Európska zdravotná únia: nový rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť je zavedený

Od roku 2023 oficiálne stoja základné piliere európskej zdravotnej únie. Nie sú v nich zabudované len prísnejšie pravidlá EÚ týkajúce sa závažných cezhraničných ohrození zdravia, ale aj silnejší mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a nový rámec pre zdravotnícke protiopatrenia v núdzových situáciách. Spolu s rozšíreným mandátom Európskej agentúry pre lieky a zriadením Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie poskytujú EÚ nástroje potrebné na prípravu na mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia a na lepšiu reakciu v prípade takýchto situácií.

Tieto nové pravidlá po nadobudnutí účinnosti dopĺňajú kapacity európskej zdravotnej únie v oblasti pripravenosti a schopnosti reagovať a vytvárajú spoľahlivý právny rámec na zlepšenie schopností EÚ v kľúčových oblastiach prevencie, pripravenosti, dohľadu, hodnotenia rizík, včasného varovania a reakcie.

Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia poskytuje EÚ:

  • stabilný systém plánovania pripravenosti a integrovanejší systém dohľadu,
  • lepšiu schopnosť vykonávať presné posúdenie rizika a cielene reagovať,
  • spoľahlivé mechanizmy spoločného obstarávania zdravotníckych protiopatrení,
  • možnosť prijímať spoločné opatrenia na úrovni EÚ zamerané na riešenie budúcich cezhraničných ohrození zdravia.

Silnejšie Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb môže nielen vydávať odporúčania členským štátom týkajúce sa pripravenosti na ohrozenia zdravia, ale bude aj hostiteľom novej siete excelentnosti referenčných laboratórií EÚ. Okrem toho zriadi osobitnú skupinu EÚ v oblasti zdravia pre rýchle zásahy v prípade vypuknutia závažnej epidémie.

Na zabezpečenie účinného fungovania Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie v čase núdzových zdravotných situácií umožňuje nariadenie o rámci pre núdzové situácie zriadiť v rámci tohto úradu Radu pre zdravotné krízy. Táto rada bude na úrovni EÚ urýchlene koordinovať dodávky zdravotníckych protiopatrení a prístup k nim. Nariadenie takisto umožňuje aktiváciu nástroja EÚ FAB, núdzových výskumných a inovačných plánov a prístup k núdzovému financovaniu.

Ďalšie informácie

Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia

Nariadenie o rozšírenom mandáte Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb

Nariadenie o rámci pre núdzové situácie

Európska zdravotná únia

Čítať ďalej...

Energetika: Európania prejavujú neotrasiteľnú podporu reakcii EÚ na energetickú krízu

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že veľká väčšina občanov EÚ hodnotí nedávne opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy pozitívne. Viac ako 8 z desiatich občanov EÚ (82 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala pokračovať v prijímaní opatrení na zníženie svojej závislosti od ruských fosílnych palív. Prevažná väčšina respondentov (83 %) si myslí, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine sú investície do energie z obnoviteľných zdrojov naliehavejšie. 87 % z nich sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú plynovody a internetové káble, zatiaľ čo 83 % súhlasí aj s tým, že cena elektrickej energie by nemala závisieť od ceny plynu.

Veľká väčšina respondentov (85 %) tvrdí, že rastúce ceny energie majú vplyv na ich kúpnu silu. 56 % súhlasí s tým, že zvyšovanie cien v poslednom čase je spôsobené najmä agresívnym správaním Ruska, no 38 % s týmto tvrdením nesúhlasí.

49 % respondentov si myslí, že opatrenia, ktoré prijala EÚ na zlepšenie hospodárskej situácie, budú mať pozitívny vplyv, 18 % sa domnieva, že ich vplyv bude negatívny, a 22 % je toho názoru, že nebudú mať žiadny vplyv.

Samotní respondenti už na zníženie svojej spotreby energie a svojich účtov za energiu podnikli nejaké kroky alebo sú pripravení takéto kroky podniknúť, pričom tieto kroky spočívajú v tom, že vypínajú svetlá, keď na určitý čas idú von z miestnosti (77 %, [1]), odpájajú elektrické spotrebiče od siete, keď ich nepoužívajú (62 %), a znižujú izbovú teplotu (58 %).

 

Opatrenia, ktoré EÚ prijala v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, si udržiavajú silnú podporu občanov. Európski občania vo veľkej väčšine schvaľujú poskytovanie humanitárnej pomoci (88 %) a hneď po nej aj prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou (82 %). Sedem z desiatich respondentov schvaľuje hospodárske sankcie proti ruskej vláde, ruským podnikom a jednotlivcom (71 %), ako aj finančnú podporu Ukrajine (70 %). Väčšina občanov takisto schvaľuje zákaz pôsobenia ruských médií vo vlastníctve štátu (63 %) a financovanie nákupu a dodávok vojenského vybavenia pre Ukrajinu (59 %).

 

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra pod názvom Reakcia EÚ na energetickú krízu sa uskutočnil v období od 23. do 30. novembra 2022 v 27 členských štátoch.

Na internete bolo oslovených 26 337 občanov.

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: EÚ sa dohodla na posilnení a rozšírení obchodovania s emisiami. Vytvára Sociálno-klimatický fond, ktorý má ľudom pomôcť pri transformácii

Európska komisia víta predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), rozšírení obchodovania s emisiami na ďalšie odvetvia v záujme účinných klimatických opatrení v celom hospodárstve a o zriadení Sociálno-klimatického fondu. Dohoda je zásadným krokom k splneniu záväzku EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %. Sociálno-klimatický fond pritom pomôže zabezpečiť, aby bola transformácia spravodlivá.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu táto dohoda opäť svedčí o odhodlaní EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, transformovať svoje hospodárstvo a spoločnosť, nezabudnúť na nikoho a zaistiť našu energetickú bezpečnosť. Aby členské štáty doplnili značné prostriedky, ktoré sa na oblasť klímy vynakladajú z rozpočtu EÚ, použijú všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty súvisiace s klímou a energetikou a na riešenie sociálnych aspektov transformácie.

Posilnenie a rozšírenie obchodovania s emisiami v EÚ

Systém EU ETS stanovuje cenu za CO2 a každoročne znižuje povolenú úroveň emisií v príslušných odvetviach, medzi ktoré patrí výroba elektriny a tepla, energeticky náročné priemyselné odvetvia a komerčná letecká doprava. Podľa tejto dohody sa emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, znížia do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, čo je podstatne viac (o 19 percentuálnych bodov) ako 43 % zníženie, ktoré sme mali dosiahnuť podľa existujúcich právnych predpisov. Zvýši sa aj tempo, akým majú každý rok klesať emisie, a to zo súčasných 2,2 % ročne na 4,3 % v rokoch 2024 až 2027 a 4,4 % od roku 2028. Zároveň sa posilní trhová stabilizačná rezerva, ktorá stabilizuje trh s uhlíkom tým, že odstraňuje nadbytočné kvóty. Podľa dohody sa takisto postupne zrušia bezplatné emisné kvóty pre určité podniky a v rokoch 2026 až 2034 sa pre dotknuté odvetvia zavedie mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM). To nadväzuje na predbežnú dohodu o mechanizme CBAM, ku ktorej európski spoluzákonodarcovia dospeli 13. decembra.

Na základe dohody sa do systému EU ETS zahrnú aj emisie z lodnej dopravy, čím sa EÚ stane prvou jurisdikciou, v ktorej sa za emisie uhlíka z odvetvia námornej dopravy stanoví konkrétna cena. S cieľom podporiť členské štáty pri úsilí o zníženie emisií z budov a cestnej dopravy a určitých priemyselných odvetví sa od roku 2027 bude na používanie príslušných palív vzťahovať nový samostatný systém obchodovania s emisiami. Doterajší pokles emisií v týchto odvetviach nepostačoval na to, aby EÚ jednoznačne nasmeroval k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Nový systém však zabezpečí nákladovo efektívne znižovanie emisií a prinesie príjmy, ktoré budú k dispozícii členským štátom a na podporu zo Sociálno-klimatického fondu. Tento systém zameraný na pôvodcov bude regulovať dodávateľov palív, a nie domácnosti a vodičov automobilov. Popritom sa zavedú ochranné opatrenia, ktoré umožnia uvoľniť na trhu dodatočné kvóty, ak ceny prekročia určité prahové hodnoty, a v prípade existencie vnútroštátnych opatrení zabránia dvojitému stanoveniu cien.

Predmetný kompromis takisto zvyšuje objem prostriedkov inovačného a modernizačného fondu. Z modernizačného fondu sa podporí transformácia v troch ďalších členských štátoch. Inovačný fond sa rozšíri a bude môcť podporovať aj dekarbonizačné úsilie sektora námornej dopravy.

Vytvorenie Sociálno-klimatického fondu         

Nový Sociálno-klimatický fond poskytne členským štátom osobitnú finančnú podporu na pomoc zraniteľným občanom a mikropodnikom. Tí budú môcť poskytnuté prostriedky využiť na investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ako je izolácia obytných budov, tepelné čerpadlá, solárne panely a elektromobilita. Fond zároveň bude môcť poskytovať priamu podporu príjmu až do výšky 37,5 % nových sociálno-klimatických plánov jednotlivých členských štátov. Začne fungovať v roku 2026, pred nadobudnutím účinnosti nového systému obchodovania s emisiami pre palivá používané v cestnej doprave a budovách. Z rozpočtu EÚ naň bude vyčlenená suma vo výške 65 miliárd eur a 25 % prostriedkov budú spolufinancovať členské štáty.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Od zavedenia systému EU ETS v roku 2005 sa emisie v hlavných odvetviach, na ktoré sa vzťahuje, teda v odvetví výroby elektriny a tepla a v odvetví energeticky náročných priemyselných zariadení, znížili o 42,8 %. V roku 2021 vyprodukovali zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, približne 40 % celkových emisií EÚ. Prísnejšie pravidlá budú mať zásadný význam pri dosahovaní klimatických cieľov EÚ stanovených v Parížskej dohode a zabezpečia, aby sa Európska zelená dohoda stala skutočnosťou.

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 klimaticky neutrálnou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí Európa do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o revízii systému obchodovania s emisiami a vytvorení Sociálno-klimatického fondu je zásadným krokom pri prijímaní legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý vypracovala Komisia na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Nadväzuje na nedávne dohody o systéme obchodovania s emisiami v leteckej doprave, o normách emisií CO2 pre osobné automobily a dodávky, o nariadení o spoločnom úsilí, o pôde, využívaní pôdy a zmenách vo využívaní pôdy a o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.

Na záver rokovaní si výkonný podpredseda Frans Timmermans uctil pamiatku bývalého generálneho riaditeľa pre oblasť klímy Maura Petriccioneho, ktorý až do svojej smrti v lete 2022 viedol prácu Komisie na týchto návrhoch.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Obchodovanie s emisiami je ústredným prvkom našej Európskej zelenej dohody – stanovuje sa tak cena za uhlík. Silnejší systém obchodovania s emisiami nám pomôže stimulovať investície do dekarbonizácie a ďalej a rýchlejšie znižovať emisie v súlade s našimi cieľmi v oblasti klímy. S pomocou nového Sociálno-klimatického fondu EÚ zabezpečí, aby naša zelená transformácia prebiehala spôsobom, ktorý ochráni našich najzraniteľnejších obyvateľov a pomôže im byť súčasťou tejto transformácie. Práve takúto pozitívnu správu sme na konci tohto náročného roka potrebovali počuť: napriek prekážkam pokračujeme v plnení Európskej zelenej dohody pre udržateľnú budúcnosť.“

Ďalšie informácie

Návrhy z balíka Fit for 55

Návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond

Webové stránky o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami 

Verzia na tlač vo formáte PDF

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login