Podľa nového prieskumu Eurobarometra považuje veľká väčšina Európanov (93 %) zmenu klímy za vážny svetový problém. Vyše polovica zastáva názor, že prechod na zelenú ekonomiku treba zrýchliť (58 %) vzhľadom na prípady prudkého nárastu cien energie a obavy o dodávky plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu. Tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasia s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

Podpora pre zníženie emisií, obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť

Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 %) sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 %) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti, napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné.

Občania sú odhodlaní vyvíjať individuálne úsilie a žiadajú štrukturálnu reformu

Veľká väčšina občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 %) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Pri otázke, kto by mal prevziať zodpovednosť za boj proti zmene klímy, však občania zdôraznili potrebu ďalších reforiem, ktoré by mali prebiehať spolu s individuálnym úsilím, pričom poukázali aj na zodpovednosť národných vlád (56 %), EÚ (56 %) a podnikov a priemyslu (53 %).

Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa vyše tretina Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám, pričom tento pocit má vyše polovica respondentov v siedmich členských krajinách, prevažne v južnej Európe, ale takisto v Poľsku a Maďarsku. 84 % Európanov sa zhoduje, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia. 63 % respondentov súhlasí s tvrdením, že príprava na dosahy zmeny klímy môže mať pozitívne dôsledky pre občanov EÚ.

Súvislosti

Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 538 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 358 občanov EÚ z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 10. mája do 15. júna 2023. Všetky rozhovory prebehli osobne, buď priamo v domácnostiach respondentov alebo prostredníctvom videotelefonátov.

Výsledky aktuálneho „štandardného prieskumu Eurobarometra – jar 2023“ uverejneného 10. júla sú v úplnom súlade s výsledkami tohto špecializovaného prieskumu zameraného na otázky zmeny klímy. Zo štandardného Eurobarometra vyplynulo, že prevažná väčšina občanov EÚ podporuje energetickú transformáciu, považuje životné prostredie a zmenu klímy a jednu z hlavných otázok, ktoré EÚ musí riešiť, a očakáva obrovské investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Európska zelená dohoda je pre Európsku komisiu politickou najvyššou prioritou. Premení EÚ na modernú konkurencieschopnú zelenú ekonomiku efektívne využívajúcu zdroje, v ktorej sa na nikoho a na žiadne miesto nezabudne. V Európskom klimatickom predpise sa stanovil právne záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050. Takisto sa prostredníctvom tzv. balíka legislatívnych návrhov Fit for 55 zaviedol strednodobý cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Prijímanie tohto legislatívneho balíka už výrazne pokročilo. Aj nedávny pokrok pri právnom predpise o obnove prírody, pri nariadení o odlesňovaní, ako aj pri iniciatívach na propagáciu udržateľných výrobkov a zníženie miery odpadu z obalov Európskej únii pomôže zastaviť stratu biodiverzity a zaručí prechod na obehové hospodárstvo.

Ďalšie informácie 

Osobitný prieskum Eurobarometra o zmene klímy

Plníme prísľub Európskej zelenej dohody

Balík Fit for 55: vývoj situácie pri návrhoch Komisie

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Počas prvých dvoch rokov svojej existencie misie EÚ v rámci programu Horizont Európa podporovali prácu Komisie na Európskej zelenej dohode, vďaka ktorej bude Európa pripravená na digitálny vek, a na európskom pláne na boj proti rakovine. Misie EÚ už od svojho vzniku preukazujú potenciál urýchľovať zmenu. S finančnou podporou najmä z programu Horizont Európa takisto podporujú politiky a programy EÚ a prepájajú ich s opatreniami na miestnej úrovni a občianskou angažovanosťou. Sú na dobrej ceste dosiahnuť svoje ambiciózne ciele do roku 2030 v kritických oblastiach, ako je adaptácia na zmenu klímy, zlepšenie života onkologických pacientov, vyčistenie morských a sladkovodných ekosystémov, dosiahnutie klimatickej neutrality miest a zabezpečenie zdravia pôdy.

