Návrat vlka do regiónov EÚ, v ktorých už dlho chýba, vedie čoraz viac ku konfliktom s miestnymi poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami, najmä tam, kde sa opatrenia na predchádzanie útokom na hospodárske zvieratá nevykonávajú vo veľkej miere.

Predsedníčka von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Koncentrácia vlkov v niektorých európskych regiónoch sa stala skutočným nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. Vyzývam miestne a vnútroštátne orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia. Súčasné právne predpisy EÚ im to umožňujú.“

Komisia začína novú fázu svojej práce na riešení výziev súvisiacich s návratom vlkov.

Komisia vyzýva miestne komunity, vedcov a všetky zainteresované strany, aby do 22. septembra 2023 predložili aktuálne údaje o populácii vlkov a ich vplyvoch. Žiadame ich, aby použili túto e-mailovú adresu (aktívnu od tohto popoludnia): Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Na základe zhromaždených údajov Komisia rozhodne o návrhu na prípadnú úpravu stavu ochrany vlka v rámci EÚ a na aktualizáciu právneho rámca s cieľom zaviesť v prípade potreby ďalšiu flexibilitu vzhľadom na vývoj tohto druhu.

Tým sa doplnia súčasné možnosti miestnych a vnútroštátnych orgánov podľa právnych predpisov EÚ, aby mohli v prípade potreby konať, a značné finančné prostriedky EÚ poskytnuté na tieto opatrenia, ako sa podrobne uvádza v spoločnom liste, ktorý v novembri 2021 zaslali komisár Sinkevičius a komisár Wojciechowski všetkým ministrom poľnohospodárstva a životného prostredia EÚ. Niektoré opatrenia sa ukázali ako účinné pri predchádzaní rizikám predátorstva alebo pri ich výraznom znižovaní, ak sa riadne vykonávajú a sú prispôsobené osobitnému kontextu, v ktorom sa uplatňujú.

Preskúmanie vedeckých údajov o vlkoch v EÚ Komisiou tvorí neoddeliteľnú súčasť hĺbkovej analýzy, ktorú Komisia vykonáva v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022. V apríli 2023 začala Komisia zhromažďovať údaje od expertných skupín a kľúčových zainteresovaných strán, ako aj údaje nahlásené vnútroštátnymi orgánmi podľa existujúcich právnych predpisov EÚ a medzinárodných právnych predpisov. Tieto údaje však stále neposkytujú úplný obraz, ktorý by Komisii postačoval na navrhnutie ďalších opatrení, a Komisia aktuálne túto konzultáciu rozširuje.

Súvislosti

Komisia si uvedomuje, že návrat vlka do regiónov EÚ, v ktorých dlho chýba, môže viesť ku konfliktom s miestnymi poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami, najmä tam, kde sa opatrenia na predchádzanie útokom na hospodárske zvieratá nevykonávajú vo veľkej miere.

Ako pôvodný druh je vlk neoddeliteľnou súčasťou európskeho prírodného dedičstva a zohráva dôležitú úlohu v jeho ekosystémoch. Podľa smernice o biotopoch má väčšina populácií vlka v Európe prísnu ochranu s možnosťou výnimky. Týmto režimom sa vykonávajú požiadavky podľa Medzinárodného Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a členské štáty.

Platformy EÚ a regionálne platformy pre koexistenciu umožňujú zainteresovaným stranám podporovať spôsoby minimalizácie konfliktov medzi ľudskými záujmami a prítomnosťou veľkých mäsožravcov výmenou poznatkov a spoluprácou otvoreným, konštruktívnym a vzájomne úctivým spôsobom. Okrem toho podľa smernice o biotopoch sa členské štáty môžu za určitých podmienok odchýliť od zákazov prísneho režimu ochrany, a to aj s cieľom chrániť sociálno-ekonomické záujmy.

Viac informácií

Webová stránka o veľkých mäsožravcoch

Komisia prijala návrh rybolovných možností pre Baltské more na rok 2024 v reakcii na vedecké posúdenie, z ktorého vyplýva, že viaceré druhy rybolovu sa nachádzajú v zúfalej situácii.

