Komisia uverejnila otvorenú verejnú konzultáciu o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia, ktorý je dôležitým stavebným prvkom európskej zdravotnej únie. Cieľom európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia je v plnej miere využívať digitálne zdravotníctvo na účely poskytovania vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a znižovania nerovností. Podporí sa ním prístup k údajom týkajúcim sa zdravia na účely prevencie, diagnostiky a liečby, výskumu a inovácií, ako aj tvorby politík a právnych predpisov. V centre pozornosti európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia bude právo jednotlivcov mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi týkajúcimi sa zdravia. Konzultácia bude otvorená do 26. júla 2021.

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová v tejto súvislosti uviedla: „Európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia bude kľúčovou zložkou silnej európskej zdravotnej únie. Umožní spoluprácu v celej EÚ v záujme lepšej zdravotnej starostlivosti, lepšieho výskumu a lepšej tvorby politiky v oblasti zdravia. Vyzývam všetkých zainteresovaných občanov a všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do konzultácie a pomohli nám využiť silu údajov v prospech nášho zdravia. Pevným základom tohto priestoru budú musieť byť nespochybniteľné práva občanov, medzi ktoré patrí ochrana súkromia a ochrana údajov.“

Inovačné riešenia a digitálne technológie vrátane umelej inteligencie môžu transformovať systémy zdravotnej starostlivosti. Vďaka nim sú tieto systémy udržateľnejšie a zdravie ľudí sa zlepšuje. Vývoj týchto technológií si vyžaduje zabezpečený prístup výskumných pracovníkov a inovátorov k značnému množstvu údajov týkajúcich sa zdravia.

Táto verejná konzultácia je zameraná na:

• prístup k údajom týkajúcim sa zdravia a ich využívanie na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, výskumu a inovácií, ako aj tvorby politiky a regulačných rozhodnutí,
• podporu skutočného jednotného trhu s digitálnymi zdravotnými službami a produktmi vrátane inovačných.

Kontext

Vytvorenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia je jednou z kľúčových priorít tejto Komisie v oblasti zdravia. Účelom tohto priestoru je presadzovať výmenu údajov týkajúcich sa zdravia a podporovať výskum nových stratégií zameraných na prevenciu, ako aj liečebných postupov, liekov, zdravotníckych pomôcok a výsledkov.

V oznámení o európskej dátovej stratégii Komisia oznámila svoj zámer dosiahnuť konkrétne výsledky v oblasti údajov týkajúcich sa zdravia a zistiť viac o potenciáli, ktorý prináša vývoj v oblasti digitálnych technológií. Zber údajov, prístup k nim, ich uchovávanie, využívanie a opakované použitie v oblasti zdravotnej starostlivosti predstavujú osobitné výzvy, ktorými sa treba zaoberať. To si vyžaduje regulačný rámec, ktorý najlepšie slúži záujmom a právam jednotlivcov, najmä pokiaľ ide o spracúvanie citlivých osobných údajov týkajúcich sa zdravia. V tejto súvislosti prijala Komisia návrh aktu o správe údajov (z roku 2020) s podmienkami týkajúcimi sa prístupu k údajom a ustanoveniami na podporu dôvery v dobrovoľné zdieľanie údajov.

Lepší prístup k zdravotným údajom a ich výmena sú nevyhnutné na zabezpečenie lepšej prístupnosti, dostupnosti a cenovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Podnietia sa nimi inovácie v oblasti zdravia a starostlivosti v záujme lepšej liečby a výsledkov a podporia sa inovačné riešenia s využitím digitálnych technológií vrátane umelej inteligencie.

Viac informácií

Verejná konzultácia

Plán európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia

Webová lokalita Komisie venovaná európskemu priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia

Elektronické zdravotníctvo: Digitálne zdravotníctvo a starostlivosť

Komisia predstavila „Atlas demografie“ – interaktívny online nástroj na zobrazovanie, monitorovanie a predvídanie demografických zmien v Európskej únii, ktorý bol vyvinutý v Spoločnom výskumnom centre Komisie.

Atlas poskytuje rýchly a jednoduchý prístup ku komplexnému súboru demografických údajov a poznatkov zhromaždených na úrovni miest a obcí, regiónov, štátov, ako aj celej EÚ.

Obsahuje oficiálne štatistiky a prognózy Eurostatu, nové údaje z výskumného centra s vysokým priestorovým rozlíšením, ako aj tematické oblasti spájajúce demografické trendy s konkrétnymi politikami.

Atlas pomôže lepšie pochopiť demografické zmeny a predvídať demografický vývoj. Atlas je „živým“ nástrojom, ktorý sa dá prispôsobiť a rozšíriť na potreby rôznych politík a môže podporiť také politické opatrenia, ktoré presadzujú sociálnu súdržnosť a pracovné miesta pre všetkých občanov EÚ. Vďaka lepšiemu pochopeniu demografie v EÚ tak Komisia dokáže zlepšiť svoje politiky.

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v tejto súvislosti uviedla: „Atlas demografie nám umožní lepšie pochopiť dôvod demografických zmien. Vďaka tomuto inovatívnemu nástroju budú môcť politiky Únie lepšie reagovať na potreby občanov a zaručiť, že sa na nikoho nezabudne. Atlas doplní všetky naše iniciatívy o včasné, spoľahlivé a porovnateľné demografické údaje.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová dodáva: „Atlas demografie je veľmi užitočný nástroj. Skvelý príklad, ako využiť kvalitné údaje. Viem si predstaviť mnohé spôsoby jeho využitia na školách, kde sa mladí ľudia naučia viac o svojom regióne, o Európe a stanú sa tak súčasťou jej budovania.“

„Atlas demografie“ je verejne dostupný a má slúžiť na podporu činností v rôznych oblastiach politiky, ako sú zdravie, zamestnanosť, vzdelávanie, prístup k službám, ale aj územná politika a politika súdržnosti.

Súvislosti

Demografické zmeny sú jedným z hlavných procesov formujúcich budúcnosť Európy. Obyvatelia Európy starnú a počet ľudí v produktívnom veku klesá. Mobilita mládeže, do veľkej miery stimulovaná pracovnými a študijnými príležitosťami, prináša európskym mestám a vidieckym oblastiam príležitosti, ale aj výzvy.

Z nedávnej správy Spoločného výskumného centra vyplýva, že v rokoch 2015 až 2019 pribudlo do populácie v produktívnom veku 22,9 milióna mladých Európanov, zatiaľ čo dôchodkový vek dosiahlo 26,6 milióna ľudí: to znamená, že nám môže chýbať približne 3,8 milióna pracujúcich.

Politické opatrenia ovplyvňujú demografické trendy iba čiastočne, môžu však prispieť k tomu, aby demografické zmeny nemali negatívny vplyv na hospodárstvo, produktivitu, sociálnu súdržnosť alebo demokratický život.

V júni 2020 zintenzívnila Komisia svoje úsilie v tejto oblasti vypracovaním správy o vplyve demografických zmien.

Tento zverejnený Atlas demografie toto úsilie podporuje tým, že Komisii poskytuje objektívne dôkazy, ktoré sa týkajú troch hlavných politických iniciatív: zelenej knihy o starnutí, dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti a stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa.

Budúce verzie atlasu budú obsahovať informácie o demografických faktoroch, ako sú plodnosť, úmrtnosť a čistá migrácia, ako aj najnovšie prognózy Eurostatu mimo EÚ, ktorých cieľom je získať globálne pokrytie v roku 2022.

So svojimi názormi a nápadmi na tému demografie v EÚ sa môžete podeliť na Konferencii o budúcnosti Európy.

Viac informácií

Atlas demografie

Vplyv demografických zmien v Európe

Vedomostné centrum pre migráciu a demografiu

Správa Komisie o vplyve demografických zmien z júna 2020

Komisia uvítala politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu Komisie týkajúcom sa úverového nástroja pre verejný sektor. Znamená to, že boli odsúhlasené všetky návrhy týkajúce sa Mechanizmu spravodlivej transformácie a teraz sa čaká na ich konečné schválenie Európskym parlamentom a Radou.

Nástroj je osobitne zameraný na verejné subjekty a vytvára preferenčné úverové podmienky pre projekty, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné. Pozostáva z kombinácie grantov (1,5 miliardy EUR) z rozpočtu EÚ a úverov (10 miliárd EUR) poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Podpora vo forme grantov bude dopĺňať úvery EIB s cieľom znížiť finančnú záťaž prijímateľov a zvýšiť atraktívnosť príslušných investícií. Prijímateľom sa bude poskytovať poradenská podpora prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: Ide o dôležitý nástroj, ktorý našim regiónom a komunitám pomôže riešiť výzvy spojené s klimatickou transformáciou. Doplní náš súbor nástrojov na podporu osôb žijúcich v regiónoch zasiahnutých spravodlivou transformáciou, aby mohli získavať nové zručnosti a vytvárať nové podniky a pracovné miesta. Je veľmi dôležité, že sa táto dohoda dosiahla dnes, len niekoľko dní po dohode o právnom predpise v oblasti klímy. Vďaka zmierneniu nákladov na transformáciu pomôžeme EÚ ako celku splniť jej ciele v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050. So záujmom očakávam konečné schválenie nariadenia, ktoré prinesie ďalšie financovanie do súdržnej transformácie a nový začiatok pre dotknuté regióny a ľudí.“

Plnením cieľov Európskej zelenej dohody pomôže tento nástroj riešiť sociálno-ekonomické výzvy spojené s prechodom na klimatickú neutralitu v tých regiónoch, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia touto transformáciou najviac negatívne zasiahnuté. Bude dopĺňať ďalšie dva piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sú Fond na spravodlivú transformáciu a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU.

Celkovo sa očakáva, že prostredníctvom tohto nástroja sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov zmobilizujú investície vo výške 25 až 30 miliárd EUR. Jeho hlavným finančným partnerom bude EIB. V nariadení sa však stanovuje možnosť spolupracovať s inými finančnými partnermi v prípade možného budúceho navýšenia zdrojov.

Nástroj bude vykonávať Komisia a Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie v rámci priameho riadenia a podpora sa z neho bude poskytovať buď na individuálne projekty alebo prostredníctvom rámcových úverov.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• Zdroje: 1,525 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na grantovú zložku a úvery od EIB vo výške 10 miliárd EÚ.
• Cieľ: podpora verejnoprávnych subjektov pri riešení sociálno-ekonomických výziev na územiach, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia najviac negatívne zasiahnuté klimatickou transformáciou EÚ.
• Grantová zložka sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia.
• Granty sa budú udeľovať v dvoch krokoch: granty udelené na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré nepresahujú prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny, a granty udelené na súťažnom základe na úrovni EÚ až do vyčerpania zostávajúcich zdrojov.
• Poradenská podpora pri príprave, vypracovaní a realizácii oprávnených projektov sa prijímateľom bude poskytovať prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.
• Podmienky oprávnenosti a kritériá výberu projektov, ako aj ich prioritizácie v prípade, že dopyt presahuje finančné zdroje vyčlenené pre jednotlivé krajiny, budú špecifikované v pracovných programoch.
• Kritériá na vyhodnotenie návrhov, ktoré sa neskôr podrobne opíšu v pracovných programoch a ktoré možno uplatniť v prípade, že počet oprávnených projektov presiahne dostupné zdroje. Prednosť by mali prijímatelia nachádzajúci sa v najmenej rozvinutých regiónoch,
• Zoznam horizontálnych zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri všetkých iniciatívach vrátane rešpektovania základných práv, rodovej rovnosti, zásady nediskriminácie a sociálnej a environmentálnej ochrany. Súčasťou týchto prvkov je aj zásada „nespôsobovať významnú škodu“.
• Zvýšená grantová zložka pre menej rozvinuté regióny, ktorá by mohla dosiahnuť až 25 % úverovej zložky.
• Vyšší prídel prostriedkov na technickú pomoc v prospech realizátorov projektov v menej rozvinutých regiónoch.

Ďalšie kroky

Po technickej finalizácii znenia, ktoré odráža politickú dohodu, budú musieť Európsky parlament a Rada toto znenie schváliť, aby nariadenie mohlo nadobudnúť účinnosť budúci rok. Súčasne je potrebné uverejniť nariadenie o Fonde na spravodlivú transformáciu v úradnom vestníku a plány spravodlivej transformácie územia je potrebné predložiť Komisii, ktorá ich musí prijať. Prvé výzvy na predkladane návrhov v rámci nástroja by sa mali vyhlásiť v druhej polovici roka 2021.

Súvislosti

Úverový nástroj pre verejný sektor je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Ten tvorí súčasť Európskej zelenej dohody, ktorá je zameraná na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Komisia navrhla úverový nástroj pre verejný sektor 28. mája 2020. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú Fond na spravodlivú transformáciu (spoluzákonodarcovia o ňom dosiahli dohodu v decembri 2020) a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (odsúhlasená 17. marca 2021 ako súčasť nariadenia o Programe InvestEU).

Jadrom riadiaceho rámca Mechanizmu spravodlivej transformácie sú plány spravodlivej transformácie územia, ktoré by mali vypracovať členské štáty s cieľom určiť územia, ktoré sú najviac negatívne zasiahnuté prechodom na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z Fondu na spravodlivú transformáciu a iných pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a na základe dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Ďalšie informácie

Fond na spravodlivú transformáciu