Od dnešného dňa začne fungovať nová generácia približne 424 centier EUROPE DIRECT v celej EÚ. Na Slovensku ich bude 12. "Sme veľmi radi, že na Slovensku bude v novom období fungovať 12 centier: v Senici, Komárne, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Lučenci, Rimavskej Sobote, Žiline, Žilinskom kraji, Poprade, Prešove a Košiciach. Obzvlášť sa teším, že nám pribudli tri nové centrá, v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici a v Žilinskom kraji. EDčka, ako im familiárne hovoríme, sú významnou súčasťou práce Zastúpenia a plnia nenahraditeľnú úlohu pri našej komunikácii s občanmi. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu a spoločné podujatia, ktoré určite usporiadame, či už virtuálne, a keď to pandemická situácia dovolí, aj na živo zavítame do každého kúta Slovenska," - uviedol v tejto súvislosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Tieto centrá prinesú Európsku úniu, jej politiky a hodnoty do všetkých kútov Európy a takisto vytvoria dôležité prepojenie medzi inštitúciami EÚ a občanmi, pomôžu vysvetliť, ako Európa bojuje proti pandémii COVIDu-19, podporuje obnovu prostredníctvom nástroja NextGenerationEU a rieši ekologickú a digitálnu transformáciu. Nová sieť centier EUROPE DIRECT bude poskytovať včasné a objektívne informácie o európskych záležitostiach, ale bude sa usilovať aj o spoluprácu s občanmi, pokiaľ ide o stav a budúcnosť Európskej únie. Úloha a mandát centier EUROPE DIRECT sa v porovnaní s prechádzajúcimi generáciami zmodernizovali. Nová generácia zorganizuje dialógy s občanmi a celý rad participatívnych podujatí, napríklad v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, a prispeje k rozvoju európskej verejnej sféry. Tieto centrá ponúknu miestnym médiám relevantný obsah o politikách a prioritách EÚ a zapoja ich do svojich činností, aby pomohli Komisii sledovať miestne horúce témy spojené s politikami EÚ. Nové centrá budú podporovať aj aktívne európske občianstvo na školách a skoordinujú sa s ostatnými sieťami EÚ v regiónoch, čím sa zabezpečí ľahší prístup pre občanov, organizácie a podniky. Od 1. mája nájdete najbližšie centrum EUROPE DIRECT na interaktívnych mapách krajín. Stačí, ak si vyberiete svoj členský štát na tejto stránke https://europa.eu/european-union/contact/meet-us_sk 

Komisia víta predbežnú dohodu spoluzákonodarcov o európskom právnom predpise v oblasti klímy. Európsky právny predpis v oblasti klímy ako jeden z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Táto dohoda o európskom právnom predpise v oblasti klímy je kľúčovým míľnikom pre Komisiu Ursuly von der Leyenovej a plní jeden zo záväzkov politických usmernení predsedníčky oznámených v júli 2019.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová povedala: „Som rada, že sme dosiahli dohodu o tomto kľúčovom prvku Európskej zelenej dohody. Náš politický záväzok stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom je odteraz právnym záväzkom. Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa celá jedna generácia EÚ zaviaže voliť ekologickú cestu. Je to náš záväzok voči našim deťom a vnúčatám.“

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans dodal: „Ide o významný historický míľnik pre EÚ. Dosiahli sme ambicióznu dohodu o začlenení nášho cieľa klimatickej neutrality do záväzných právnych predpisov, ktorými sa budú riadiť naše politiky nasledujúcich 30 rokov. Európsky právny predpis v oblasti klímy bude formovať zelenú obnovu EÚ a zabezpečí sociálne spravodlivú zelenú transformáciu. Dnešná dohoda tiež posilňuje našu pozíciu globálneho lídra v boji proti klimatickej kríze. Keď sa svetoví lídri stretnú pri príležitosti Dňa Zeme, EÚ príde k rokovaciemu stolu s touto pozitívnou správou, ktorá, ako dúfame, bude inšpirovať našich medzinárodných partnerov. Dnešný deň je významným dňom pre našich občanov aj našu planétu.“

Okrem cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 sa touto dohodou posilňuje európsky rámec pre opatrenia v oblasti klímy tým, že sa zavádzajú tieto prvky:

• ambiciózny cieľ v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a jasné vymedzenie príspevku k znižovaniu a odstraňovaniu emisií,
• uznanie potreby posliniť záchyt uhlíka v EÚ prostredníctvom ambicióznejšieho nariadenia LULUCF, ku ktorému Komisia predloží návrhy v júni 2021,
• postup na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 s ohľadom na orientačný rozpočet na emisie skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ktorý uverejní Komisia,
• záväzok k záporným emisiám po roku 2050,
• zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké odporúčania,
• prísnejšie ustanovenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy,
• silná súdržnosť politík Únie s cieľom klimatickej neutrality,
• záväzok zapojiť jednotlivé odvetvia do prípravy plánov pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa mapujú cesty ku klimatickej neutralite v rôznych oblastiach hospodárstva.

Súvislosti

Komisia predložila svoj návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 4. marca 2020. Keď túto predbežnú dohodu formálne schváli Parlament a Rada, európsky právny predpis v oblasti klímy bude uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť.

Viac informácií

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Európska zelená dohoda

Komisia zriadila vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme. Jeho cieľom je, aby sa pri tvorbe politík EÚ v čo najväčšom rozsahu využívali poznatky získané pozorovaním Zeme, a to najmä v rámci európskeho programu Copernicus. Hlavným poslaním centra je prispievať k účinnému vykonávaniu politických priorít Komisie, predovšetkým Európskej zelenej dohody a digitálnej agendy.

Centrum bude systematickým spôsobom monitorovať politické potreby a priority, pokiaľ ide o produkty a služby programu Copernicus. Na základe osvedčených postupov a najnovších vedeckých poznatkov bude ponúkať služby prispôsobené konkrétnym politikám.

Cieľom vedomostného centra je tiež zabezpečiť, aby program Copernicus, ako aj ďalšie investície Komisie v oblasti pozorovania Zeme a výskumu, naďalej slúžili v rámci svojho vývoja potrebám politík EÚ.

Vyjadrenia členov kolégia komisárov: 

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti vyhlásil: „Pozorovanie Zeme je účinným nástrojom na monitorovanie zdravia našej planéty. Kríza v oblasti klímy a biodiverzity už začala meniť tvár Zeme. Dôkladné pozorovanie environmentálnych trendov a nových modelov poskytne údaje potrebné na navrhovanie politík založených na faktoch a na dosahovanie výsledkov, ktoré chránia našu planétu, zdravie a živobytie.“ 

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Pozorovanie Zeme ponúka viac než len efektívny technický nástroj. Poskytuje priamy a takmer emocionálny pohľad na naše životné prostredie a na to, ako ho ovplyvňujeme. Práve preto je našou ambíciou zabezpečiť, aby každá európska politika, pre ktorú môže byť uplatňovanie údajov získaných pozorovaním Zeme prínosné, tieto údaje aj skutočne využívala. Úlohou vedomostného centra bude tieto údaje sprístupňovať.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton k tomu dodal: „Tvorcovia politík si čoraz viac uvedomujú význam vesmírneho pozorovania Zeme, vďaka ktorému možno zlepšiť rozhodovanie založené na faktoch. Nastal čas zaviesť nový špecializovaný nástroj – vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme, ktoré je naším príspevkom k čoraz koordinovanejšiemu úsiliu o zabezpečenie rýchlej realizácie programu Copernicus. Vďaka tomuto novému nástroju bude môcť program Copernicus poskytovať optimálnu podporu politikám a zabezpečiť vysokú návratnosť investícií.“

Súvislosti

Copernicus je program EÚ pre pozorovanie Zeme – Zem očami Európy.

Pozorovaním Zeme sa označuje zber a analýza georeferenčných údajov o stave Zeme, ktoré sa merajú na diaľku satelitmi, v atmosfére (lietadlami alebo bezpilotnými vzdušnými prostriedkami) alebo na meracích staniciach umiestnených v konkrétnych lokalitách.

Program Copernicus poskytuje geopriestorové informácie, ktoré umožňujú dosahovať politické ciele, podporovať inovácie a pomôcť monitorovať zdravie našej planéty.

Údaje programu Copernicus na účely tvorby svojich politík v určitom rozsahu využíva už viacero útvarov Komisie. Pozorovanie Zeme sa využíva napríklad na monitorovanie krajiny, služby v oblasti zmeny klímy a atmosféry, ako aj na riadenie mimoriadnych situácií, monitorovanie morského prostredia a na účely bezpečnostných služieb.

Fakty založené na pozorovaní môžu pomáhať pri nachádzaní synergií medzi prioritami Komisie, s dôrazom na politiky zelenej dohody a digitálne technológie, ktoré môžu podporovať ich vykonávanie.

Ďalšie informácie

Vedomostné centrum pre pozorovanie Zeme

Politika EÚ v oblasti vesmírneho priestoru

Komisia víta politickú dohodu o Vesmírnom programe Únie

Program Copernicus