Komisia navrhla vyhlásiť rok 2021 za Európsky rok železníc, aby podporila plnenie cieľov európskej zelenej dohody v oblasti dopravy. Sériou podujatí, kampaní a iniciatív v roku 2021 bude propagovať železničnú dopravu ako udržateľný, inovatívny a bezpečný spôsob dopravy. Zdôrazní jej prínos pre ľudí, hospodárstvo a klímu a zameria sa na zostávajúce prekážky vzniku skutočného jednotného európskeho železničného priestoru bez hraníc.

Komisárka pre dopravu Adina Vălean, ktorá návrh oznámila, uviedla: „Niet pochýb, že železničná doprava má vo väčšine oblastí obrovské prínosy: udržateľnosť, bezpečnosť, dokonca aj rýchlosť, pokiaľ je organizovaná a navrhnutá podľa požiadaviek 21. storočia. Železnice však majú aj hlbší aspekt: prepájajú EÚ nielen z fyzického hľadiska. Vytvorenie súdržnej a funkčnej siete v celej Európe je príkladom politickej súdržnosti. Európsky rok železníc nie je náhodná udalosť. Prichádza vo vhodnom čase, keď EÚ potrebuje tento druh spoločných projektov.“

Železničná doprava – udržateľné a bezpečné spojenie

Železničná doprava ako jeden z najudržateľnejších a najbezpečnejších druhov dopravy bude zohrávať hlavnú úlohu v budúcom európskom systéme mobility. Železničná doprava nie je len šetrnejšia k životnému prostrediu a energeticky účinná – je to aj jediný druh dopravy, pri ktorom sa od roku 1990 takmer nepretržite znižovali emisie CO₂, pričom sa zároveň zvyšoval objem dopravy.

Železničná doprava spája ľudí, regióny a podniky v celej EÚ. Okrem toho je dôkazom európskych odborných skúseností v oblasti inžinierstva a súčasťou nášho európskeho dedičstva a kultúry.

Prečo 2021?

Európsky rok železníc v roku 2021 pomôže urýchliť modernizáciu železničnej dopravy, ktorá je potrebná na to, aby sa stala populárnejšou alternatívou menej udržateľných druhov dopravy.

Rok 2021 bude prvým úplným rokom, v ktorom sa budú v celej EÚ implementovať pravidlá štvrtého železničného balíka. Na rok 2021 pripadá aj niekoľko významných výročí v oblasti železničnej dopravy: 20. výročie železničného balíka, 175. výročie historicky prvého železničného spojenia dvoch hlavných miest EÚ (Paríž – Brusel), ako aj 40 rokov TGV a 30 rokov ICE.

Medzinárodný festival umenia EUROPALIA si už vybral železnice za svoju tému na rok 2021 a aktívne prispeje k celému radu činností počas celého Európskeho roka železníc.

Súvislosti

Európska komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 predstavila európsku zelenú dohodu pre EÚ a jej občanov s cieľom dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050. Keďže doprava predstavuje štvrtinu emisií skleníkových plynov v EÚ, tento sektor bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní uvedeného cieľa a stanovil sa preň cieľ znížiť emisie do roku 2050 o 90 %.

V rámci európskej zelenej dohody Komisia v súčasnosti pracuje na stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ktorá sa bude zaoberať emisiami zo všetkých druhov dopravy. Prioritou by mal byť presun podstatnej časti 75 % vnútrozemskej cestnej nákladnej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

Návrh Komisie o vyhlásení roka 2021 za Európsky rok železníc musia teraz prijať Európsky parlament a Rada.

Európska komisia v Monaku pri príležitosti Svetového dňa divej prírody vyhlásila novú globálnu koalíciu pre biodiverzitu. V rámci súvisiacej komunikačnej kampane vyzýva na intenzívnejšiu mobilizáciu pri zvyšovaní informovanosti o potrebe chrániť biodiverzitu.

Pred rozhodujúcou 15. konferenciou zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v októbri 2020, Komisia vyzýva všetky národné parky, akváriá, botanické záhrady, zoologické záhrad a prírodovedecké múzeá, aby spojili sily a zvyšovali informovanosť verejnosti o kritickom stave prírody.

Európsky komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius uviedol: „Kríza biodiverzity je dôležitým aspektom zmeny klímy. Ochrana a obnova biodiverzity by nielen zachránila prírodu pre budúce generácie, ale prispela by aj k boju proti zmene klímy a pomohla by odvrátiť negatívne dôsledky na naše potraviny, zdravie a hospodárstvo. Súrne musíme prijať opatrenia na celosvetovej úrovni. V opačnom prípade už budeme prírodu vídať len v zoologických a botanických záhradách. To by znamenalo zlyhanie ľudstva na celej čiare.“

Národné parky, akváriá, botanické záhrady, zoologické záhrady a prírodovedecké múzeá môžu vďaka svojim zbierkam a programom vzdelávania a ochrany prírody najlepšie zvyšovať informovanosť verejnosti o tom, aké dramatické dôsledky má kríza biodiverzity. Komisia na účasť na osvete pred samitom OSN o biodiverzite (CoP 15) nabáda aj štátne, regionálne a miestne orgány, mimovládne organizácie, podniky, vedcov i jednotlivých občanov.

Počas CoP 15 sa očakáva, že 196 zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite prijme nový globálny rámec na ochranu a obnovu prírody, ako sa to vyžaduje v Parížskej dohode, ktorá sa zameriava na pálčivé klimatické otázky. Po samite sa bude koalícia pre biodiverzitu zameriavať na koordinované opatrenia s hmatateľným dosahom, ktorých cieľom bude zvrátiť stratu biodiverzity. Táto iniciatíva je plne v súlade s inými iniciatívami a koalíciami, ako napríklad s koalíciou vysokých ambícií pod taktovkou Kostariky.

Súvislosti

Globálna koalícia pre biodiverzitu bude dopĺňať mimoriadne úspešnú koalíciu svetových akvárií usilujúcich sa o zmenu v záujme boja proti znečisťovaniu plastmi („#ReadyToChange to #BeatPlasticPollution“) vyhlásenú v roku 2017, do ktorej sa zapojilo vyše 200 akvárií v 41 krajinách s cieľom zvýšiť globálne povedomie o morskom odpade.

Monacké oceánografické múzeum zorganizovalo ceremoniál na oslavu vyhlásenia tejto iniciatívy, ale aj toho, že riadenie koalície akvárií prešlo spod Európskej komisie do programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) v rámci kampane Čisté moria.

Neskôr v marci Európska komisia oznámi novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity zameranú na ochranu a obnovu prírody s podrobnosťami o ambíciách EÚ v súvislosti s CoP 15. Od 1. do 5. júna 2020 bude navyše prebiehať rozsiahla akcia na zvýšenie zapojenia verejnosti s názvom Zelený týždeň EÚ. Cieľom bude mobilizácia spoločnosti v záujme ochrany prírody a biodiverzity a súčasťou budú desiatky podujatí v celej Európe, ako aj konferencie v Lisabone a v Bruseli.

Zo správy Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby IPBES z roku 2019 vyplýva, že stav prírody na celom svete sa zhoršuje takým tempom, aké ľudstvo ešte nezažilo. Miera úpadku druhov sa zrýchľuje – hrozí, že vyhynie až milión druhov, čo bude zrejme mať závažný vplyv na celosvetové obyvateľstvo. Znamenalo by to, že ľudstvo by už nemohlo čerpať ekosystémové zdroje v podobe vody, potravín, čistého ovzdušia a dreva a že prírodné funkcie, ako sú opeľovanie, regulácia klímy, tvorba pôdy či regulácia povodní, by boli vážne ohrozené.