Otázky a odpovede: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 – aby sa nám príroda vrátila do života

1. Čo je nová stratégia biodiverzity na rok 2030?

Nová stratégia v oblasti biodiverzity na rok 2030 je komplexným, systematickým a ambicióznym dlhodobým plánom na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Zásadne podopiera európsku zelenú dohodu i vedúce medzinárodné postavenie EÚ vo sfére celosvetových verejných statkov a cieľov udržateľného rozvoja.

Stratégia v záujme nasmerovania európskej biodiverzity k obnove do roku 2030 stanovuje nové možnosti účinnejšieho vykonávania existujúcej legislatívy, nové záväzky, opatrenia, cieľové hodnoty a riadiace mechanizmy. Napríklad:

• Transformácia aspoň 30 % európskej pevniny a morí na účinne spravované chránené územia a oblasti. Cieľom je nadviazať na existujúce oblasti sústavy Natura 2000, doplniť ich o územia chránené na národnej úrovni a zaistiť prísnu ochranu území, ktoré sú mimoriadne hodnotné z hľadiska biodiverzity a klímy.
• Obnova poškodených ekosystémov v celej EÚ, ktoré sú v zlom stave, a znižovanie tlaku na biodiverzitu. Stratégia navrhuje rozsiahly plán obnovy prírody v EÚ, ktorý zahŕňa: na základe posúdenia vplyvu návrh nového právneho rámca obnovy prírody so záväznými cieľovými hodnotami v oblasti obnovy poškodených ekosystémov vrátane tých, ktoré sú najbohatšie na uhlík; zlepšenie stavu ochrany alebo trendu pri aspoň 30 % chránených biotopov a druhov v EÚ, ktorých stav nie je priaznivý; obnovu najmenej 25 000 km riek na voľne tečúce; zastavenie a zvrátenie úbytku vtáctva a hmyzu na poľnohospodárskej pôde, najmä opeľovačov; zníženie celkovej intenzity a rizík používania chemických pesticídov, ako aj používania tých škodlivejších/nebezpečnejších o 50 %; obhospodarovanie aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy postupmi ekologického poľnohospodárstva a výrazné posilnenie zavádzania agroekologických postupov; zníženie úniku živín z hnojív aspoň o 50 % a zníženie používania hnojív aspoň o 20 %; vysadenie aspoň troch miliárd stromov v plnom súlade s ekologickými zásadami a ochranu zostávajúcich klimaxových lesov a pralesov; elimináciu náhodných vedľajších úlovkov chránených druhov, resp. ich zníženie na úroveň, ktorá umožní úplnú obnovu týchto druhov a nebude ohrozovať ich stav ochrany.
• Umožnenie transformačnej zmeny Stratégia spúšťa nový proces lepšieho riadenia biodiverzity, ktorý zaistí integráciu záväzkov členských štátov v rámci stratégie do vnútroštátnych politík. Vedomostné centrum pre biodiverzitu a partnerstvo v oblasti biodiverzity podporia lepšiu realizáciu európskeho výskumu a inovácie v tejto sfére. Stratégia má stimulovať daňové systémy a cenotvorbu tak, aby lepšie odrážali skutočné environmentálne náklady vrátane straty biodiverzity, a aby sa biodiverzita skutočne zohľadnila v rozhodnutiach verejnosti i firiem.

2. Prečo je biodiverzita dôležitá?

Biodiverzita – teda rozmanitosť života na Zemi vrátane rastlín, živočíchov, húb, mikroorganizmov a biotopov, v ktorých žijú – a ekosystémy, ktoré živé druhy vytvárajú, nám dávajú potravu, materiály, lieky, rekreáciu, zdravie a pohodu. Čistia vodu i vzduch, opeľujú plodiny, zachytávajú obrovské množstvo uhlíka, regulujú klímu, udržujú plodnosť pôdy, vytvárajú pre nás lieky a poskytujú mnoho základných vstupov priemyselnej výroby.

Poškodené ekosystémy sú citlivejšie a ťažšie sa vyrovnávajú s extrémnymi udalosťami i novými chorobami. Naopak, vyvážené ekosystémy nás chránia pred nepredvídanými katastrofami, a ak ich využívame udržateľne, ponúkajú mnohé z najlepších riešení naliehavých problémov.

Strata biodiverzity je:

• klimatickým problémom – ničenie a poškodzovanie ekosystémov a pôd urýchľuje globálne otepľovanie, zatiaľ čo obnova krajiny zmenu klímy zmierňuje,
• obchodným problémom – prírodný kapitál poskytuje základné zdroje pre priemysel a poľnohospodárstvo,
• bezpečnostným problémom – strata prírodných zdrojov môže (najmä v rozvojových krajinách) viesť ku konfliktom a všade zvyšuje náchylnosť na prírodné katastrofy,
• problémom potravinovej bezpečnosti – rastliny, živočíchy vrátane opeľovačov a pôdne organizmy zohrávajú v našom potravinovom systéme životne dôležitú rolu,
• zdravotným problémom – ničenie prírody zvyšuje riziká a znižuje našu odolnosť voči chorobám. Príroda navyše priaznivo pôsobí na duševné zdravie a pohodu ľudí,
• problémom rovnosti – strata biodiverzity najviac zasahuje tých najchudobnejších, čím sa prehlbujú nerovnosti,
• medzigeneračným problémom – oberáme budúce generácie o základ naplneného života.

3. Ako pomôže vykonávanie stratégie biodiverzity oživovaniu Európy po kríze spôsobenej koronavírusom?

Európska zelená dohoda vrátane tejto stratégie biodiverzity je európskou stratégiou rastu a povedie k obnoveniu po kríze. Prinesie hospodársky úžitok a pomôže posilniť našu odolnosť voči krízam v budúcnosti. Tri kľúčové hospodárske odvetvia – poľnohospodárstvo, stavebníctvo a potravinárstvo – sú od prírody veľmi závislé a generujú vyše 7 biliónov EUR. Prínos sústavy Natura 2000 k ochrane prírody v EÚ sa odhaduje na úrovni 200-300 miliárd EUR ročne.

Investovať do prírody znamená zároveň investovať do lokálnych pracovných miest a podnikateľských príležitostí v oblastiach ako obnova krajiny, ekologické poľnohospodárstvo, zelená a modrá infraštruktúra. Očakáva sa, že investičné potreby sústavy Natura 2000 podporia až 500 000 dodatočných pracovných miest. Ekologické poľnohospodárstvo poskytuje o 10 až 20 % viac pracovných miest na plochu než tradičné farmy. Zeleň v mestách takisto ponúka mnoho inovatívnych pracovných príležitostí – od dizajnérov a územných plánovačov po mestských farmárov a botanikov.

Ak sa však rozhodneme pokračovať ako doteraz a budeme ničiť ekosystémy, sústavná degradácia prírodného kapitálu nám výrazne okliešti podnikateľské príležitosti a potenciál sociálno-hospodárskeho rozvoja. Hospodárske a sociálne náklady by v dôsledku nečinnosti v otázkach životného prostredia a klímy boli obrovské – vrátane častých extrémnych výkyvov počasia a prírodných katastrof, ale aj poklesu priemerného HDP Únie až o 2 % a v niektorých častiach EÚ aj viac.* V rokoch 1997 až 2011 stratil svet odhadom 3,5 – 18,5 bilióna EUR ročne na ekosystémových službách v dôsledku zmeny krajinnej pokrývky a odhadom 5,5 – 10,5 bilióna EUR ročne v dôsledku degradácie pôdy. Strata biodiverzity vedie aj k nižším výnosom plodín a úlovkom rýb, a zároveň k strate potenciálnych nových zdrojov liekov.

4. Aký vážny je problém straty biodiverzity?

V dôsledku neudržateľnej ľudskej činnosti klesla svetová populácia voľne žijúcich druhov za posledných 40 rokov o 60 %. Zhruba miliónu druhov hrozí v najbližších desaťročiach vyhynutie. Hlavnou príčinou tejto straty je premena prirodzených biotopov na poľnohospodársku pôdu a rozširovanie mestských oblastí. Medzi ďalšie príčiny patrí nadmerné využívanie prírodných zdrojov (napríklad nadmerný rybolov a deštruktívne poľnohospodárske postupy), zmena klímy, znečistenie a invázne nepôvodné druhy.

5. Súvisí strata biodiverzity so šírením chorôb?

Začína byť jasné, že odolnosť našej spoločnosti voči rizikám zoonotických ochorení s pandemickým potenciálom oslabujú demografické i hospodárske faktory. Tie tlačia na ekosystémy a vedú k neudržateľnému drancovaniu prírody vrátane odlesňovania a nezákonného alebo chabo regulovaného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi.

Ak chceme zdravú spoločnosť, potrebujeme zdravé ekosystémy. Voľne žijúce zvieratá potrebujú dostatok priestoru a musia dosahovať aj dostatočné počty. Vtedy pôsobia ako bariéra proti chorobám, ktoré u ľudí nemajú čo hľadať, a pomáhajú predchádzať pandémiám.

Významným rizikovým faktorom pri šírení chorôb je globálne obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, ale aj tzv. mokré trhy so zvieratami, ktoré nepodliehajú dostatočnej kontrole.

6. Ako podporuje stratégia v oblasti biodiverzity boj proti zmene klímy?

Strata biodiverzity a zmena klímy idú ruka v ruke. Zmena klímy je treťou najvýznamnejšou príčinou straty biodiverzity a táto strata súčasne negatívne vplýva na klímu. Namiesto ukladania uhlíka v pôde a biomase ho poškodené ekosystémy uvoľňujú späť do atmosféry. Odlesňovanie zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére; ten mení klímu, čo vedie k ďalšej strate biodiverzity.

Prírodné riešenia ako ochrana biodiverzity a obnova ekosystémov dokážu vynikajúco čeliť vplyvom zmeny klímy a sú veľmi účelným využitím zdrojov. Obnova lesov, pôdy a mokradí, ako aj vytváranie zelených priestranstiev v mestách, sú na potrebné zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 nevyhnutné.

Plán obnovy prírody, ktorý je kľúčovým prvkom stratégie v oblasti biodiverzity, pomôže zvrátiť úbytok mnohých suchozemských i morských druhov a biotopov a vrátiť im zdravie.

7. Ako sa bude táto transformačná zmena financovať?

Stratégia si vyžiada značné investície. Na prírodné výdavky by sa malo vyčleniť aspoň 20 miliárd EUR ročne – predovšetkým na obnovu ekosystémov a investície do sústavy Natura 2000, ako aj do zelenej a modrej infraštruktúry vo všetkých členských štátoch EÚ. Bude si to vyžadovať mobilizáciu súkromných a verejných finančných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, okrem iného prostredníctvom rôznych programov v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ. Okrem toho, keďže obnova prírody významne prispeje k plneniu cieľov v oblasti klímy, značná časť z 25 % rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy sa investuje do biodiverzity a riešení inšpirovaných prírodou.

V rámci programu InvestEU sa na báze kombinovaného verejno-súkromného financovania vytvorí špeciálna iniciatíva pre prírodný kapitál a obehové hospodárstvo, ktorá v najbližšom desaťročí zmobilizuje aspoň 10 miliárd EUR. Príroda a biodiverzita sú aj prioritou investičného plánu európskej zelenej dohody. Aby sa mohli poskytnúť potrebné investície, musí EÚ ponúknuť investorom dlhodobú istotu a prispieť k tomu, aby sa do finančného systému zaviedli aspekty udržateľnosti. Taxonómia EÚ v oblasti udržateľného financovania bude slúžiť na orientovanie investícií do ekologickej obnovy a zavedenia riešení inšpirovaných prírodou.

8. Akú pozíciu zaujme EÚ v medzinárodných rokovaniach o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020?

Nová stratégia Komisie v oblasti biodiverzity uvádza záväzky, ktoré by EÚ mohla prijať na Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2021. Komisia v tejto stratégii navrhuje Rade, aby EÚ žiadala zahrnutie týchto prvkov:

• zastrešujúce dlhodobé ciele v oblasti biodiverzity v súlade s víziou OSN do roku 2050 „žiť v súlade s prírodou“. Ambíciou by malo byť, aby boli do roku 2050 všetky ekosystémy sveta obnovené, odolné a primerane chránené. Svet by sa mal zaviazať k zásade „čistého zisku“, aby prírode vrátil viac, než jej vezme. Svet by sa mal zaviazať, že zabráni vyhynutiu druhov spôsobenému človekom – minimálne tam, kde je mu možné predísť,
• ambiciózne globálne ciele na rok 2030 v súlade so záväzkami EÚ navrhovanými v novej stratégii v oblasti biodiverzity,
• zdokonalené možnosti realizácie v oblastiach ako financie, kapacita, výskum, know-how a technológie,
• oveľa dôslednejší proces vykonávania, monitorovania a preskúmavania,
• spravodlivé a rovnocenné rozdelenie prínosov využívania genetických zdrojov spojených s biodiverzitou.

9. Ako nám táto stratégia pomôže čeliť globálnemu problému s biodiverzitou?

Hoci boj proti strate biodiverzity v Európe má pre udržateľný rozvoj zásadný význam, väčšina hlavných ohnísk tohto problému leží za jej hranicami.

EÚ je pripravená ísť v otázkach environmentálnej ochrany a udržateľného využívania prírodných zdrojov príkladom nielen doma, ale aj v zahraničí. Zároveň je odhodlaná využiť medzinárodné partnerstvá na presadzovanie agendy biodiverzity v rámci európskej zelenej dohody a pomáhať s transformáciou rozvojovým krajinám. Táto stratégia vytvára rozhodujúci politický rámec na čelenie výzvam, ktoré nás čakajú.

Z hľadiska rozvojovej spolupráce stanovuje, ako sa budeme zapájať do širšej spolupráce s partnerskými krajinami a ponúkať vyššie financovanie na opatrenia podporujúce biodiverzitu, a zároveň upúšťať od dotácií, ktoré môžu prírode škodiť. V obchodnej sfére Komisia zavedie opatrenia, aby zaistila, že jej obchodné politiky biodiverzite neškodia. EÚ v tomto procese takisto podporuje rolu neštátnych subjektov a domorodých skupín, ktorá je nevyhnutná na zapojenie všetkých zainteresovaných a zaistenie toho, že z prechodu na cestu udržateľnejšieho rozvoja budú mať úžitok aj najzraniteľnejšie skupiny.

10. Čo táto stratégia znamená pre:

•  poľnohospodársku pôdu?

Stratégia biodiverzity spolu so stratégiou „z farmy na stôl“, ktorá sa uverejňuje súbežne, zahŕňa záväzky zvrátiť úbytok opeľujúceho hmyzu. Komisia navrhuje, aby 10 % poľnohospodárskej pôdy pokrývali „krajinné prvky s veľkou rozmanitosťou“ – napríklad živé ploty alebo kvetinové záhony, a do roku 2030 by sa mal výrazne znížiť environmentálny vplyv sektora poľnohospodárstva. Pokrok v dosahovaní tohto cieľa sa bude neustále prehodnocovať a podľa potreby prispôsobovať, aby sa zmiernili nežiaduce vplyvy na biodiverzitu, bezpečnosť potravín a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Štvrtina poľnohospodárskej pôdy by sa mala do roku 2030 obrábať ekologickými postupmi a využívanie pesticídov aj ich riziká by sa mali znížiť o 50 %, čo platí aj pre používanie škodlivejších/nebezpečnejších pesticídov.

•  lesy?

Počíta sa s veľkou kampaňou na ochranu a obnovu lesov EÚ vrátane klimaxových lesov a pralesov. Zároveň stratégia zahŕňa cieľ vysadiť v EÚ do roku 2030 tri miliardy nových stromov, čo je zdvojnásobením súčasného trendu. Zámerom je zvýšiť plochu zalesnenia v EÚ, posilniť odolnosť lesov a ich rolu pri zvrátení straty biodiverzity, zmierňovaní zmeny klímy a pomoci pri adaptácii na ňu.

•  pôdu?

Stratégia si vytyčuje cieľ obnoviť degradovanú pôdu, aktualizovať tematickú stratégiu EÚ na ochranu pôdy a splniť únijné i medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o neutralitu degradácie pôdy. Akčný plán nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, ktorý má Komisia prijať v roku 2021, sa osobitne zameria na prevenciu a nápravu kontaminácie pôdy.

•  morské ekosystémy?

Cieľom stratégie je posilniť ochranu morských ekosystémov a prinavrátiť im „dobrý environmentálny stav“, a to aj rozšírením chránených oblasti a zriadením prísne chránených oblastí na obnovu biotopov a populácií rýb. Zdôrazňuje potreby ekosystémového prístupu k riadeniu ľudskej činnosti na mori. To znamená riešenie nadmerného výlovu populácií rýb – aby táto hodnota nepresahovala maximálny udržateľný výnos (t. j. úroveň, ktorá zabezpečí zdravú budúcnosť pre biomasu populácie rýb); elimináciu vedľajších úlovkov, alebo aspoň ich zníženie na úroveň, ktorá nie je nebezpečná, aby sa chránili morské cicavce, korytnačky a vtáky – najmä tie, ktorým hrozí vyhynutie alebo ktorých populácie sú v zlom stave; a boj proti praktikám poškodzujúcim morské dno.

•  sladkovodné ekosystémy?

Posilní sa vykonávanie a presadzovanie právneho rámca EÚ v oblasti vôd a prírody. V záujme toho sa aspoň 25 000 km riek obnoví na voľne tečúce rieky tým, že sa odstránia prekážky a obnovia sa záplavové územia.

•  mestá a samosprávy?

Podpora zdravých ekosystémov, zelenej infraštruktúry a riešení inšpirovaných prírodou by sa mala systematicky integrovať do územného plánovania (vrátane navrhovania budov, verejných priestranstiev a infraštruktúry), pričom v rámci novej „dohody o zelených mestách“ sa v spolupráci s Dohovorom primátorov a starostov budú presadzovať opatrenia a stratégie zamerané na prírodu a biodiverzitu.

•  znečisťovanie?

Znečisťovanie výrazne urýchľuje stratu biodiverzity. Stratégia vyzýva na elimináciu znečistenia spôsobeného prenikaním dusíka a fosforu z hnojív do roku 2030. Používanie hnojív by sa malo do daného termínu znížiť aspoň o 20 %. Na to Komisia v roku 2021 predstaví akčný plán nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy, v roku 2022 akčný plán integrovaného hospodárenia so živinami. Takisto predstaví stratégiu udržateľnosti pre chemikálie v EÚ.

•  šírenie inváznych nepôvodných druhov?

Stratégia zahŕňa záväzok výrazne obmedziť introdukciu inváznych nepôvodných druhov s cieľom znížiť počet druhov na červenom zozname, ktoré sú inváznymi druhmi ohrozené, o 50 %. Na dosiahnutie tohto cieľa sa počíta s novým implementačným stimulom v podobe nariadenia o inváznych nepôvodných druhoch, ktoré sa zameriava na predchádzanie novým introdukciám a regulovanie inváznych druhov, ktoré už sa u nás udomácnili.

* https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8219