Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027: Komisia schválila prvé strategické plány SPP

Európska komisia schválila prvý balík strategických plánov SPP siedmich krajín: Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska. Ide o významný krok smerom k začatiu vykonávania novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) od 1. januára 2023. Nová SPP má určovať smer prechodu na udržateľné, odolné a moderné poľnohospodárstvo v Európe. V rámci zreformovanej politiky sa budú finančné prostriedky spravodlivejšie prideľovať malým a stredným rodinným poľnohospodárskym podnikom i mladým poľnohospodárom. Okrem toho budú poľnohospodári dostávať podporu aj na zavádzanie nových inovácií, od precízneho poľnohospodárstva až po agroekologické výrobné metódy. Nová SPP podporuje konkrétne činnosti v týchto a ďalších oblastiach, vďaka čomu sa môže stať základným faktorom potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych komunít v Európskej únii.

Nová SPP zahŕňa efektívnejší a účinnejší spôsob fungovania. Krajiny EÚ budú realizovať svoje národné strategické plány SPP a pritom kombinovať financovanie podpory príjmu, rozvoja vidieka a trhových opatrení. Každý členský štát si pri zostavovaní svojho strategického plánu SPP vybral zo širokej škály intervencií na úrovni EÚ, prispôsobil si ich a presne ich zameral na riešenie svojich konkrétnych potrieb a miestnych podmienok. Komisia posudzuje, či každý plán prispieva k dosahovaniu desiatich kľúčových cieľov SPP, ktoré sa týkajú spoločných environmentálnych, spoločenských a ekonomických výziev. Plány tak budú v súlade s právnymi predpismi EÚ a mali by prispievať k jej cieľom v oblasti klímy a životného prostredia vrátane dobrých životných podmienok zvierat, ako Komisia stanovila vo svojej stratégii Z farmy na stôl v stratégii biodiverzity.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „Posunuli sme sa o krok bližšie k vykonávaniu novej SPP počas nasledujúcich piatich rokov. Podarilo sa nám to v kľúčovom momente, keď začalo byť viac než jasné, aké dôležité je poskytovať silnú podporu nášmu odvetviu poľnohospodárstva. Poľnohospodári čelia náročnej situácii poznačenej jednak citeľným nárastom výrobných nákladov v dôsledku ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine a jednak letným suchom. Poľnohospodárstvo je dlhodobá činnosť a európski poľnohospodári potrebujú jednoznačný právny a finančný rámec zameraný na budúcnosť. Nová SPP bude podporovať inteligentný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný poľnohospodársky sektor, vďaka čomu nám pomôže podporovať stabilné živobytie v poľnohospodárstve i dlhodobú potravinovú bezpečnosť. Rád by som vyzdvihol usilovnú prácu členských štátov na konečnej podobe ich plánov a pri podpore ich sektorov poľnohospodárstva. Komisia bude naďalej poskytovať usmernenie, ako čo najlepšie využívať všetky možnosti, ktoré SPP ponúka, v prospech našich poľnohospodárov, vidieckych komunít a všetkých občanov.“

V období 2023 – 2027 je na SPP vyčlenených 270 miliárd eur. Sedem plánov, ktoré aktuálne Komisia schválila, predstavuje rozpočet vo výške viac ako 120 miliárd eur vrátane 34 miliárd eur vyhradených výlučne na environmentálne a klimatické ciele, ako aj ekoschémy. Túto sumu možno využiť napríklad na podporu praktík prospešných pre pôdu a na zlepšenie hospodárenia s vodami či kvality trávnych porastov. Zo zdrojov SPP možno takisto podporovať zalesňovanie, prevenciu požiarov, obnovu a prispôsobenie lesov. Poľnohospodárov zapojených do ekoschém možno odmeniť napríklad za zákaz alebo obmedzenie používania pesticídov a obmedzovanie erózie pôdy. Pri obrábaní celkovo 86 % až 97 % využívaných poľnohospodárskych plôch v jednotlivých krajinách sa bude dbať na dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Nemalé finančné prostriedky budú plynúť aj na podporu rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby, pričom väčšina krajín sa usiluje zdvoj- alebo až strojnásobiť ekologicky obrábané poľnohospodárske plochy. Oblasti s prírodnými obmedzeniami, napríklad horské alebo pobrežné oblasti, budú naďalej profitovať z osobitného financovania na udržanie poľnohospodárskej činnosti.

Komisia v kontexte ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine a prudkého nárastu cien komodít vyzvala členské štáty, aby v rámci svojich strategických plánov SPP využívali všetky možnosti na posilnenie odolnosti svojho poľnohospodárskeho sektora v snahe podporovať potravinovú bezpečnosť. Zahŕňa to znižovanie závislosti od priemyselných hnojív a rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov bez ohrozenia potravinárskej výroby, ako aj podporu udržateľných výrobných metód.

Jednou z najväčších výziev pre európske poľnohospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch bude generačná obnova. Je nevyhnutná, ak má poľnohospodársky sektor zostať konkurencieschopný a ak sa má zvýšiť atraktívnosť vidieckych regiónov. V každom schválenom pláne na poprednom mieste figuruje osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov – daných sedem krajín vyčlenilo priamo pre mladých poľnohospodárov vyše 3 miliardy eur. Z fondov na rozvoj vidieka sa podporia tisícky pracovných miest a miestnych podnikov vo vidieckych oblastiach. Prostriedky z týchto fondov budú takisto plynúť na zlepšenie prístupu k službám a infraštruktúre, napríklad k širokopásmovému pripojeniu. V súlade s dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti EÚ budú potreby občanov, ktorí ich obývajú, predmetom aj iných nástrojov EÚ, ako je napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti či európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

Európska komisia schválila prvých sedem strategických plánov SPP a je plne odhodlaná rýchlo schváliť zostávajúcich 21 plánov, pričom zohľadní kvalitu a načasovanie reakcií na svoje pripomienky.

Súvislosti

Európska komisia predstavila svoj návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2018 a zaviedla v ňom nové spôsoby fungovania v snahe zmodernizovať a zjednodušiť politiku EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Po rozsiahlych rokovaniach medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou sa podarilo dosiahnuť dohodu a nová SPP bola formálne prijatá 2. decembra 2021.

Lehota, ktorú spoluzákonodarcovia určili členským štátom na predloženie strategických plánov SPP, uplynula 1. januára 2022. Komisia po doručení plánov zaslala do 25. mája 2022 všetkým členským štátom listy s pripomienkami. Uverejnila ich na webovom sídle Europa spolu s reakciami všetkých členských štátov, v súlade so zásadou transparentnosti. Útvary Komisie potom rozvinuli štruktúrovaný dialóg s vnútroštátnymi orgánmi v snahe vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Na to, aby bolo možné plán schváliť, musí byť úplný a zlučiteľný s právnymi predpismi a zároveň dostatočne ambiciózny na to, aby sa dosiahli ciele SPP i záväzky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy.

Ďalšie informácie

„V skratke: Zhrnutie strategických plánov SPP Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska

SPP 2023 – 2027

Strategické plány SPP

Listy s pripomienkami k strategickým plánom SPP

Čítať ďalej...

Politická dohoda o novej spoločnej poľnohospodárskej politike: spravodlivejšia, zelenšia a pružnejšia SPP

Európsky parlament a Rada dospeli k predbežnej politickej dohode o novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktorá bude spravodlivejšia, zelenšia, viac ohľaduplná k zvieratám a pružnejšia. Ambicióznejšie ciele v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ktoré sú v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, sa majú začať plniť od januára 2023. V rámci novej SPP sa takisto zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie podpory, najmä pre malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov.

Pravidlá na úrovni EÚ budú jednoduchšie. Každý členský štát na ich základe vypracuje strategický plán vykonávania tejto politiky v nasledujúcich piatich rokoch. Každý členský štát tak bude môcť zohľadniť miestne podmienky a zamerať sa na výkonnosť.

Výkonný podpredseda Komisie Frans Timmermans v tejto súvislosti vyhlásil: „V priebehu rokovaní sa Komisia snažila zabezpečiť, aby nová spoločná poľnohospodárska politika podporovala Európsku zelenú dohodu. Dnešná dohoda predstavuje začiatok skutočného posunu v prístupe k poľnohospodárstvu v Európe. V nadchádzajúcich rokoch budeme chrániť mokrade a rašeliniská, vyhradíme viac poľnohospodárskej pôdy na biodiverzitu, budeme podporovať ekologické poľnohospodárstvo, vytvoríme nové zdroje príjmov pre poľnohospodárov prostredníctvom uhlíkového poľnohospodárstva a začneme odstraňovať nerovnosti v rozdeľovaní podpory príjmov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Som rád, že sme dosiahli politickú dohodu o novej SPP v dostatočnom predstihu pred začiatkom jej vykonávania v roku 2023. Nová SPP prepája vyššie ambície v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat so spravodlivejším rozdelením platieb, najmä pre malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov. Pevne verím, že členské štáty vypracujú ambiciózne strategické plány SPP, ktoré budú v súlade s našimi cieľmi a ktoré našim poľnohospodárom poskytnú vhodné nástroje na ich podporu pri prechode na udržateľný potravinový systém.

Spravodlivejšia SPP

  • Súčasťou SPP bude po prvý raz sociálna podmienenosť. To znamená, že prijímatelia podpory v rámci SPP budú musieť dodržiavať prvky európskeho sociálneho a pracovného práva, aby mohli získať finančné prostriedky v rámci SPP.
  • Prerozdelenie podpory príjmov bude povinné. Členské štáty prerozdelia aspoň 10 % v prospech menších poľnohospodárskych podnikov a vo svojom strategickom pláne opíšu, ako to plánujú urobiť.
  • V prípade podpory pre mladých poľnohospodárov bude platiť nová povinná minimálna úroveň na podporu príjmu mladých poľnohospodárov (do veku 40 rokov) v rámci SPP, a to na úrovni 3 % rozpočtov členských štátov. To by mohlo zahŕňať pomoc na podporu príjmu, investičnú pomoc a pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov.

Zelenšia SPP

V rámci novej SPP sa bude podporovať prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo s vyššími ambíciami v oblasti klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. To umožní jej vykonávanie prostredníctvom národných strategických plánov, a to v súlade s Európskou zelenou dohodou a jej stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou v oblasti biodiverzity. Takisto sa zavádzajú nové nástroje, ktoré v kombinácii s novým spôsobom práce umožnia účinnejšie a cielenejšie dosahovanie výsledkov v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat:

  • Súlad s Európskou zelenou dohodou: Nová SPP bude v plnej miere integrovať právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Plány SPP prispejú k cieľom stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity a budú aktualizované s cieľom zohľadňovať zmeny právnych predpisov týkajúcich sa klímy životného prostredia, ktoré vyplývajú z Európskej zelenej dohody.
  • Podmienenosť: Minimálne požiadavky, ktoré budú musieť prijímatelia prostriedkov v rámci SPP splniť, aby mohli získať podporu, sú teraz ambicióznejšie. Napríklad v každom poľnohospodárskom podniku sa vyčlenia aspoň 3 % ornej pôdy na biodiverzitu a neproduktívne prvky, pričom existuje možnosť zvýšiť tento podiel na 7% vďaka podpore z ekologických režimov. Budú sa chrániť všetky mokrade a rašeliniská.
  • Členské štáty budú musieť povinne ponúkať ekologické režimy. Prostredníctvom tohto nového nepovinného nástroja sa budú poľnohospodári odmeňovať za postupy šetrné ku klíme a k životnému prostrediu (ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia, integrovaná ochrana proti škodcom atď.), ako aj za zlepšenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Členské štáty musia vyčleniť najmenej 25 % svojho rozpočtu na podporu príjmov na ekologické režimy, čo predstavuje celkom 48 miliárd eur z rozpočtu na priame platby.
  • Najmenej 35 % finančných prostriedkov na rozvoj vidieka sa pridelí na agroenvironmentálne záväzky, ktoré podporujú postupy šetrné k životnému prostrediu a klíme a zamerané na zlepšovanie dobrých životných podmienok zvierat.
  • Rozpočet SPP významne prispeje k celkovým výdavkom Únie na klímu. V záujme reálneho a spoľahlivého vyčíslenia tohto príspevku Komisia navrhne do roku 2025 diferencovaný prístup, ktorý pôjde nad rámec existujúcich metód.

Pružnejšia SPP

Nová SPP zavádza nový spôsob práce, v rámci ktorého každý členský štát vypracuje národný strategický plán SPP a uvedie v ňom, ako sa dosiahnu ciele SPP, ako aj ciele Európskej zelenej dohody opísané v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii v oblasti biodiverzity.

Nová SPP sa okrem toho zameriava na výkonnosť vďaka týmto prvkom:

  • Jednoduchšie pravidlá na úrovni EÚ.
  • Členské štáty budú od roku 2024 Komisii predkladať výročnú správu o výkonnosti, v súvislosti s ktorou sa bude organizovať výročné hodnotiace zasadnutie.
  • Komisia vykoná v roku 2025 a 2027 preskúmanie výkonnosti strategických plánov SPP, na základe ktorého môže v prípade potreby následne vyzvať členské štáty, aby prijali opatrenia.
  • Súbor spoločných ukazovateľov na monitorovanie vykonávania SPP a posudzovanie výkonnosti strategických plánov SPP.

Posilnenie postavenia poľnohospodárov v konkurencieschopnom agropotravinárskom odvetví

  • Nová SPP si zachováva všeobecné zameranie na trh, v rámci ktorého poľnohospodárske podniky EÚ reagujú na trhové signály a zároveň využívajú obchodné príležitosti mimo EÚ.
  • Zároveň posilňuje postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci tým, že rozširuje možnosti poľnohospodárov na to, aby mohli spájať sily, a to aj prostredníctvom určitých výnimiek z práva hospodárskej súťaže.
  • Vytvorí sa nová poľnohospodárska rezerva s ročným rozpočtom minimálne 450 miliónov eur, z ktorej sa budú čerpať prostriedky na financovanie trhových opatrení v čase krízy.

Ďalšie kroky

Novú SPP, ktorá zahŕňa tri nariadenia (horizontálne nariadenie, nariadenie o strategických plánoch a nariadenie o spoločnej organizácii trhov), musí formálne schváliť Európsky parlament a prijať Rada, aby mohla nadobudnúť účinnosť.

Pokiaľ ide o strategické plány SPP, členské štáty môžu ich návrhy predložiť do 31. decembra 2021. Komisia bude mať následne šesť mesiacov na ich posúdenie a schválenie. Plány následne nadobudnú účinnosť začiatkom roka 2023.

Súvislosti

Komisia predstavila svoje návrhy reformy SPP v roku 2018, pričom zaviedla flexibilnejší prístup založený na výkonnosti a výsledkoch, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby a zároveň na úrovni EÚ zvyšuje ambície, pokiaľ ide o udržateľnosť.

Európsky parlament a Rada prijali svoje rokovacie pozície k reforme SPP (Európsky parlament 23. októbra a Rada 21. októbra 2020), čo umožnilo začatie trialógov 10. novembra 2020. 

Komisia uverejnila v máji 2020 stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity. Tieto dve stratégie boli predložené v kontexte Európskej zelenej dohody s cieľom umožniť prechod k zvýšenej udržateľnosti našich potravinových systémov a riešiť kľúčové faktory straty biodiverzity.

Čítať ďalej...

Otázky a odpovede: Komisia uverejňuje odporúčania pre národné strategické plány spoločnej poľnohospodárskej politiky

Aké sú tieto odporúčania?

Uverejnené odporúčania sú súčasťou štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Európskou zelenou dohodou.

Ich cieľom je pomôcť členským štátom pri vypracúvaní ich strategických plánov SPP tým, že určia kľúčové oblasti, na ktoré by sa mal každý členský štát zamerať, aby zabezpečil dosiahnutie cieľov SPP a prispel k cieľom zelenej dohody. Poskytujú zároveň aj analýzu poľnohospodárskych odvetví a vidieckych oblastí a ich väzby na budúce ciele SPP, ako aj konkrétne referenčné hodnoty pre každý cieľ zelenej dohody.

Tento štruktúrovaný dialóg sa začal po tom, ako Komisia 20. mája 2020 predložila stratégiu „z farmy na stôl“, stratégiu v oblasti biodiverzity a analýzu prepojenia medzi SPP a zelenou dohodou. Zámerom je postarať sa o to, aby členské štáty v plnej miere využívali budúcu SPP a jej nástroje na podporu svojich poľnohospodárov pri prechode na vyššiu udržateľnosť potravinových systémov a zohľadňovali pritom ich miestne podmienky a potreby. Komisia bude členské štáty podporovať počas celého procesu prípravy ich strategických plánov SPP.

Sú odporúčania pre členské štáty právne záväzné?

Odporúčania nie sú samy osebe právne záväzné. Komisia však bude strategické plány SPP schvaľovať hneď, ako ich členské štáty oficiálne predložia, ešte pred zavedením novej SPP. Počas schvaľovacieho procesu, ktorý bude vychádzať z kritérií stanovených v budúcom nariadení o strategických plánoch SPP, použije Komisia tieto odporúčania ako dôležitý referenčný dokument na posúdenie plánov.

Ako motivujete členské štáty k tomu, aby splnili ciele Európskej zelenej dohody?

V odporúčaniach uvádza Komisia analýzu poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí každého členského štátu. Súčasťou tejto analýzy je posúdenie situácie v každom členskom štáte z hľadiska cieľov Európskej zelenej dohody, medzi ktoré patrí aj cieľ znížiť do roku 2030 používanie pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, znížiť používanie hnojív aspoň o 20 %, znížiť predaj antimikrobiálnych látok používaných pre hospodárske zvieratá a v akvakultúre o 50 %, ako aj využívať aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve a zabezpečiť 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach. 

Toto posúdenie vedie k identifikácii rôznej miery úsilia potrebného pre každý cieľ a členský štát. Na základe toho predkladá Komisia členským štátom konkrétne odporúčania na vypracovanie strategických plánov SPP, čím sa zabezpečí prepojenie s cieľmi zelenej dohody.

Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP vypracujú intervenčnú stratégiu, v ktorej by mali vysvetliť, ako budú nástroje SPP využívať na dosiahnutie cieľov SPP na základe svojich miestnych podmienok a potrieb. Tým sa zohľadnia aj ciele zelenej dohody.

Odporúčania uľahčujú identifikáciu potrieb členských štátov, najmä pokiaľ ide o ciele zelenej dohody. Komisia požiada členské štáty, aby stanovili konkrétne vnútroštátne hodnoty pre šesť cieľov zelenej dohody, v ktorých by sa mali odrážať ciele zelenej dohody na úrovni EÚ. Referenčné hodnoty uvedené v odporúčaniach budú v tomto procese mimoriadne užitočné.

Ako to súvisí so súčasnými rokovaniami?

Rokovania s Európskym parlamentom a Radou o reforme SPP sa oficiálne začali 10. novembra 2020. Týkajú sa troch právnych predpisov, ktoré tvoria reformu SPP: nariadenia o strategických plánoch, horizontálneho nariadenia a nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

Štruktúrovaný dialóg do nariadenia o strategických plánoch zahrnutý nie je, pretože bol navrhnutý až po tom, ako Komisia predložila svoje návrhy (v júni 2018). V každom prípade je však v texte stanovený proces schvaľovania i vykonávanie strategických plánov SPP.

Aký je harmonogram strategických plánov SPP?

Konkrétny harmonogram strategických plánov SPP vrátane ich formálneho predloženia členskými štátmi a schválenia Komisiou bude závisieť od výsledku rokovaní s Radou a Európskym parlamentom.

Cieľom Komisie je, aby sa politická dohoda uzavrela do jari 2021. Členské štáty by potom mali svoje plány predložiť do 1. januára 2022. Komisia by mala tieto plány schváliť do 1. januára 2023, keď sa nová SPP začne vykonávať.

Štruktúrovaný dialóg bude pokračovať aj v období medzi predložením plánov členskými štátmi a ich schválením Komisiou. Komisia napríklad v rámci schvaľovacieho procesu zašle členským štátom pripomienky.

Čo odporúča Komisia členským štátom, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov?

Komisia uznáva, že znižovanie emisií skleníkových plynov je pre poľnohospodárske odvetvie EÚ ako celok kľúčovou výzvou, najmä v súvislosti s cieľom zelenej dohody dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a cieľom znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 %.

Komisia pripravuje na jún 2021 balík návrhov, ktorých cieľom je zvýšiť príspevok odvetví poľnohospodárstva i využívania pôdy k tomuto novému ambicióznemu cieľu.

Komisia preto všetkým členským štátom odporúča, aby znížili emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve, najmä emisie z chovu hospodárskych zvierat alebo z hospodárenia s pôdou, pričom prihliada na rozdiely medzi členskými štátmi v tejto súvislosti. S týmto zámerom podporuje Komisia využívanie inteligentnejšieho, presnejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva, ktoré vychádza z výmeny poznatkov a technológií. Môže to pomôcť napríklad pri lepšom hospodárení so živinami, pri presnejšom používaní prípravkov na ochranu rastlín čia efektívnejšom hospodárení s hospodárskymi zvieratami a nakladaní s hnojom. Kombinovanie hospodárskych zvierat, plodín a lesov môže okrem toho prispieť aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Komisia v neposlednom rade upozorňuje aj na nevyužitý potenciál sekvestrácie uhlíka, ako aj na potrebu chrániť pôdy bohaté na uhlík, napríklad rašeliniská či mokrade.

Komisia okrem toho podporuje rozvoj ukladania uhlíka v pôde a odporúča ho ako nový obchodný model pre poľnohospodárov. Takéto systémy ukladania uhlíka možno podporiť aj prostredníctvom nových ekologických režimov SPP.

Ako môžu pri plnení cieľov SPP pomôcť iné fondy EÚ?

Dôležitú úlohu vo vidieckych oblastiach zohrávajú popri SPP v súčasnosti aj rôzne ďalšie politiky EÚ vrátane regionálnejkohéznej a sociálnej politiky a mnohých iných, napríklad politiky EÚ v oblasti energetiky, dopravy, prepojenosti, životného prostredia alebo klímy.

V odporúčaniach pre členské štáty Komisia zdôrazňuje, ako môžu k ďalšiemu rozvoju vidieckych oblastí prispieť aj iné fondy EÚ. V tejto súvislosti je potrebná väčšia súčinnosť s ďalšími fondmi.

Na digitálnu transformáciu, ktorá je súčasťou plánu obnovy EÚ, sa zase osobitne zameriava fond NextGenerationEU. Ten bude dôležitý pri plnení cieľa dosiahnuť do roku 2025 úplný 100 % prístup k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych oblastiach.

Pri plnení cieľov SPP bude mať zásadný význam aj Program Horizont Európa a navrhovaná misia EÚ v oblasti zdravia pôdy a potravín. Bude sa z nich financovať výskum a inovácie v oblasti potravín a poľnohospodárstva, čo povedie k vývoju kľúčových nástrojov a postupov pre udržateľné poľnohospodárstvo a k lepšiemu hospodáreniu s prírodnými zdrojmi.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Oznámenie a odporúčania

Budúcnosť SPP

Stratégia „z farmy na stôl“

Stratégia v oblasti biodiverzity

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login