Komisia navrhuje kódex policajnej spolupráce EÚ s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania práva a poskytnúť príslušníkom polície EÚ modernejšie prostriedky na výmenu informácií. Keďže mnoho páchateľov pôsobí cezhranične, polícia v EÚ musí byť schopná rýchlo a efektívne spolupracovať. Kódex policajnej spolupráce, ktorý zahŕňa odporúčanie o operačnej policajnej spolupráci a nové pravidlá výmeny informácií, pomôže zlepšiť cezhraničné operácie, poskytne jasné stanovené kanály a časové rámce na výmenu informácií a posilní úlohu Europolu. Okrem toho revidované pravidlá o automatizovanej výmene určitých kategórií údajov pomôžu účinnejšie odhaliť spojitosti medzi trestnými činmi v celej EÚ. Pomôže to zaplniť medzery v informáciách, posilniť prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v EÚ a takisto podporiť všeobecnú bezpečnosť v Európe. Komisia zároveň podáva aj správu o celkovom pokroku v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Páchatelia by nemali mať možnosť uniknúť polícii tak, že jednoducho prejdú z jedného členského štátu do druhého. Dnes navrhujeme pravidlá, ktoré majú príslušníkom polície v celej EÚ pomôcť spolupracovať pri zadržiavaní páchateľov. Vďaka jasne určeným kanálom na výmenu informácií môže polícia rýchlo identifikovať podozrivé osoby a zhromaždiť informácie potrebné na vyšetrovanie.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Našimi dnešnými návrhmi sa vyriešia praktické cezhraničné problémy, ktorým policajné orgány v Európe každodenne čelia. Ako príklad si predstavme situáciu, že pri cezhraničnom prenasledovaní páchateľa musí polícia prekročiť vnútornú hranicu, aké pravidlá sa tu uplatňujú? V súčasnosti polícia podlieha rozdielnym a zložitým vnútroštátnym pravidlám, pričom dnešné návrhy vytvoria pre tieto pravidlá prehľadný európsky rámec. Polícia bude mať aj lepšie prostriedky na výmenu informácií potrebných na vyšetrovanie, aby nás vedela ochrániť pred čoraz sofistikovanejšími páchateľmi.“

Medzi navrhované opatrenia patrí:

• Odporúčanie o operačnej policajnej spolupráci obsahujúce spoločné normy pre spoluprácu medzi príslušníkmi polície, ktorí sa zúčastňujú na spoločnej hliadkovej činnosti a pôsobia na území iného členského štátu. Je v ňom zahrnutý spoločný zoznam trestných činov, v prípade ktorých je možné cezhraničné prenasledovanie, a zabezpečené aplikácie na posielanie správ, aby mohli príslušníci polície pri vykonávaní operácií v iných krajinách EÚ komunikovať so svojimi kolegami. Policajné operácie a vyšetrovania trestných činov zostávajú v zodpovednosti členských štátov, tieto spoločné normy však uľahčia príslušníkom polície prácu v iných krajinách EÚ. Cieľom odporúčania je takisto podporiť spoločnú kultúru EÚ v oblasti polície prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy vrátane jazykových kurzov alebo výmenných programov.
• Nové pravidlá na výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov: Príslušníci polície v jednom členskom štáte by mali mať prístup k tým istým informáciám za rovnakých podmienok, ako majú ich kolegovia v inom členskom štáte. Členské štáty by mali zriadiť jednotné kontaktné miesto, ktoré by fungovalo nepretržite, malo by primerané personálne obsadenie a slúžilo by na výmenu informácií s ostatnými krajinami EÚ. Požadované informácie by sa mali sprístupniť do 8 hodín (v naliehavých prípadoch), avšak maximálne do 7 dní. Štandardným komunikačným kanálom by sa mala stať dôveryhodná sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorú spravuje Europol.
• Revidované pravidlá automatizovanej výmeny údajov na účely policajnej spolupráce v prümskom rámci s cieľom zlepšiť, uľahčiť a urýchliť výmenu údajov a pomôcť identifikovať páchateľov trestnej činnosti. Súčasťou návrhu je doplnenie podôb tváre podozrivých a odsúdených páchateľov a policajných záznamov do automatizovanej výmeny údajov a zavedenie centrálneho smerovača, ku ktorému sa môžu pripojiť vnútroštátne databázy, čím sa nahradí množstvo prepojení medzi jednotlivými národnými databázami. Europol bude môcť takisto účinnejšie podporovať členské štáty tým, že bude údaje z krajín mimo EÚ porovnávať s údajmi v databázach členských štátov, čo pomôže identifikovať páchateľov známych v krajinách mimo EÚ.

Ďalšie kroky

Navrhovanú smernicu o výmene informácií a nariadenie o automatizovanej výmene údajov musia spoločne prijať Európsky parlament a Rada. Návrh odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci prerokuje Rada a po konzultácii s Európskym parlamentom ho môže prijať. Odporúčanie by potom slúžilo ako základ pre všetky členské štáty na aktualizovanie existujúcich vnútroštátnych alebo dvojstranných dohôd.

Súvislosti

V schengenskom priestore páchatelia nesmú mať možnosť uniknúť polícii tak, že sa jednoducho premiestnia z jedného členského štátu do druhého. Podľa hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, ktoré v roku 2021 vypracoval Europol, takmer 70 % zločineckých sietí pôsobí vo viac ako troch členských štátoch. Príslušníci polície musia byť schopní účinne a systematicky spolupracovať v rámci celej EÚ. V stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020 Komisia oznámila návrhy na posilnenie policajnej spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu spoluprácu orgánov presadzovania práva v rámci celej EÚ v súlade s moderným súborom pravidiel.

Ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti z apríla 2021, v boji proti všetkým formám závažnej a organizovanej trestnej činnosti je nevyhnutná dôsledná policajná spolupráca a bezproblémová výmena informácií. Predložený návrh kódexu policajnej spolupráce je splnením záväzku prijatom v tejto stratégii. Jednoduchšia policajná spolupráca pomôže posilniť prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v EÚ. Ako sa zdôrazňuje v stratégii zameranej na plne funkčný a odolný schengenský priestor z júna 2021, je rovnako nevyhnutné zabezpečiť dobré fungovanie schengenského priestoru. Účinná policajná spolupráca je efektívny spôsob riešenia bezpečnostných hrozieb v schengenskom priestore, pričom zároveň prispeje k jeho udržaniu.

Komisia podáva aj správu o pokroku dosiahnutom za posledných 6 mesiacov v rámci stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu pri budovaní nadčasového bezpečnostného prostredia.

Ďalšie informácie

Návrh odporúčania Rady o operačnej policajnej spolupráci (pozri aj prílohu k návrhu a súhrnnú správu o konzultáciách so zainteresovanými stranami)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie))

OZNAM: Kódex policajnej spolupráce: Otázky a odpovede

Prehľad: Posilnenie policajnej spolupráce v celej Európe

Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku začínajú plniť novú európsku stratégiu Globálna brána na podporu inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnej, energetickej a dopravnej oblasti a na posilnenie zdravotníckych, vzdelávacích a výskumných systémov na celom svete. Ide o udržateľné a spoľahlivé prepojenia v prospech ľudí a planéty, ktoré im pomáhajú riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy, od zmeny klímy a ochrany životného prostredia až po zlepšenie zdravotnej bezpečnosti a posilnenie konkurencieschopnosti a globálnych dodávateľských reťazcov. Globálna brána má v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať investície v hodnote až do 300 miliárd eur v prospech dlhodobej globálnej obnovy, v ktorej sa zohľadnia potreby našich partnerov aj vlastné záujmy EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyjadrila: „COVID-19 nám ukázal, do akej miery je svet, v ktorom žijeme, prepojený. Súčasťou našej globálnej obnovy bude zmeniť prepojenosť sveta, aby sme lepšie napredovali. Európsky model spočíva v investovaní do tvrdej aj mäkkej infraštruktúry, udržateľných investícií do digitalizácie, klímy a energetiky, dopravy, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu, ako aj do priaznivého prostredia s rovnakými podmienkami pre všetkých. Budeme podporovať inteligentné investície do kvalitnej infraštruktúry podľa najvyšších sociálnych a environmentálnych noriem a v súlade s demokratickými hodnotami a medzinárodnými normami a štandardmi. Stratégia Globálnej brány slúži Európe ako model na budovanie odolnejších prepojení so svetom.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell v tejto súvislosti uviedol: „Prepojením kľúčových sektorov sa uľahčuje budovanie záujmových spoločenstiev a zvyšuje odolnosť našich dodávateľských reťazcov. Silnejšia Európa vo svete znamená, že musíme presadzovať spoluprácu s partnermi ukotvenú v našich základných zásadách. Stratégiou Globálnej brány sa opätovne hlásime k vízii siete prepojení, ktorá musí byť založená na medzinárodne uznávaných normách, pravidlách a predpisoch, aby sa zaistili rovnaké podmienky pre všetkých.“

EÚ má dlhodobo povesť dôveryhodného partnera, ktorý uskutočňuje kvalitné a udržateľné projekty podľa potrieb našich partnerských krajín a v prospech miestnych spoločenstiev, ale aj v strategickom záujme Európskej únie.

