EÚ plní svoje vesmírne ciele cez dve iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vesmírne technológie zásadne uľahčujú náš každodenný život a prispievajú k digitálnejšej, zelenšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ ako vesmírnej veľmoci už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitia od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Ak však chceme naďalej slobodne využívať výhody, ktoré vesmír prináša, politika EÚ sa musí zoči-voči novým výzvam a stúpajúcej medzinárodnej konkurencii neustále vyvíjať a prispôsobovať. Predmetné iniciatívy pomôžu zachovať efektívnosť a bezpečnosť našich súčasných aktív a zároveň rozvíjať špičkové európske vesmírne technológie, ktoré budú slúžiť našim občanom a hospodárstvu.

Bezpečná vesmírna konektivita

V dnešnom digitálnom svete má vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje našu hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

• dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;

• umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space.

Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program Únia sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora.

Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli naše vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie.

Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. 

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

• posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
• posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
• stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
• vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Vyjadrenie členov kolégia:

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová uviedla: „Vesmírne technológie sú pre náš každodenný život a bezpečnosť nevyhnutné. Dnešné iniciatívy zabezpečia vždy bezpečnú a efektívnu konektivitu, ktorá je prínosná pre občanov aj vlády. Bude zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii Európy. A zvýši našu konkurencieschopnosť. Dúfam, že prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky a vesmírnym technológiám dlhodobo zaručí bezpečné a udržateľné využívanie vesmíru.“

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell povedal: „Keďže vesmír sa viac než kedykoľvek predtým preplňuje, vesmírne činnosti sú čoraz zložitejšie a zvyšujú sa súvisiace riziká. S cieľom riešiť túto globálnu výzvu dnes navrhujeme stanoviť prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vyvinieme konkrétne spôsobilosti, stanovíme normy a budeme spolupracovať s kľúčovými partnermi aj na multilaterálnych fórach, aby sme zaistili bezpečné, chránené a udržateľné využívanie vesmíru. Hoci manažment vesmírnej prevádzky patrí do civilnej oblasti, od bezpečného, chráneného a autonómneho prístupu do vesmíru závisí aj európska bezpečnosť a obrana.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Vesmír zohráva čoraz väčšiu úlohu v našom každodennom živote, hospodárskom raste a zároveň vplýva na našu bezpečnosť a geopolitické postavenie. Naša nová infraštruktúra konektivity bude poskytovať vysokorýchlostný prístup k internetu, poslúži ako záloha našej súčasnej internetovej infraštruktúry, zvýši našu odolnosť a kybernetickú bezpečnosť a rozšíri konektivitu na celú Európu a Afriku. Bude to skutočne celoeurópsky projekt, ktorý našim mnohým začínajúcim podnikom a Európe ako celku umožní stať sa lídrom technologických inovácií.“

Súvislosti

Tieto dve aktuálne prijaté iniciatívy sú konkrétnymi výsledkami akčného plánu pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, v ktorom sa spomínajú tieto dva hlavné projekty.

Bezpečná konektivita 

Komisia začala v decembri 2020 v rámci tejto vesmírnej iniciatívy, ktorá celej Európe prinesie bezpečnú konektivitu, pracovať na počiatočnej systémovej štúdii s cieľom preskúmať technické aspekty a potenciálne modely poskytovania služieb.

Komisia medzitým uverejnila ďalšiu výzvu na zapojenie európskeho ekosystému New Space do integrovania technologicky prelomových inovatívnych nápadov MSP a startupov. V decembri 2021 boli zadané dve zákazky, v súčasnosti prebiehajú technické práce a výsledky sa očakávajú do júna 2022.

Manažment vesmírnej prevádzky

Únia má už od roku 2016 spôsobilosť dohľadu nad vesmírom a jeho sledovania (SST), ktorú vykonáva konzorcium EÚ pre SST. Do služieb EÚ SST sa doteraz zaregistrovalo viac ako 130 európskych organizácií z 23 členských štátov (predchádzanie kolíziám, analýza fragmentácie, analýza opätovného vstupu). Na predchádzanie kolíziám v súčasnosti službu využíva viac ako 260 európskych satelitov vrátane flotíl Galileo a Copernicus.

