Komisia avizovala, že 61 projektov spolupráce pri výskume a vývoji v oblasti obrany, ktoré boli vybrané na základe úplne prvých výziev na predkladanie návrhov vydaných v rámci Európskeho obranného fondu, podporí finančnými prostriedkami EÚ v celkovej výške takmer 1,2 miliardy eur.

Európsky obranný fond vybral návrhy na financovanie tak, aby podporil projekty špičkových obranných spôsobilostí, napríklad ďalšiu generáciu bojových lietadiel, tankov a plavidiel, ako aj kritické obranné technológie, ako sú vojenský cloud, umelá inteligencia, polovodiče, vesmírne, kybernetické alebo zdravotnícke protiopatrenia. Takisto vytvorí priestor pre prelomové technológie, najmä v oblasti kvantových technológií a nových materiálov, kde využije možnosti sľubných MSP a startupov.

Výkonná podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová uvítala tento významný krok pre európsku obrannú spoluprácu a uviedla: „Vybrané projekty vysokej kvality svedčia o tom, že spolupráca v oblasti obranného priemyslu v Európe je naozaj možná, a to dokonca v širokom rozsahu. Takmer 700 spoločností, ktoré budú vďaka finančným prostriedkom EÚ skúmať a vyvíjať ďalšiu generáciu inovačných obranných technológií, vytvorí odolnú a konkurencieschopnú priemyselnú základňu. Keďže 43 % subjektov zúčastňujúcich sa na vybraných projektoch predstavujú MSP, vidno, že do programu Európskeho obranného fondu sa zapája celý priemyselný hodnotový reťazec EÚ.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton doplnil: „Európsky obranný fond investoval 1,2 miliardy eur do 61 projektov európskej spolupráce v oblasti obrany a dnes už prináša konkrétne výsledky, ktoré umožnia lepšie integrovať európsky obranný priemysel, ktorý podporuje inovácie a poskytuje špičkové spôsobilosti našim ozbrojeným silám. Vďaka Európskemu obrannému fondu sa európska spolupráca v oblasti obrany stáva čoraz bežnejšou. Finančné prostriedky využijeme lepšie, ak ich vynaložíme spoločne. Pomôžu všetkým členským štátom a európskemu obrannému priemyslu bez ohľadu na veľkosť.“

Úspešné fungovanie Európskeho obranného fondu v prvom roku svedčí o tom, že model založený na dvoch predchádzajúcich programoch (prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany – PADR a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu – EDIDP) je vhodný na daný účel:

• Vysoko atraktívny program vzbudzujúci veľký záujem zo strany priemyslu EÚ: rekordný počet 142 návrhov (čo výrazne prevyšuje návrhy podané v dvoch predchádzajúcich programoch), ktoré pokrývajú všetky zverejnené výzvy a témy a ktoré podali veľké hlavné priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumno-technologické organizácie.
• Široký geografický záber: na vybraných návrhoch sa podieľa takmer 700 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska.
• Posilnená spolupráca v oblasti obrany: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 18 subjektov z 8 členských štátov EÚ a Nórska.
• Výrazná účasť malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 40 % všetkých subjektov zapojených do vybraných návrhov a čerpajú takmer 20 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ.
• Vyváženosť výskumu a rozvoja spôsobilostí: na financovanie 31 výskumných projektov je určených 322 miliónov eur a na financovanie 30 rozsiahlych projektov na vývoj systémov a technológií pre obranné spôsobilosti je určených 845 miliónov eur.
• Podpora prelomových technológií na obranné účely: na financovanie prevratných nápadov, ktoré prinesú inovácie potrebné na radikálnu zmenu koncepcií a vnímania obranných záležitostí je vyčlenených 5 % rozpočtu.
• Konzistentnosť s prioritami na úrovni EÚ: najmä pokiaľ ide o stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO); v polovici vybraných rozvojových návrhov sa uvádza, že návrh bol vypracovaný v kontexte projektu PESCO.

Útvary Komisie teraz vstúpia do fázy prípravy dohôd o grante s vybranými konzorciami, ktoré sa uchádzajú o grant. Dohody o grante sa podpíšu do konca roka, keď sa úspešne zavŕšia prípravy týchto dohôd a Komisia prijme rozhodnutie o udelení grantu.

Kontext

V júni 2021 Komisia prijala prvý ročný pracovný program Európskeho obranného fondu a uverejnila prvú sériu 23 výziev na predkladanie návrhov, ktoré obsahovali 11 výziev zameraných na výskumné akcie a 12 výziev zameraných na rozvojové opatrenia, ktoré sa týkali celkovo 37 tém.

Európsky obranný fond (EDF) je hlavným nástrojom Komisie na podporu obrannej spolupráce v Európe. Bez toho, aby nahrádzal úsilie členských štátov, podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ. EDF podporuje konkurencieschopné a kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe priorít obrannej spôsobilosti, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

EDF má k dispozícii rozpočet 7,953 miliardy eur v aktuálnych cenách na obdobie 2021 – 2027. Toto finančné krytie je rozdelené na dva piliere: 

• Suma 2,651 miliardy eur bude určená na financovanie kolaboratívneho obranného výskumu na riešenie vznikajúcich a budúcich obranných hrozieb a 
• 5,302 miliardy eur pôjde na spolufinancovanie kolaboratívnych projektov v oblasti rozvoja spôsobilostí.

Približne 4 % až 8 % z rozpočtu EDF je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v oblasti obrany.

EDF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov štruktúrovaných podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií činností počas viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 so zameraním na:

• vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako je zdravotnícka podpora v oblasti obrany, hrozby CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
• podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia do EDF priniesť kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
• excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Ďalšie informácie

Prehľad vybraných návrhov, júl 2022

Prehľad: Európsky obranný fond, jún 2021

Pracovný program EDF na rok 2022

Videozáznam z informačného dňa EDF v roku 2022, 30. jún 2022

Webová lokalita GR DEFIS – Európsky obranný priemysel

Slovensko dostane na obdobie 2021 – 2027 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predmetná partnerská dohoda s Komisiou pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.

Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť

Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov.

Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete.

459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.

Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti

Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.

Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách.

Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce.

Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.

Odvetvie udržateľnej akvakultúry

Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.

Vyjadrenia členov kolégia:

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Dohoda o partnerstve umožňuje Slovensku riešiť najvážnejšie problémy vrátane potreby znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, vymaniť sa z krízy spôsobenej pandémiou a vyrovnať vnútorné regionálne rozdiely. Blahoželám, Slovensko, a teším sa na dokončenie tohto programu, aby sme v rámci politiky súdržnosti mohli začať s novými investíciami do konkurencieschopnosti, ochrany životného prostredia a spravodlivosti vašej krajiny.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit doplnil: „Vítam túto slovenskú iniciatívu, ktorá chce dosiahnuť, aby pracovníci získali tie správne zručnosti, aby sa rozvíjali sociálne služby a aby sa zlepšili životné podmienky ľudí v núdzi, predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít. Takisto ma mimoriadne teší, že partnerská dohoda otvára príležitosti pre novú generáciu programov zameraných na investície pre deti a mladých ľudí v súlade s Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Táto dohoda o partnerstve podporí Slovensko v prechode na ekologickejšie, obehovejšie a environmentálne uvedomelejšie obchodné postupy, ktoré mu pomôžu vybudovať digitalizovanejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Zároveň prispeje k rozvoju odolného, udržateľného, inovatívneho a nízkouhlíkového odvetvia akvakultúry na Slovensku, ako aj k posilneniu jeho digitálnej transformácie.“

Súvislosti 

Dohoda o partnerstve sa vzťahuje na fondy politiky súdržnosti (EFRR; ESF+, Kohézny fond) vrátane fondov FST a ENRAF a pripravuje pôdu pre implementáciu týchto investícií v praxi.

Zahŕňa 2 národné programy a 11 programov INTERREG (týkajúcich sa územnej spolupráce). Takisto sa v nej stanovuje oprávnenosť a vykonávanie FST v oblastiach, ktoré najviac postihuje klimatická transformácia.

V tejto partnerskej dohode sa zároveň prejavuje silný záväzok Slovenska ku koordinovanému využívaniu fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnostii.

V rámci politiky súdržnosti pripravuje každý členský štát v spolupráci s Komisiou partnerskú dohodu, ktorá slúži ako strategický dokument na programovanie investícií z fondov politiky súdržnosti a ENRAF v priebehu viacročného finančného rámca. Zameriava sa na priority EÚ, stanovuje stratégiu a investičné priority, ktoré si určí každý členský štát. Dohoda obsahuje zoznam národných a regionálnych programov, ktoré sa majú vykonať v praxi, vrátane orientačnej ročnej výšky pridelených finančných prostriedkov na každý program.

Partnerská dohoda na roky 2021 – 2027 so Slovenskom je šestnásta v poradí a nasleduje po dohodách uzavretých s Gréckom, Nemeckom, Rakúskom, Českom,  Litvou, Fínskom, Dánskom, Francúzskom, Švédskom, Holandskom, Poľskom, Bulharskom, Cyprom, Portugalskom a Estónskom.

Ďalšie informácie

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Otázky a odpovede týkajúce sa legislatívneho balíka v oblasti politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Rozdelenie prostriedkov pridelených na politiku súdržnosti podľa jednotlivých členských štátov

Kohesio

Partnerské dohody na roky 2021 – 2027

@ElisaFerreiraEC

@NicolasSchmitEU

@VSinkevicius

@EUinmyRegion 

@EU_Social 

@EU_MARE

Komisia na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt s názvom „IPCEI Hy2Tech“ spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. V rámci tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa 35 spoločností, ktoré pôsobia v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov, zapojí do 41 projektov.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, v tejto súvislosti uviedla: „Vodík má obrovský potenciál do budúcnosti. Je neodmysliteľnou zložkou diverzifikácie energetických zdrojov a zelenej transformácie. Investície do takýchto inovačných technológií však môžu byť pre jeden členský štát alebo jeden podnik riskantné. Práve v tomto prípade zohrávajú svoju úlohu pravidlá štátnej pomoci pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Dnešný projekt je príkladom skutočne ambicióznej európskej spolupráce, ktorá by mala viesť k splneniu jedného z kľúčových spoločných cieľov. Ukazuje tiež, ako je politika hospodárskej súťaže úzko prepojená s prelomovými inováciami.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Vývojom a zavádzaním vodíka podporíme zamestnanosť a rast v celej Európe a zároveň prispejeme k nášmu ekologickému programu a programu odolnosti. Vodík umožňuje čistú transformáciu energeticky náročných priemyselných odvetví a zvyšuje našu nezávislosť od fosílnych palív. Vďaka tomuto dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu vidíme, ako sa výroba vodíka v EÚ presúva z laboratória do výroby a ako náš priemysel pretavuje technologické majstrovstvo aj do prvenstva v oblasti obchodu. A samozrejme, vodík podporujeme nielen financiami. Dosiahli sme aj rozhodujúci pokrok pri budovaní partnerstiev prostredníctvom Európskej aliancie pre čistý vodík a vypracúvame pravidlá pre celú EÚ, vďaka ktorým bude môcť vzniknúť trh s vodíkom a vytvorí sa špecializovaná infraštruktúra. Pretože vieme, o čo sa tu hrá: o postavenie Európy ako jedného z popredných regiónov v oblasti transformácie vodíkového priemyslu.“

Tento dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane i) výroby vodíka, ii) palivových článkov, iii) skladovania, prepravy a distribúcie vodíka a iv) využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility. Očakáva sa, že projekt prispeje k rozvoju dôležitých technologických objavov vrátane nových vysokoúčinných elektródových materiálov, výkonnejších palivových článkov, inovačných dopravných technológií, medzi ktoré bude po prvý raz patriť aj zavádzanie technológií vodíkovej mobility. Očakáva sa, že IPCEI povedie k vytvoreniu približne 20 000 priamych pracovných miest.

Posúdenie Komisiou

Komisia posúdila navrhovaný projekt podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, konkrétne podľa svojho oznámenia o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu.

Tam, kde sa z dôvodu vysokej rizikovosti týchto projektov nepodarí zapojiť súkromné iniciatívy, umožní IPCEI členským štátom tieto zlyhania trhu spoločne prekonať. Zároveň zabezpečí, aby malo hospodárstvo EÚ ako celok prínos z investícií, a obmedzí potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Komisia zistila, že projekt IPCEI Hy2Tech spĺňa požadované podmienky stanovené v jej oznámení. Komisia predovšetkým dospela k záveru, že:

• Projekt prispieva k spoločnému cieľu tým, že podporuje jeden z kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre budúcnosť Európy a zároveň aj ciele kľúčových politických iniciatív EÚ, ako je zelená dohoda, vodíková stratégia EÚ či REPowerEU.
• Každý zo 41 projektov v rámci tohto IPCEI má vysoké ambície, keďže ich cieľom je rozvoj technológií a procesov posúvajúcich hranice možností, ktoré ponúka trh v súčasnosti, a umožnia významné zlepšenie výkonnosti, bezpečnosti, vplyvu na životné prostredie a zároveň aj nákladovej efektívnosti.
• S uvedeným dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu sú spojené aj značné technologické a finančné riziká, takže na stimulovanie podnikov k investovaniu je potrebná podpora z verejných zdrojov.
• Pomoc jednotlivým podnikom sa obmedzuje na to, čo je potrebné, proporcionálne a nenarúša neprimerane hospodársku súťaž. Komisia predovšetkým overila, že celkové plánované maximálne výšky pomoci sú v súlade s oprávnenými nákladmi projektov a ich likvidnými medzerami. Navyše, ak budú rozsiahle projekty v rámci IPCEI veľmi úspešné a vygenerujú dodatočné čisté príjmy, podniky vrátia časť získanej pomoci príslušnému členskému štátu (mechanizmus spätného vrátenia pomoci).
• Zúčastnené podniky, ktoré využívajú prostriedky verejnej podpory, poskytnú výsledky projektu európskej vedeckej obci a priemyslu, a to nad rámec zúčastnených podnikov a krajín, ktoré sú súčasťou projektu IPCEI. Vďaka tomu dôjde v celej Európe k pozitívnym presahom.

Komisia preto dospela k záveru, že projekt je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Financovanie, príjemcovia a výška podpory

Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení početnými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ako sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.

Harmonogramy tohto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu sa líšia v závislosti od jednotlivých projektov a zapojených spoločností.

Priami účastníci, členské štáty, ktoré ich podporujú, a rôzne technologické oblasti pôsobnosti projektu:

Ďalšie informácie o výške pomoci jednotlivým účastníkom budú k dispozícii vo verejnej verzii rozhodnutia Komisie po tom, ako sa Komisia dohodne s členskými štátmi a tretími stranami na prípadných dôverných obchodných tajomstvách, ktoré treba vypustiť.

Súvislosti

Schválenie tohto projektu IPCEI je súčasťou širšieho úsilia Komisie na podporu rozvoja inovatívneho a udržateľného európskeho vodíkového odvetvia.

V roku 2018 zriadila Komisia strategické fórum pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré je spoločným orgánom zástupcov členských štátov a priemyslu. V novembri 2019 uverejnilo strategické fórum svoju správu a okrem iného určilo vodíkové technológie a systémy ako jeden z viacerých kľúčových strategických hodnotových reťazcov pre Európu. V júli 2020 uverejnila Komisia vodíkovú stratégiu EÚ, v ktorej stanovila ambiciózne ciele pre výrobu a používanie čistého vodíka, a zriadila Európsku alianciu pre čistý vodík, ktorá spája európske vodíkové spoločenstvo (priemysel, občiansku spoločnosť, verejné orgány).

Spolu s politickými prioritami stanovenými v Európskej zelenej dohode, najmä pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť, ako aj zelenú transformáciu priemyselných odvetví a dopravy na klimatickú neutralitu, zohrali tieto iniciatívy dôležitú úlohu z hľadiska cieľov IPCEI Hy2Tech a uľahčili vytváranie priemyselných partnerstiev.

Toto rozhodnutie je prvým dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu (IPCEI) schváleným na základe oznámenia o IPCEI v súvislosti so štátnou pomocou z roku 2021, v ktorom sa stanovujú kritériá, na základe ktorých môžu viaceré členské štáty podporovať nadnárodné projekty strategického významu pre EÚ v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom uvedeného oznámenia je podnietiť členské štáty k podpore vysoko inovatívnych projektov, ktoré jasne prispievajú k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

Oznámenie o IPCEI dopĺňa ostatné pravidlá štátnej pomoci, ako sú usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky, všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, ktoré umožňujú podporovať inovačné projekty a zároveň obmedzujú potenciálne narušenia hospodárskej súťaže.

Oznámenie o IPCEI podporuje investície do výskumu, vývoja a inovácií a prvé priemyselné využitie pod podmienkou, že projekty, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, sú mimoriadne inovatívne a nezahŕňajú hromadnú výrobu alebo komerčné činnosti. Takisto vyžadujú rozsiahle záväzky týkajúce sa šírenia a presahovania nových poznatkov v celej EÚ, ako aj podrobné posúdenie hospodárskej súťaže s cieľom minimalizovať akékoľvek neprimerané narušenia vnútorného trhu.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslami vecí SA.64625 (Rakúsko), SA.64651 (Grécko), SA.64642 (Belgicko), SA.64644 (Taliansko), SA.64640 (Česko), SA.64649 (Holandsko), SA.64633 (Dánsko), SA.64626 (Poľsko), SA.64646 (Estónsko), SA.64753 (Portugalsko), SA.64632 (Fínsko), SA.64635 (Slovensko), SA.64671 (Francúzsko), SA.64624 (Španielsko) a SA.64647 (Nemecko) v registri štátnej pomoci na stránke venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter. O uverejnení nových rozhodnutí o štátnej pomoci na internete a v úradnom vestníku informuje elektronický týždenník štátnej pomoci State Aid Weekly e-News.