Také sú závery oznámenia o misiách EÚ v rámci programu Horizont Európa, ktoré bolo prijaté. V oznámení sa uvádza dôkladné posúdenie doterajšieho pokroku, ako to požadujú spoluzákonodarcovia po prvých dvoch rokoch fungovania misií. Vyzdvihujú sa v ňom hlavné úspechy súčasných piatich individuálnych misií, pričom sa v ňom identifikujú aj výzvy, ktoré sa v rámci nich objavili, a navrhuje sa súbor opatrení na ich riešenie. Vzhľadom na toto vyvážené posúdenie sa v aktuálnom oznámení takisto navrhuje, aby sa z rozpočtu druhého piliera programu Horizont Európa vynaložilo na misie EÚ v poslednej časti programu 11 % (zvýšenie oproti súčasným 10 %). To zodpovedá celkovej sume viac ako 3 miliardy eur na obdobie 2024 – 2027. Týmto oznámením tiež odštartovali prípravy na novú misiu EÚ týkajúcu sa Nového európskeho Bauhausu.

Komisia sa zaväzuje, že misie EÚ ešte viac zefektívni, napríklad vďaka tomu, že:

• zintenzívni diskusie s politickými aktérmi, najmä s členskými štátmi, o zjednodušení riadenia misií EÚ tak, aby bolo efektívnejšie, inkluzívnejšie a účinnejšie,
• zmobilizuje širšie portfólio nástrojov na zabezpečenie väčšej účasti súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev a verejného obstarávania inovácií,
• zavedie cielené opatrenia na podporu miestneho a vnútroštátneho komunikačného úsilia v snahe podnietiť občiansku angažovanosť a zvýšiť informovanosť verejnosti o misiách EÚ.

Vzhľadom na potenciál nástroja misií podnecovať zmenu a na skutočnosť, že iniciatíva Nový európsky Bauhaus už má s misiami EÚ niekoľko spoločných znakov, Komisia začína prípravnú fázu novej špecializovanej misie EÚ, ktorá sa riadi rovnakým procesom ako prvých päť misií. Ten zahŕňa vymenovanie rady misie a vypracovanie plánu vykonávania misie, vďaka ktorým sa vymedzia presné ciele a míľniky misie.

Nový európsky Bauhaus už vytvoril synergie medzi investíciami do výskumu a inovácií, ďalšími nástrojmi financovania a investíciami zo súkromného sektora. Nová misia EÚ by do svojej činnosti zapájala ľudí s cieľom dosiahnuť väčšiu spoločenskú akceptáciu politík Zelenej dohody, podporovať sociálnu zodpovednosť za ekologické riešenia a povzbudzovať zmeny správania potrebné na splnenie cieľov Zelenej dohody. Komisia bude pri definovaní tohto prístupu úzko spolupracovať s členskými štátmi a komunitou.

Hlavné doterajšie úspechy misií EÚ

Cieľom misie „Adaptácia na zmenu klímy“ je podporiť najmenej 150 európskych regiónov, aby sa do roku 2030 stali odolnými proti zmene klímy. Od jej vzniku podpísalo chartu misie 308 regionálnych a miestnych orgánov. Technickú pomoc regiónom poskytuje špecializovaná platforma na vykonávanie misie, pričom 50 regiónov vyvíja spoločnú metodiku na vykonávanie podrobných posúdení rizika a zraniteľnosti.

Misia „Rakovina“ má ambiciózny cieľ zlepšiť do roku 2030 život viac ako 3 miliónov ľudí prostredníctvom prevencie a liečby, ako aj zabezpečiť, aby ľudia s rakovinou vrátane ich rodín žili dlhšie a kvalitnejšie. Európsky plán na boj proti rakovine spolu s misiou „Rakovina“ podporili na úrovni EÚ nový dialóg s členskými štátmi. Misia zohráva kľúčovú úlohu pri umožňovaní rozvoja dátovej platformy UNCAN.eu, ktorá má pomôcť výskumným pracovníkom analyzovať kombinované údaje o výskume, zdraví a iné relevantné údaje v bezprecedentnom rozsahu.

Cieľom misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ je do roku 2030 dosiahnuť 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest, ktoré by zároveň fungovali ako experimentálne a inovačné centrá pre všetky európske mestá. Výzva na vyjadrenie záujmu o účasť na misii bola ukončená v januári 2022. Prihlášku poslalo 377 miest. Misia vytvorila silnú komunitu ambicióznych miest, ktoré prostredníctvom platformy misie pracujú v skupinách, vymieňajú si skúsenosti a majú prístup k znalostnej databáze v snahe urýchliť klimaticky neutrálne riešenia.

Cieľom misie „Obnoviť naše oceány a vody“ je zosúladiť ochranu a obnovu morských a sladkovodných ekosystémov s neustále silnejúcimi tlakmi na vodné zdroje. Štyri tzv. majáky misie v hlavných európskych morských oblastiach a povodiach riek boli zriadené ako dôležité miesta na pilotné testovanie, demonštráciu a zavádzanie potrebných riešení vo veľkom rozsahu a ich sprístupnenie viac ako 100 európskym pridruženým regiónom. Záujem o misiu dokazuje viac ako 480 opatrení prisľúbených v rámci charty misie.

Misia „Pôda“, ktorej cieľom je do roku 2030 vytvoriť 100 živých laboratórií a tzv. majákov, sa zameriava na poskytovanie riešení na udržateľné obhospodarovanie a obnovu pôdy vo vidieckych a v mestských oblastiach. V rámci tejto misie regionálne a miestne orgány vypracúvajú územné dohody o obhospodarovaní pôdy v záujme jej zdravia. Misia napreduje v harmonizovanom monitorovaní pôdy v EÚ a vyvíja stratégie na dekontamináciu a regeneráciu pôdy, ako aj nové obchodné modely pre hodnotové reťazce šetrné k pôde a klimaticky neutrálne hodnotové reťazce.

Súvislosti

Misie EÚ predstavujú nový spôsob, ako prinášať konkrétne riešenia niektorých našich najväčších výziev. Sú koordinovaným úsilím Komisie, ktorého cieľom je zhromažďovať potrebné zdroje z hľadiska programov financovania, politík a regulačných opatrení, ako aj iných činností. Ich zámerom je tiež mobilizovať a aktivizovať verejné a súkromné subjekty, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne orgány, výskumné ústavy, poľnohospodári a pôdohospodári, podnikatelia a investori, aby sa dosiahol skutočný a trvalý vplyv. Misie spolupracujú priamo s občanmi v snahe podporiť spoločenské využívanie nových riešení a prístupov.

K predmetnému oznámeniu je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú technické dôkazy z hodnotenia misií EÚ. Tieto dôkazy boli zhromaždené prostredníctvom štúdie, ktorá pomohla posúdiť každú jednotlivú misiu EÚ z hľadiska týchto aspektov: zámer a ciele misie, proces výberu každej misie EÚ, riadiace štruktúry a fungovanie misie, pokrok pri plnení cieľov misie, rozpočet misie a podmienky jej financovania.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – Horizont Európa: Misie EÚ napĺňajú svoje ambície do roku 2030 na ceste k ekologickejšiemu a zdravšiemu kontinentu

Misie EÚ 

Oznámenie o misiách EÚ

Pracovný dokument útvarov Komisie

Informačné prehľady o misiách EÚ

• Informačný prehľad o misii „Adaptácia na zmenu klímy“
• Informačný prehľad o misii „Rakovina“
• Informačný prehľad o misii „Obnoviť naše oceány a vody“
• Informačný prehľad o misii „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“
• Informačný prehľad o misii „Dohoda o pôde pre Európu“

Plány vykonávania misií EÚ

• Plán vykonávania misie „Adaptácia na zmenu klímy“
• Plán vykonávania misie „Rakovina“
• Plán vykonávania misie „Obnoviť naše oceány a vody“
• Plán vykonávania misie „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“
• Plán vykonávania misie „Dohoda o pôde pre Európu“

Nový európsky Bauhaus: krásny, udržateľný, spoločný