Spoločné výskumné centrum Komisie v španielskej Seville oficiálne inaugurovalo Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT). 

Na podujatí sa zišli zástupcovia inštitúcií Únie, akademickej obce, občianskej spoločnosti a priemyslu. Diskutovali o hlavných výzvach a celospoločenskom význame dohľadu nad využívaním algoritmov. Po videopríhovore komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona malo publikum príležitosť oboznámiť sa s aktuálnou i plánovanou prácou centra ECAT.

Úloha ECAT podľa aktu o digitálnych službách

Akt o digitálnych službách ukladá spoločnostiam, ktoré Európska komisia určila ako veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače, požiadavky na riadenie rizika. Určené platformy podľa tohto rámca budú povinné identifikovať, analyzovať a zmierňovať širokú škálu systémových rizík, ktoré sa na nich môžu vyskytnúť. Ide o to, ako môžu ich služby zvyšovať mieru nezákonného obsahu online a dezinformácie, až po vplyv na slobodu prejavu médií. Rovnako musia posudzovať a zmierňovať konkrétne riziká spojené s rodovo motivovaným násilím a ochranou maloletých a ich duševného zdravia online. Plány určených platforiem a vyhľadávačov na zmierňovanie rizika budú predmetom nezávislého auditu a dohľadu, ktorý bude vykonávať Európska komisia.    

ECAT bude Komisii poskytovať interné technické a vedecké odborné poznatky v snahe zaručiť, aby veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače pri svojich algoritmických systémoch spĺňali požiadavky na riadenie a zmierňovanie rizík i transparentnosti stanovené v akte o digitálnych službách. Okrem iných úloh to zahŕňa vykonávanie technických analýz a posudzovania algoritmov. Medzidisciplinárny tím dátových vedcov, odborníkov na umelú inteligenciu, odborníkov v oblasti sociálnych vied a právnych expertov spojí svoje sily pri posudzovaní fungovania algoritmov a navrhne najlepšie postupy na zmiernenie ich vplyvu. Je to nevyhnutný predpoklad, ak chceme zaručiť dôkladnú analýzu správ o transparentnosti a sebahodnotenia z hľadiska rizík, ktoré predkladajú určené spoločnosti. Takisto prácu tímu potrebujeme ako základ na vykonanie inšpekcií systémov daných spoločností, keď si ich Komisia vyžiada.

Túto úlohu nemožno splniť bez špecializovanej kapacity na výskum a formulovanie prognóz, ktoré sú takisto základom koncepcie centra ECAT. Výskumníci JRC budú vychádzať zo svojich dlhodobých odborných znalostí v oblasti umelej inteligencie a ďalej ich prehĺbia. Využili sa už pri príprave iných dôležitých predpisov, akým je akt o umelej inteligencii či koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie a jeho preskúmanie v roku 2021. Výskumníci centra ECAT sa nezamerajú len na odhaľovanie a riešenie systémových rizík spojených s veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými online vyhľadávačmi, ale takisto budú skúmať dlhodobý vplyv algoritmov na spoločnosť.

Súvislosti

Komisia 15. decembra 2020 predložila návrh aktu o digitálnych službách spolu s návrhom aktu o digitálnych trhoch ako komplexný rámec na zaistenie bezpečnejšieho a spravodlivejšieho digitálneho priestoru pre všetkých. Po politickej dohode spoluzákonodarcov EÚ z apríla 2022 akt o digitálnych službách nadobudol účinnosť 16. novembra 2022. Platformy a vyhľadávače boli povinné uverejniť počet svojich mesačných aktívnych používateľov do 17. februára 2023. Komisia teraz uverejnené údaje analyzuje, aby mohla určiť veľmi veľké online platformy a veľmi veľké vyhľadávače. Keď ich určí, uloží im povinnosť do štyroch mesiacov splniť ustanovenia aktu o digitálnych službách, a predovšetkým predložiť svoje prvé posúdenie rizika. Od 17. februára 2024 sa akt o digitálnych službách začne vzťahovať na všetky sprostredkovateľské služby. Do rovnakého dátumu budú členské štáty povinné vymenovať koordinátorov digitálnych služieb.

Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

Ďalšie informácie

Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT)

Znenie aktu o digitálnych službách z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych službách – otázky a odpovede

Informačný prehľad o akte o digitálnych službách

Balík právnych predpisov o digitálnych službách;  

Komisia predstavila súbor opatrení, ktorých cieľom je sprístupniť do roku 2030 gigabitové pripojenie všetkým občanom a podnikom v celej EÚ v súlade s cieľmi Európskeho digitálneho desaťročia a umožniť transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ.

Komisia podnikla v oblasti pripojiteľnosti konkrétne tieto kroky:

• V prvom rade prijala návrh aktu o gigabitovej infraštruktúre. V tomto nariadení sa stanovia nové pravidlá umožňujúce rýchlejšie, lacnejšie a účinnejšie zavádzanie gigabitových sietí v celej EÚ.
• Uverejnila takisto návrh odporúčania o gigabitovom pripojení s cieľom poskytnúť národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa podmienok prístupu k telekomunikačným sieťam operátorov s významným vplyvom na trhu. Účelom tohoto odporúčania je motivovať operátorov k rýchlejšiemu upúšťaniu od starších technológií a urýchlenému zavádzaniu gigabitových sietí.
• Zároveň začala prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry s cieľom zhromaždiť názory na to, aký vplyv môže mať narastajúci dopyt po pripojiteľnosti a technologický pokrok na budúci vývoj a potreby v tomto odvetví.

Akt o gigabitovej infraštruktúre

Vzhľadom na čoraz rozšírenejšie využívanie pokročilých digitálnych technológií je naliehavo potrebná väčšia šírka pásma s vyššími rýchlosťami. To občanom, podnikom a kľúčovým verejným sektorom umožní využívať inteligentnejšie, pružnejšie a inovatívnejšie služby založené na vývoji a využívaní technológií, ako sú cloud, umelá inteligencia (UI), dátové priestory, virtuálna realita a metaverzum, a uplatňovať si pri ich využívaní digitálne práva. V tejto súvislosti je akt o gigabitovej infraštruktúre reakciou na rastúci dopyt po rýchlejšom a spoľahlivejšom pripojení, ktoré umožňuje prenos veľkého objemu dát. Nahradí smernicu o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (2014).

Cieľom aktu o gigabitovej infraštruktúre je vyriešiť problém pomalého a nákladného zavádzania základnej fyzickej infraštruktúry potrebnej pre pokročilé gigabitové siete. To obmedzí byrokraciu, náklady a administratívne zaťaženie spojené so zavádzaním gigabitových sietí. Tým sa okrem iného zjednodušia a digitalizujú postupy udeľovania povolení. Vďaka tomuto novému nariadeniu sa takisto zlepší koordinácia stavebných prác medzi prevádzkovateľmi sietí pri zavádzaní základnej fyzickej infraštruktúry, ako sú káblovody a stožiare, a zabezpečí sa, aby k nej mali prístup príslušní aktéri. Takéto práce predstavujú až 70 % nákladov na zavedenie siete. Zároveň musia byť všetky nové alebo výrazne renovované budovy (s výnimkou odôvodnených prípadov) byť vybavené optickými vláknami, aby občania mali prístup k najrýchlejšiemu pripojeniu. Tieto nové pravidlá umožnia prevádzkovateľom rýchlo zavádzať siete prostredníctvom zjednodušených, digitalizovaných a menej nákladných postupov.

Návrh nariadenia teraz preskúma Európsky parlament a Rada. Po prijatí návrhu Komisie spoluzákonodarcami budú nové pravidlá priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Odporúčanie o gigabitovom pripojení

Návrh odporúčania o gigabitovom pripojení sa zameriava na poskytovanie usmernení národným regulačným orgánom v súvislosti s podmienkami prístupu k sieťam operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu. Cieľom návrhu odporúčania je zabezpečiť, aby všetci operátori mali v prípade potreby prístup k takejto existujúcej sieťovej infraštruktúre. Týmto spôsobom možno zabezpečiť vhodné regulačné prostredie, motivovať k upúšťaniu od starších technológií bez zbytočného odkladu, t. j. do dvoch až troch rokov, podporiť rýchle zavádzanie gigabitových sietí, napríklad podporou flexibility pri stanovovaní cien za prístup k regulovaným sieťam, a zároveň umožniť udržateľnú hospodársku súťaž. Tieto opatrenia okrem toho umožnia spotrebiteľom využívať výhody jednotného trhu s elektronickými komunikáciami v Európe vo forme lepších služieb poskytovaných prostredníctvom kvalitných sietí za dostupné ceny.

Návrh odporúčania bol zaslaný Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) na dvojmesačnú konzultáciu. Komisia zohľadní stanovisko orgánu BEREC a následne prijme konečné odporúčanie. Odporúčaním o gigabitovom pripojení sa nahradia odporúčania o prístupe, konkrétne odporúčanie o prístupe k sieťam novej generácie (2010) a odporúčanie o nediskriminácii a metodikách výpočtu nákladov (2013).

Konzultácia o budúcnosti telekomunikačného odvetvia

Komisia začala rozsiahlu prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry. Cieľom je zhromaždiť názory na meniace sa technologické a trhové prostredie a na to, aký vplyv to môže mať na odvetvie elektronických komunikácií.

V konzultácii by sa mali predovšetkým identifikovať typy infraštruktúry, ktoré Európa potrebuje na to, aby mohla držať krok s vývojom v oblasti transformačných technológií a úspešne realizovať svoju digitálnu transformáciu v nadchádzajúcich rokoch. Jej účelom je aj získať názory zainteresovaných strán na to, ako zabezpečiť včasnú mobilizáciu investícií potrebných na zavedenie takejto infraštruktúry v celej Únii. V tejto súvislosti je prieskumná konzultácia súčasťou otvoreného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami o tom, či a do akej miery by mali všetci aktéri, ktorí majú z digitálnej transformácie prospech, spravodlivo prispievať k investíciám do infraštruktúry pripojiteľnosti. Ide o zložitú otázku, ktorá si pred rozhodnutím o potrebe ďalších opatrení vyžaduje komplexnú analýzu základných faktov a údajov. Komisia je pevne odhodlaná chrániť neutrálny a otvorený internet.

Konzultácia sa v neposlednom rade zaoberá otázkou, ako zabezpečiť cenovú dostupnosť pripojiteľnosti pre spotrebiteľov a ako napredovať smerom k integrovanejšiemu jednotnému trhu pre odvetvie pripojiteľnosti.

Všetky zainteresované organizácie a občania majú 12 týždňov na to, aby dotazník vyplnili. Príspevky možno zasielať do 19. mája 2023. Komisia bude o výsledkoch konzultácie informovať a na ich základe zváži najvhodnejšie opatrenia pre budúcnosť odvetvia elektronických komunikácií.

Súvislosti

EÚ prijíma opatrenia na zlepšenie pripojiteľnosti v mnohých oblastiach, čo prináša významné sociálno-ekonomické výhody a stimuluje zamestnanosť a rast, ako aj vývoj inovačných produktov, služieb a aplikácií pre občanov a podniky v celej EÚ. V tejto súvislosti zrušila roamingové poplatky v celej EÚ a spustila iniciatívu WiFi4EU, z ktorej sa financovalo zavádzanie bezplatných hotspotov WiFi v miestnych komunitách.

EÚ okrem toho poskytuje finančné prostriedky, vypracúva technické usmernenia a združuje odborníkov, aby podporila verejnú správu a podniky, ktoré sa usilujú o zlepšenie sieťového pokrytia a zavedenie sietí 5G v celej Európe. Komisia prijala revidované usmernenia o štátnej pomoci pre širokopásmové siete.  Spustila významnú výskumnú iniciatívu zameranú na rozvoj sietí 6G, tzv. spoločný podnik pre inteligentné siete a služby, ktorej cieľom je vytýčiť stratégiu a určiť nástroje na rozvoj technologických kapacít pre systémy 6G.

Ambíciou digitálneho desaťročia je, aby mali do roku 2030 všetky európske domácnosti prístup ku gigabitovým sieťam a aby boli všetky obývané oblasti pokryté sieťami s výkonnosťou aspoň 5G.

Regulačný rámec EÚ na podporu investícií pre telekomunikačné trhy je vymedzený najmä v európskom kódexe elektronických komunikácií, odporúčaní o relevantných trhoch z roku 2020 a súbore nástrojov v oblasti pripojiteľnosti.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: Komisia predkladá nové iniciatívy, ktorými kladie základy pre transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ

Prehľad: Gigabitové pripojenie  

Akt o gigabitovej infraštruktúre

Odporúčanie o gigabitovom pripojení

Konzultácia

Gigabitové pripojenie

Politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu, t. j. mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030, už nadobudol účinnosť.

Európsky parlament, členské štáty a Komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach, ktorými sú digitálne zručnosti, infraštruktúra vrátane pripojiteľnosti, digitalizácia podnikov a online verejné služby, v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 slúži cyklický proces spolupráce, ktorého úlohou je posudzovať dosiahnutý pokrok a vymedziť míľniky. Program vytvára aj nový rámec pre viacnárodné projekty, ktorý členským štátom umožní spojiť sily v oblasti digitálnych iniciatív.

Cieľ: Ciele a zámery digitálneho desaťročia

Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:

• zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
• zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
• ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
• sprístupnenie verejných služieb a správy online.

Uvedené body predstavujú ciele politického programu, ako je zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného online prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje.

Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 Komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania.

Viacnárodné projekty

Združovanie investícií medzi členskými štátmi je potrebné na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov digitálneho desaťročia. Spojením úsilia na dosiahnutie rozsiahleho vplyvu vytvára politický program proces na identifikáciu a spustenie nadnárodných projektov v oblastiach, ako sú okrem iného 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy.

Ďalšie kroky

Komisia v najbližších mesiacoch prijme vykonávací akt, v ktorom budú vymedzené KPI pre digitálne ciele, a vypracuje plánované trajektórie EÚ pre každý z nich v spolupráci s členskými štátmi.

V júni Komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom poskytnúť aktualizáciu, posúdenie a odporúčanie týkajúce sa pokroku pri dosahovaní cieľov a zámerov.

Členské štáty v októbri predložia svoje prvé národné strategické plány, ku ktorým Komisia uverejní náležité usmernenia. 

Súvislosti

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob. Predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v septembri 2021 predstavila Cestu k digitálnemu desaťročiu, spoľahlivý rámec riadenia na dosiahnutie týchto digitálnych cieľov. Ten vyzýva k spoločnému úsiliu a investíciám s cieľom vytvoriť v Európe také digitálne prostredie, ktoré nasmeruje budúci vývoj a zároveň posilní postavenie ľudí a podnikov. Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli v júli 2022 politickú dohodu.

V decembri 2022 bola zároveň podpísaná medziinštitucionálne vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách, inými slovami „digitálna DNA EÚ“. Komisia takisto poskytne posúdenie vykonávania digitálnych zásad vo výročnej správe o stave digitálneho desaťročia s cieľom zabezpečiť, aby sa práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ dodržiavali tak online, ako aj offline.

Ďalšie informácie

Úradný vestník

Aktualizované otázky a odpovede – Politický program: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Aktualizovaná stránka so všeobecnými informáciami – Cesta k digitálnemu desaťročiu

Aktualizovaná komunita digitálneho desaťročia na platforme Futurium

Aktualizovaný prehľad