ako plánujú cieľ pomocou nástrojov SPP splniť.

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť. Nová SPP je založená na deviatich cieľoch, ktoré sú aj základom, na ktorom krajiny EÚ vypracúvajú svoje strategické plány SPP.

Ďalšie informácie

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby

Otázky a odpovede: Opatrenia na podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby

Prehľad ekologického sektora

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia biodiverzity

Stručný prehľad ekologického poľnohospodárstva

Spoločná poľnohospodárska politika