Akt o digitálnych trhoch: Komisia určila šiestich strážcov prístupu

Európska komisia po prvýkrát na základe aktu o digitálnych trhoch určila šiestich strážcov prístupu: spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft. Celkový počet určených základných platformových služieb, ktoré títo strážcovia prístupu poskytujú, je 22. Označení šiesti strážcovia prístupu musia teraz do šiestich mesiacov zabezpečiť, aby ich určené základné platformové služby spĺňali všetky povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch.

Európska komisia môže na základe aktu o digitálnych trhoch označiť digitálne platformy za „strážcov prístupu“, ak zabezpečujú kľúčovú bránu medzi podnikmi a spotrebiteľmi v súvislosti so základnými platformovými službami. Predmetné rozhodnutie o určení strážcov prístupu je výsledkom 45-dňového preskúmania, ktoré vykonala Komisia po tom, ako spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta, Microsoft a Samsung postúpili svoje oznámenia o svojom vlastnom možnom štatúte strážcu prístupu. Komisia konkrétne skonštatovala štatút strážcu prístupu, pokiaľ ide o tieto základné platformové služby:

Zároveň Komisia začala štyri preskúmania trhu na ďalšie posúdenie oznámení spoločností Microsoft a Apple, v ktorých tvrdia, že hoci dosahujú prahové hodnoty, niektoré ich základné platformové služby nemožno považovať za brány prístupu. Ide o:

  • Microsoft: Bing, Edge a Microsoft Advertising
  • Apple: iMessage

Pri vyšetrovaní na základe aktu o digitálnych trhoch ide o otázku, či spoločnosti dostatočne opodstatneným spôsobom vyvrátili domnienku, že predmetné služby treba určiť za brány prístupu. Vyšetrovanie by sa malo uzavrieť do maximálne piatich mesiacov.

Komisia navyše iniciovala aj preskúmanie trhu v snahe podrobnejšie posúdiť, či iPADOS spoločnosti Apple treba určiť za strážcu prístupu napriek tomu, že nedosahuje prahové hodnoty. Toto vyšetrovanie by sa podľa aktu o digitálnych trhoch by sa malo uzavrieť do maximálne 12 mesiacov.

Okrem toho Komisia dospela k záveru, že hoci Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser dosahujú prahové hodnoty stanovené v akte o digitálnych trhoch, a teda ich možno zaradiť medzi strážcov trhu, Alphabet, Microsoft a Samsung poskytli dostatočne opodstatnené argumenty, že tieto služby nemožno zaradiť medzi brány prístupu, pokiaľ ide o predmetné základné platformové služby. Komisia sa preto rozhodla neoznačiť Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser ako základné platformové služby. Spoločnosť Samsung teda nefiguruje medzi strážcami prístupu z hľadiska žiadnej zo základných platformových služieb.

Ďalšie kroky, ktoré musia podniknúť určení strážcovia prístupu

Určení strážcovia prístupu teraz musia do šiestich mesiacov splniť celý zoznam prikázaných a zakázaných činností aktu o digitálnych trhoch, a tak poskytnúť koncovým aj komerčným používateľom svojich služieb väčší výber a väčšiu voľnosť. Niektoré z povinností však budú platiť od momentu určenia za strážcu prístupu, napríklad povinnosť informovať Komisiu o všetkých zamýšľaných koncentráciách. Určené spoločnosti musia zaručiť a preukázať, že skutočne dodržiavajú predpisy. Na tento účel musia do šiestich mesiacov predložiť podrobnú správu o dodržiavaní predpisov, v ktorej rozvedú, ako spĺňajú každú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych trhoch.

Komisia bude monitorovať reálne vykonávanie predmetných povinností a ich dodržiavanie. Ak si strážca prístupu nebude plniť povinnosti podľa aktu o digitálnych trhoch, Komisia môže uložiť pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania pravidiel má Komisia právomoc prijať dodatočné nápravné opatrenia. Napríklad môže uložiť strážcovi prístupu povinnosť predať svoj podnik alebo jeho časti alebo mu môže zakázať nadobudnutie ďalších služieb, pri ktorých dochádza k systematickému porušovaniu pravidiel.

V budúcnosti by svoje oznámenia podľa aktu o digitálnych trhoch mohli Komisii na základe samohodnotenia vzhľadom na príslušné prahové hodnoty postúpiť aj ďalšie spoločnosti. Komisia v tejto súvislosti priebežne vedie konštruktívnu diskusiu so všetkými relevantnými spoločnosťami.

Súvislosti

Akt o digitálnych trhoch má jednak zaistiť, aby strážcovia prístupu nemohli pre podniky a koncových používateľov stanoviť neférové podmienky, a jednak zabezpečiť otvorenosť dôležitých digitálnych služieb.

Komisia v decembri 2020 spolu s návrhom aktu o digitálnych službách predostrela aj návrh aktu o digitálnych trhoch s cieľom riešiť negatívne dôsledky vyplývajúce z určitého správania online platforiem, ktoré pôsobia ako digitálni „strážcovia prístupu“ k jednotnému trhu EÚ.

Akt o digitálnych trhoch je v účinnosti od novembra 2022 a uplatňuje sa od mája 2023. Má zaručiť spravodlivé, transparentné digitálne trhy otvorené hospodárskej súťaži. Reguluje strážcov prístupu, teda veľké online platformy, ktoré poskytujú dôležité brány prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi a ktorých postavenie im umožňuje komplikovať digitálne hospodárstvo.

Vychádza sa z predpokladu, že spoločnosti prevádzkujúce aspoň jednu z desiatich základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené ďalej. Ide o tieto základné platformové služby: online sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, online trhoviská a reklamné služby. Tá istá spoločnosť môže byť identifikovaná ako strážca prístupu pre viaceré základné platformové služby.

Existujú tri hlavné kvantitatívne kritériá, na základe ktorých vzniká domnienka, že spoločnosť je strážcom prístupu, ako je vymedzený v akt o digitálnych trhoch: i) keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;ii) keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby vyše 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne; a iii) keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch špecifikuje súbor povinností, ktoré strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania (zoznam prikázaných a zakázaných činností).

Okrem toho akt o digitálnych trhoch udeľuje Komisii právomoc vykonávať prešetrovanie trhu s cieľom: i) určiť spoločnosti, ktoré sú strážcami prístupu z kvalitatívnych dôvodov, ii) v prípade potreby aktualizovať povinnosti strážcov prístupu, iii) zostaviť nápravné opatrenia na riešenie systémového narúšania pravidiel aktu o digitálnych trhoch.

Ďalšie informácie

Verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, bude prístupná na webovej stránke Komisie venovanej aktu o digitálnych trhoch po tom, ako sa vyriešia otázky dôvernosti.

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych trhoch – otázky a odpovede 

Akt o digitálnych trhoch – informačný prehľad

Viac k téme strážcovia prístupu

Čítať ďalej...

Presadzovanie aktu o digitálnych službách: Komisia otvára Európske centrum pre transparentnosť algoritmov

Spoločné výskumné centrum Komisie v španielskej Seville oficiálne inaugurovalo Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT)

Na podujatí sa zišli zástupcovia inštitúcií Únie, akademickej obce, občianskej spoločnosti a priemyslu. Diskutovali o hlavných výzvach a celospoločenskom význame dohľadu nad využívaním algoritmov. Po videopríhovore komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona malo publikum príležitosť oboznámiť sa s aktuálnou i plánovanou prácou centra ECAT.

Úloha ECAT podľa aktu o digitálnych službách

Akt o digitálnych službách ukladá spoločnostiam, ktoré Európska komisia určila ako veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače, požiadavky na riadenie rizika. Určené platformy podľa tohto rámca budú povinné identifikovať, analyzovať a zmierňovať širokú škálu systémových rizík, ktoré sa na nich môžu vyskytnúť. Ide o to, ako môžu ich služby zvyšovať mieru nezákonného obsahu online a dezinformácie, až po vplyv na slobodu prejavu médií. Rovnako musia posudzovať a zmierňovať konkrétne riziká spojené s rodovo motivovaným násilím a ochranou maloletých a ich duševného zdravia online. Plány určených platforiem a vyhľadávačov na zmierňovanie rizika budú predmetom nezávislého auditu a dohľadu, ktorý bude vykonávať Európska komisia.    

ECAT bude Komisii poskytovať interné technické a vedecké odborné poznatky v snahe zaručiť, aby veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače pri svojich algoritmických systémoch spĺňali požiadavky na riadenie a zmierňovanie rizík i transparentnosti stanovené v akte o digitálnych službách. Okrem iných úloh to zahŕňa vykonávanie technických analýz a posudzovania algoritmov. Medzidisciplinárny tím dátových vedcov, odborníkov na umelú inteligenciu, odborníkov v oblasti sociálnych vied a právnych expertov spojí svoje sily pri posudzovaní fungovania algoritmov a navrhne najlepšie postupy na zmiernenie ich vplyvu. Je to nevyhnutný predpoklad, ak chceme zaručiť dôkladnú analýzu správ o transparentnosti a sebahodnotenia z hľadiska rizík, ktoré predkladajú určené spoločnosti. Takisto prácu tímu potrebujeme ako základ na vykonanie inšpekcií systémov daných spoločností, keď si ich Komisia vyžiada.

Túto úlohu nemožno splniť bez špecializovanej kapacity na výskum a formulovanie prognóz, ktoré sú takisto základom koncepcie centra ECAT. Výskumníci JRC budú vychádzať zo svojich dlhodobých odborných znalostí v oblasti umelej inteligencie a ďalej ich prehĺbia. Využili sa už pri príprave iných dôležitých predpisov, akým je akt o umelej inteligencii či koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie a jeho preskúmanie v roku 2021. Výskumníci centra ECAT sa nezamerajú len na odhaľovanie a riešenie systémových rizík spojených s veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými online vyhľadávačmi, ale takisto budú skúmať dlhodobý vplyv algoritmov na spoločnosť.

Súvislosti

Komisia 15. decembra 2020 predložila návrh aktu o digitálnych službách spolu s návrhom aktu o digitálnych trhoch ako komplexný rámec na zaistenie bezpečnejšieho a spravodlivejšieho digitálneho priestoru pre všetkých. Po politickej dohode spoluzákonodarcov EÚ z apríla 2022 akt o digitálnych službách nadobudol účinnosť 16. novembra 2022. Platformy a vyhľadávače boli povinné uverejniť počet svojich mesačných aktívnych používateľov do 17. februára 2023. Komisia teraz uverejnené údaje analyzuje, aby mohla určiť veľmi veľké online platformy a veľmi veľké vyhľadávače. Keď ich určí, uloží im povinnosť do štyroch mesiacov splniť ustanovenia aktu o digitálnych službách, a predovšetkým predložiť svoje prvé posúdenie rizika. Od 17. februára 2024 sa akt o digitálnych službách začne vzťahovať na všetky sprostredkovateľské služby. Do rovnakého dátumu budú členské štáty povinné vymenovať koordinátorov digitálnych služieb.

Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

Ďalšie informácie

Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT)

Znenie aktu o digitálnych službách z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych službách – otázky a odpovede

Informačný prehľad o akte o digitálnych službách

Balík právnych predpisov o digitálnych službách;  

Čítať ďalej...

Komisia predkladá nové iniciatívy, ktorými kladie základy pre transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ

Komisia predstavila súbor opatrení, ktorých cieľom je sprístupniť do roku 2030 gigabitové pripojenie všetkým občanom a podnikom v celej EÚ v súlade s cieľmi Európskeho digitálneho desaťročia a umožniť transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ.

Komisia podnikla v oblasti pripojiteľnosti konkrétne tieto kroky:

  • V prvom rade prijala návrh aktu o gigabitovej infraštruktúre. V tomto nariadení sa stanovia nové pravidlá umožňujúce rýchlejšie, lacnejšie a účinnejšie zavádzanie gigabitových sietí v celej EÚ.
  • Uverejnila takisto návrh odporúčania o gigabitovom pripojení s cieľom poskytnúť národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa podmienok prístupu k telekomunikačným sieťam operátorov s významným vplyvom na trhu. Účelom tohoto odporúčania je motivovať operátorov k rýchlejšiemu upúšťaniu od starších technológií a urýchlenému zavádzaniu gigabitových sietí.
  • Zároveň začala prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry s cieľom zhromaždiť názory na to, aký vplyv môže mať narastajúci dopyt po pripojiteľnosti a technologický pokrok na budúci vývoj a potreby v tomto odvetví.

Akt o gigabitovej infraštruktúre

Vzhľadom na čoraz rozšírenejšie využívanie pokročilých digitálnych technológií je naliehavo potrebná väčšia šírka pásma s vyššími rýchlosťami. To občanom, podnikom a kľúčovým verejným sektorom umožní využívať inteligentnejšie, pružnejšie a inovatívnejšie služby založené na vývoji a využívaní technológií, ako sú cloud, umelá inteligencia (UI), dátové priestory, virtuálna realita a metaverzum, a uplatňovať si pri ich využívaní digitálne práva. V tejto súvislosti je akt o gigabitovej infraštruktúre reakciou na rastúci dopyt po rýchlejšom a spoľahlivejšom pripojení, ktoré umožňuje prenos veľkého objemu dát. Nahradí smernicu o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (2014).

Cieľom aktu o gigabitovej infraštruktúre je vyriešiť problém pomalého a nákladného zavádzania základnej fyzickej infraštruktúry potrebnej pre pokročilé gigabitové siete. To obmedzí byrokraciu, náklady a administratívne zaťaženie spojené so zavádzaním gigabitových sietí. Tým sa okrem iného zjednodušia a digitalizujú postupy udeľovania povolení. Vďaka tomuto novému nariadeniu sa takisto zlepší koordinácia stavebných prác medzi prevádzkovateľmi sietí pri zavádzaní základnej fyzickej infraštruktúry, ako sú káblovody a stožiare, a zabezpečí sa, aby k nej mali prístup príslušní aktéri. Takéto práce predstavujú až 70 % nákladov na zavedenie siete. Zároveň musia byť všetky nové alebo výrazne renovované budovy (s výnimkou odôvodnených prípadov) byť vybavené optickými vláknami, aby občania mali prístup k najrýchlejšiemu pripojeniu. Tieto nové pravidlá umožnia prevádzkovateľom rýchlo zavádzať siete prostredníctvom zjednodušených, digitalizovaných a menej nákladných postupov.

Návrh nariadenia teraz preskúma Európsky parlament a Rada. Po prijatí návrhu Komisie spoluzákonodarcami budú nové pravidlá priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Odporúčanie o gigabitovom pripojení

Návrh odporúčania o gigabitovom pripojení sa zameriava na poskytovanie usmernení národným regulačným orgánom v súvislosti s podmienkami prístupu k sieťam operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu. Cieľom návrhu odporúčania je zabezpečiť, aby všetci operátori mali v prípade potreby prístup k takejto existujúcej sieťovej infraštruktúre. Týmto spôsobom možno zabezpečiť vhodné regulačné prostredie, motivovať k upúšťaniu od starších technológií bez zbytočného odkladu, t. j. do dvoch až troch rokov, podporiť rýchle zavádzanie gigabitových sietí, napríklad podporou flexibility pri stanovovaní cien za prístup k regulovaným sieťam, a zároveň umožniť udržateľnú hospodársku súťaž. Tieto opatrenia okrem toho umožnia spotrebiteľom využívať výhody jednotného trhu s elektronickými komunikáciami v Európe vo forme lepších služieb poskytovaných prostredníctvom kvalitných sietí za dostupné ceny.

Návrh odporúčania bol zaslaný Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) na dvojmesačnú konzultáciu. Komisia zohľadní stanovisko orgánu BEREC a následne prijme konečné odporúčanie. Odporúčaním o gigabitovom pripojení sa nahradia odporúčania o prístupe, konkrétne odporúčanie o prístupe k sieťam novej generácie (2010) a odporúčanie o nediskriminácii a metodikách výpočtu nákladov (2013).

Konzultácia o budúcnosti telekomunikačného odvetvia

Komisia začala rozsiahlu prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry. Cieľom je zhromaždiť názory na meniace sa technologické a trhové prostredie a na to, aký vplyv to môže mať na odvetvie elektronických komunikácií.

V konzultácii by sa mali predovšetkým identifikovať typy infraštruktúry, ktoré Európa potrebuje na to, aby mohla držať krok s vývojom v oblasti transformačných technológií a úspešne realizovať svoju digitálnu transformáciu v nadchádzajúcich rokoch. Jej účelom je aj získať názory zainteresovaných strán na to, ako zabezpečiť včasnú mobilizáciu investícií potrebných na zavedenie takejto infraštruktúry v celej Únii. V tejto súvislosti je prieskumná konzultácia súčasťou otvoreného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami o tom, či a do akej miery by mali všetci aktéri, ktorí majú z digitálnej transformácie prospech, spravodlivo prispievať k investíciám do infraštruktúry pripojiteľnosti. Ide o zložitú otázku, ktorá si pred rozhodnutím o potrebe ďalších opatrení vyžaduje komplexnú analýzu základných faktov a údajov. Komisia je pevne odhodlaná chrániť neutrálny a otvorený internet.

Konzultácia sa v neposlednom rade zaoberá otázkou, ako zabezpečiť cenovú dostupnosť pripojiteľnosti pre spotrebiteľov a ako napredovať smerom k integrovanejšiemu jednotnému trhu pre odvetvie pripojiteľnosti.

Všetky zainteresované organizácie a občania majú 12 týždňov na to, aby dotazník vyplnili. Príspevky možno zasielať do 19. mája 2023. Komisia bude o výsledkoch konzultácie informovať a na ich základe zváži najvhodnejšie opatrenia pre budúcnosť odvetvia elektronických komunikácií.

Súvislosti

EÚ prijíma opatrenia na zlepšenie pripojiteľnosti v mnohých oblastiach, čo prináša významné sociálno-ekonomické výhody a stimuluje zamestnanosť a rast, ako aj vývoj inovačných produktov, služieb a aplikácií pre občanov a podniky v celej EÚ. V tejto súvislosti zrušila roamingové poplatky v celej EÚ a spustila iniciatívu WiFi4EU, z ktorej sa financovalo zavádzanie bezplatných hotspotov WiFi v miestnych komunitách.

EÚ okrem toho poskytuje finančné prostriedky, vypracúva technické usmernenia a združuje odborníkov, aby podporila verejnú správu a podniky, ktoré sa usilujú o zlepšenie sieťového pokrytia a zavedenie sietí 5G v celej Európe. Komisia prijala revidované usmernenia o štátnej pomoci pre širokopásmové siete.  Spustila významnú výskumnú iniciatívu zameranú na rozvoj sietí 6G, tzv. spoločný podnik pre inteligentné siete a služby, ktorej cieľom je vytýčiť stratégiu a určiť nástroje na rozvoj technologických kapacít pre systémy 6G.

Ambíciou digitálneho desaťročia je, aby mali do roku 2030 všetky európske domácnosti prístup ku gigabitovým sieťam a aby boli všetky obývané oblasti pokryté sieťami s výkonnosťou aspoň 5G.

Regulačný rámec EÚ na podporu investícií pre telekomunikačné trhy je vymedzený najmä európskom kódexe elektronických komunikáciíodporúčaní o relevantných trhoch z roku 2020 a súbore nástrojov v oblasti pripojiteľnosti.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: Komisia predkladá nové iniciatívy, ktorými kladie základy pre transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ

Prehľad: Gigabitové pripojenie  

Akt o gigabitovej infraštruktúre

Odporúčanie o gigabitovom pripojení

Konzultácia

Gigabitové pripojenie

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login