Globálna brána spočíva v zvyšovaní investícií, cez ktoré sa šíria demokratické hodnoty a vysoké normy, dobrá správa a transparentnosť, partnerstvá rovných, bezpečná zelená a čistá infraštruktúra a súkromné investície.

Prístup Tímu Európa umožní Globálnej bráne spojiť členské štáty EÚ s ich finančnými a rozvojovými inštitúciami vrátane Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a cez mobilizáciu investícii súkromného sektora sa usilovať o transformačný vplyv. Kľúčovú úlohu pri hľadaní a koordinácii projektov Globálnej brány v partnerských krajinách budú po celom svete zohrávať delegácie EÚ v terénnej spolupráci s Tímom Európa.

Globálna brána čerpá z nových finančných nástrojov viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027. Či už Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa, nástroj predvstupovej pomoci (IPA) III alebo Interreg, InvestEU a program EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa, všetky tieto nástroje umožňujú EÚ mobilizovať verejné a súkromné investície v prioritných oblastiach vrátane prepojenosti. Konkrétne ide o 135 miliárd eur na garantované investície do infraštruktúry v rokoch 2021 and 2027 z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj+ (EFSD+), finančnej vetvy nástroja NDICI – Globálna Európa, až do 18 miliárd eur v podobe grantového financovania z rozpočtu EÚ a 145 miliárd eur v plánovaných investičných objemoch európskych finančných a rozvojových inštitúcií.

Okrem toho EÚ skúma možnosti zriadenia európskeho nástroja pre vývozné úvery, ktorý by doplnil súčasné opatrenia v oblasti vývozných úverov na úrovni členských štátov a zvýšil by celkovú kapacitu EÚ v tejto oblasti. Nástroj by pomohol zlepšiť rovnosť podmienok pre podniky EÚ na trhoch tretích krajín, kde musia čoraz častejšie čeliť zahraničným rivalom veľkoryso podporovaným vlastnými vládami. Vďaka tomu by sa zjednodušilo ich zapojenie do infraštruktúrnych projektov.

EÚ nielenže ponúkne partnerom spoľahlivé finančné podmienky, v rámci ktorých poskytne granty, priaznivé úvery a rozpočtové záruky na zníženie rizika investícií a zlepšenie udržateľnosti dlhovej služby, ale zároveň bude podporovať aj najprísnejšie environmentálne, sociálne a strategické normy riadenia. EÚ poskytne partnerom technickú pomoc s cieľom posilniť ich schopnosť pripravovať dôveryhodné projekty, ktoré efektívne zhodnotia prostriedky na infraštruktúru.

Globálna brána bude investovať do medzinárodnej stability a spolupráce a dosvedčí, že demokratické hodnoty ponúkajú investorom istotu a spravodlivosť, udržateľnosť pre partnerov a dlhodobé prínosy pre ľudí na celom svete. 

Takto Európa prispeje k zúženiu globálnej investičnej medzery, ktorá si vyžaduje koordinované úsilie v súlade so záväzkom lídrov G7 z júna 2021, že s cieľom uspokojiť globálne potreby rozvoja infraštruktúry uzatvoria transparentné hodnotové partnerstvo vysokého štandardu.

EÚ je odhodlaná spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi na podpore udržateľných investícií do prepojenosti. Globálna brána a iniciatíva USA „Build Back Better World“ sa budú navzájom posilňovať. Tento záväzok spolupracovať sa opätovne potvrdil na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP26) v roku 2021, na ktorej EÚ a Spojené štáty spojili podobne zmýšľajúcich partnerov, aby vyjadrili spoločný záväzok k riešeniu klimatickej krízy prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, ktorá je čistá, odolná a v súlade s nulovou bilanciou emisií v budúcnosti.

Globálna brána stavia na výsledkoch stratégie EÚ a Ázie v oblasti prepojenosti z roku 2018, nedávno uzavretých partnerstvách v oblasti prepojenosti s Japonskom a Indiou, ako aj na hospodárskych a investičných plánoch pre západný Balkán, Východné partnerstvo a južné susedstvo. Je v úplnom súlade s Agendou 2030 OSN a jej cieľmi udržateľného rozvoja aj s Parížskou dohodou.

Ďalšie kroky

Projekty Globálnej brány sa budú rozvíjať a realizovať prostredníctvom iniciatív Tímu Európa. Inštitúcie EÚ, členské štáty a európske finančné inštitúcie budú spolupracovať s európskymi podnikmi, ako aj vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom v partnerských krajinách.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a komisári pre medzinárodné partnerstvá a susedstvo, ako aj pre rozšírenie budú pod celkovým vedením predsedníčky Komisie pokračovať v prevádzkovaní platformy Globálna brána a podporovať koordináciu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Vyjadrenia členov kolégia

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová poznamenala: „Cez stratégiu Globálnej brány môže Európa vybudovať partnerstvá rovných, do ktorých sa premietne dlhodobý záväzok Európy k udržateľnej obnove každej z partnerských krajín. S Globálnou bránou chceme medzi Európou a svetom vytvoriť silné a udržateľné väzby bez závislosti – a ponúknuť mladým ľuďom novú budúcnosť.“

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi dodal: „Globálna prepojenosť EÚ sa začína v jej susedstve. Základom pre všetky hospodárske a investičné plány, ktoré sme nedávno zaviedli pre západný Balkán, Východné partnerstvo a južné susedstvo, je prepojenosť. Prepojenosť s Európu, prepojenosť s týmito regiónmi. Vďaka týmto plánom, vypracovaným v úzkej spolupráci s našimi partnermi, sa stratégia Globálnej brány začne premieňať v našich susedných regiónoch na skutočnosť už počas funkčného obdobia tejto Komisie.“

Ďalšie informácie

Spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa o Globálnej bráne

Otázky a odpovede o Globálnej bráne

Prehľad o globálnej bráne

Prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie

Webové sídlo

Európska komisia prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030. Ide o hlavnú iniciatívu Európskej zelenej dohody, ktorá vychádza zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Stratégia lesného hospodárstva prispieva k balíku opatrení navrhnutých na zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Takisto pomáha EÚ splniť jej záväzok zintenzívniť odstraňovanie uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Keďže stratégia lesného hospodárstva sa všestranne zaoberá sociálnymi, hospodárskymi aj environmentálnymi aspektmi, jej cieľom je zabezpečiť multifunkčnosť lesov EÚ a zdôrazniť kľúčovú úlohu lesníkov.

Lesy sú hlavným spojencom v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity. Zachytávajú uhlík a pomáhajú nám znižovať dosah zmeny klímy, napríklad chladením miest, ochranou pred rozsiahlymi záplavami a znižovaním vplyvu sucha. Bohužiaľ, európske lesy trpia mnohorakými tlakmi vrátane zmeny klímy.

Ochrana, obnova a udržateľné obhospodarovanie lesov

V stratégii lesného hospodárstva sa stanovuje vízia a konkrétne opatrenia na zvýšenie kvantity a kvality lesov v EÚ a posilnenie ich ochrany, obnovy a odolnosti. Navrhované opatrenia vďaka rozsiahlejším záchytom a zásobám zvýšia sekvestráciu uhlíka, čím prispejú k zmierneniu zmeny klímy. Stratégia sa zaväzuje k prísnej ochrane pralesov a pralesovitého porastu, k obnove zničených lesov a zabezpečeniu ich udržateľného obhospodarovania tak, aby sa zachovali dôležité ekosystémové služby, ktoré lesy poskytujú a od ktorých závisí naša spoločnosť.

Stratégia podporuje postupy obhospodarovania lesov, ktoré sú najšetrnejšie ku klíme a k biodiverzite, zdôrazňuje potrebu zachovať využívanie drevnej biomasy v medziach udržateľnosti a podporuje zdrojovo efektívne využívanie dreva v súlade so zásadou kaskádového využívania.

Zabezpečíme multifunkčnosť lesov v EÚ

V stratégii sa takisto predpokladá zavedenie režimov platieb vlastníkom a správcom lesov za poskytovanie alternatívnych ekosystémových služieb, napr. zachovaním častí ich lesov bez zásahov. Nová spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bude okrem iného príležitosťou na cielenejšiu podporu našich lesníkov a udržateľného rozvoja lesov. Nová štruktúra správy lesov vytvorí inkluzívnejší priestor pre členské štáty, vlastníkov a správcov lesov, priemysel, akademickú obec a občiansku spoločnosť, aby diskutovali o budúcnosti lesov v EÚ a pomohli zachovať tieto cenné aktíva pre budúce generácie.

V stratégii lesného hospodárstva sa v neposlednom rade oznamuje právny návrh na zintenzívnenie monitorovania lesov, podávania správ a zberu údajov v EÚ. Harmonizovaný zber údajov v EÚ v kombinácii so strategickým plánovaním na úrovni členských štátov poskytne komplexný obraz o stave, vývoji a predpokladanom budúcom rozvoji lesov v EÚ. Je to mimoriadne dôležité na zabezpečenie toho, aby lesy mohli plniť svoje početné funkcie v oblasti klímy, biodiverzity a hospodárstva.

Stratégiu dopĺňa plán výsadby troch miliárd dodatočných stromov v celej Európe do roku 2030 pri plnom rešpektovaní ekologických zásad – musí sa vysadiť ten správny strom na správnom mieste a na správny účel.

Vyjadrenia členov kolégia:

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans uviedol: „Lesy sú domovom pre väčšinu biodiverzity, ktorú na Zemi nájdeme. Na to, aby bola naša voda čistá a pôda úrodná, potrebujeme zdravé lesy. Európske lesy sú ohrozené. Preto sa budeme usilovať o ich ochranu a obnovu, zlepšenie obhospodarovania lesov a podporu lesníkov a správcov lesov. Koniec koncov, všetci sme súčasťou prírody a to, čo robíme pre boj proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity, robíme pre naše zdravie a budúcnosť.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Lesy sú pľúcami Zeme: sú životne dôležité pre našu klímu, biodiverzitu, pôdu a kvalitu ovzdušia. Lesy sú zároveň pľúcami našej spoločnosti a hospodárstva: zabezpečujú živobytie vo vidieckych oblastiach, poskytujú základné výrobky pre našich občanov a vzhľadom na svoju povahu majú nesmiernu spoločenskú hodnotu. Nová stratégia lesného hospodárstva uznáva túto multifunkčnosť a ukazuje, ako môžu environmentálne ambície ísť ruka v ruke s hospodárskou prosperitou. Vďaka tejto stratégii a s podporou novej spoločnej poľnohospodárskej politiky budú môcť naše lesy a naši lesníci vdýchnuť život udržateľnej, prosperujúcej a klimaticky neutrálnej Európe.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Európske lesy sú cenným prírodným dedičstvom, ktoré nemožno považovať za samozrejmosť. Ochrana, obnova a budovanie odolnosti európskych lesov sú nevyhnutné nielen pre boj proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity, ale aj pre zachovanie sociálno-ekonomických funkcií lesov. Z rozsiahleho zapojenia do verejných konzultácií vyplýva, že Európanom záleží na budúcnosti našich lesov. Musíme preto zmeniť spôsob, akým chránime, obhospodarujeme a pestujeme naše lesy, aby bol skutočným prínosom pre všetkých.“

Súvislosti

Lesy sú hlavným spojencom v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity, keďže fungujú ako záchyty uhlíka a zároveň majú schopnosť znižovať dosah zmeny klímy, napríklad chladením miest, ochranou pred rozsiahlymi záplavami a znižovaním vplyvu sucha. Predstavujú tiež cenné ekosystémy, ktoré sú domovom významnej časti európskej biodiverzity. Ich ekosystémové služby prispievajú k nášmu zdraviu a kvalite života regulovaním vody, poskytovaním potravín, liekov a materiálov, znižovaním a kontrolou rizika katastrof, stabilizáciou pôdy a kontrolou erózie, čistením ovzdušia a vody. Lesy sú miestom na rekreáciu, relaxáciu a učenie, ako aj súčasťou živobytia ľudí.

Ďalšie informácie

Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

Otázky a odpovede o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ do roku 2030

Prehľad o prírode a lesoch

Prehľad – 3 miliardy dodatočných stromov

Webové sídlo – 3 miliardy stromov

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje zosúladiť hospodárstvo a spoločnosť EÚ s klimatickými cieľmi