Komisia navrhla celkový povolený výlov (TAC) a kvóty pre tri z desiatich populácií riadených v Baltskom mori. Zostávajúce návrhy kvót sa vypracujú v neskoršej fáze. Komisia navrhuje zvýšiť rybolovné možnosti pre lososa atlantického vo Fínskom zálive o 7 %, pričom navrhuje znížiť lov lososa atlantického v hlavnej oblasti o 15 % a znížiť úlovky sleďa atlantického v Rižskom zálive o 20 %.

Pokiaľ ide o ostatné populácie v Baltskom mori (západná treska škvrnitá, východná treska škvrnitá, západná sleď atlantický, sleď stredný, šprota severná a platesa veľká), Komisia požiadala Medzinárodnú radu pre výskum mora (ICES) o dodatočné informácie s cieľom lepšie zohľadniť skutočnosť, že treska sa loví spolu s platesami a sleďom obyčajným spolu so šprotou.

Vedci odhadujú, že veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora sa od začiatku 90. rokov 20. storočia pohybovala okolo alebo pod minimálnymi úrovňami. Veľkosť populácie sleďa atlantického v Botnickej oblasti klesla pod zdravé úrovne v dôsledku nižšieho počtu mladých rýb a menšej veľkosti starších rýb. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov oboch populácií a zachovať zákaz cieleného rybolovu populácií tresky škvrnitej, západného sleďa atlantického a lososa atlantického vo väčšine hlavných oblastí.

Komisia navrhne stanovenie TAC vedľajších úlovkov pre západnú tresku škvrnitú, východnú tresku škvrnitú, západnú sleďa atlantického, sleďa atlantického a sleďa atlantického v centrálnej oblasti na základe dodatočných informácií očakávaných na jeseň. Tento návrh umožní plavidlám vyložiť nevyhnutné úlovky každej z týchto slabých populácií napríklad pri love platesy veľkej alebo šproty severnej.

Navrhované TAC vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní ICES a vychádzajú z viacročného riadiaceho plánu pre Baltské more, ktorý v roku 2016 prijali Európsky parlament a Rada. Podobná tabuľka sa nachádza nižšie.

Treska

V prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora má Komisia v úmysle zachovať obmedzenie výlovu nezamedziteľných vedľajších úlovkov a všetky sprievodné opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v. Komisia okrem toho navrhuje zrušiť výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického. Napriek opatreniam prijatým od roku 2019, keď vedci prvýkrát varovali pred zlým stavom tresky, sa situácia zatiaľ nezlepšila.

Stav tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora je slabý a biomasa bola na najnižšej úrovni v roku 2022. Je to pravdepodobne spôsobené značnou prirodzenou úmrtnosťou, ktorú vedci ešte nedokážu úplne pochopiť. Komisia preto navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a všetky sprievodné opatrenia od roku 2023, ale odstrániť rekreačný rybolov a výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického.

Slede

Veľkosť populácie sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora zostáva pod zdravou úrovňou. Komisia navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a zrušiť výnimku pre maloobjemový pobrežný rybolov.

V prípade sleďa atlantického v Botnickom zálive Komisia takisto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a stanoviť TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. Vo vedeckom posúdení sa uvádza, že pravdepodobnosť, že veľkosť populácie klesne pod minimálnu úroveň, by bola vyššia ako 5 %, aj keby nedošlo k žiadnym úlovkom.

Veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod minimálnu úroveň. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a obmedziť TAC na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. V dôsledku toho by sa úlovky sleďa atlantického v strednej časti Baltského mora v Rižskom zálive na rozdiel od predchádzajúceho obdobia už nemali zahrnúť do rybolovných možností pre sleďa atlantického v Rižskom zálive. Výsledné vedecké odporúčanie o úlovkoch naznačuje zníženie o 23 %, ale Komisia navrhuje obmedziť zníženie na 20 %, keďže populácia je zdravá.

Platesa veľká

Hoci by vedecké odporúčania umožnili značný nárast, Komisia je naďalej opatrná, najmä pokiaľ ide o ochranu tresky škvrnitej, ktorá je nevyhnutným vedľajším úlovkom pri love platesy veľkej. Zároveň sa čoskoro zavedú nové opatrenia na zníženie vedľajších úlovkov tresky prostredníctvom alternatívneho rybárskeho výstroja. Komisia preto predtým, ako navrhne TAC, požiadala ICES o dodatočné informácie.

Šprota severná

Vedecké odporúčanie pre šprotu severnú odporúča malé zníženie úlovkov. Šprota severná sa však loví spolu so sleďom, najmä sleďom obyčajným, ktorého biomasa nedosahuje minimálnu úroveň. Preto je potrebné zohľadniť tento faktor pri úrovni úlovkov. Pred navrhnutím TAC Komisia požiadala ICES aj o dodatočné informácie.

Losos

Stav rôznych populácií riečnych lososov v hlavnom povodí sa značne líši, pričom niektoré zostávajú slabé a iné zdravé. V záujme dosiahnutia zdravej úrovne rada ICES pred dvoma rokmi odporučila uzavretie všetkých druhov rybolovu lososa atlantického v hlavnej oblasti. ICES zároveň posúdila, že počas leta by bolo možné zachovať určité druhy rybolovu v pobrežných vodách Botnického zálivu a Alandského mora. ICES zachovala zásadu svojho odporúčania, ale obmedzila zemepisnú oblasť na Botnický záliv a znížila súvisiacu úroveň výlovu. Komisia preto navrhuje zodpovedajúcu úpravu rybolovných možností a sprievodných pravidiel.

Ďalšie kroky

Na základe týchto návrhov prijmú krajiny EÚ konečné rozhodnutie o stanovení maximálnych množstiev najdôležitejších komerčných druhov rýb, ktoré možno uloviť v oblasti Baltského mora. Rada preskúma návrh Komisie s cieľom prijať ho na zasadnutí ministrov 23. – 24. októbra.

Súvislosti

Návrh rybolovných možností je súčasťou prístupu Európskej únie k prispôsobeniu úrovní rybolovu cieľom dlhodobej udržateľnosti, ktoré sa nazývajú maximálny udržateľný výnos (MSY), ako sa dohodlo medzi Radou a Európskym parlamentom v rámci spoločnej rybárskej politiky. Návrh Komisie je takisto v súlade s politickými zámermi vyjadrenými v oznámení Komisie „Udržateľný rybolov v EÚ: súčasný stav a smerovanie na rok 2024“ a s viacročným plánom riadenia populácií tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori.

Súčasná situácia je pre rybárov a ženy zložitá ako predtým dôležité komerčné populácie (západná a východná treska škvrnitá; západná, stredná a Botnická sleď atlantický; a losos v južnom Baltskom mori a riekach) sú tiež vystavené ďalším tlakom, najmä v dôsledku straty biotopov v dôsledku degradácie životného prostredia vo vnútrozemských vodách, ako aj v samotnom Baltskom mori. S cieľom pomôcť rybárom a ženám v Baltskom mori môžu členské štáty a pobrežné regióny využiť Európsky sociálny fond plus na vykonávanie opatrení na celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností.

Baltské more je najviac znečistené more v Európe. Je postihnutá stratou biodiverzity, zmenou klímy, eutrofizáciou, nadmerným rybolovom a zvýšenými úrovňami kontaminantov, ako sú lieky a odpadky. V súvislosti s touto situáciou Európska komisia organizuje 29. septembra 2023 druhý ročník konferencie Náš baltský región v Palange (Litva). Na tomto podujatí na vysokej úrovni sa stretnú ministri z ôsmich krajín EÚ obklopujúcich Baltské more (Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko).

Pre viac informácií

Návrh rybolovných možností v Baltskom mori 2024

Otázky a odpovede o rybolovných možnostiach v Baltskom mori v roku 2024