V roku 2021 si partneri EÚ SST cez svoju platformu na výmenu údajov sprostredkovali 100 miliónov meraní. Fragmentačná služba EÚ SST nedávno potvrdila nájdenie a monitorovanie vesmírneho odpadu vzniknutého zo zničenia satelitu na nízkej obežnej dráhe (COSMOS 1408) po antisatelitnom teste, ktorý vykonalo Rusko 15. novembra 2021.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa bezpečnej konektivity

Prehľad o bezpečnej konektivite

Otázky a odpovede týkajúce sa manažmentu vesmírnej prevádzky

Prehľad o manažmente vesmírnej prevádzky

Webová stránka o vesmírnom balíku

Spoločné oznámenie: Prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky – Príspevok EÚ k riešeniu globálnej výzvy

Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje program bezpečnej konektivity Únie na obdobie 2023 – 2027

Komisia navrhla komplexný súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok do EÚ a posilnenie jej odolnosti a pozície technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní konkurencieschopnosť a odolnosť Európy a pomôže dosiahnuť digitálnu aj zelenú transformáciu.

Celosvetový nedostatok polovodičov prinútil v nedávnej minulosti zatvoriť závody v širokej škále odvetví – od automobilov až po zdravotnícke zariadenia. Napríklad v automobilovom sektore sa výroba v niektorých členských štátoch znížila v roku 2021 až o tretinu. Tým sa ešte viac zvýraznila extrémna globálna závislosť hodnotového reťazca polovodičov od obmedzeného počtu aktérov pôsobiacich v zložitom geopolitickom kontexte. Poukázala však aj na to, aké dôležité postavenie majú polovodiče pre celý európsky priemysel a spoločnosť.

Akt EÚ o čipoch bude stavať na silných stránkach Európy – svetových výskumných a technologických organizáciách a sieťach, ako aj na fakte, že náš kontinent je sídlom množstva priekopníckych výrobcov zariadení – a bude riešiť pretrvávajúce nedostatky. Prinesie prosperujúce odvetvie polovodičov od výskumu až po výrobu a odolný dodávateľský reťazec. Spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi sa vďaka nemu zmobilizujú verejné a súkromné investície vo výške viac ako 43 miliárd EUR a stanovia opatrenia, vďaka ktorým bude možná prevencia, príprava, predvídanie a rýchla reakcia na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov v budúcnosti. Umožní EÚ splniť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie súčasného podielu na trhu do roku 2030 na 20 %.

Vďaka európskemu aktu o čipoch bude mať EÚ potrebné nástroje, zručnosti a technologické schopnosti na to, aby sa stala lídrom v tejto oblasti, a to aj nad rámec výskumu a technológií dizajnu, výroby a balenia pokročilých čipov. Zároveň si zabezpečí dodávky polovodičov a zníži závislosť. Jeho základnými zložkami sú:

• Iniciatíva Čipy pre Európu, v ktorej sa združia zdroje Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zdroje zo súkromného sektora, a to prostredníctvom posilneného spoločného podniku pre čipy, ktorý vznikne strategickým preorientovaním súčasného spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie. Na posilnenie súčasného výskumu, vývoja a inovácií, na zavádzanie moderných polovodičových nástrojov a pilotných liniek pre výrobu prototypov, testovanie a experimentovanie s novými zariadeniami pre inovačné reálne aplikácie, na odbornú prípravu zamestnancov a na podporu dôkladného pochopenia polovodičového ekosystému a hodnotového reťazca vyčlení EÚ 11 miliárd eur.
• Nový rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok formou prilákania investícií a zvýšenia výrobných kapacít, ktoré sú veľmi potrebné na to, aby sa darilo inováciám v oblasti vyspelých uzlov či inovatívnych a energeticky účinných čipov. Fond pre čipy, ktorý uľahčí prístup startupov k financovaniu pomôže im tak zdokonaliť inovácie a prilákať investorov. Jeho súčasťou bude aj špecializovaný nástroj kapitálového investovania do polovodičov v rámci Programu InvestEU na podporu rozširujúcich sa podnikov a MSP s cieľom uľahčiť ich expanziu na trhu.
• Koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na monitorovanie ponuky, odhadovanie dopytu a predvídanie nedostatku polovodičov. Bude monitorovať hodnotový reťazec polovodičov, a to tak, že od podnikov bude čerpať kľúčové spravodajské informácie s cieľom zmapovať hlavné slabé stránky a nedostatky. V rámci neho bude prebiehať spoločné krízové posúdenie a budú sa koordinovať vhodné opatrenia z nového súboru nástrojov pre núdzové situácie. Zároveň umožní rýchlo a rozhodne reagovať, a to plným využitím vnútroštátnych nástrojov a nástrojov EÚ.

