Komisia víta dosiahnutú predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Táto dohoda predstavuje ďalší krok, ktorým sa EÚ približuje k dokončeniu legislatívneho balíka „Fit for 55“ na splnenie Európskej zelenej dohody a cieľov plánu REPowerEU. Na jej základe sa zvyšuje záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 z aktuálnych 32 % na minimálne 42,5 %. Tým sa takmer zdvojnásobí súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Okrem toho sa vyjednávači dohodli na ambícii EÚ dosiahnuť 45 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Dohoda potvrdzuje odhodlanie EÚ získať energetickú nezávislosť vďaka rýchlejšiemu zavádzaniu doma vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj naplniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. Masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy časom zníži ceny energie i závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív.

Väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva

Podľa nových právnych predpisov budú povoľovacie postupy jednoduchšie a rýchlejšie. Energia z obnoviteľných zdrojov sa uzná ako prevažujúci verejný záujem a zároveň sa zachová vysoká úroveň ochrany životného prostredia. V oblastiach s veľkým potenciálom energie z obnoviteľných zdrojov a nízkou mierou environmentálnych rizík členské štáty zavedú vyhradené oblasti so zrýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a s mimoriadne krátkymi a jednoduchými povoľovacími postupmi. Predbežná dohoda takisto zahŕňa aspekt zintenzívnenia cezhraničnej spolupráce v otázke energie z obnoviteľných zdrojov.

Dohoda zahŕňa aj ciele a opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v rozmanitých sektoroch hospodárstva. Revidovaná smernica sprísňuje ročné cieľové hodnoty využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie, ako aj pre energiu z obnoviteľných zdrojov v systémoch diaľkového vykurovania. Ako doplnok k právnym predpisom EÚ o budovách a na usmernenie členských štátov v ich vlastnom úsilí sa zavádza osobitná referenčná hodnota 49 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe energie budov do roku 2030.

Priemysel ako hlavné odvetvie spotreby energie je po prvýkrát zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. V dohode sa stanovujú orientačné cieľové hodnoty (1,6 % ročný nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj záväzná cieľová hodnota pre priemysel: do roku 2030 dosiahnuť 42 % podiel obnoviteľného vodíka na celkovej spotrebe vodíka. Ďalej sa vďaka dohode posilňuje regulačný rámec využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (14,5 % zníženie intenzity skleníkových plynov alebo 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečne spotrebe energie). Súčasťou toho je aj kombinovaná čiastočná cieľová hodnota 5,5 % platná pre moderné biopalivá a obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu vrátane minimálnej úrovne 1 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Tieto cieľové hodnoty majú podporiť ambície EÚ pri zavádzaní obnoviteľného vodíka.

Dohoda takisto obsahuje ustanovenia na podporu integrácie energetického systému prostredníctvom elektrifikácie a využívania odpadového tepla, ako aj zlepšeného systému potvrdení o pôvode na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov. 

Udržateľnejšie využívanie bioenergie v súlade s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy

Dohodou sa posilňujú kritériá udržateľnosti bioenergie v súlade s väčšími ambíciami Európskej zelenej dohody v oblasti klímy a biodiverzity. V budúcnosti sa tieto kritériá budú vzťahovať skôr na menšie zariadenia: prahová hodnota 20 MW podľa aktuálnej smernice sa zníži na 7,5 MW.  Dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré majú zaručiť, že lesná biomasa sa nebude ťažiť v určitých oblastiach s mimoriadnym významom z hľadiska biodiverzity a ukladania uhlíka. Okrem toho sa v dohodnutých pravidlách stanovuje, že drevná biomasa sa bude musieť používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty (tzv. kaskádové využívanie biomasy). Zakáže sa poskytovať finančnú podporu na energiu vyrábanú z piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselnej guľatiny, pňov a koreňov. 

Ďalšie kroky

Predmetnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho účelom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Zrýchlenie a zintenzívnenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do konca nasledujúceho desaťročia je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou.

Zintenzívnenie našej vlastnej výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je takisto kľúčovým pilierom plánu REPowerEU, ktorý je stratégiou EÚ, ako čo najskoršie ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. V máji 2022 Komisia v rámci plánu REPowerEU navrhla ešte viac urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zvýšenia záväzného cieľa v tejto oblasti vytýčeného v balíku „Fit for 55“ v rámci právnych predpisov Európskej zelenej dohody.

Súvisiace odkazy

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (europa.eu).

Komisia víta politickú dohodu, ktorú dosiahol Európsky parlament a Rada. Na jej základe narastie príspevok sektora námornej dopravy k dosahovaniu celoúnijného cieľa znížiť čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli na iniciatíve FuelEU Maritime. Ide o nové nariadenie EÚ, ktoré zaručí postupné znižovanie intenzity skleníkových plynov z palív používaných v sektore lodnej dopravy: o 2 % v roku 2025 a do roku 2050 až o 80 %. Toto opatrenie podporuje využívanie čistejších palív a energie, a teda pomôže zmierniť emisie skleníkových plynov sektora lodnej dopravy.

Dohoda dopĺňa predbežnú dohodu dosiahnutú 18. decembra 2022 o zahrnutí emisií z lodnej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Obe sú kľúčovými iniciatívami v úsilí EÚ znížiť emisie v námornom sektore.

Dekarbonizácia námornej dopravy

Na vodnú dopravu v EÚ pripadli v roku 2021 3 až 4 % celkových emisií CO₂. Napriek útlmu činnosti v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID sa očakáva rast lodnej dopravy. Dôvodom je rastúci dopyt po primárnych zdrojoch a kontajnerovej doprave.

Iniciatíva FuelEU Maritime pomôže dekarbonizovať sektor námornej dopravy: stanoví maximálne limity ročnej intenzity skleníkových plynov vznikajúcich pri spotrebe energie na lodiach. Tieto cieľové hodnoty budú časom čoraz ambicióznejšie: zámerom je stimulovať a odrážať očakávaný technologický vývoj a zvýšenú výrobu obnoviteľných a nízkouhlíkových lodných palív. Cieľové hodnoty sa nevzťahujú len na CO₂, ale takisto na emisie metánu a oxidu dusného počas celého životného cyklu palív.

Ďalej nové pravidlá zavádzajú dodatočnú požiadavku nulových emisií v kotvisku: osobné i kontajnerové lode v prístavoch budú povinne musieť využívať pobrežné zásobovanie elektrickou energiou alebo technológie s nulovými emisiami. Zámerom je zmierniť emisie znečisťujúce ovzdušie v prístavoch, ktoré sú často v blízkosti husto osídlených oblastí.

Iniciatíva FuelEU Maritime vychádza z technologicky neutrálnej koncepcie založenej na cieľoch. Umožňuje tak inováciu a vývoj nových palivových technológií, ktoré dokážu plniť potreby budúcnosti. Okrem toho prevádzkovateľom zaručuje slobodu zvoliť si palivové technológie v závislosti od profilu lode alebo operácie. V nariadení sa stanovuje aj mechanizmus dobrovoľného združovania. V rámci systému budú môcť lode zlúčiť svoju bilanciu súladu s jednou alebo viacerými ďalšími loďami. Bude to teda celé združenie lodí, ktoré bude musieť splniť limit intenzity skleníkových plynov v priemere.

Harmonizovaný mandát EÚ zachová rovnaké podmienky pre všetkých. Takisto zaručí rast na trhu s udržateľnými námornými palivami i naďalej dobré fungovanie námornej dopravy a jej prínos k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Dosiahne to zvýšením dopytu po obnoviteľných a nízkouhlíkových palivách. Prevádzkovateľom lodí a výrobcom palív zaručí právnu istotu a pomôže odštartovať výrobu udržateľných námorných palív vo veľkom. To potom zas pomôže zmenšiť cenový rozdiel medzi fosílnymi palivami a udržateľnými alternatívami. Do harmonizovaného mandátu sa zahrnul aj osobitný systém stimulov, ktorý má podporiť zavádzanie obnoviteľných palív nebiologického pôvodu s vysokým potenciálom dekarbonizácie.

Ďalšie kroky

Politickú dohodu treba teraz formálne prijať. Keď tak Európsky parlament a Rada urobia, nové pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a začnú sa uplatňovať 20 dní po uverejnení.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Ak chce Európa tento cieľ dosiahnuť, musí do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Predmetná dohoda je ďalším dôležitým krokom v procese prijímania legislatívneho balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia vypracovala v záujme naplnenia Európskej zelenej dohody. Nesie sa v rovnakom duchu ako iné politické dohody o častiach tohto balíka. Nedávnym príkladom je dohoda o silnejších pravidlách na podporu energetickej efektívnosti. 

Námorná doprava prispieva približne k 75 % objemu zahraničného obchodu EÚ a 31 % objemu obchodu v rámci EÚ, preto predstavuje základný prvok dopravného systému Európy a zohráva kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve. Palivový mix používaný v odvetví námornej dopravy v súčasnosti závisí výlučne od fosílnych palív. Na dosiahnutie klimatickej neutrality musí EÚ do roku 2050 znížiť emisie z dopravy, vrátane emisií z námornej dopravy, o 90 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív na základe iniciatívy FuelEU Maritime a väčšia podpora inovácií na riešenie vplyvu sektora lodnej dopravy na životné prostredie budú mať zásadný význam pre EÚ, ak chce dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy podľa Parížskej dohody a naplniť Európsku zelenú dohodu.

Ďalšie informácie

Návrhy z balíka Fit for 55

Návrh iniciatívy FuelEU Maritime

Predbežná dohoda o rozšírení systému EU ETS na emisie z námorného sektora

Znižovanie emisií zo sektora lodnej dopravy

Komisia oznámila investíciu vo výške viac ako 116 miliónov eur na strategické projekty nového programu LIFE. Finančnými prostriedkami sa podporí osem veľkých projektov v Belgicku, Estónsku, Španielsku, Taliansku, Poľsku, na Slovensku a vo Fínsku, aby mohli napĺňať svoje ciele v oblasti klímy a životného prostredia. Očakáva sa, že prostredníctvom projektov sa zmobilizuje aj významné množstvo ďalších finančných prostriedkov z iných zdrojov EÚ vrátane poľnohospodárskych, štrukturálnych, regionálnych a výskumných fondov, ktoré doplnia vnútroštátne a súkromne investície.

Projekty pomôžu Európe stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a úspešne vykonávať Európsku zelenú dohodu. Podporujú aj stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, akčný plán pre obehové hospodárstvo, akčný plán nulového znečistenia, právny predpis o obnove prírody a prispievajú k prechodu na čistú energiu.

Osem veľkých projektov v siedmich členských štátoch

Projekty sa vzťahujú na tieto oblasti:

Ochrana a obnova prírody: V Belgicku partneri v rámci programu B4B LIFE rozšíria chránené územia, zlepšia prepojenosť a vypracujú akčné plány pre kritické biotopy a druhy v celej krajine. Tím venujúci sa programu Wetlands Green LIFE v Poľsku bude pomáhať pri vykonávaní politiky EÚ týkajúcej sa chránených území a podporovaných biotopov a druhov. Dôraz sa bude klásť na močiare, rašeliniská a mokrade v rôznych lokalitách sústavy Natura 2000. Oba projekty podporujú aj vykonávanie smernice EÚ o vtákoch a o biotopoch. Smernice.

Kvalita vody a odpadové hospodárstvo: Program LIFE Living Rivers na Slovensku je zameraný na zachovanie kvality vody, ochranu prirodzených biotopov a pôvodné druhy, ako aj podporu udržateľného lesného hospodárstva a riadenia rybárstva. Projekt prispeje k vykonávaniu rámcovej smernice EÚ o vode a smernice o biotopoch. Tím, ktorý stojí za programom PlastLIFE, pomôže Fínsku s realizáciou plánu v oblasti plastov. Práca bude zahŕňať zníženie plastového odpadu, celkové obmedzenie odpadu a spotreby plastov a podporu recyklácie.

Adaptácia na zmenu klímy: Estónsky tím pôsobiaci v rámci projektu LIFE-SIP AdaptEs zvýši schopnosť tejto krajiny adaptovať sa na zmenu klímy tým, že pomôže pri vykonávaní jej plánu rozvoja pre adaptáciu na zmenu klímy. V Španielsku sa projektom LIFE eCOadapt50 zvýši informovanosť o adaptácii na zmenu klímy tým, že sa samosprávy a podniky zapoja do miestnych stratégií adaptácie na zmenu klímy. Partneri projektu LIFE Climax PO v Taliansku budú na úrovni povodia testovať inteligentné vodné hospodárstvo so zameraním na klímu a zlepšia riadenie vodných zdrojov. Tieto tri projekty podporujú vykonávanie adaptačnej stratégie EÚ.

Zmiernenie zmeny klímy: tím programu LIFE AFTER COAL PL podporí v Poľsku realizáciu stratégie pre klimatickú neutralitu vo východnej časti Veľkopoľského vojvodstva do roku 2040 (RSCN), pričom sa osobitne zameria na sektor verejných služieb a dopravy. Tento projekt je v súlade s právnym predpisom EÚ v oblasti klímy.

Súvislosti

Strategické projekty v oblasti ochrany prírody a strategické integrované projekty vychádzajú z úspechu integrovaných projektov programu LIFE, ktoré boli financované v rokoch 2014 až 2020.

Strategické projekty na ochranu prírody a strategické integrované projekty programu LIFE podporujú vykonávanie právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia a klímy na regionálnej, multiregionálnej, národnej alebo nadnárodnej úrovni. Strategické projekty a ochranu prírody pomáhajú krajinám EÚ začleniť ich ciele politiky v oblasti prírody a biodiverzity do iných politík a finančných nástrojov. Strategické integrované projekty prispievajú k národným, regionálnym alebo priemyselným/sektorovým stratégiám a zmierňovanie emisií skleníkových plynov a plánom nízkouhlíkového hospodárstva.

Program LIFE je finančný nástroj EÚ pre životné prostredie a ochranu klímy. Od roku 1992 prináša do života zelené nápady a do dnešného dňa finančne podporil viac ako 5 500 projektov v celej EÚ a v tretích krajinách. Na obdobie 2021 – 2027 Európska komisia zvýšila financovanie programu LIFE takmer o 60 % až na 5,4 mld. eur a doplnila nový podprogram týkajúci sa prechodu na čistú energiu. Programu LIFE spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA).