Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje pravidlá pre čistejšie ovzdušie a čistejšiu vodu

Komisia navrhuje prísnejšie pravidlá týkajúce sa znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, v povrchových a podzemných vodách a čistenia komunálnych odpadových vôd. Čisté ovzdušie a voda sú nevyhnutné pre zdravie ľudí a ekosystémov. Len v dôsledku samotného znečistenia ovzdušia každý rok predčasne zomrie takmer 300 000 Európanov. Navrhovanými novými pravidlami sa počet úmrtí zapríčinených hlavnou znečisťujúcou látkou PM2.5 nad úrovňami stanovenými v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie zníži v priebehu desiatich rokov o viac ako 75 %. Všetky nové pravidlá poskytujú jasnú návratnosť investícií v oblasti ovzdušia a vody, a to vďaka prínosom v oblasti zdravia, úspor energie, výroby potravín, priemyslu a biodiverzity. Na základe ponaučení, ktoré vyplývajú zo súčasných právnych predpisov, Komisia navrhuje sprísniť povolené úrovne znečisťujúcich látok a zlepšiť ich uplatňovanie, aby sa ciele znižovania znečistenia v praxi častejšie dosahovali. Predmetné návrhy sú kľúčovým pokrokom, pokiaľ ide o ambíciu „nulového znečistenia“ stanovenú v Európskej zelenej dohode, ktorou je dosiahnuť do roku 2050, aby bolo životné prostredie bez škodlivého znečistenia. Reaguje sa nimi aj na osobitné požiadavky, ktoré boli vznesené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Naše zdravie závisí od nášho životného prostredia. Nezdravé životné prostredie má priame a nákladné dôsledky pre naše zdravie. Každý rok predčasne zomierajú státisíce Európanov a mnohí ďalší majú choroby srdca a pľúc alebo rakovinou spôsobenou znečistením. Čím dlhšie čakáme na to, aby sme podnikli kroky na zníženie tohto znečistenia, tým vyššie sú náklady pre spoločnosť. Chceme, aby naše životné prostredie bolo do roku 2050 bez škodlivých znečisťujúcich látok. To znamená, že musíme zintenzívniť opatrenia, a to teraz. Naše návrhy na ďalšie zníženie znečistenia vody a ovzdušia sú kľúčové na riešenie tohto problému.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Kvalita vzduchu, ktorý dýchame, a vody, ktorú používame, má zásadný význam pre naše životy a budúcnosť našich spoločností. Znečistený vzduch a znečistená voda poškodzujú naše zdravie, naše hospodárstvo a životné prostredie a najviac na to doplácajú zraniteľné osoby. Je preto našou povinnosťou zabezpečiť čistý vzduch a čistú vodu tak pre nás, ako aj pre budúce generácie. Náklady, ktoré vzniknú v dôsledku nečinnosti, sú oveľa vyššie ako náklady na prevenciu. Preto Komisia teraz koná, aby zabezpečila koordinované opatrenia v rámci celej Únie s cieľom lepšie bojovať proti znečisťovaniu pri zdroji – na miestnej a cezhraničnej úrovni.“

Čistejšie okolité ovzdušie do roku 2030, nulové znečistenie do roku 2050

Navrhovanou revíziou smerníc o kvalite okolitého ovzdušia sa stanovia dočasné normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia do roku 2030, ktoré budú užšie zosúladené s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie, pričom sa určí, akým smerom sa má EÚ uberať, aby sa dosiahol cieľ nulového znečistenie ovzdušia najneskôr do roku 2050 v súčinnosti s úsilím o klimatickú neutralitu. Na tento účel navrhujeme pravidelne preskúmavať normy kvality ovzdušia s cieľom prehodnotiť ich v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi a spoločenským a technologickým vývojom. Navrhuje sa znížiť ročnú limitnú hodnotu pre hlavnú znečisťujúcu látku – jemné tuhé častice (PM2.5) – o viac ako polovicu.

Revíziou sa zabezpečí, aby ľudia, ktorí trpia zdravotnými ťažkosťami spôsobenými znečistením ovzdušia, mali v prípade, že boli porušené pravidlá EÚ v oblasti kvality ovzdušia, právo na odškodnenie. Budú mať tiež právo, aby ich zastupovala mimovládna organizácia prostredníctvom kolektívnych žalôb o náhradu škody. Návrh takisto prinesie väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, účinné sankcie a lepšie informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia. Nové právne predpisy poskytnú miestnym orgánom lepšiu podporu, keďže sa nimi posilnia ustanovenia o monitorovaní a modelovaní kvality ovzdušia a vylepšia plány kvality ovzdušia.

Dané návrhy ponechávajú na vnútroštátnych a miestnych orgánoch, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré prijmú na splnenie noriem. Prínosné budú aj existujúce a nové politiky EÚ v oblasti životného prostredia, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a inovácií a v iných oblastiach, ako sa podrobne uvádza v informačnom prehľade.

Zmienený návrh pomôže do roku 2030 dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v Európe, čo odhadom povedie k hrubým ročným prínosom vo výške 42 miliárd EUR až 121 miliárd EUR v roku 2030. pričom náklady budú nižšie ako 6 miliárd EUR ročne.

Úrovne častíc PM2.5v roku 2020 Úrovne častíc PM2.5v roku 2030
pm25 2020 pm25 2030

(Usmernenia WHO: <5 µg/m³, ročne Návrh do roku 2030: <10 µg/m³; súčasná smernica: <25 µg/m³)[i]

Znečistenie ovzdušia je najväčšou environmentálnou hrozbou pre zdravie a hlavnou príčinou chronických chorôb vrátane mŕtvice, rakoviny a cukrovky. Všetci ľudia v Európe sú tomuto znečisteniu vystavení, ktoré neúmerne postihuje citlivé a zraniteľné sociálne skupiny. Znečistený vzduch poškodzuje aj životné prostredie a spôsobuje zvyšovanie obsahu kyselín (acidifikáciu), obohacovanie vody živinami (eutrofizáciu) a škody na lesoch, ekosystémoch a plodinách.

Lepšie a nákladovo efektívnejšie čistenie komunálnych odpadových vôd

Vďaka revidovanej smernici o čistení komunálnych odpadových vôd budú Európania mať čistejšie rieky, jazerá, podzemné vody a moria a zároveň sa zvýši nákladová efektívnosť čistenia odpadových vôd. V záujem čo najlepšieho využitia odpadovej vody sa navrhuje zamerať sa na energetickú neutralitu odvetvia do roku 2040 a zlepšiť kvalitu kalu, aby sa vo väčšej miere umožnilo opätovne využívanie, čím by sa prispelo k obehovejšiemu hospodárstvu.

Viacerými zlepšeniami sa podporí ochrana zdravia a životného prostredia. Patrí medzi ne povinnosť zhodnocovať živiny z odpadových vôd, nové normy pre mikropolutanty a nové požiadavky na monitorovanie mikroplastov. Povinnosti čistenia vody sa rozšíria na menšie obce s 1 000 obyvateľmi (v súčasnosti sa povinnosť týka obcí s 2 000 a viac obyvateľmi). Na pomoc pri zvládaní silných dažďov, ktoré sú v dôsledku zmeny klímy stále častejšie, je potrebné vypracovať integrované plány hospodárenia s vodou vo väčších mestách. Komisia napokon na základe skúseností s ochorením COVID-19 navrhuje systematicky monitorovať odpadovú vodu na prítomnosť viacerých vírusov, medzi ktoré patrí CoV-SARS-19, a na stopy po antimikrobiálnej rezistencii.

Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby zabezpečili prístup k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

Keďže 92 % toxických mikropolutantov, ktoré sa našli v odpadových vodách EÚ, pochádza z liekov a kozmetiky, v rámci nového systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od výrobcov bude vyžadovať, aby zaplatili náklady na ich odstránenie. Je to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a zároveň sa tým podnieti výskum a inovácie v oblasti výrobkov bez toxických látok, ako aj spravodlivejšie financovanie čistenia odpadových vôd.

Odvetvie odpadových vôd má značný nevyužitý potenciál výroby energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad z bioplynu.  Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby sledovali priemyselné znečistenie pri zdroji s cieľom zvýšiť možnosti opätovného použitia kalov a vyčistených odpadových vôd a tým zabránili strate zdrojov. Pravidlá zhodnocovania fosforu z kalu podporia jeho používanie na výrobu hnojív, čo bude prínosom pre výrobu potravín.

Odhaduje sa, že tieto zmeny zvýšia náklady o 3,8 % (na 3,8 miliardy EUR ročne v roku 2040) a budú znamenať prínos vo výške viac než 6,6 miliardy EUR ročne s pozitívnym pomerom nákladov a prínosov v každom členskom štáte.

Ochrana povrchových a podzemných vôd pred novými znečisťujúcimi látkami

Na základe aktuálnych vedeckých dôkazov Komisia navrhuje aktualizovať zoznamy látok znečisťujúcich vodu, ktoré sa majú prísnejšie kontrolovať v povrchových a podzemných vodách.

Do zoznamov sa doplní 25 látok s dobre zdokumentovanými problematickými účinkami na prírodu a ľudské zdravie. Medzi ne patria:

  • látky PFAS, veľká skupina „večných chemikálií“, ktoré sa používajú okrem iného v kuchynskom riade, oblečení a nábytku, hasiacej pene a vo výrobkoch osobnej hygieny;
  • celý rad pesticídov a produktov rozkladu pesticídov, ako je glyfozát;
  • bisfenol A, zmäkčovadlo a zložka plastových obalov
  • niektoré lieky používané ako lieky proti bolesti a protizápalové lieky, ako aj antibiotiká.

Látky a normy, ktoré sa na ne vzťahujú, boli vybrané v rámci transparentného a vedecky podloženého procesu.

V nadväznosti na rôzne udalosti, ako je hromadný úhyn rýb v rieke Odra, Komisia navrhuje zaviesť povinné varovania pre oblasť povodia po prúde rieky po incidentoch. Ďalej sa navrhujú zlepšenia v oblasti monitorovania, podávania správ a jednoduchších budúcich aktualizácií zoznamu s cieľom držať krok s vedeckými poznatkami.

V nových pravidlách sa uznávajú kumulatívne alebo kombinované účinky zmesí, čím sa rozširuje súčasné zameranie, ktoré sa zameriava výlučne na jednotlivé látky.

Okrem toho sa budú aktualizovať (väčšinou sprísnené) normy pre 16 znečisťujúcich látok, na ktoré sa už pravidlá vzťahujú, vrátane ťažkých kovov a priemyselných chemikálií, a vyradia sa štyri znečisťujúce látky, ktoré už nie sú hrozbou pre celú EÚ.

Ďalšie kroky

Návrhy teraz posúdia Európsky parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu. Po ich prijatí nadobudnú účinnosť postupne, pričom sú na roky 2030, 2040 a 2050 stanovené rôzne ciele, čím sa priemyslu a orgánom poskytne čas prispôsobiť sa a prípadne uskutočniť potrebné investície. 

Ďalšie informácie 

Látky znečisťujúce povrchové a podzemné vody:

Otázky a odpovede týkajúce sa znečisťujúcich látok v povrchových a podzemných vodách

Informačný prehľad o l znečisťujúcich látkach v povrchových a podzemných vodách:

Návrhy na revíziu zoznamu znečisťujúcich látok v povrchových a podzemných vodách

Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd:

Otázky a odpovede týkajúce sa revízie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd

Informačný prehľad týkajúci sa revízie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd    

Návrh na revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd

Právne predpisy EÚ v oblasti kvality okolitého ovzdušia:

Otázky a odpovede týkajúce sa revízie právnych predpisov EÚ o kvalite okolitého ovzdušia

Informačný prehľad týkajúci sa revízie právnych predpisov EÚ o kvalite okolitého ovzdušia 

Návrh na revíziu právnych predpisov o kvalite ovzdušia

Európska zelená dohoda – politiky na zlepšenie kvality ovzdušia:

Informačný prehľad o Európskej zelenej dohode – politiky na zlepšenie kvality ovzdušia: 

Čítať ďalej...

Ôsmy environmentálny akčný program: EÚ plánuje merať pokrok pri plnení cieľov zelenej dohody v oblasti životného prostredia a klímy

Komisia predstavila zoznam hlavných ukazovateľov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030, ako aj cieľa dlhodobej vízie do roku 2050 – „dobrý život v rámci možností našej planéty“. Nový rámec monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu, ktorý je výsledkom intenzívnych konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi, je zameraný na podporu transparentnosti a informovanie Európanov o vplyve politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Politiky EÚ musia zabezpečiť, aby EÚ opäť smerovala k tomu, že budeme žiť a pracovať v rámci možností našej planéty. Ukazovatele ako také zachytávajú pokrok pri zlepšovaní kvality životného prostredia vrátane hospodárskych a sociálnych aspektov. V budúcnosti by tak mohli slúžiť na meranie zdravia nášho hospodárstva a spoločnosti na základe kvality života a nad rámec najznámejšieho hospodárskeho ukazovateľa – HDP.

Výkonný podpredseda Frans Timmermans zodpovedný za Európsku zelenú dohodu v tejto súvislosti uviedol: „Máme veľmi ambiciózne ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Pomôžu nám dosiahnuť spravodlivú zelenú transformáciu, ktorú Európa a svet potrebujú. Avšak, čo sa nedá merať, to sa nedá riadiť. Aby sme sa ďalej uberali správnym smerom, musíme pozorne sledovať, či plníme naše ciele. Tieto ukazovatele nám pri tom pomôžu.“ 

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Politiky sú len také dobré ako ich realizácia. Tieto hlavné ukazovatele nám pomôžu uskutočniť politiky dohodnuté v rámci Európskej zelenej dohody. Objasnia trendy a uľahčia informovanú diskusiu medzi tvorcami politík o tom, kde je potrebné ďalšie úsilie.“

Hlavné ukazovatele vychádzajú zo štruktúry 8. environmentálneho akčného programu, ktorý stavia na Európskej zelenej dohode. Ich súčasťou sú 2 – 3 najrelevantnejšie a štatisticky najspoľahlivejšie ukazovatele politiky pre každý z tematických prioritných cieľov do roku 2030, ktoré zahŕňajú zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu na zmenu klímy, obehové hospodárstvo, nulové znečistenie a biodiverzitu.

Okrem nich zoznam obsahuje päť ukazovateľov na meranie pokroku pri riešení hlavných environmentálnych a klimatických tlakov. V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody k nim patrí prechod na udržateľné systémy v oblasti energetiky, priemyslu, mobility a potravín, ktorý musí nastať v nadchádzajúcich rokoch.

Hlavný súbor ďalej obsahuje ukazovatele na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavných základných podmienok – udržateľné financovanie, zásada „znečisťovateľ platí“ a postupné zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie.

Posledná kapitola monitorovacieho rámca zhŕňa systémové ukazovatele, ktorých cieľom je zachytiť pokrok pri dosahovaní troch rozmerov kvality životného prostredia a zahrnúť aj hospodárske a sociálne aspekty nad rámec ochrany prírody.

Ďalšie kroky

Komisia bude ročne podávať správy o dosiahnutom pokroku, a to na základe hodnotenia vykonaného Európskou environmentálnou agentúrou od roku 2023 pomocou vybraných hlavných ukazovateľov. Tieto správy uľahčia každoročnú výmenu informácií medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom v súlade s 8. environmentálnym akčným programom.

Komisia okrem toho počas trvania programu vykoná dve hĺbkové posúdenia – preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a záverečné hodnotenie v roku 2029.

Komisia bude naďalej podporovať súlad medzi hlavnými ukazovateľmi 8. environmentálneho akčného programu a inými prierezovými monitorovacími nástrojmi, ako je európsky semester a monitorovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja zo strany EÚ.

Súvislosti

8. environmentálny akčný program nadobudol účinnosť 2. mája 2022 a obsahuje povinnosť Komisie predložiť monitorovací rámec založený na obmedzenom počte hlavných ukazovateľov. Pokiaľ je to možné, mali by medzi ne patriť systémové ukazovatele, ktoré reflektujú vzájomné prepojenia medzi environmentálnymi a sociálno-politickými aspektmi, ako aj environmentálnymi a hospodársko-politickými aspektmi.

Cieľom 8. EAP je spravodlivo a inkluzívne urýchliť zelenú transformáciu v súlade s dlhodobým cieľom do roku 2050 „Žiť dobre v rámci možností našej planéty“, ktorý už bol stanovený v 7. EAP (2014 – 2020). Environmentálne akčné programy už vyše 40 rokov poskytujú EÚ politické rámce, ktoré prinášajú výsledky a zabezpečujú predvídateľné a koordinované opatrenia na účely európskej politiky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

Ďalšie informácie

Oznámenie o monitorovacom rámci 8. environmentálneho akčného programu

Webové sídlo 8. environmentálneho akčného programu

8. environmentálny akčný program

Konzultačný dokument o monitorovacom rámci s hlavnými ukazovateľmi 8. EAP

Konzultačný dokument o navrhovanom prístupe rámca monitorovania 8. EAP a jeho architektúre

Čítať ďalej...

Štátna pomoc: Komisia schválila verejnú podporu v maximálnej výške 5,4 miliardy EUR, ktorú poskytne 15 členských štátov na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v hodnotovom reťazci vodíkových technológií

Komisia na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt s názvom „IPCEI Hy2Tech“ spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. V rámci tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa 35 spoločností, ktoré pôsobia v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov, zapojí do 41 projektov.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, v tejto súvislosti uviedla: „Vodík má obrovský potenciál do budúcnosti. Je neodmysliteľnou zložkou diverzifikácie energetických zdrojov a zelenej transformácie. Investície do takýchto inovačných technológií však môžu byť pre jeden členský štát alebo jeden podnik riskantné. Práve v tomto prípade zohrávajú svoju úlohu pravidlá štátnej pomoci pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Dnešný projekt je príkladom skutočne ambicióznej európskej spolupráce, ktorá by mala viesť k splneniu jedného z kľúčových spoločných cieľov. Ukazuje tiež, ako je politika hospodárskej súťaže úzko prepojená s prelomovými inováciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Vývojom a zavádzaním vodíka podporíme zamestnanosť a rast v celej Európe a zároveň prispejeme k nášmu ekologickému programu a programu odolnosti. Vodík umožňuje čistú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví a zvyšuje našu nezávislosť od fosílnych palív. Vďaka tomuto dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu vidíme, ako sa výroba vodíka v EÚ presúva z laboratória do výroby a ako náš priemysel pretavuje technologické majstrovstvo aj do prvenstva v oblasti obchodu. A samozrejme, vodík podporujeme nielen financiami. Dosiahli sme aj rozhodujúci pokrok pri budovaní partnerstiev prostredníctvom Európskej aliancie pre čistý vodík a vypracúvame pravidlá pre celú EÚ, vďaka ktorým bude môcť vzniknúť trh s vodíkom a vytvorí sa špecializovaná infraštruktúra. Pretože vieme, o čo sa tu hrá: o postavenie Európy ako jedného z popredných regiónov v oblasti transformácie vodíkového priemyslu.

Tento dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane i) výroby vodíka, ii) palivových článkov, iii) skladovania, prepravy a distribúcie vodíka a iv) využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility. Očakáva sa, že projekt prispeje k rozvoju dôležitých technologických objavov vrátane nových vysokoúčinných elektródových materiálov, výkonnejších palivových článkov, inovačných dopravných technológií, medzi ktoré bude po prvý raz patriť aj zavádzanie technológií vodíkovej mobility. Očakáva sa, že IPCEI povedie k vytvoreniu približne 20 000 priamych pracovných miest.

Posúdenie Komisiou

Komisia posúdila navrhovaný projekt podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, konkrétne podľa svojho oznámenia o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu.

Tam, kde sa z dôvodu vysokej rizikovosti týchto projektov nepodarí zapojiť súkromné iniciatívy, umožní IPCEI členským štátom tieto zlyhania trhu spoločne prekonať. Zároveň zabezpečí, aby malo hospodárstvo EÚ ako celok prínos z investícií, a obmedzí potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Komisia zistila, že projekt IPCEI Hy2Tech spĺňa požadované podmienky stanovené v jej oznámení. Komisia predovšetkým dospela k záveru, že:

  • Projekt prispieva k spoločnému cieľu tým, že podporuje jeden z kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre budúcnosť Európy a zároveň aj ciele kľúčových politických iniciatív EÚ, ako je zelená dohoda, vodíková stratégia EÚ či REPowerEU.
  • Každý zo 41 projektov v rámci tohto IPCEI má vysoké ambície, keďže ich cieľom je rozvoj technológií a procesov posúvajúcich hranice možností, ktoré ponúka trh v súčasnosti, a umožnia významné zlepšenie výkonnosti, bezpečnosti, vplyvu na životné prostredie a zároveň aj nákladovej efektívnosti.
  • S uvedeným dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu sú spojené aj značné technologické a finančné riziká, takže na stimulovanie podnikov k investovaniu je potrebná podpora z verejných zdrojov.
  • Pomoc jednotlivým podnikom sa obmedzuje na to, čo je potrebné, proporcionálne a nenarúša neprimerane hospodársku súťaž. Komisia predovšetkým overila, že celkové plánované maximálne výšky pomoci sú v súlade s oprávnenými nákladmi projektov a ich likvidnými medzerami. Navyše, ak budú rozsiahle projekty v rámci IPCEI veľmi úspešné a vygenerujú dodatočné čisté príjmy, podniky vrátia časť získanej pomoci príslušnému členskému štátu (mechanizmus spätného vrátenia pomoci).
  • Zúčastnené podniky, ktoré využívajú prostriedky verejnej podpory, poskytnú výsledky projektu európskej vedeckej obci a priemyslu, a to nad rámec zúčastnených podnikov a krajín, ktoré sú súčasťou projektu IPCEI. Vďaka tomu dôjde v celej Európe k pozitívnym presahom.

Komisia preto dospela k záveru, že projekt je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Financovanie, príjemcovia a výška podpory

Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení početnými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ako sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.

Harmonogramy tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa líšia v závislosti od jednotlivých projektov a zapojených spoločností.

Priami účastníci, členské štáty, ktoré ich podporujú, a rôzne technologické oblasti pôsobnosti projektu:

Ďalšie informácie o výške pomoci jednotlivým účastníkom budú k dispozícii vo verejnej verzii rozhodnutia Komisie po tom, ako sa Komisia dohodne s členskými štátmi a tretími stranami na prípadných dôverných obchodných tajomstvách, ktoré treba vypustiť.

Súvislosti

Schválenie tohto projektu IPCEI je súčasťou širšieho úsilia Komisie na podporu rozvoja inovatívneho a udržateľného európskeho vodíkového odvetvia.

V roku 2018 zriadila Komisia strategické fórum pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré je spoločným orgánom zástupcov členských štátov a priemyslu. V novembri 2019 uverejnilo strategické fórum svoju správu a okrem iného určilo vodíkové technológie a systémy ako jeden z viacerých kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre Európu. V júli 2020 uverejnila Komisia vodíkovú stratégiu EÚ, v ktorej stanovila ambiciózne ciele pre výrobu a používanie čistého vodíka, a zriadila Európsku alianciu pre čistý vodík, ktorá spája európske vodíkové spoločenstvo (priemysel, občiansku spoločnosť, verejné orgány).

Spolu s politickými prioritami stanovenými v Európskej zelenej dohode, najmä pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť, ako aj zelenú transformáciu priemyselných odvetví a dopravy na klimatickú neutralitu, zohrali tieto iniciatívy dôležitú úlohu z hľadiska cieľov IPCEI Hy2Tech a uľahčili vytváranie priemyselných partnerstiev.

Toto rozhodnutie je prvým dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (IPCEI) schváleným na základe oznámenia o IPCEI v súvislosti so štátnou pomocou z roku 2021, v ktorom sa stanovujú kritériá, na základe ktorých môžu viaceré členské štáty podporovať nadnárodné projekty strategického významu pre EÚ v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom uvedeného oznámenia je podnietiť členské štáty k podpore vysoko inovatívnych projektov, ktoré jasne prispievajú k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

Oznámenie o IPCEI dopĺňa ostatné pravidlá štátnej pomoci, ako sú usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetikyvšeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, ktoré umožňujú podporovať inovačné projekty a zároveň obmedzujú potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Oznámenie o IPCEI podporuje investície do výskumu, vývoja a inovácií a prvé priemyselné využitie pod podmienkou, že projekty, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, sú mimoriadne inovatívne a nezahŕňajú hromadnú výrobu alebo komerčné činnosti. Takisto vyžadujú rozsiahle záväzky týkajúce sa šírenia a presahovania nových poznatkov v celej EÚ, ako aj podrobné posúdenie hospodárskej súťaže s cieľom minimalizovať akékoľvek neprimerané narušenia vnútorného trhu.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslami vecí SA.64625 (Rakúsko), SA.64651 (Grécko), SA.64642 (Belgicko), SA.64644 (Taliansko), SA.64640 (Česko), SA.64649 (Holandsko), SA.64633 (Dánsko), SA.64626 (Poľsko), SA.64646 (Estónsko), SA.64753 (Portugalsko), SA.64632 (Fínsko), SA.64635 (Slovensko), SA.64671 (Francúzsko), SA.64624 (Španielsko) a SA.64647 (Nemecko) v registri štátnej pomoci na stránke venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. O uverejnení nových rozhodnutí o štátnej pomoci na internete a v úradnom vestníku informuje elektronický týždenník štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login