Komisia okrem toho navrhuje sprievodné odporúčanie pre členské štáty. Ide nástroj s okamžitou účinnosťou, ktorý umožní ihneď spustiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou. Vďaka tomu bude odteraz možné diskutovať a rozhodovať o včasnej a primeranej reakcii na krízu.

Vyjadrenia členov kolégia:

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európsky zákon o čipoch zásadne zmení podobu globálnej konkurencieschopnosti jednotného európskeho trhu. Z krátkodobého hľadiska zvýši našu odolnosť voči budúcim krízam tým, že nám umožní predvídať narušenia dodávateľského reťazca a predchádzať im. A v strednodobom horizonte prispeje k tomu, aby sa Európa stala v tejto strategickej oblasti priemyselným lídrom. Európskym aktom o čipoch si pripravujeme investície a stratégiu. Kľúčom k nášmu úspechu sú však európski inovátori, špičkoví výskumníci a ľudia ktorí sa v priebehu desaťročí postarali o prosperitu nášho kontinentu.“

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová k tomu dodala: „Čipy sú potrebné pre zelenú a digitálnu transformáciu a pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok by sme sa nemali spoliehať len na jednu krajinu či jednu spoločnosť. Musíme toho urobiť viac spoločne – v oblasti výskumu, inovácií, dizajnu, výrobných zariadení – a zabezpečiť, aby bola Európa silnejším kľúčovým aktérom v globálnom hodnotovom reťazci. Prínos z toho budú mať aj naši medzinárodní partneri. Budeme s nimi spolupracovať, aby sme sa vyhli budúcim problémom s dodávkami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton doplnil: „Bez čipov nebude ani digitálna ani zelená transformácia a ani vedúce postavenie v oblasti technológií. Zabezpečenie dodávok najvyspelejších čipov sa stáva ekonomickou a geopolitickou prioritou. Máme vysoký cieľ, zdvojnásobiť podiel na svetovom trhu do roku 2030 na 20 % a vyrábať najsofistikovanejšie a energeticky najúčinnejšie polovodiče v Európe. Zákonom o čipoch EÚ posilníme špičkovú úroveň nášho výskumu a pomôžeme mu prejsť z laboratória do výroby. Mobilizujeme značné verejné finančné prostriedky, ktoré už priťahujú značné súkromné investície. A pripravujeme všetko na to, aby sme zabezpečili celý dodávateľský reťazec a zabránili budúcim otrasom v našom hospodárstve, podobným tým, ktoré vidíme pri súčasnom nedostatku čipov. Investovaním do najvýznamnejších trhov budúcnosti a znovuzavedením rovnováhy v globálnych dodávateľských reťazcoch sa postaráme o to, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný, vytváral kvalitné pracovné miesta a uspokojoval rastúci celosvetový dopyt.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová k tomu dodala: „Iniciatíva Čipy pre Európu je úzko prepojená s programom Horizont Európa a bude sa opierať o nepretržitý výskum a inovácie vo vývoji ďalšej generácie menších a energeticky účinnejších čipov. Táto budúca iniciatíva ponúkne našim výskumným pracovníkom, inovátorom a začínajúcim podnikom skvelú príležitosť na to, aby vyvolali novú vlnu inovácií, v rámci ktorej sa budú vyvíjať špičkové hardvérové riešenia. Vývoj a výroba čipov v Európe bude prínosom pre naše hospodárske subjekty v kľúčových hodnotových reťazcoch a pomôže nám dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti stavebníctva, dopravy, energetiky a digitalizácie.“

Ďalšie kroky

Členským štátom je adresovaná výzva, aby v súlade s odporúčaním začali bezodkladne s koordinačným úsilím, a mohli tak lepšie pochopiť aktuálny stav hodnotového reťazca polovodičov v celej EÚ, predvídať možné narušenia a prijať nápravné opatrenia na prekonanie súčasného nedostatku, až kým nebude prijaté nariadenie. Bude potrebné, aby Európsky parlament a členské štáty prerokovali návrhy Komisie týkajúce sa európskeho aktu o čipoch v rámci riadneho legislatívneho postupu. Keď sa tak stane, bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Súvislosti

Čipy sú strategickým aktívom kľúčových priemyselných hodnotových reťazcov. S digitálnou transformáciou vznikajú pre odvetvie výroby čipov nové trhy, napríklad vysoko automatizované autá, cloud, internet vecí, konektivita (5G/6G), kozmický priestor/obrana, výpočtové kapacity či superpočítače. Polovodiče sú zároveň predmetom silných geopolitických záujmov, určujú schopnosť krajín konať (vojensky, ekonomicky, priemyselne) a poháňať digitálnu a zelenú transformáciu.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 predstavila víziu európskej stratégie čipov, ktorá má za cieľ spoločne vytvoriť najmodernejší európsky čipový ekosystém vrátane výroby, ako aj prepojiť špičkové výskumné, dizajnérske a testovacie kapacity EÚ. Predsedníčka navštívila aj ASML, jedného z hlavných európskych aktérov globálneho hodnotového reťazca polovodičov so sídlom v Eindhovene.

V júli 2021 zriadila Európska komisia Priemyselnú alianciu pre procesory a polovodičové technológie s cieľom identifikovať súčasné nedostatky vo výrobe mikročipov a technologický vývoj, ktorý podnikom a organizáciám zabezpečí prosperitu, a to bez ohľadu na ich veľkosť. Aliancia spolu s ďalšími zainteresovanými stranami pomôže posilniť spoluprácu pri súčasných i budúcich iniciatívach EÚ, zároveň zohrá dôležitú poradnú úlohu a poskytne strategický plán pre iniciatívu Čipy pre Európu.

Doteraz sa 22 členských štátov v spoločnom vyhlásení podpísanom v decembri 2020 zaviazalo spolupracovať na posilnení európskeho hodnotového reťazca elektroniky a zabudovaných systémov i na posilnení špičkovej výrobnej kapacity.

Nové opatrenia pomôžu Európe splniť ciele digitálneho desaťročia EÚ do roku 2030, a to dosiahnuť 20 % podiel na celosvetovom trhu čipov do roku 2030.

Komisia spolu so zákonom o čipoch uverejnila aj cielený prieskum zainteresovaných strán, ktorého cieľom bolo získať podrobné informácie o súčasnom, ako aj budúcom dopyte po čipoch a kremíkových doštičkách. Výsledky tohto prieskumu pomôžu lepšie pochopiť, aký dosah má nedostatok čipov na európsky priemysel.

Ďalšie informácie

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: Online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: informačný prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Akt o čipoch: nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec opatrení na posilnenie európskeho polovodičového ekosystému

Odporúčanie Komisie členským štátom o spoločnom súbore nástrojov Únie na riešenie krízy nedostatku polovodičov a o mechanizme EÚ na monitorovanie polovodičového ekosystému

Cielený prieskum zainteresovaných strán

Komisia navrhla Európskemu parlamentu a Rade, aby podpísali vyhlásenie o právach a zásadách, ktorými sa bude riadiť digitálna transformácia v EÚ.

Cieľom navrhovaného vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách je poskytnúť každému jasné východisko, pokiaľ ide o spôsob digitálnej transformácie, ktorý Európa podporuje a obraňuje. Pre tvorcov politík a podniky budú slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám. Práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ a v európskych hodnotách v podobe zásad by sa mali dodržiavať tak „online“, ako aj „offline“ Po jeho spoločnom schválení bude vyhlásenie definíciou prístupu k digitálnej transformácii, ktorý bude EÚ presadzovať na celom svete.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Chceme bezpečné technológie, ktoré slúžia ľuďom a rešpektujú naše práva a hodnoty. Aj keď sme v online prostredí. A rovnako chceme, aby bol každý schopný aktívne fungovať v našej čoraz digitalizovanejšej spoločnosti. Toto vyhlásenie nám slúži ako východisko pre práva a zásady v online svete.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodáva: „Chceme, aby Európania vedeli jedno: žiť, študovať, pracovať či podnikať v Európe znamená spoľahnúť sa na špičkové pripojenie, bezproblémový prístup k verejným službám a bezpečný a spravodlivý digitálny priestor. Vyhlásením o digitálnych právach a zásadách dávame zároveň jasne najavo, že všetko to, čo je nelegálne v skutočnom svete, by malo byť nelegálne aj v tom digitálnom. A v neposlednom rade chceme, aby sa tieto zásady stali normou na celom svete.“

Práva a zásady v digitálnom veku

Návrh vyhlásenia sa týka kľúčových práv a zásad digitálnej transformácie, ako sú jasný dôraz na ľudí a ich práva, podpora solidarity a inklúzia, záruka slobodnej voľby online, podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore, zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenie postavenia jednotlivcov a podpora udržateľnosti digitálnej budúcnosti.

Ide o práva a zásady, ktoré by mali ľudí v EÚ sprevádzať v ich každodennom živote: cenovo dostupná a vysokorýchlostná digitálna pripojiteľnosť všade a pre všetkých, dobre vybavené triedy a digitálne zruční učitelia, bezproblémový prístup k verejným službám, bezpečné digitálne prostredie pre deti, možnosť odpojiť sa po pracovnom čase, dostupnosť ľahko zrozumiteľných informácií o vplyve našich digitálnych zariadení na životné prostredie a kontrola nad používaním a zdieľaním osobných údajov.

Toto vyhlásenie vychádza z právnych predpisov EÚ, od ustanovujúcich zmlúv až po Chartu základných práv, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. Stavia na skúsenostiach s Európskym pilierom sociálnych práv. Predchádzajúci predseda Európskeho parlamentu David Sassoli presadzoval už v roku 2018 myšlienku vnímania prístupu k internetu ako nového ľudského práva. Presadzovanie a vykonávanie zásad stanovených vo vyhlásení sú spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou Únie a jej členských štátov v zmysle ich príslušných právomocí. Aby Komisia zistila konkrétne možnosti realizácie vyhlásenia v praxi, navrhla v septembri monitorovať pokrok, posúdiť nedostatky v hodnotení a odporučiť ďalšie kroky vo svojej výročnej správe o stave digitálneho desaťročia.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada by mali rokovať o návrhu vyhlásenia a do leta ho schváliť na najvyššej úrovni.

Súvislosti

Komisia 9. marca 2021 predstavila svoju víziu digitálnej transformácie Európy do roku 2030 v oznámení Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob. V septembri 2021 prišla Komisia s uceleným riadiacim rámcom na dosiahnutie digitálnych cieľov v podobe programu Cesta k digitálnemu desaťročiu. Vo svojom prejave z 1. júna 2021 na podujatí „V popredí digitálneho desaťročia“ v portugalskom Sinese predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vyhlásila: „Vítame nové technológie. Trváme však na našich hodnotách.“

Komisia usporiadala jednak otvorenú verejnú konzultáciu, ktorá preukázala širokú podporu európskych digitálnych zásad (8 z 10 občanov EÚ považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala spoločnú európsku víziu digitálnych práv a zásad), ako aj osobitný prieskum Eurobarometra. V každoročných prieskumoch Eurobarometra sa budú zbierať kvalitatívne údaje založené na skúsenostiach občanov s uplatňovaním digitálnych zásad zakotvených vo vyhlásení v EÚ.

Toto vyhlásenie čerpá z predchádzajúcich iniciatív Rady, ako sú „Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe“, „Berlínske vyhlásenie o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách“ a „Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia“ v snahe dosiahnuť model digitálnej transformácie zdôrazňujúci ľudský rozmer digitálneho ekosystému, ktorého jadrom je digitálny jednotný trh. 

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vypracovaní európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách

Informačný prehľad o digitálnych právach a zásadách pre všetkých v Únii

Digitálny kompas: digitálne desaťročie na európsky spôsob

Oznámenie o Ceste k digitálnemu desaťročiu

Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe

Berlínske vyhlásenie členských štátov o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách

Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia