EÚ sa  na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody – globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu.

Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov.

Od ekosystémových služieb závisí viac ako polovica celosvetového HDP. Od voľne žijúcich druhov priamo závisí 70 % najzraniteľnejšieho obyvateľstva vo svete. Dohodou z Kchun-mingu a Montrealu sa urýchlia ambiciózne politiky na celom svete a financovanie v prospech biodiverzity sa zmobilizuje zo všetkých zdrojov – do roku 2030 pôjde ročne o 200 miliárd USD. Globálne spoločenstvo sa ňou zaväzuje ku krokom na ochranu a obnovu prírody a odstránenie znečistenia, čiže k opatreniam, ktoré obsahuje aj Európska zelená dohoda. Zabezpečí sa tým, aby príroda zostala pre spoločnosti, hospodárstva a komunity pevnou oporou aj v nasledujúcich desaťročiach.

Ciele a zámery ambicióznych opatrení do roku 2030 a 2050

Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

• do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
• do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
• zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
• do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
• do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
• udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
• bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
• do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
• ekologizovať mestské priestranstvá.

Mobilizácia financií a vytvorenie priestoru pre podniky, aby mohli prevziať zodpovednosť za biodiverzitu

Dohodou sa výrazne zvýši mobilizácia finančných prostriedkov na biodiverzitu zo všetkých zdrojov, a to domácich, medzinárodných, verejných aj súkromných, pričom do roku 2030 sa zmobilizuje najmenej 200 miliárd USD ročne. Vytvoria sa ňou stimuly pre domáce a medzinárodné zdroje, a to aj z podnikateľských investícií.

Dohoda sa zaoberá aj dotáciami, ktoré sú pre biodiverzitu škodlivé, pričom obsahuje záväzok do roku 2025 identifikovať a do roku 2030 eliminovať celkovo najmenej 500 miliárd USD ročne.

EÚ sa v rámci dohody zaviazala k medzinárodnému balíku solidarity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny s najbohatšou biodiverzitou. Nový fond globálneho rámca pre biodiverzitu zriadený v rámci Globálneho fondu pre životné prostredie bude otvorený financovaniu zo všetkých zdrojov.

Významným krokom na zlepšenie podnikateľskej činnosti v oblasti biodiverzity bude povinnosť veľkých a nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií pravidelne monitorovať, posudzovať a odhaľovať riziká, závislosti a vplyvy týkajúce sa biodiverzity a poskytovať spotrebiteľom informácie na podporu udržateľnej spotreby.

Angažovanosť EÚ vytvára priestor na dosiahnutie dohody

Európska jednota a vedúce postavenie boli počas štvorročných rokovaní zásadné. Rokovacej skupine EÚ sa v Montreale pod vedením komisára Sinkevičiusa spolu s členskými štátmi EÚ, ktoré koordinovalo české predsedníctvo Rady, podarilo vytvoriť priestor pre ambicióznu dohodu a zároveň dosiahnuť pokrok vo finančnej oblasti.

Dohoda je dôležitým impulzom pre multilateralizmus v čase, keď je globálna solidarita a spolupráca potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Ďalšie kroky

Keďže rokovania o novej dohode sa skončili, nastal čas, aby všetky krajiny tento rámec implementovali prostredníctvom vnútroštátnych a medzinárodných opatrení.

Pred ďalšou konferenciou zmluvných strán v roku 2024 musia všetky krajiny pripraviť aktualizované národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity, ako aj národné stratégie financovania v oblasti biodiverzity. Na ďalších konferenciách zmluvných strán sa zváži, či kumulatívny vplyv vnútroštátnych opatrení postačuje na dosiahnutie globálnych cieľov a zámerov na roky 2030 a 2050.

Súbežne s politickými opatreniami sa teraz budú krajiny a multilaterálne finančné inštitúcie usilovať, aby sa rýchlo začala mobilizácia finančných prostriedkov.  

Vďaka Európskej zelenej dohode sa Európa dostala do čela tejto globálnej hospodárskej transformácie. Naše návrhy, napríklad nedávno prijaté nariadenie o dodávateľských reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako aj ďalšie úsilie o odstránenie znečistenia prispejú k plneniu dohody z Kchun-mingu a Montrealu.

Súvislosti

Zachovanie zdravej prírody, ekologizácia našich miest a uchovanie obrovskej rozmanitosti života na našej planéte sú pre našu budúcnosť nevyhnutné. Príroda nám čistí vodu, poskytuje výživné potraviny, chráni nás pred povodňami a pomáha zmierňovať zmenu klímy.

Na 15. konferencii zmluvných strán v Montreale vytvorila EÚ spojenectvá a iniciatívy na pomoc pri praktickej realizácii globálneho rámca pre biodiverzitu. EÚ spolu s viacerými členskými štátmi a niekoľkými ďalšími krajinami spojili svoje sily s cieľom výrazne zvýšiť financovanie v oblasti biodiverzity zo všetkých zdrojov. EÚ sa pripojila aj ku kľúčovým iniciatívam, aby partnerským krajinám pomohla posilniť kapacity a znalosti na realizáciu globálneho rámca pre biodiverzitu. Patrí medzi ne vysoko ambiciózne partnerstvo pre akceleráciu na podporu budúceho vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu a globálne znalostné centrum pre biodiverzitu na pomoc krajinám s monitorovaním pokroku pri plnení cieľov v oblasti biodiverzity. EÚ takisto podpísala s Guyanou dohodu o udržateľnom obchode s legálne vyťaženým drevom.

Ďalšie informácie

Vyhlásenie predsedníčky von der Leyenovej k dohode o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu

EÚ na konferencii COP15 o biodiverzite

Európska komisia víta predbežnú dohodu, ktorú dosiahla včera večer s Európskym parlamentom a Radou a ktorej cieľom je zvýšiť ambície nariadenia EÚ o spoločnom úsilí (ESR). Touto dohodou sa pre členské štáty stanovujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Podstatnou časťou dohody je, že sa v nej zachováva návrh Komisie posilniť cieľ zníženia emisií v týchto odvetviach z 29 % na 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Aktualizované ciele zníženia emisií pre členské štáty sa pohybujú v rozpätí od –10 % do –50 % v porovnaní s rokom 2005 a povedú k ďalšej konvergencii emisií členských štátov na obyvateľa v roku 2030. Medzi odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, patrí stavebníctvo, poľnohospodárstvo, odpad, malý priemysel a doprava. K príkladom možných opatrení, ktoré môžu členské štáty prijať na zníženie emisií a splnenie svojich cieľov, patria: podpora verejnej dopravy, dodatočná modernizácia budov; účinnejšie systémy vykurovania a chladenia a poľnohospodárske postupy, ktoré sú šetrnejšie ku klíme.

Táto dohoda je posledným krokom k prijatiu legislatívneho balíka Komisie „Fit for 55“ na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody, v nadväznosti na nedávnu dohodu o ukončení predaja nových automobilov s emisiami CO2 v Európe do roku 2035. Vzhľadom na práve prebiehajúcu konferenciu COP27 je opäť zrejmé, že EÚ si plní záväzky v oblasti klímy a prechádza od ambícií k činom. V súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine sa zároveň ukazuje, že EÚ od svojej zelenej transformácie neupúšťa, ale skôr urýchľuje úsilie o to, aby sa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia nariadenia o spoločnom úsilí je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho zámerom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Dosiahnutie takéhoto zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou. Tieto legislatívne nástroje sú nastavené tak, aby pomohli splniť ciele dohodnuté v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Zásadne tým premenia naše hospodárstvo a spoločnosť, aby boli spravodlivejšie, zelenšie a mohli aj v budúcnosti prosperovať.

Ďalšie informácie

Balík návrhov „Fit for 55“

Návrh revidovaného nariadenia o spoločnom úsilí