Európska komisia prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V týchto návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

Rozsiahly a vnútorne prepojený súbor návrhov

Aktuálne návrhy umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Tieto návrhu kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %. Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
• Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
• V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
• Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO₂ do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO₂, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
• Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
• V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
• Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO₂ pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
• Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
• Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
• A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO₂ vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Tento vyvážený balík a príjmy, ktoré vytvára, potrebujeme na zabezpečenie transformácie, vďaka ktorej bude Európa spravodlivá, zelená a konkurencieschopná, pričom zodpovednosť v nej bude rozložená rovnomerne medzi rôznymi odvetviami a členskými štátmi a v prípade potreby sa poskytne dodatočná pomoc.

Sociálne spravodlivá transformácia

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou predkladaného balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú.

Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácie, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Sociálny fond na ochranu klímy by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave. Na základe cielenej zmeny viacročného finančného rámca na obdobie 2025 – 2032 poskytne členským štátom prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S návrhom na čerpanie rovnakej sumy finančných prostriedkov od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy daného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

Súvislosti

V Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, sa do platnej legislatívy integruje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobý cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Záväzok EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % bol v decembri 2020 oznámený zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako príspevok EÚ k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 60 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami. Tento odskúšaný a overený legislatívny rámec tvorí základ uvedeného balíka právnych predpisov.

Komisia pred predložením týchto návrhov vykonala rozsiahle posúdenia vplyvu, aby zistila, aké príležitosti a náklady prinesie zelená transformácia. Návrh Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 podporili aj závery komplexného posúdenia vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2020. Ukázalo sa, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj prínosný. Tieto legislatívne návrhy sa opierajú o podrobné posúdenia vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje prepojenie s ostatnými časťami balíka.

Zelená transformácia sa podporí z dlhodobého rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov. Na podporu opatrení v oblasti klímy je zameraných 30 % programov financovaných z 2 biliónov eur viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU. Na opatrenia v oblasti klímy je vyčlenených 37 % zo 723,8 miliardy eur (v bežných cenách) určených na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa budú financovať národné programy obnovy členských štátov v rámci nástroja NextGenerationEU.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Hospodárstvo založené na fosílnych palivách dosiahlo svoje limity. Ďalšej generácii chceme zanechať zdravú planétu, ako aj kvalitné pracovné miesta a rast, ktorý neškodí našej prírode. Európska zelená dohoda je našou stratégiou rastu, ktorá smeruje k bezuhlíkovému hospodárstvu. Európa ako prvý kontinent vyhlásila, že v roku 2050 bude klimaticky neutrálna. Teraz opäť ako prví predkladáme konkrétny plán. Držíme slovo a svoje klimatické politiky staviame na inovácii, investíciách a sociálnej kompenzácii.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans doplnil: „Toto desaťročie je v boji proti kríze klímy a biodiverzity zlomové. Európska únia si stanovila ambiciózne ciele a dnes sme ukázali, ako ich môžeme naplniť. Dosiahnutie zelenej a zdravej budúcnosti pre všetkých si bude vyžadovať značné úsilie vo všetkých odvetviach a v každom členskom štáte. Naše návrhy spoločne podnietia potrebné zmeny, umožnia všetkým občanom čo najskôr pocítiť prínosy klimatických opatrení a poskytnú podporu najzraniteľnejším domácnostiam. Transformácia Európy bude spravodlivá, zelená a konkurencieschopná.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Naše úsilie o riešenie zmeny klímy musí byť politicky ambiciózne, globálne koordinované a sociálne spravodlivé. Aktualizujeme svoje 20-ročné pravidlá zdaňovania energie, aby sme podporili využívanie ekologickejších palív a obmedzili škodlivú súťaž v oblasti daní z energie. Zároveň navrhujeme mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, na základe ktorého sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu, aby zodpovedala cene platnej v EÚ. Pri plnom rešpektovaní svojich záväzkov v rámci WTO tak zabezpečíme, aby naše ambície v oblasti klímy nepodkopávali zahraničné firmy, ktoré podliehajú menej prísnym environmentálnym požiadavkám. Zároveň povzbudíme k zelenším normám aj zahraničie. Toto je rozhodujúca chvíľa – teraz alebo nikdy. Desivá realita zmeny klímy je každým rokom zreteľnejšia. Dnes potvrdzujeme svoje odhodlanie konať skôr, než bude naozaj neskoro.“

Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová vyhlásila: „Dosiahnutie cieľov zelenej dohody nebude možné bez pretvorenia nášho energetického systému, v ktorom sa produkuje väčšina našich emisií. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, musíme evolúciu obnoviteľných zdrojov zmeniť na revolúciu a zabezpečiť, aby pritom nedochádzalo k plytvaniu energiou. V dnešných návrhoch sa stanovujú ambicióznejšie ciele, odstraňujú prekážky a dopĺňajú stimuly, aby sme sa k energetickému systému s nulovými čistými emisiami priblížili ešte rýchlejšie.“

Komisárka pre dopravu Adina Văleanová uviedla: „Vďaka našim trom iniciatívam osobitne zameraným na dopravu – ReFuel Aviation, FuelEU Maritime a nariadeniu o infraštruktúre pre alternatívne palivá – podporíme premenu odvetvia dopravy na nadčasový systém. Vytvoríme trh pre udržateľné alternatívne palivá a nízkouhlíkové technológie a zavedieme tú správnu infraštruktúru, aby sa čo najviac rozšírili vozidlá a plavidlá s nulovými emisiami. Tento balík nás posunie nad rámec bežného úsilia o zelenšiu mobilitu a logistiku. Je príležitosťou na to, aby sa EÚ stala vedúcim trhom pre špičkové technológie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesy sú významnou súčasťou riešenia mnohých výziev, ktorým čelíme v boji proti kríze klímy a biodiverzity. Zároveň sú kľúčom k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ do roku 2030. Súčasný stav ochrany lesov v EÚ však nie je priaznivý. Musíme zintenzívniť využívanie postupov šetrných k biodiverzite a zabezpečiť zdravie a odolnosť lesných ekosystémov. Stratégia pre lesy skutočne prelomovo mení spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy v prospech planéty, ľudí a hospodárstva.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy zohrávajú v boji proti zmene klímy zásadnú úlohu. Zároveň pre našu spoločnosť zabezpečujú pracovné miesta a rast vo vidieckych oblastiach, udržateľný materiál na rozvoj biohospodárstva a cenné ekosystémové služby. Keďže stratégia pre lesy sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zaistiť a posilniť multifunkčnosť našich lesov a zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú milióny lesníkov pracujúcich v teréne. Nová spoločná poľnohospodárska politika bude príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja našich lesov.“

Ďalšie informácie

Oznámenie: balík predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

Webové sídlo venované plneniu Európskej zelenej dohody (vrátane legislatívnych návrhov)

Webové sídlo s audiovizuálnymi materiálmi o návrhoch

Otázky a odpovede o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Otázky a odpovede o nariadení o spoločnom úsilí a nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve

Otázky a odpovede o zosúladení našich energetických systémov s našimi klimatickými cieľmi

Otázky a odpovede o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Otázky a odpovede o revízii smernice o zdaňovaní energie

Otázky a odpovede o udržateľnej dopravnej infraštruktúre a palivách

Štruktúra prehľadu o balíku

Prehľad o sociálne spravodlivej transformácii

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad o doprave

Prehľad o energetike

Prehľad o budovách

Prehľad o priemysle

Prehľad o vodíku

Prehľad o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Prehľad: Meníme zdaňovanie energie na zelenšie

Brožúra s názvom Plníme Európsku zelenú dohodu

EÚ a Ukrajina vytvorili strategické partnerstvo v oblasti surovín, ktorým sa dosiahne užšia integrácia hodnotových reťazcov surovín a batérií. Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ počas osobitnej konferencie na vysokej úrovni podpísali memorandum o porozumení, ktoré tvorí základ partnerstva.

Strategické partnerstvo s Ukrajinou bude zahŕňať činnosti týkajúce sa celého hodnotového reťazca primárnych aj druhotných kritických surovín a batérií, a to v súlade s cieľmi akčného plánu EÚ pre kritické suroviny. Obom stranám pomôže diverzifikovať, posilniť a zabezpečiť dodávky kritických surovín, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie ekologickej a digitálnej transformácie. Partnerstvo bude rozhodujúce aj pre zachovanie globálnej konkurencieschopnosti a rozvoj odolnosti priemyslu v EÚ aj na Ukrajine.

Tento podpis predstavuje prvý hmatateľný výsledok, ktorý vyplynul z posilnenej spolupráce medzi Európskou úniou a Ukrajinou v oblastiach Európskej zelenej dohody a priemyselnej stratégie EÚ. Nadväzuje na spoločný záväzok a záujem vyjadrený na 7. zasadnutí Rady pre pridruženie medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré sa konalo 11. februára 2011.

Konkrétne oblasti činnosti partnerstva

Aktuálne podpísané strategické partnerstvo má rozvíjať konkrétne tri kľúčové oblasti činnosti vymedzené v memorande o porozumení.

• V prvom rade sa zameriava na aproximáciu politických a regulačných rámcov ťažby, a najmä na kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu vo všetkých činnostiach.
• Po druhé, cieľom partnerstva je lepšie integrovať hodnotové reťazce kritických surovín a batérií s udržateľným a sociálne zodpovedným rozvojom nerastných surovín na Ukrajine. V partnerstve sa preto bude angažovať aj Európska aliancia pre suroviny a Európska aliancia pre batérie, ktoré budú pôsobiť ako platformy pre zainteresované strany z EÚ a Ukrajiny vrátane finančných a investičných organizácií s cieľom spolupracovať a rozvíjať projekty spoločných podnikov a iné podnikateľské príležitosti. Podpredseda Šefčovič preto formálne prijal členstvo ukrajinského ministerstva životného prostredia a prírodných zdrojov v týchto dvoch európskych priemyselných alianciách.
• Partnerstvo napokon podporuje aj užšiu spoluprácu v oblasti výskumu a inovácie v rámci hodnotových reťazcov surovín aj batérií s využitím programu Horizont Európa.

EÚ a Ukrajina okrem toho schválili prvý plán – súbor konkrétnych činností a spoločných projektov na dosiahnutie pokroku v strategickom partnerstve v období 2021 – 2022. Partnerstvo konkrétne pomôže:

• vypracovať nízkouhlíkovú stratégiu a plán dekarbonizácie ťažby, dobývania a spracúvania surovín na Ukrajine,
• posilniť udržateľné a zodpovedné získavanie a spracúvanie surovín a batérií na Ukrajine vďaka organizovaniu podujatí zameraných na budovanie kapacít pre verejnú správu a odbornej prípravy pre spoločnosti,
• digitalizovať a posilniť správu údajov o ukrajinských nerastných zdrojoch a rezervách vytvorením tzv. dátového centra (úložiska s digitálnymi geologickými správami) a zrušením či zmenou klasifikácie zásob surovín podľa medzinárodných noriem,
• zlepšiť využívanie programov pozorovania Zeme a diaľkového snímania s cieľom posilniť prieskum nových zdrojov a monitorovať environmentálne vlastnosti ťažobných lokalít počas ich prevádzky a po uzavretí,
• identifikovať a realizovať projekty spoločných podnikov pre priemyselných a investičných aktérov z EÚ a Ukrajiny prostredníctvom obchodných investičných platforiem európskych priemyselných aliancií.

EÚ a ministerstvo životného prostredia a prírodných zdrojov zároveň v rámci strategického partnerstva otvorili spoluprácu pri poskytovaní podpory EÚ v oblasti technickej pomoci. EÚ zvýšila program technickej pomoci na rok 2021 pre ukrajinskú vládu a spoločnosti o 750 000 eur. Od roku 2022 je naplánovaná ďalšia významná podpora na budovanie kapacít, odbornú prípravu a štúdie.

Na podporu konkrétnych opatrení z memoranda o porozumení a plánu zmobilizujú finančné a investičné nástroje aj európske banky, t. j. EIB a EBOR.

Toto strategické partnerstvo vzišlo z existujúceho rámca priemyselného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Ukrajinou – pracovnej skupiny pre suroviny. Rovnaká štruktúra spolupráce sa použije aj na monitorovanie a prediskutovanie otázok dôležitých pre jeho vykonávanie. Na pravidelných dvojročných ministerských zasadnutiach na vysokej úrovni sa strategické partnerstvo vyhodnotí, prerokujú sa možné nové formy spolupráce a schvália sa budúce plány.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredseda pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič uviedol: „Je mi cťou, že môžem v mene EÚ uzavrieť strategické partnerstvo s Ukrajinou v oblasti surovín a batérií. Táto nová kapitola spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou nielenže posilní naše politické puto, ale prinesie aj široké spektrum príležitostí pre priemysel EÚ a Ukrajiny a v konečnom dôsledku pomôže vytvoriť a zachovať miestne pracovné miesta v oblastiach orientovaných na budúcnosť, ktoré sú neoddeliteľne spojené s prebiehajúcou ekologickou a digitálnou transformáciou.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh dodal: „Som rád, že môžem vidieť konkrétne výsledky akčného plán Komisie pre kritické suroviny. Toto partnerstvo prispeje k diverzifikácii dodávok surovín v EÚ a k riešeniu niektorých strategických závislostí identifikovaných v aktuálnej stratégii pre priemyselnú politiku. Veľký potenciál zásob kritických surovín na Ukrajine spolu s potrebou modernizácie jej ťažobného priemyslu, podporený zlepšením právneho a administratívneho rámca pre investorov a geografickou blízkosťou, predstavujú pevný základ pre vzájomne prospešné partnerstvo.“

Komisár Olivér Várhelyi, zodpovedný za susedstvo a rozšírenie, uviedol: „Strategické partnerstvo v oblasti surovín a batérií nám umožní budovať silnejšie hospodárske väzby, ktoré sa začali utvárať v rámci Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA). Pomôže posilniť odolnosť hospodárstva, čo je kľúčovým cieľom nedávno prijatého hospodárskeho a investičného plánu pre Východné partnerstvo, a Ukrajina bude pri vykonávaní tohto plánu zohrávať dôležitú úlohu.“

Súvislosti

Pre Európu ide už o druhé partnerstvo v oblasti surovín, ktoré nasleduje krátko po podpísaní partnerstva s Kanadou z 15. júna 2021.

V septembri 2020 Komisia uverejnila akčný plán pre kritické suroviny s cieľom riešiť súčasné a budúce výzvy. Navrhuje v ňom opatrenia na zníženie závislosti Európy od tretích krajín. Navrhuje preto diverzifikovať dodávky z primárnych aj sekundárnych zdrojov, zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a obehovosť a zároveň podporovať zodpovedné získavanie zdrojov na celom svete. Cieľom plánu je podporiť prechod Európy na ekologické a digitálne hospodárstvo a zároveň zaistiť odolnosť Európy a otvorenú strategickú autonómiu v oblasti kľúčových technológií potrebných na takýto prechod.

Komisia už v roku 2018 prijala strategický akčný plán pre batérie, v ktorom sa stanovuje komplexný rámec opatrení na podporu všetkých segmentov hodnotového reťazca batérií v nadväznosti na vytvorenie Európskej aliancie pre batérie v roku 2017.

Strategické partnerstvo EÚ a Ukrajiny v oblasti surovín a batérií je druhým strategickým partnerstvom, ktoré EÚ vytvorila. Pomôže dosiahnuť kľúčové ciele akčného plánu pre kritické suroviny. Partnerstvo v oblasti surovín a batérií vychádza aj zo strategického partnerstva v oblasti energetiky podpísaného s Ukrajinou v roku 2016, ktoré bolo nápomocné pri zbližovaní dvoch trhov s energiou vďaka rozvoju infraštruktúry a aproximácii právnych rámcov.

Ďalšie informácie

Prejav a tlačové vyhlásenie podpredsedu Šefčoviča

Plán strategického partnerstva na roky 2021 – 2022

Memorandum o porozumení

Akčný plán pre suroviny

Aktualizácia priemyselnej stratégie EÚ

Spravodajstvo EbS z podujatia

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uverejnili usmernenie o náležitej starostlivosti. Spoločnostiam z EÚ pomôže riešiť v súlade s medzinárodnými normami riziko týkajúce sa nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch. Usmernenie posilní možnosti firiem, aby dokázali odstrániť nútenú prácu zo svojich hodnotových reťazcov. Poskytuje konkrétne praktické rady o tom, ako identifikovať toto riziko, ako mu predchádzať, zmierňovať ho a riešiť ho.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Vo svete nie je miesto na nútenú prácu. Komisia je odhodlaná odstrániť túto pliagu v rámci širšej práce v oblasti ochrany ľudských práv. Stredobodom našej nedávnej obchodnej stratégie je práve preto posilnenie odolnosti a udržateľnosti dodávateľských reťazcov EÚ. Kľúčom k tomu, aby sa to stalo, sú podniky, pretože tie môžu dosiahnuť všetky zmeny tým, že budú konať zodpovedne. Dnešným usmernením podporujeme spoločnosti z EÚ v tomto úsilí. Pripravovanými právnymi predpismi o udržateľnej správe a riadení spoločností zintenzívnime našu prácu v oblasti náležitej starostlivosti.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell uviedol: „Nútená práca nie je len závažným porušením ľudských práv, ale aj hlavnou príčinou chudoby a prekážkou hospodárskeho rozvoja. Európska únia je svetovým lídrom v oblasti zodpovedného obchodného správania, podnikania a ľudských práv. V usmernení, ktoré dnes uverejňujeme, sa náš záväzok premieta do konkrétnych opatrení. Spoločnosti z EÚ tak získajú istotu, že ich činnosti neprispievajú k praktikám nútenej práce v žiadnom odvetví, regióne alebo krajine.“

V usmernení sa vysvetľujú praktické aspekty náležitej starostlivosti a prehľad nástrojov EÚ a medzinárodných nástrojov pre zodpovedné obchodné správanie, ktoré sú relevantné pre boj proti nútenej práci. EÚ už v niektorých odvetviach zaviedla povinné štandardy a aktívne podporuje účinné vykonávanie medzinárodných noriem týkajúcich sa zodpovedného obchodného správania.

Podpora zodpovedných a udržateľných hodnotových reťazcov je jedným z pilierov nedávnej obchodnej stratégie EÚ. Táto stratégia sa realizuje v usmernení, ktoré pomáha podnikom v EÚ prijať vhodné opatrenia už teraz, čím sa preklenie obdobie, kým nebudú prijaté právne predpisy o udržateľnej správe a riadení spoločností. V pripravovaných právnych predpisoch sa plánuje záväzná povinnosť náležitej starostlivosti, na základe ktorej by spoločností z EÚ mali identifikovať vplyvy na udržateľnosť vo svojich činnostiach a dodávateľských reťazcoch, predchádzať takýmto vplyvom, zmierňovať ich a zohľadňovať. S výhradou budúceho posúdenia vplyvu to bude zahŕňať účinné opatrenia a mechanizmy presadzovania, aby sa nútená práca nestala súčasťou hodnotového reťazca spoločností EÚ.

Obchodná politika EÚ už prispieva k zrušeniu nútenej práce prostredníctvom rôznych nástrojov. Obchodné dohody EÚ sú jedinečné tým, že zahŕňajú právne záväzky ratifikovať a účinne vykonávať všetky základné dohovory MOP vrátane tých, ktoré sa týkajú nútenej práce. Tieto dohovory obsahujú povinnosť zastaviť využívanie nútenej alebo povinnej práce vo všetkých jej formách. Takýto záväzok sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré využívajú výhody osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP). Všetkých 71 krajín, ktoré využívajú všeobecný systém preferencií, má povinnosť nedopúšťať sa závažného a systematického porušovania zásad základných dohovorov MOP.

Usmernenie takisto napĺňa niekoľko priorít akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v oblasti podnikania a ľudských práv. Medzi tieto priority patrí odstránenie nútenej práce a presadzovanie medzinárodne uznávaných noriem náležitej starostlivosti.

Ďalšie informácie

Usmernenie o náležitej starostlivosti pre spoločnosti EÚ s cieľom riešiť riziko nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch