Komisia prijala návrh rybolovných možností pre Baltské more na rok 2024 v reakcii na vedecké posúdenie, z ktorého vyplýva, že viaceré druhy rybolovu sa nachádzajú v zúfalej situácii.

Komisia navrhla celkový povolený výlov (TAC) a kvóty pre tri z desiatich populácií riadených v Baltskom mori. Zostávajúce návrhy kvót sa vypracujú v neskoršej fáze. Komisia navrhuje zvýšiť rybolovné možnosti pre lososa atlantického vo Fínskom zálive o 7 %, pričom navrhuje znížiť lov lososa atlantického v hlavnej oblasti o 15 % a znížiť úlovky sleďa atlantického v Rižskom zálive o 20 %.

Pokiaľ ide o ostatné populácie v Baltskom mori (západná treska škvrnitá, východná treska škvrnitá, západná sleď atlantický, sleď stredný, šprota severná a platesa veľká), Komisia požiadala Medzinárodnú radu pre výskum mora (ICES) o dodatočné informácie s cieľom lepšie zohľadniť skutočnosť, že treska sa loví spolu s platesami a sleďom obyčajným spolu so šprotou.

Vedci odhadujú, že veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora sa od začiatku 90. rokov 20. storočia pohybovala okolo alebo pod minimálnymi úrovňami. Veľkosť populácie sleďa atlantického v Botnickej oblasti klesla pod zdravé úrovne v dôsledku nižšieho počtu mladých rýb a menšej veľkosti starších rýb. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov oboch populácií a zachovať zákaz cieleného rybolovu populácií tresky škvrnitej, západného sleďa atlantického a lososa atlantického vo väčšine hlavných oblastí.

Komisia navrhne stanovenie TAC vedľajších úlovkov pre západnú tresku škvrnitú, východnú tresku škvrnitú, západnú sleďa atlantického, sleďa atlantického a sleďa atlantického v centrálnej oblasti na základe dodatočných informácií očakávaných na jeseň. Tento návrh umožní plavidlám vyložiť nevyhnutné úlovky každej z týchto slabých populácií napríklad pri love platesy veľkej alebo šproty severnej.

Navrhované TAC vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní ICES a vychádzajú z viacročného riadiaceho plánu pre Baltské more, ktorý v roku 2016 prijali Európsky parlament a Rada. Podobná tabuľka sa nachádza nižšie.

Treska

V prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora má Komisia v úmysle zachovať obmedzenie výlovu nezamedziteľných vedľajších úlovkov a všetky sprievodné opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v. Komisia okrem toho navrhuje zrušiť výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického. Napriek opatreniam prijatým od roku 2019, keď vedci prvýkrát varovali pred zlým stavom tresky, sa situácia zatiaľ nezlepšila.

Stav tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora je slabý a biomasa bola na najnižšej úrovni v roku 2022. Je to pravdepodobne spôsobené značnou prirodzenou úmrtnosťou, ktorú vedci ešte nedokážu úplne pochopiť. Komisia preto navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a všetky sprievodné opatrenia od roku 2023, ale odstrániť rekreačný rybolov a výnimku zo zákazu neresenia pre určité druhy rybolovu sleďa atlantického.

Slede

Veľkosť populácie sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora zostáva pod zdravou úrovňou. Komisia navrhuje zachovať TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky a zrušiť výnimku pre maloobjemový pobrežný rybolov.

V prípade sleďa atlantického v Botnickom zálive Komisia takisto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a stanoviť TAC obmedzený na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. Vo vedeckom posúdení sa uvádza, že pravdepodobnosť, že veľkosť populácie klesne pod minimálnu úroveň, by bola vyššia ako 5 %, aj keby nedošlo k žiadnym úlovkom.

Veľkosť populácie sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod minimálnu úroveň. Komisia preto navrhuje uzavrieť cielený rybolov a obmedziť TAC na nezamedziteľné vedľajšie úlovky. V dôsledku toho by sa úlovky sleďa atlantického v strednej časti Baltského mora v Rižskom zálive na rozdiel od predchádzajúceho obdobia už nemali zahrnúť do rybolovných možností pre sleďa atlantického v Rižskom zálive. Výsledné vedecké odporúčanie o úlovkoch naznačuje zníženie o 23 %, ale Komisia navrhuje obmedziť zníženie na 20 %, keďže populácia je zdravá.

Platesa veľká

Hoci by vedecké odporúčania umožnili značný nárast, Komisia je naďalej opatrná, najmä pokiaľ ide o ochranu tresky škvrnitej, ktorá je nevyhnutným vedľajším úlovkom pri love platesy veľkej. Zároveň sa čoskoro zavedú nové opatrenia na zníženie vedľajších úlovkov tresky prostredníctvom alternatívneho rybárskeho výstroja. Komisia preto predtým, ako navrhne TAC, požiadala ICES o dodatočné informácie.

Šprota severná

Vedecké odporúčanie pre šprotu severnú odporúča malé zníženie úlovkov. Šprota severná sa však loví spolu so sleďom, najmä sleďom obyčajným, ktorého biomasa nedosahuje minimálnu úroveň. Preto je potrebné zohľadniť tento faktor pri úrovni úlovkov. Pred navrhnutím TAC Komisia požiadala ICES aj o dodatočné informácie.

Losos

Stav rôznych populácií riečnych lososov v hlavnom povodí sa značne líši, pričom niektoré zostávajú slabé a iné zdravé. V záujme dosiahnutia zdravej úrovne rada ICES pred dvoma rokmi odporučila uzavretie všetkých druhov rybolovu lososa atlantického v hlavnej oblasti. ICES zároveň posúdila, že počas leta by bolo možné zachovať určité druhy rybolovu v pobrežných vodách Botnického zálivu a Alandského mora. ICES zachovala zásadu svojho odporúčania, ale obmedzila zemepisnú oblasť na Botnický záliv a znížila súvisiacu úroveň výlovu. Komisia preto navrhuje zodpovedajúcu úpravu rybolovných možností a sprievodných pravidiel.

Ďalšie kroky

Na základe týchto návrhov prijmú krajiny EÚ konečné rozhodnutie o stanovení maximálnych množstiev najdôležitejších komerčných druhov rýb, ktoré možno uloviť v oblasti Baltského mora. Rada preskúma návrh Komisie s cieľom prijať ho na zasadnutí ministrov 23. – 24. októbra.

Súvislosti

Návrh rybolovných možností je súčasťou prístupu Európskej únie k prispôsobeniu úrovní rybolovu cieľom dlhodobej udržateľnosti, ktoré sa nazývajú maximálny udržateľný výnos (MSY), ako sa dohodlo medzi Radou a Európskym parlamentom v rámci spoločnej rybárskej politiky. Návrh Komisie je takisto v súlade s politickými zámermi vyjadrenými v oznámení Komisie „Udržateľný rybolov v EÚ: súčasný stav a smerovanie na rok 2024“ a s viacročným plánom riadenia populácií tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori.

Súčasná situácia je pre rybárov a ženy zložitá ako predtým dôležité komerčné populácie (západná a východná treska škvrnitá; západná, stredná a Botnická sleď atlantický; a losos v južnom Baltskom mori a riekach) sú tiež vystavené ďalším tlakom, najmä v dôsledku straty biotopov v dôsledku degradácie životného prostredia vo vnútrozemských vodách, ako aj v samotnom Baltskom mori. S cieľom pomôcť rybárom a ženám v Baltskom mori môžu členské štáty a pobrežné regióny využiť Európsky sociálny fond plus na vykonávanie opatrení na celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností.

Baltské more je najviac znečistené more v Európe. Je postihnutá stratou biodiverzity, zmenou klímy, eutrofizáciou, nadmerným rybolovom a zvýšenými úrovňami kontaminantov, ako sú lieky a odpadky. V súvislosti s touto situáciou Európska komisia organizuje 29. septembra 2023 druhý ročník konferencie Náš baltský región v Palange (Litva). Na tomto podujatí na vysokej úrovni sa stretnú ministri z ôsmich krajín EÚ obklopujúcich Baltské more (Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko).

Pre viac informácií

Návrh rybolovných možností v Baltskom mori 2024

Otázky a odpovede o rybolovných možnostiach v Baltskom mori v roku 2024

Komisia predkladá balík opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť a odolnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. Tento balík obsahuje štyri prvky: Oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ, Akčný plán na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov, Oznámenie o súčasnosti a budúcnosti spoločnej rybárskej politiky a Oznámenie o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Hlavným cieľom opatrení je podporiť využívanie čistejších zdrojov energie a znížiť závislosť od fosílnych palív, ako aj znížiť vplyv tohto odvetvia na morské ekosystémy. Navrhované opatrenia sa budú vykonávať postupne, aby sa im odvetvie mohlo prispôsobiť. ˜„Pakt o rybárstve a oceánoch“ sa podporí aj úplné vykonávanie spoločnej rybárskej politiky (SRP) v koordinácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v oblasti rybného hospodárstva vrátane rybárov, organizácií výrobcov, regionálnych poradných rád, civilnej spoločnosti a vedcov. Cieľom návrhov je tiež spraviť z tohto odvetvia atraktívne pracovné miesto pre mladšie generácie.

Odvetvie rybolovu a akvakultúry s nulovou bilanciou emisií do roku 2050

Súčasná závislosť odvetvia od fosílnych palív je nielen neudržateľná z hľadiska životného prostredia, ale vedie aj zraniteľnosti odvetvia voči zvyšovaniu cien energie. Keď sa ceny palív v rokoch 2021 a 2022 zvýšili, mnohé plavidlá zostali v prístave a odvetvie potrebovalo finančnú podporu, keďže veľká časť rybárskej flotily EÚ nebola schopná pokryť prevádzkové náklady. Akvakultúra bola podobne vystavená vyšším cenám paliva aj krmiva a aj tomuto odvetviu EÚ poskytla finančnú podporu.

Komisia navrhuje znížiť závislosť od fosílnych palív a zamerať sa na klimaticky neutrálne odvetvie rybolovu a akvakultúry v súlade s jedným z cieľov Európskej zelenej dohody, a to dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050. Navrhuje opatrenia, ktoré majú podporiť toto odvetvie pri urýchlení jeho energetickej transformácie, a to zlepšením palivovej účinnosti a prechodom na obnoviteľné, nízkouhlíkové zdroje energie.

Jedným z kľúčových opatrení je partnerstvo v oblasti energetickej transformácie pre rybolov a akvakultúru EÚ. Združí všetky zainteresované strany, a to aj v oblasti rybolovu, akvakultúry, stavby lodí, prístavov, energetiky, mimovládnych organizácií, vnútroštátnych a regionálnych orgánov, aby spoločne čelili výzvam spojeným s energetickou transformáciou tohto odvetvia.

Komisia bude pracovať aj na odstránení nedostatkov v prenose technológií z výskumu a inovácií do praxe, podporovať rozvoj zručností pracovnej sily a zlepšovať podnikateľské prostredie, a to aj pokiaľ ide o možnosti financovania a informovanosti.

Ochrana morských ekosystémov pre udržateľný rybolov

Zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie oceánov ohrozujú udržateľnosť zdrojov rybolovu a akvakultúry. Komisia predkladá akčný plán pre morské prostredie s cieľom posilniť príspevok SRP k environmentálnym cieľom EÚ a znížiť negatívny vplyv rybolovných činností na morské ekosystémy, predovšetkým v dôsledku narušenia morského dna, vedľajších úlovkov citlivých druhov a účinkov na morské potravové siete. Zdravé morské prostredie so zdravými populáciami rýb a bohatou biodiverzitou je jediným spôsobom, ako zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre rybárske komunity EÚ v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Akčný plán prispieva k plneniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a k jej záväzku právne a účinne ochraňovať 30 % našich morí, pričom jedna tretina z nich je prísne chránená. Na splnenie tohto cieľa Komisia vyzýva členské štáty, aby prijali ochranné opatrenia v oblasti rybolovu s cieľom účinne chrániť a spravovať chránené morské oblasti, a to s jasným harmonogramom. Toto úsilie by malo zahŕňať ochranu neresísk a miest odchovu, zníženie miery rybolovnej úmrtnosti a obnovu kľúčových oblastí pre citlivé druhy a biotopy.

Plán sa zameriava aj na zníženie vplyvu rybolovu na stav morského dna. Zásadný význam má naliehavá ochrana a obnova biotopov morského dna v chránených morských oblastiach, a to vzhľadom na ich význam ako oblastí morskej biodiverzity EÚ a na dôležitú úlohu ako úložísk modrého uhlíka v morských biotopoch, ktorú zohrávajú v boji so zmenou klímy. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby navrhli spoločné odporúčania a prijali vnútroštátne opatrenia na postupné ukončenie rybolovu mobilným dnovým výstrojom vo všetkých chránených morských oblastiach najneskôr do roku 2030 a aby ho neumožňovali v žiadnych novovytvorených chránených morských oblastiach. Prvé opatrenia by sa mali prijať už do marca 2024, a to pre oblasti sústavy Natura 2000 na základe smernice o biotopoch, ktorou sa ochraňujú morské dná a morské druhy.

V akčnom pláne sa navrhujú aj opatrenia na zvýšenie selektívnosti rybárskeho výstroja a praktík a na zníženie náhodných úlovkov a druhov ohrozených vyhynutím a vypracovanie harmonogramu s cieľom pomôcť členským štátom uprednostniť tie druhy, ktoré potrebujú ochranu najviac.

Keďže oceány a moria pokrývajú 71 % zemského povrchu a viac ako 65 % územia EÚ, daný akčný plán bude tiež súčasťou príspevku EÚ k vykonávaniu nedávno schválenej dohody o rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

„Pakt o rybárstve a oceánoch“ na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky

Spoločná rybárska politika predstavuje aj naďalej primeraný právny rámec na riešenie výziev, ktorým čelí rybárstvo EÚ a moria, od ktorých závisí, pričom odvetviu rybárstva poskytuje potrebnú stabilitu a EÚ umožňuje ísť príkladom pri presadzovaní udržateľného rybárstva na celom svete. Tri hlavné zásady, na ktorých je politika založená, sú v súčasnosti stále relevantné: environmentálna, sociálna a hospodárska udržateľnosť, účinná regionálna spolupráca a prijímanie rozhodnutí na základe vedeckých poznatkov. Aby sme však SRP mohli plne implementovať, ostáva viacero výziev a na zníženie vplyvu rybolovu a akvakultúry na životné prostredie a klímu je potrebná rýchlejšia a štrukturálnejšia transformácia. Tá je potrebná na obnovu zdravého morského prostredia a zaistenie potravinovej bezpečnosti, ako aj na pomoc odvetviu, aby sa stalo odolnejším, viac energeticky efektívnym a aby rýchlo prispelo ku klimatickej neutralite. To prispeje k úspore nákladov na palivá a využívaniu zelenej energie.

S cieľom vytvoriť jednotnú víziu budúcnosti odvetvia rybolovu a akvakultúry, potvrdiť spoločný záväzok plne vykonávať SRP a začať diskusie medzi riadiacimi pracovníkmi v oblasti rybárstva a zúčastnenými stranami o zabezpečení fungovania v budúcnosti v otázke sociálnej aj environmentálnej odolnosti Komisia navrhuje „Pakt o rybárstve a oceánoch“, ktorá spojí všetky zainteresované strany. „Pakt o rybárstve a oceánoch“ otvára novú fázu dialógu a spolupráce medzi Komisiou a všetkými zainteresovanými stranami v oblasti rybného hospodárstva. Vytvorí spoločné chápanie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a v prípade potreby pomôže prispôsobiť politiku.

Súvislosti

V roku 2020 bolo v komerčnom rybolove EÚ zamestnaných 124 630 ľudí a v akvakultúre 57 000 ľudí. Cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP) je zabezpečiť dlhodobú environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť rybolovu a akvakultúry, dostupnosť dodávok potravín a primeranú životnú úroveň rybolovných a akvakultúrnych komunít.

Desať rokov po reforme spoločnej rybárskej politiky Komisia podáva správu o fungovaní tejto politiky, ako aj o spoločnej organizácii trhov. Zároveň využíva príležitosť, aby stanovila svoju víziu udržateľného rybárstva budúcnosti. 

Ďalšie informácie

Informačný prehľad - Udržateľné a odolné rybárstvo, akvakultúra a morské ekosystémy 

Spoločná rybárska politika

Otázky a odpovede o oznámení o fungovaní spoločnej rybárskej politiky

Súčasnosť a budúcnosť spoločnej rybárskej politiky: Pakt o rybárstve a oceánoch v záujme udržateľného, inovatívneho a inkluzívneho riadenia rybného hospodárstva, založeného na vede

Pracovný dokument útvarov Komisie o spoločnej rybárskej politike

Spoločná rybárska politika (SRP)

Ochrana morských ekosystémov pre udržateľný rybolov

Otázky a odpovede o akčnom pláne na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov

Akčný plán EÚ Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov

Pobrežná a námorná politika EÚ

Opatrenia v oblasti prírody a biodiverzity – EÚ

Webová lokalita o akčnom pláne pre morské prostredie

Energetická transformácia v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Otázky a odpovede k energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Oznámenie Komisie: Energetická transformácia v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

Možnosti a príklady energetickej transformácie v odvetví rybolovu a akvakultúry

Spoločná organizácia trhu

Otázky a odpovede o správe o výsledkoch spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Správa o výsledkoch spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry

Spoločná organizácia trhu 

Komisia, ktorá vedie celosvetový boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, varuje Ghanskú republiku (tzv. žltá karta), že jej hrozí zaradenie medzi krajiny nespolupracujúce v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu. Toto rozhodnutie sa opiera o rôzne nedostatky týkajúce sa schopnosti Ghany plniť si povinnosti, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva.

Komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Virginijus Sinkevičius vyhlásil: „Komisia uplatňuje prístup nulovej tolerancie NNN rybolovu. Ghana zohráva dôležitú úlohu pri riadení rybárstva v západnej Afrike. Sme preto pripravení spolupracovať s Ghanou na riešení hrozieb, ktoré NNN rybolov predstavuje pre udržateľnosť populácií rýb, pobrežné komunity, potravinovú bezpečnosť a zisky rybárov a rybárok, ktorí dodržiavajú pravidlá. Udržateľné rybárstvo je kľúčom k lepšej správe oceánov.“

Ghana sa vyzýva, aby prijala potrebné opatrenia na splnenie svojich medzinárodných záväzkov v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. Medzi zistené nedostatky patria nezákonné prekládky veľkého množstva mladých jedincov pelagických druhov, ktoré nedosahujú požadovanú veľkosť, na mori medzi priemyselnými plavidlami s vlečnými sieťami a kanoe v ghanských vodách, nedostatky v monitorovaní, kontrole a dohľade nad flotilou a právny rámec, ktorý nie je v súlade s relevantnými medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa Ghana zaviazala. Sankcie, ktoré Ghana uložila plavidlám vykonávajúcim alebo podporujúcim NNN rybolovné činnosti, nie sú účinné ani primerane odrádzajúce.

Ghana by mala zabezpečiť účinné monitorovanie a kontrolu činností svojich rybárskych plavidiel a primerané vykonávanie svojho systému presadzovania práva a sankcií. Mala by tiež zabezpečiť spoľahlivý systém riadenia rybárstva, aby sa zabránilo tomu, že sa ryby ulovené v rámci NNN rybolovných činností dostanú na ghanský alebo iný trh vrátane toho európskeho.

Žltá karta je varovaním a ponúka Ghane príležitosť reagovať na vzniknutú situáciu a v primeranej lehote prijať opatrenia na jej nápravu. V tejto fáze dané rozhodnutie so sebou nenesie žiadne opatrenia, ktoré by mali vplyv na obchod. V prípade dlhodobého a pretrvávajúceho nedodržiavania pravidiel však krajiny môžu v konečnom dôsledku čeliť postupu identifikácie (tzv. červenej karte), ktorý zahŕňa sankcie, ako je zákaz vyvážať svoje produkty rybolovu na trh EÚ.

Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov ohrozuje samotný základ spoločnej rybárskej politiky (SRP) a medzinárodné úsilie EÚ o podporu lepšej správy oceánov. Komisia sa v rámci Európskej zelenej dohody a plnenia cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja zameraného na ochranu a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov zaviazala k prístupu nulovej tolerancie NNN rybolovu. Boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu je takisto dôležitým aspektom cieľa stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorým je chrániť morské prostredie. V stratégii pre Afriku sa boj proti NNN rybolovu zdôrazňuje ako jeden z kľúčových problémov, ktoré treba s našimi africkými partnermi riešiť. 

Už v novembri 2013 dostala Ghanská republika „žltú kartu“, ktorá bola zase v októbri 2015 zrušená po tom, čo Ghana odstránila nedostatky.

Súvislosti

EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov rybolovu. Celková hodnota NNN rybolovu sa odhaduje na 10 až 20 miliárd EUR ročne. Každoročne sa nezákonne uloví 11 až 26 miliónov ton rýb, čo zodpovedá prinajmenšom 15 % svetového výlovu.

Toto rozhodnutie Komisie má oporu v „nariadení EÚ o NNN rybolove“, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2010. Jedným z pilierov tohto nariadenia je systém osvedčovania úlovkov, ktorý zabezpečuje, aby na trh EÚ mali prístup len legálne ulovené produkty rybolovu. Ďalej sa v ňom stanovuje osobitný mechanizmus dialógu s krajinami, ktoré si neplnia povinnosti vlajkového, pobrežného, prístavného či trhového štátu, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva. Hoci nespolupráca v rámci dialógu môže viesť k identifikácii krajiny (udelenie „červenej karty“), dialógy o NNN rybolove sú založené na spolupráci a podpore krajín a sú dôležitým krokom v boji proti NNN rybolovu. Sankcie vrátane zákazu obchodu sú len krajným opatrením.

Komisia od novembra 2012 rozvinula formálny dialóg s 27 tretími krajinami, čo znamená, že ich oficiálne upozornila na potrebu prijať efektívne opatrenia na boj proti NNN rybolovu. Vo väčšine prípadov zaznamenala výrazný pokrok, a teda mohla fázu formálneho dialógu s uspokojením uzavrieť a zrušiť žltú kartu. Len zopár krajín doteraz nepreukázalo potrebné odhodlanie uskutočniť reformy.

EÚ sa snaží podporovať ghanské obyvateľstvo na mieste prostredníctvom niekoľkých projektov budovania kapacít.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove vo všeobecnosti a v Ghane

Prehľad o postupoch s tretími krajinami zameraných na nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov