Svetový samit o vzdelávaní: najvyšší príspevok v sume 1,7 miliardy eur Globálne partnerstvo pre vzdelávanie dá Tím Európa

Na svetovom samite o vzdelávaní v Londýne sa Európska únia a jej členské štáty ako Tím Európa zaviazali poskytnúť Globálnemu partnerstvu pre vzdelávanie (GPE) 1,7 miliardy eur na premenu školských systémov, ktoré vzdelávajú viac ako miliardu dievčat a chlapcov v 90 krajinách a územiach. Ide o najvyšší príspevok pre GPE na svete. EÚ už v júni oznámila, že na roky 2021 – 2027 prispeje sumou 700 miliónov eur.

Na samite zastupovala EÚ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová. Vo svojich príhovoroch zdôraznili vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na vzdelávanie detí na celom svete a odhodlanie EÚ a jej členských štátov konať.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Vzdelávanie poskytuje ľudskému rozvoju ten najzákladnejší rámec. Čítanie, písanie, matematika, logika, digitálne zručnosti, učíme sa chápať náš život. Bez ohľadu na to, na ktorom kontinente žijete. Vzdelávanie by malo byť skutočne univerzálnym právom. Európska únia preto investuje do medzinárodnej spolupráce na vzdelávaní viac ako celý zvyšok sveta. A v týchto mimoriadnych časoch sa snažíme ešte viac.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová v tejto súvislosti povedala: „Sľúbili sme, že nedopustíme, aby COVID-19 zvrátil desaťročia pokroku v zlepšovaní prístupu k vzdelávaniu, a tieto slová potvrdzujeme činmi. Tím Európa je hrdý, že vďaka doteraz prisľúbenému príspevku 1,7 miliardy eur sa stal hlavným darcom Globálneho partnerstva pre vzdelávanie na podporu bezplatného, inkluzívneho, spravodlivého a kvalitného vzdelávanie pre všetkých. Vzdelávanie umožňuje rýchlejšie dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a bude zohrávať ústrednú úlohu pri postpandemickej obnove. V spoločnom úsilí so všetkými našimi partnermi sa môžeme postarať, aby malo každé dieťa šancu učiť sa a uspieť.“

Tím Európa za globálne vzdelávanie

EÚ svoju podporu vzdelávania zameriava na kvalitu, rovnosť a spravodlivosť, ale aj na zosúladenie získavaných zručností s ponukou pracovných miest. Konkrétne to znamená:

  • investovať do dobre vyškolených a motivovaných učiteľov, ktorí môžu deťom poskytnúť správnu kombináciu zručností potrebných v 21. storočí. Do roku 2030 bude potrebné prijať do základných a stredných škôl aspoň 69 miliónov nových učiteľov a z toho viac ako 17 miliónov v Afrike.
  • investovať do rovnosti, podporovať vzdelávanie dievčat a využiť potenciál digitálnych inovácií. Vzdelávanie a posilnenie postavenia dievčat je zároveň v centre pozornosti akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III, ktorý má za cieľ zastaviť pandémiou vyvolaný rast nerovností, urýchliť pokrok v rodovej rovnosti a posilniť postavenie žien.
  • investovať do zručností pre budúcnosť, aby nám vyrástli budúci odborníci, podnikateľskí lídri a tvorcovia rozhodnutí pre zelenú a digitálnu transformáciu.

Vďaka tomu, že EÚ a jej členské štáty postupujú ako Tím Európa, sú opatrenia dostatočne rozsiahle, koordinované a zacielené, takže umožňujú maximálne využiť náš spoločný vplyv a dať príležitosť na vzdelávanie každému dieťaťu.

Súvislosti

Svetový samit o vzdelávaní: financovanie GPE 2021 – 2025

Cieľom svetového samitu o vzdelávaní je doplniť zdroje GPE, ktoré predstavuje jediné globálne partnerstvo pre vzdelávanie združujúce zástupcov všetkých zainteresovaných skupín v oblasti vzdelávania vrátane partnerských krajín, darcov, medzinárodných organizácií, skupín občianskej spoločnosti, nadácií a súkromného sektora.

GPE je organizačne vedené vo Svetovej banke a poskytuje finančnú podporu krajinám s nízkymi a nižšími strednými príjmami, najmä tým, ktoré majú vysoký počet detí mimo školy a výrazné rodové rozdiely. Väčšina finančných prostriedkov sa prideľuje subsaharskej Afrike.

V rokoch 2014 – 2020 pochádzala viac ako polovica všetkých príspevkov do GPE z EÚ a jej členských štátov .

Ďalšie informácie

Vzdelávanie: EÚ zvyšuje svoj príspevok na Globálne partnerstvo pre vzdelávanie na roky 2021 – 2027 na 700 miliónov eur.

Čítať ďalej...

EÚ investuje 122 miliónov eur do inovatívnych projektov na dekarbonizáciu hospodárstva

Po prvýkrát od vytvorenia inovačného fondu Európska únia investuje 118 miliónov eur do 32 malých inovatívnych projektov v 14 členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku. Z grantov sa podporia projekty zamerané na uvedenie nízkouhlíkových technológií na trh v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj v odvetviach vodíka, uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem týchto grantov využije 15 projektov v 10 členských štátoch EÚ a Nórsku pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške až 4,4 milióna eur, aby pokročili z hľadiska ich pripravenosti.

Výkonný podpredseda Timmermans uviedol: „Dnešnou investíciou poskytuje EÚ konkrétnu podporu projektom v oblasti čistých technológií v celej Európe s cieľom rozšíriť technologické riešenia, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Vďaka zvýšeniu prostriedkov inovačného fondu, ktoré sa navrhlo v balíku ,Fit for 55ʻ, bude môcť EÚ podporiť ešte viac projektov, urýchliť ich a čo najskôr ich uviesť na trh.“

Nezávislí experti hodnotili 32 projektov vybraných na financovanie. Posudzovali pritom ich schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov oproti konvenčným technológiám a prinášať inovácie nad rámec súčasného stavu technologického rozvoja. Zároveň skúmali, či sú dostatočne pripravené na rýchle zavedenie. K ďalším kritériám patril potenciál projektov z hľadiska rozšíriteľnosti a nákladovej efektívnosti. Vybrané projekty pokrývajú širokú škálu relevantných odvetví, keďže cieľom je dekarbonizovať rôzne segmenty európskeho priemyslu a energetické odvetvia. Miera úspešnosti oprávnených návrhov v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov je 18 %.

Pri 15 projektoch, ktoré môžu využiť pomoc pri vypracúvaní projektov, sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že sú dostatočne inovatívne a sľubné z hľadiska schopnosti znižovať emisie skleníkových plynov, no stále nie sú dostatočne pripravené na to, aby sa v súvislosti s nimi uvažovalo o udelení grantu. Cieľom podpory, ktorú má Európska investičná banka poskytnúť ako individualizovanú technickú pomoc, je pokročiť v ich finančnej či technickej pripravenosti, aby mohli byť opätovne predložené v rámci budúcich výziev na financovanie z inovačného fondu.

Ďalšie kroky

Pri úspešných projektoch predložených v rámci výzvy pre malé projekty sa začínajú pripravovať jednotlivé dohody o grante, ktoré by mali byť dokončené vo štvrtom štvrťroku 2021. Komisia bude môcť následne prijať príslušné rozhodnutie o udelení grantu a začať s vyplácaním grantov. Na finančnú závierku majú projekty štyri roky.

Európska investičná banka sa skontaktuje s predkladateľmi projektov, ktorým bola ponúknutá pomoc pri vypracúvaní v rámci výzvy pre veľké projekty, s cieľom uzavrieť individuálne dohody a umožniť začatie prevádzky vo štvrtom štvrťroku 2021.

Ďalšie informácie 

Mapa úspešných projektov

Opis úspešných malých projektov

Opis úspešných veľkých projektov

Webové sídlo inovačného fondu

Ďalšie výzvy v rámci inovačného fondu

Čítať ďalej...

Uplatňovanie práva EÚ v roku 2020: ochrana našich dohodnutých pravidiel a spoločných hodnôt počas pandémie

Európska komisia prijala výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, v ktorej opisuje, ako monitorovala a presadzovala dodržiavanie práva EÚ v roku 2020, a prezentuje výsledky členských štátov v rôznych oblastiach politiky. V správe sa zohľadňuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a vysvetľuje sa v nej, aké opatrenia Komisia prijala na ochranu práv, slobôd a živobytia ľudí a podnikov v celej Únii.

V roku 2020 Komisia otvorila celkom 903 nových prípadov nesplnenia povinnosti. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2019, kedy bolo otvorených 797 nových prípadov. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2020 Dánsko, Fínsko, Írsko a Holandsko, zatiaľ čo najväčší počet mali Bulharsko, Taliansko, Malta a Grécko.

Presadzovanie práva EÚ počas pandémie

Účinné presadzovanie práva EÚ je pre európskych občanov dôležité, pretože pomáha zabezpečiť, aby mohli využívať práva a výhody, ktoré im z neho vyplývajú. To bolo ešte dôležitejšie počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorá mala nepopierateľný vplyv na uplatňovanie práva EÚ. Mnohé členské štáty napríklad jednostranne zaviedli obmedzenia vývozu liekov, ochranných prostriedkov a iných výrobkov relevantných pre boj s ochorením COVID-19. V náležitých prípadoch Komisia riešila tieto obmedzenia naliehavými postupmi v prípade nesplnenia povinnosti. Okrem toho začala konania o nesplnení povinnosti proti 11 členským štátom za to, že nechránili práva spotrebiteľov, ktorí si kúpili balíky cestovných služieb a po zrušení ich ciest v dôsledku ochorenia COVID-19 nedostali primeranú náhradu. 

Napriek tomu, že Komisia hľadala spôsoby, ako znížiť zaťaženie členských štátov pri postupoch v prípade nesplnenia povinnosti (napríklad uplatňovaním dlhších lehôt na odpovede), správne uplatňovanie práva EÚ je mimoriadne dôležité aj v čase krízy.

Uprednostňovanie oblastí politiky dôležitých pre každodenný život Európanov

V roku 2020 Komisia naďalej presadzovala pravidlá EÚ vo všetkých oblastiach politiky. Dôraz kládla na tie, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život občanov a podnikov, ako je životné prostredie, mobilita, doprava a energetika. Prípady týkajúce sa týchto oblastí spoločne predstavovali polovicu všetkých prípadov. Komisia napríklad prijala opatrenia proti členským štátom za nedodržiavanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa čistého ovzdušia a pitnej vody, práv cestujúcich na získanie náhrady za zrušené cesty alebo bezpečnosti dopravy.

Základom presadzovania práva EÚ je spolupráca. Európska komisia preto aktívne podporuje členské štáty pri vykonávaní práva EÚ formou usmernení a dialógu. V roku 2020 Komisia vydala niekoľko osobitných usmerňujúcich dokumentov pre rôzne oblasti politiky vrátane núdzovej pomoci EÚ v oblasti cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, práv cestujúcich, leteckej bezpečnosti a koordinovanej hospodárskej reakcie na pandémiu.

Boj proti oneskorenej transpozícii smerníc EÚ

Aby občania a podniky mohli využívať všetky výhody práva EÚ, členské štáty musia európske smernice urýchlene transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov, a to v dohodnutých lehotách.

Viac ako polovica všetkých konaní o nesplnení povinnosti v roku 2020 súvisela s neskorou transpozíciou smerníc. Ich počet významne vzrástol zo 406 prípadov v roku 2019 na 599 v roku 2020. Najvyšší počet nových prípadov oneskorenej transpozície za posledných päť rokov bol zaznamenaný v roku 2016 (847 prípadov). V záujme včasnej a správnej transpozície Komisia naďalej poskytovala členským štátom pomoc vo forme usmerňujúcich dokumentov, špecializovaných webových stránok, ako aj výmeny osvedčených postupov na zasadnutiach expertných skupín alebo seminároch.

Pokiaľ ide o prípady oneskorenej transpozície, najväčší počet otvorených prípadov mali Spojené kráľovstvo*, Portugalsko, Belgicko a Cyprus, zatiaľ čo najmenej takýchto nových konaní sa začalo voči Dánsku, Švédsku, Írsku, Litve, Malte a Holandsku.

Súvislosti

Na základe žiadosti Európskeho parlamentu predkladá Komisia od roku 1984 každoročne správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v predchádzajúcom roku. Európsky parlament vždy následne prijíma k správe Komisie uznesenie.

Komisia sa prioritne zameriava na problémy, v prípade ktorých by opatrenia na presadzovanie práva mohli priniesť skutočné zmeny a pridanú hodnotu pre jednotlivcov a podniky. V rámci rozdelenia povinností medzi európskymi inštitúciami práve ona vo všeobecnosti zodpovedá za začatie legislatívneho procesu. O jej návrhoch rozhodujú Rada a Európsky parlament. Členské štáty zasa zodpovedajú za včasné a správne uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku. Komisia tento kruh uzatvára: po prijatí jej návrhov vo forme právnych predpisov EÚ monitoruje, či členské štáty uplatňujú tieto právne predpisy správne, a v opačnom prípade podniká opatrenia.

Ďalšie informácie

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Výročná správa o uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni

Prehľad o EÚ-28

 

* Dňa 1. februára 2020 nadobudla platnosť dohoda o vystúpení, v ktorej sa stanovujú opatrenia týkajúce sa riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, a Spojené kráľovstvo sa formálne stalo treťou krajinou. V dohode o vystúpení sa stanovilo prechodné obdobie, ktoré sa začalo 1. februára 2020 a skončilo 31. decembra 2020. Ak nebolo stanovené inak, počas uvedeného prechodného obdobia sa právo Únie naďalej uplatňovalo na Spojené kráľovstve vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Každý odkaz na členské štáty v tejto správe by sa preto mal chápať tak, že zahŕňa aj Spojené kráľovstvo.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login